Svätý A L B Í N -biskup z Angers-sviatok 1.marec
Svätý Albín -biskup je známy svätec hlavne vo Francúzsku,kde žil.Narodil sa uprostred 5.storočia,kedy končila Rímska ríša a všetka vzdelanosť vtedajšieho sveta odchádzala do kláštorov...mnohí rímski patricijovia odchádzali do kláštorov a tam zasvätili svoj život Bohu.Kláštory sa stali vtedy vysokými školami,učňovkami,učilištami remesiel a základnými školami...Sv.Albín pochádzal z bohatej,váženej rodiny,kde dostal dobrú náboženskú výchovu a neskôr sa rozhodol zasvätiť svoj život Bohu v kláštore.Moc slávnej Rímskej ríše sa po 500 rokoch rúcala a upadala v prach.Divé,kruté pohanské národy Rím rozvrátili...preto mládež hľadala svoje uplatnenie a naplnenie v kláštoroch...Mladý Albín sa už rozhodol...kláštor a život pre Boha a s Bohom...Žil svoje povolanie mnícha verne,zodpovedne a príkladne...Mnísi si ho zvolili za opáta...ale v blízkom meste Angers r.528 umrel biskup,hľadali kňazi a veriaci zbožného nástupcu a vybrali práve zbožného opáta Albína,ktorý tú hodnosť prijať nechcel,bol spokojný s tichým,kľudným životom v kláštore...ale nakoniec ho presvedčili,že je to božia vôľa a horiacu sviecu nemožno schovať...
1. marca.
Sv. Albín, biskup. 469 -1.marec 550
Život s Bohom poskytuje človeku už tu na zemi nebeských radostí. Lebo či to nie je radosť, keď človek najdokonalejším dobrým môže vládnuť, keď ho milovať, a v ňom nájsť môže úplný pokoj svojho srdca? Po týchto radostiach túžili Svätí a Vyvolení Boží, a starostliví súc verne i neustále obcovať s Bohom, stali sa ich už tu na zemi účastnými.
Sv. Albín narodil sa roku 469. vo Francúzsku v meste Vannes, z prastarej a šľachtickej rodiny. Už od mladosti znášal on jarmo Pána, i bolo mu ono ľahké bremeno a sladká ťarcha. Svet s márnymi radosťami a rozkošiami nezaujal mu srdce. Ešte za detinstva presvedčil sa o ňom, jak veľmi je on chudobný na skutočné šťastie, a všetko, čo ctiteľom svojim podáva, je len marný mam, nestojac za námahu a prácu.
Vytrhnúť sa teda zo svetských myšlienok, z pozemských starostí a z nespokojností každodenného života, vyjsť k nebeskému pokoju, čo plynie z viery a lásky, nepadlo mu ono ťažko. Ťažšie bolo zbaviť sa pozemských záväzkov, ktorými ho pútala láska k otcovi a matke. Ale nad ňu ešte mocnejšia láska Božia plápolala mu v srdci a on opustil všetko a utiahol sa v samotu kláštornú.
Kláštorní jeho bratia poznali už od dávna jeho povahu s radosťou a úctou a zvolili si ho roku 504 za opáta. A on ich skutočne spravoval viacej príkladom, než rečou a napomínaním, lebo pekné slovo mnoho stojí, lež o mnoho viacej pekný skutok. Svojou zbožnou a vážnou povahou učil ich, čo znamená Bohu slúžiť a Jeho milovať nadovšetko; svojím vľúdnym a tichým chovaním podal im vzor bratskej lásky a znášanlivosti.
Cirkev mesta Angersu ztratila roku 528 svojho biskupa; za jeho nástupcu zvolený bol sv. Albín. V tomto novom úrade našla teraz jeho láska široké pole k účinkovaniu. Bol on i tu skutočný pastier a otec svojim veriacim.
Istá pani vznešeného rodu trpela j pre dlhy v ťažkom väzení, kde ukrutne a opovržlivo s ňou nakladali. Sv. biskup, počul o tom, zľutoval sa nad ňou a navštívil ju vo väzení. Nešťastlivá padla mu k nohám, objala mu kolená a horko nariekajúc prosila, aby ju vyslobodil z tohoto pekelného miesta. Strážca väzenia priskočil ihneď k nej a chopiac ju mocným ramenom, odsotil ju neľudsky na stranu.
Istej panej, menom Grata, ochrnulo rameno,tak že nemohla hýbať rukou. Ona dôverne prosila sv. Albína, aby za ňu orodoval u Pána Ježiša Krista. Načo Albín prežehnal sv. krížom ochrnuté rameno ruky, a nemocná pani začala cítiť teplotu po celej ruke. Keď na druhý deň svätý znovu ruku krížom prežehnal, začala jej krv v žilách kolovať a na tretí deň, keď ho svätý prežehnal ešte raz, rameno bolo zdravé, ako kedy predtým: načo pani, pozdvihnúc uzdravenú ruku, prežehnala sa plná citov vďačnosti.
Kým takto láskavý biskup neustále pracoval na spasení zverených jemu duší, nezabudol spolu strážiť i nad poriadkom cirkevným. V jeho biskupstve bolo zvykom, že vo všetkých stavoch blízki príbuzní vstupovali do stavu manželského oproti doslovným zákazom cirkevným. Sv. biskup obrátil sa proti podobným manželstvám všetkými zákonne dovolenými prostriedkami. Brali sa brat so sestrou,či synovec s tetou,alebo strýko s neterou...bratanci so sestreniciami bolo úplne bežné..Ludia vtedy nechápali,že sa potom rodili choré,postihnuté deti,debilné,či inak choré...robilo sa to kvôli majetku,aby sa nedrobil,nezmenšoval,ale naopak rástol
Biskupi uznávali síce neplatnnosť takýchto manželstiev, ale zjavne a mocne ho podporovať báli sa preto, lebo sa obávali obraziť zámožných šľachticov, a prísť do sporu s mocnými kniežatmi. Vo verejných schôdzkach sťažovali si hlasito že vážnosť cirkevná klesá, že mravnosť medzi ľudmi veškerých vrstiev upadá, že sa bezbožnosť vzmáha, ale potom utiahli sa mnohí od ďalších starostí a nepríjemných ovšem bojov proti tak zakoreneném zlozvyku..
Viacmenej bojazlivo obzerali sa, aké úmysly panujú u dvora, a to nie len u dvora kráľovského, ale dvor videli v každom zámku a kaštieli, v ktorom bývali ľudia, čo viacej mali neži i potrebovali a za viacej platili pred svetom nežli, čo boli v skutku.
Sv. Albín potom ešte za jedenásť rokov žil a účinkoval sväté vo svojom svätom úrade, kým i jeho dotkla sa slabosť vysokého veku; telesné jeho sily upadly, vôľa však jeho ostala nezlomenou až do posledného okamihu. Zomrel roku 549. alebo 550.; úcta k nemu rozšírila sa krátkym časom po celom Francúzsku, a ešte po dnes z úcty k nemu mnohé mestá i dediny menujú sa St. Albin.
V živote sv. Albína vidíme, že on jako mních pri všetkom, čo konal buď v kláštore, mimo kláštora, bol vždy modlitbou spojený s Bohom. Takto je i každé verné a pobožné plnenie povinnosti v dome alebo von z domu modlitba v očiach Božích, len prácu tichým úmyslom obetujeme na slávu Božiu. Otec pri ťažkej svojej práci za manželku a dietky nespína síce ruky, nehýbe perami, oko len zriedka, kedy pozdvihuje k nebesiam.
Ale on sa modlí nemým vďakom za silu telesnú, a nemou prosbou, aby Boh požehnal jeho práci. Matka uprostred neustálych starostí o svojich milých, ktorými ju Boh požehnal, modlí sa ticho a tajne v srdci s úľubou. Syn, dcéra, ktorí namáhavé pracujú, aby rodičom trpké dni staroby uľahčili, odriekajú mlčky peknú a svätú modlitbu.
A ktokoľvek pracuje za bližného takto alebo inak, v tomto alebo v inom úrade, ktokoľvek z lásky k Bohu plní svoje povinnosti, ten sa modlí k Bohu, ktorý je Bohom lásky. V živote sv. Albína idíme tiež,ako starostlivo strážil nad svojimi zmyslami.
. Hľadajme teda pokoj a spokojnosť srdca v živote s Bohom a v čistom svedomí a tak ho istotne nájdeme.
Modlitba.
Všemohúci a večný Bože, pokorne Ťa prosíme, aby úcta k sv. Albínovi, biskupovi a vyznavačovi, povzbudzovala i nás k zbožnosti a viedla nás k večnému spaseniu, skrze Pána našeho Ježiša Krista. Amen.
Sv. Albín, biskup -sviatok 1. marec
040 Narodil sa okolo roku 469 vo Francúzskom meste Vannes. Ľud i kňazstvo ho v roku 529 zvolilo za biskupa. Po mnohých ťažkostiach sa mu v roku 538 podarilo do mesta Orleans, zvolať cirkevný snem, na ktorom najváženejší biskupi Francúzska sa vyslovili proti manželstvám uzatváranými medzi pokrvnými príbuznými a takto uviedli do platnosti cirkevný zákon. Albín potom ešte 12 rokov spravoval svoj úrad, až aj on podľahol slabosti vysokého veku. Umrel 1. marca 550.
Svätý
Sviatok: 1. marec
* okolo 469 Vannes, Francúzsko
† okolo 550
Význam mena: biely (lat.)
Atribút: biskupský pastorál (berla)
Meno sv. Albína sa uvádza niekedy aj ako ako Aubin. Narodil sa v meste Vannes na území dnešného Francúzska okolo roku 469 v bohatej rodine. Už v mladom veku však stratil záujem o pozemské majetky a vstúpil do kláštora v Tintillocu, neďaleko mesta Nantes. Keď mal tridsaťpäť rokov (roku 504), stal sa opátom. Svojim spolubratom rehoľníkom bol vo všetkom vzorom. Držal sa zásady, že príklad je oveľa viac ako slová. V roku 529 si ho obyvatelia mesta Angers v západnom Francúzsku vyvolili za biskupa. On sa všemožne bránil, necítil sa schopným na tento úrad, keďže od mladosti neopustil brány kláštora. No nakoniec bol za biskupa vysvätený a aj keď s bázňou, predsa s veľkou láskou sa ujal nového úradu. Bol skutočným otcom a pastierom svojej diecézy. Počas svojho účinkovania preukazoval veľkú štedrosť voči chorým, chudobným a biednym. Oslobodzoval otrokov tak, že zaplatil za nich výkupné. Dbal na čistotu viery vo svojej diecéze. Napomínal i karhal. Niektorých dokonca aj vylúčil z Cirkvi. Roku 538 sa mu podarilo zvolať cirkevný snem do mesta Orléans, kde sa zišli biskupi z celého Francúzska. Odsúdili manželstvá, ktoré sa uzatvárali medzi pokrvnými príbuznými, a tak uviedli do platnosti cirkevný zákon. Albín zomrel 1. marca roku 550. Pochovali ho v kostole sv. Petra. V stredoveku sa úcta k nemu rozšírila nielen na území dnešného Francúzska, ale aj v Anglicku, Germánii a Poľsku. V tých časoch patril k najpopulárnejším svätým. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom.
Svätý Albín z Angers ( francúzsky : Saint-Aubin ; okolo 470 – 1. marca 550 ), v angličtine známy aj ako Saint Albin ( Help:IPA/English - Wikipedia ), bol francúzsky opát a biskup . Svätý Albinus sa narodil šľachtickej galsko -rímskej rodine vo Vannes v Bretónsku a bol mníchom a od roku 504 nl opátom z Tintillacu (ktorý už nestojí, jeho umiestnenie nebolo uspokojivo identifikované). Jeho povesť sa rozšírila počas dvadsiatich piatich rokov, v ktorých pôsobil ako opát. V roku 529 bol svätý Albinus proti jeho vôli zvolený za biskupa v Angers .
Episkopát
Bojoval proti incestným svadbám, aké sa vyskytovali medzi členmi šľachty. Zúčastnil sa tretieho koncilu v Orléans (538) po tom, čo kráľ Childebert povolil, aby sa tento koncil konal. Albinus hľadal radu u svätého Cézara z Arles po tom, čo videl laxnosť u iných biskupov.
Tradícia uvádza, že pomáhal všetkým v núdzi a pomocou diecéznych fondov oslobodil rukojemníkov od pirátov. Iná tradícia uvádza, že sa zrazil s kráľom Childebertom, ktorý uväznil ženu menom Etherie z Douille neďaleko Angers. Albinus sa nepodarilo zabezpečiť jej prepustenie a navštívil ju vo väzení a vojak, ktorý sa mu snažil vzdorovať, padol mŕtvy k jeho nohám. To na kráľa tak zapôsobilo, že dovolil svätému Albínovi, aby ju zachránil.
Iná legenda hovorí, že svätý Albinus sa raz dlho do noci modlil za niektorých mužov uväznených vo veži Angers. Zrazu sa zo steny zrútil veľký kameň a umožnil im uniknúť.
Smrť a pohreb
Svätý Albinus zomrel v roku 550 a bol pochovaný v kostole Saint-Pierre v Angers. V roku 556 mu bol zasvätený kostol a jeho telo bolo pochované v krypte . Neďaleko tohto kostola vzniklo opátstvo s názvom Saint-Aubin .
Úcta
Svätý Gregor z Tours poznamenáva kult svätého Albína, ktorý sa neskôr rozšíril v Nemecku, Anglicku a Poľsku, vďaka čomu sa svätý Albín stal obľúbeným svätcom v stredoveku . Sv. Venantius Fortunatus , takmer súčasník, napísal život tohto svätca.
Boli mu zasvätené kostoly na celom kontinente až po Poľsko a niekedy bol vnímaný ako svätý patrón ochrany pred útokmi pirátov . Mohlo to byť založené na tradícii, že kúpil späť farníkov, ktorých zajali piráti plaviaci sa po rieke Loire . Neskôr bola tradícia posilnená zázrakom zaznamenaným v 10. storočí, keď sa opevnené mesto Guérande neďaleko ústia Loiry modlilo k svätému Albínovi o pomoc a našli svojich útočníkov zázračne porazených.
V stredoveku Nicholas Belfort pozoruhodne napísal opis zázrakov, ktoré sa konali pri hrobe sv. Aubina po roku 1000 nášho letopočtu. Belfort bol pravidelným kanonikom v kláštore svätého Jána Krstiteľa pri meste Soissons .
Jeho sláva tak vzrástla a mnohé pobrežné dediny si zvolili Aubina za svojho patróna. Pravdepodobne to je dôvod, prečo svätý Aubin v Jersey nesie jeho meno, pričom sa zachoval názov starovekej kaplnky, ktorá už dávno zanikla. St. Aubin je tam uctievaný v anglikánskom kostole St Aubin on the Hill . (Pozri Saint-Aubin pre ďalšie miesta pomenované po ňom.)
Sviatok svätého Albína sa slávi 1. marca
Svätý Albín z Angers
biskup
narodený
c. 470 nášho letopočtu
Vannes , Bretónsko
Zomrel
550 nl
Angers , Francúzsko
Uctievaný v
Rímskokatolícka cirkev
Anglikánska cirkev
Hlavná svätyňa
Opátstvo Saint Aubin [ fr ] , Angers
Sviatok
1. marca
Záštitu
odvolával sa na útoky pirátov
Albinus, ep. Prišli
1. marca, pripomienka
Postavení:
biskup
Úmrtí:
asi 550
ŽIVOTOPIS
Pochádzal zo šľachtického rodu v Bretagne v západnom Francúzsku. Narodil sa r. 469. Od mladosti bol tichý, uzavretý a túžil po živote s Bohom, pre ktorého si zachovával neporušené srdce. Jeho životná cesta viedla do kláštora v Tintillante na území Maine-Loireskom. Pomocou asketického života sa približoval mravnej dokonalosti a získal si vlády nad sebou.
V roku 504, keď mal 35 rokov, bol zvolený opátom a pod jeho vedením žiaril celý kláštor dobrým príkladom. Po necelom štvrťstoročí bol zvolený angerským biskupom a stal sa vzorným pastierom všetkého zvereného ľudu. Neúnavne hlásal Božie slovo, bdel nad čistými mravmi ľudu, s otcovskou starostlivosťou pristupoval k chudobným a zastával sa prenasledovaných. Navštevoval väznených a niektorým vymáhal slobodu. Bol plný milosrdnej lásky, prívetivý, ale aj prísny a neústupný, ak išlo o hájenie Božích a cirkevných zákonov. Nezmieriteľne sa postavil proti sobášom príbuzných, ktoré sa začali medzi šľachtou rozmáhať. Ostatní biskupi s ním súhlasili, tieto sobáše síce na jednu stranu zavrhovali, ale na druhú stranu nemali odvahu sa sami šľachte stavať na odpor. V roku 538 sa Albínovi podarilo zvolať cirkevný snem biskupov z celej krajiny do Orleansu a tam takéto sobáše boli jednomyseľne zakázané a vyhlásené neplatnými. Ako biskup zostával činný a žil odriekavým životom až do vysokého veku. Zomrel vo veku 80 rokov.
Angers je mesto na západe Francúzska v departemente Maine-et-Loire a regióne Pays de la Loire. Je centrom aglomerácie, ktorá má 270 000 obyvateľov. Mesto leží na brehu rieky Maine, v blízkosti jej sútoku s Loirou.
Angers bolo hlavným mestom historickej provincie Anjou.
