Spoločná modlitba 5 Piata bolesť „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka...“ 5.Sedembolestná Mária, naša Matka, ty si našou dobrou Matkou. Nemôžeme chcieť od teba, aby si nám pomáhala ešte viac, keď …Viac
Spoločná modlitba 5
Piata bolesť
„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka...“
5.Sedembolestná Mária, naša Matka, ty si našou dobrou Matkou. Nemôžeme chcieť od teba, aby si nám pomáhala ešte viac, keď mi mnohokrát nemáme záujem o tvoju pomoc. Odpusť nám našu ľahostajnosť voči tebe i tvojim napomenutiam. Naša Matka, nauč nás viac spoznávať hodnotu obety i jej potrebu pre nás.
Božie slovo:
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu,
ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2, 22-35).
Meditácia:
Panna Mária prichádza do chrámu, aby sa očistila, ako to predpisoval Mojžišov zákon, a obetovala a zasvätila Pánovi prvorodeného syna. Obrad očisťovania, ktorý sa konal po štyridsiatich dňoch, bol súčasne obetou.
Človek sa má očisťovať, keď je nečistý a má si očistiť dušu, keď ju má poškvrnenú hriechom. U Panny Márie to neplatilo. Napriek tomu pokorne prichádza a s radosťou obetuje svojho milovaného syna. V tejto chvíli je tu prítomný i staručký Simeon, skrze ktorého prehovoril Duch Svätý. Prvá časť jeho reči je radostná, ale po požehnaní Márie a Jozefa obracia sa na Máriu a povie tejto mladej žene a matke slová, pri ktorých jej prebehne mráz po chrbte. Počuje, že jej dušu prenikne meč. Čo všetko sa za týmito slovami skrýva? To je Máriina celoživotná bolesť, ktorú bude postupne spoznávať v rôznych formách. Mária je pre nás i pre všetkých veľkým vzorom a ukazuje nám, ako prijímať bolesť i ako ju obetovať. Pannu Máriu neskôr napodobňujú v prijímaní bolesti a v obetovaní mnohí a tak sa postupne stávajú svätými. Skrze bolesť – jej prijatie a obetovanie – si Boh postupne a cieľavedome vychováva svätých. Pozemská svätosť, i večná radosť sa vykupujú skrze pozemskú bolesť.
Panna Mária začína nový život – život bolestný. Od tejto chvíle nebude môcť zabudnúť na Simeonovu predpoveď v chráme. Na predpoveď sa nedá zabudnúť, lebo predpoveď sa každým dňom napĺňa. Hoci meč bolesti prebodáva Máriino srdce, ona ani teraz ani neskôr to nedá na sebe poznať. Vždy má lásku pre druhého. Odteraz bude vidieť, že jedni budú za Ježiša, druhí proti, čo zároveň i ona bude prežívať s ním. Odmietnutie Ježiša i ona sama pocíti ako odmietnutie. Ako Ježiš, tak i ona bude mnohými odmietaná až do konca čias. Kto nastúpi cestu za Ježišom, musí si zvykať na to, že mnohí budú proti nemu, že bude prežívať mnohé bolesti. Práve v tomto sa spoznáva pravosť Ježišových nasledovníkov. Ak mnohí sa postavili, stavajú a budú povstávať proti Ježišovi, tak mnohí bojovali, bojujú a budú bojovať proti Cirkvi, mystickému Ježišovmu Telu i jeho jednotlivým údom – kresťanom.
Ježiš bol dokonalý a mnohí sú proti nemu. O čo viac budú nepriatelia Krista využívať pri boji s nasledovníkmi Krista ich nedostatky a slabosti. To si musí uvedomiť každý kresťan, že keď znáša nespravodlivé príkoria, nie je to len osobný boj proti nemu samotnému, ale i proti samému Bohu. Práve toto je dôležité si uvedomiť, obetovať tento „boj“ v spojení s Kristom a tým sa tento boj stáva ľahším a kresťan nemôže byť porazený.
Neskôr Ježiš povie: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo...“ Ježiš od nás žiada obetu i tú najťažšiu – vlastný život a to slobodne a dobrovoľne. Boh nám dáva takú veľkú slobodu, že mnohí povstávajú proti svojmu Bohu i proti vykupiteľskej obete. Sloboda pre plnenie Božej vôle bola zneužitá už v raji. Ježiš Kristus nám slobodu neodňal, a tak každý človek i kresťan môže slobodu správne využívať, ale i zneužívať.
Panna Mária nás pri Simeonovom proroctve tiež učí, ako používať slobodu danú od Boha. Nestavia sa proti Simeonovým slovám, prijíma ich – a tým prijíma zvrchovanú Božiu vôľu a tak dokonale podriaďuje svoju vôľu Božej vôli.
My ľudia 21. storočia vidíme slobodu v tom, že každý si môže robiť, čo chce. Áno. Ale človek správne užíva slobodu, keď robí dobre, a najvyšším dobrom je plnenie Božej vôle. Teda človek je dokonale slobodný vtedy, keď plní Božiu vôľu. Ježiš bol takto dokonalý po celý svoj život, bol poslušný v plnení Božej vôle, či už pred verejným účinkovaním alebo i počas neho.
Mária bola tiež dokonale slobodná počas celého svojho života, ale výslovne to dokumentovala svojim „fiat“. Týmto potvrdila svoje dokonalé odovzdanie sa Bohu, do jeho rúk – za čo ju neskôr Boh bohato odmenil.
Panna Mária je nám vzorom v prijímaní Božej vôle a učí i nás, ako máme podriaďovať svoje úmysly Božím úmyslom. Keď sú naše iné ako Božie – napr. ťažká choroba, ktorú si neprajem – musím sa zriekať svojich a vymieňať ich za Božie. Naše myslenie je zaťažené dedičným hriechom a podriaďovaním sa Božej vôli sa stávame novými ľuďmi. Tak to učil i sv. apoštol Pavol.
Boh chce, aby sme plnili jeho vôľu. Volí voči nám zvláštnu taktiku – dáva nám svoju radosť – vtedy sa človek nadchne a už nič iné nechce robiť, len plniť jeho vôľu. Pritom si človek nechce uvedomovať, že sa musí preukázať vytrvalosťou v dobrom, aby dosiahol nebo. A potom nás Boh nechá skúšať určitými ťažkosťami. Človek ma preukázať vernosť Bohu, prekonať prekážku alebo pohrdnúť pokušením. Pán mu za to udelí mimoriadnu milosť a niekedy i radosť na ďalšie povzbudenie. Tieto radosti a ťažkosti sú ako stúpajúca krivka. Boh si nás takto vychováva, učí a vedie. Panna Mária bola najlepšou žiačkou. Prekonala všetky ťažkosti bez zlyhania.
Ježiš je pre každého na pád alebo na povstanie – ako to predpovedal Simeon. Ak niekto urobí krok dopredu, to ešte neznamená, že nepadne. Preto sa musíme stále spoliehať na Božiu pomoc a i vo chvíľach nemožnosti máme preukázať svoju vieru.
Piata bolesť
„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka...“
5.Sedembolestná Mária, naša Matka, ty si našou dobrou Matkou. Nemôžeme chcieť od teba, aby si nám pomáhala ešte viac, keď mi mnohokrát nemáme záujem o tvoju pomoc. Odpusť nám našu ľahostajnosť voči tebe i tvojim napomenutiam. Naša Matka, nauč nás viac spoznávať hodnotu obety i jej potrebu pre nás.
Božie slovo:
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu,
ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2, 22-35).
Meditácia:
Panna Mária prichádza do chrámu, aby sa očistila, ako to predpisoval Mojžišov zákon, a obetovala a zasvätila Pánovi prvorodeného syna. Obrad očisťovania, ktorý sa konal po štyridsiatich dňoch, bol súčasne obetou.
Človek sa má očisťovať, keď je nečistý a má si očistiť dušu, keď ju má poškvrnenú hriechom. U Panny Márie to neplatilo. Napriek tomu pokorne prichádza a s radosťou obetuje svojho milovaného syna. V tejto chvíli je tu prítomný i staručký Simeon, skrze ktorého prehovoril Duch Svätý. Prvá časť jeho reči je radostná, ale po požehnaní Márie a Jozefa obracia sa na Máriu a povie tejto mladej žene a matke slová, pri ktorých jej prebehne mráz po chrbte. Počuje, že jej dušu prenikne meč. Čo všetko sa za týmito slovami skrýva? To je Máriina celoživotná bolesť, ktorú bude postupne spoznávať v rôznych formách. Mária je pre nás i pre všetkých veľkým vzorom a ukazuje nám, ako prijímať bolesť i ako ju obetovať. Pannu Máriu neskôr napodobňujú v prijímaní bolesti a v obetovaní mnohí a tak sa postupne stávajú svätými. Skrze bolesť – jej prijatie a obetovanie – si Boh postupne a cieľavedome vychováva svätých. Pozemská svätosť, i večná radosť sa vykupujú skrze pozemskú bolesť.
Panna Mária začína nový život – život bolestný. Od tejto chvíle nebude môcť zabudnúť na Simeonovu predpoveď v chráme. Na predpoveď sa nedá zabudnúť, lebo predpoveď sa každým dňom napĺňa. Hoci meč bolesti prebodáva Máriino srdce, ona ani teraz ani neskôr to nedá na sebe poznať. Vždy má lásku pre druhého. Odteraz bude vidieť, že jedni budú za Ježiša, druhí proti, čo zároveň i ona bude prežívať s ním. Odmietnutie Ježiša i ona sama pocíti ako odmietnutie. Ako Ježiš, tak i ona bude mnohými odmietaná až do konca čias. Kto nastúpi cestu za Ježišom, musí si zvykať na to, že mnohí budú proti nemu, že bude prežívať mnohé bolesti. Práve v tomto sa spoznáva pravosť Ježišových nasledovníkov. Ak mnohí sa postavili, stavajú a budú povstávať proti Ježišovi, tak mnohí bojovali, bojujú a budú bojovať proti Cirkvi, mystickému Ježišovmu Telu i jeho jednotlivým údom – kresťanom.
Ježiš bol dokonalý a mnohí sú proti nemu. O čo viac budú nepriatelia Krista využívať pri boji s nasledovníkmi Krista ich nedostatky a slabosti. To si musí uvedomiť každý kresťan, že keď znáša nespravodlivé príkoria, nie je to len osobný boj proti nemu samotnému, ale i proti samému Bohu. Práve toto je dôležité si uvedomiť, obetovať tento „boj“ v spojení s Kristom a tým sa tento boj stáva ľahším a kresťan nemôže byť porazený.
Neskôr Ježiš povie: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo...“ Ježiš od nás žiada obetu i tú najťažšiu – vlastný život a to slobodne a dobrovoľne. Boh nám dáva takú veľkú slobodu, že mnohí povstávajú proti svojmu Bohu i proti vykupiteľskej obete. Sloboda pre plnenie Božej vôle bola zneužitá už v raji. Ježiš Kristus nám slobodu neodňal, a tak každý človek i kresťan môže slobodu správne využívať, ale i zneužívať.
Panna Mária nás pri Simeonovom proroctve tiež učí, ako používať slobodu danú od Boha. Nestavia sa proti Simeonovým slovám, prijíma ich – a tým prijíma zvrchovanú Božiu vôľu a tak dokonale podriaďuje svoju vôľu Božej vôli.
My ľudia 21. storočia vidíme slobodu v tom, že každý si môže robiť, čo chce. Áno. Ale človek správne užíva slobodu, keď robí dobre, a najvyšším dobrom je plnenie Božej vôle. Teda človek je dokonale slobodný vtedy, keď plní Božiu vôľu. Ježiš bol takto dokonalý po celý svoj život, bol poslušný v plnení Božej vôle, či už pred verejným účinkovaním alebo i počas neho.
Mária bola tiež dokonale slobodná počas celého svojho života, ale výslovne to dokumentovala svojim „fiat“. Týmto potvrdila svoje dokonalé odovzdanie sa Bohu, do jeho rúk – za čo ju neskôr Boh bohato odmenil.
Panna Mária je nám vzorom v prijímaní Božej vôle a učí i nás, ako máme podriaďovať svoje úmysly Božím úmyslom. Keď sú naše iné ako Božie – napr. ťažká choroba, ktorú si neprajem – musím sa zriekať svojich a vymieňať ich za Božie. Naše myslenie je zaťažené dedičným hriechom a podriaďovaním sa Božej vôli sa stávame novými ľuďmi. Tak to učil i sv. apoštol Pavol.
Boh chce, aby sme plnili jeho vôľu. Volí voči nám zvláštnu taktiku – dáva nám svoju radosť – vtedy sa človek nadchne a už nič iné nechce robiť, len plniť jeho vôľu. Pritom si človek nechce uvedomovať, že sa musí preukázať vytrvalosťou v dobrom, aby dosiahol nebo. A potom nás Boh nechá skúšať určitými ťažkosťami. Človek ma preukázať vernosť Bohu, prekonať prekážku alebo pohrdnúť pokušením. Pán mu za to udelí mimoriadnu milosť a niekedy i radosť na ďalšie povzbudenie. Tieto radosti a ťažkosti sú ako stúpajúca krivka. Boh si nás takto vychováva, učí a vedie. Panna Mária bola najlepšou žiačkou. Prekonala všetky ťažkosti bez zlyhania.
Ježiš je pre každého na pád alebo na povstanie – ako to predpovedal Simeon. Ak niekto urobí krok dopredu, to ešte neznamená, že nepadne. Preto sa musíme stále spoliehať na Božiu pomoc a i vo chvíľach nemožnosti máme preukázať svoju vieru.
