ZMIERENIE - príbeh lásky,tragédie,sklamania,zrady,odpustenia a zmierenia...

ZMIERENIE - príbeh lásky,tragédie,sklamania,zrady,odpustenia a zmierenia...Lebo raz ostane len láska,ona bude jediná a víťazná a zlomí každú temnotu a otvorí žiarivé nebo...

Staré príslovie hovorí...Boh nie je náhlivý...ale je pamätlivý...

Adam a Eva

Adam a Eva...bola to veľká študentská láska.Spočiatku zaľúbenie,ktoré prerástlo vo veľkú lásku.Spoznali sa na štúdiach na VŠ,začali spolu chodiť.Oba pochádzali z veriacich,kresťanských rodín.Plánovali si spoločnú budúcnosť...Tak sa doma vzájomne svojim rodičom predstavili a oznámili,že by sa chceli vziať.Rodičia boli vcelku spokojní,lebo mladí mali školu za sebou, našli si aj vo veľkomeste slušnú prácu.Tak bola svadba...nevesta Eva v krásnych bielych šatách pred oltárom,kde si sľubili vernosť a lásku až hrob. Adam navliekol svadobný prsteň svojej milovanej Evičke a dali si prvý bozk.Svadobná oslava,všade- radosť,nádej,smiech.

Odišli bývať ku rodičom Evy,ktorí mali väčší dom.Našli si dobrú prácu v meste a tak boli šťastní a spokojní.Za krátky čas Eva otehotnela a doma sa všetci tešili...rodičia a manželia na dieťaťko.Adam robil v práci aj presčasy a tak chodil domov až neskoro večer.Chodil svokrovým autom,aby bol rýchlejšie doma.

Tak to bolo aj v tej osudný, pochmúrny,novembrový večer.Mrholilo a mesto zahalila hmla.Skutočný nevľúdny, dušičkový čas.Večer sa do tejto tmy vydal Adam s autom.Musel ísť pomalšie,lebo nebolo dobre vidieť.Zrazu oproti videl svetlá a nejaké auto prešlo do protismeru a rútilo sa priamo na neho.Chcel ešte strhnúť volant na okraj cesty...ale už bolo neskoro.Protiidúce auto už bolo v ňom...Ozval sa rachot,škrípot,štrgajúce sklá odskakovali po ceste...Adam ešte vnímal,že ho nabúralo auto.Malý krížik,zavesený v aute mu skončil na tvári.Upadol do bezvedomia...Niekto volal sanitku aj hasičov...za chvíľu doletela kvíliaca sanitka a za ňou hasiči a potom policajti.Ledva vytiahli oboch mužov z nabúraných aut,celých skrvavených a niesli do sanitky a rýchlo do nemocnice...Oboch museli operovať,ale ich zachránili.

Adam sa domov nevracal,už bolo neskoro večer a Eva sa bála,rodičia ju utešovali,neboj sa, on príde.Mobil bol nefunkčný.Volala do roboty,ale vrátnik povedal,že už v budove nie je nikto.Eva bola zúfalá,kde volať...ako zistiť,čo je s Adamom...volala do nemocnice,tam jej povedali,že ak by vedeli zavolajú späť.Aj na políciu,poznačili si údaje,že zavolajú ak bude treba...Eva nemohla spať,sedela uplakaná s rodičmi a čakali.Pred polnocou volali z polície..váš manžel mal haváriu a je v nemocnici,operujú ho,našli sme jeho doklady.Eva už nič nevnímala,zrútila sa na zem a odpadla,rodičia ju kriesili.Doma nemali auto,lebo ho mal Adam do roboty,tak taxi rýchlo do nemocnice.S rodičmi šla aj Eva,nechcela ostať doma.Na príjme im kázali čakať...že príde chirurg,čo mal službu.Ale pochopili,že urýchlene volali do práce aj dalších chirurgov k náhlym 2 operáciam.Konečne došiel chirurg...vy ste pani Eva...váš manžel je po ťažkej operácii,ale nebojte sa, jeho stav je stabilizovaný.Choďte teraz domov...a príďte zajtra ráno...
Eva ako v mrákotách si to vypočula a rodičia ju museli takmer niesť znova do taxika a domov.

Nikto oko nezažmúril,nespal...Ráno sa rýchlo obliekli a znova taxik do nemocnice na chirurgiu.Ešte museli čakať a to čakanie bolo strašné.Nakoniec ich prijal primár chirurgie...Adam sa už prebral po operácii,stav je stabilizovaný...ale musím vám povedať jednu smutnú správu.Museli sme Adamovi odrezať ľavú nohu od kolena dole.Bola celá zošrotovaná a hrozilo vykrvácanie.S tou nohou sa už nedalo nič robiť, len amputovať.On zatiaľ o tom nevie,musíme ho na to pripraviť.Iné závažné následky nemá,len odreniny a porezanie, ale utrpel šok.Ten druhý muž,čo do neho vletel je na tom omnoho lepšie..má len zlomenú ruku a odreniny...Eve sa zrútil svet...už nevnímala primara a odpadla..museli ju kriesiť a odviezť domov ležať a dali utišujúce injekcie.Rodičia ju obskakovali,ošetrovali...Eva myslela,že je to jej smrť..bude mať manžela trvalého invalida na vozíku...znelo jej v ušiach a srdce jej krvácalo.Adamovi sa stav zlepšoval,chodili k nemu do nemocnice...Vinu na buračke mal vodič protiidúceho auta,mal vypité a vracal sa z oslavy domov.Adam si skúšal rukami prejst po boľavej nohe a naraz s hrôzou zistil,že od kolena nemá nohu.Pochopil strašnú pravdu a zrútil sa mu celý svet.Lekári museli Adamovi povedať,že mu museli amputovať ľavú nohu...ale nech sa nebojí,dá sa s tým žiť...Znova došla Eva a objímala ležiaceho Adama a obaja horko plakali...Lekári povedali Eve,že bude na vozíku ako invalid a potom sa uvidí,čo sa dá robiť.

Doma to ťažko prežívali,hlavne Evina mama.Bože môj drahý...to ostane na vozíku..celý život? to bude invalid a budeme sa musieť o neho starať a potom hlavne Ty Eva...a ešte čakáš s ním aj dieťa...Uvedomuješ si,že to bude všetko na tvojich pleciach...aký to budeš strašný život.Si ešte mladá,pekná...a takto sa zakopeš na celý život,My sa s otcom pominieme a čo si sama počneš potom? s mužom na vozíku a dieťaťom...Z čoho budete žiť...veď tie sociálne dávky nie sú na prežitie...a načo si toľké roky študovala a trápila sa s učením...Evička musíš to všetko zvážiť,zakiaľ je ešte čas...veď by si mohla aj začať od znova a mať sa dobre...Evu tie slová matky mrazili a pichali v srdci ako ostrý nôž...Adama mala rada,milovala ho,brali sa z lásky,ale čo z toho ostane po pár rokoch...skončí ako uštvaná,zodraná žena...bude musieť ťahať za dvoch a ešte dieťa vychovávať...
Mama Evy, ale nedala pokoj...a zaťala priamo Eve do srdca....Evička,vieš,že Ťa máme radi,ale s otcom sme sa dohodli,že Ti navrhneme...aby si sa s Adamom rozviedla a šla na potrat...je to jeho dieťa...a takto sa vyslobodíš...poslúchni nás...chceme Ti zachrániť Tvoj život a šťastie...veď si nájdeš nového partnera...a začneš s ním nový život...a budeš šťastná a mať rodinu..,Eve sa zatočila hlava a celý svet..najradšej by v tú chvíľu umrela...Nie,mama to nie..to je strašné,to nedokážem...mama ju objala...dokážeš a my Ti budeme pomáhať...chceme len Tvoje šťastie...

Dni sa vliekli slimačím,pomalým tempom.Eva chodila do nemocnice stále.Videla, ako sestra dáva Adamovi misu na stolicu,potom na cikanie bažant...a ukazovala Eve,ako bude treba pomáhať Adamovi.Smrad a ponižujúce utieranie zadku a čistenie Eve sa javilo ako neprekonateľný odpor.Adama to veľmi trápilo,ale nemohol si pomôcť.Bo lodkázaný na pomoc iných...
Eva prišla domov plačúci a povedala matke...mama ja teda urobím ako si mi povedala...Nezvládnem to...matka ju objala a spolu plakali...som tak rada,že ma poslúchneš.Zober si,že Adam bude kalikou,invalidom a čaká Ťa strašný život...
Najprv vybavíme potrat,lebo už je najvyšší čas...tomu sa Eva vzpierala...má zabiť svoje dieťa...ale mama ju presvedčovala...musíš..nie si prvá ani posledná...a ako si Ťa zoberie nejaký muž s cudzím deckom..cháp to...Musíš byť plne voľná...

A tak Eva šla na potrat...myslela,že sa prepadne pod zem...bolo to strašné...mal to byť chlapec...Mama ju tešila,opatrovala...Adamovi o tom nič nepovedali.Teraz dáš žiadosť o rozvod...máme na súde známych...urýchlia to...stačí Tvoj súhlas,že nechceš žiť s Adamom.Eva zašla s mamou do nemocnice a Adamovi rovno povedala...Adam...musím sa s Tebou rozviesť...nehnevaj sa...Adam hľadel nechápavo...čo to hovorí...Adamko,začala svokra...nemôžeš chcieť predsa,aby si Eva pri Tebe ako invalidovi zničila život...pochop to...budeš kalikou celý život a bude sa musieť starať o Teba...Adam s otvorenými ústami... a čo naše dieťa ???....Eva vybuchla vo veľký plač...mama ju zastúpila...vieš Adam...už nie je žiadne dieťa...Eva si ho dala vziať...pochop to...Adam zbledol ako stena...myslel,že toto je hotová smrť...Zbohom Adam...prosím,už mi nevolaj a ani sa nestretneme viac...trpko povedala Eva...a s mamou zavreli dvere....

Adam to nemohol prežiť ..rozhodnul sa, že sa zabije...vypýtal si prášok na spanie...ale sestričke vzal celú krabičku, zakiaľ ho čistila,že si to nevšimla a nasypal všetky práška do úst a zapil vodou...Nech mi je Boh milosrdný...toto nemá význam ďalej žiť...
Sestrička hľadala krabičku s uspávacími práškami,ale nemohla nájsť...chodila po izbách a hľadala...prišla k posteli Adama,ktorý tvrdo spal a uvidela prázdnu krabičku pod jeho posteľou.Hrozne zľakla a utekala po doktora,že asi prášky zjedol.Triasli ho,preberali ale nič...rýchlo robili výplach žaludka a v poslednej chvíli ho zachránili pred otravou a smrťou...

Ale Adam nechcel žiť,len nemohol chodiť...tak rozmýšľal,ako by sa zabil.Ale v nemocnici už dávali väčší pozor,keď chcel ujsť z postele, tak ho uviazali.Doktori k nemu poslali psychológa,aby ho dostal na iné myšlienky.Jedna veriaca sestrička mu večer zavolala nemocničného kňaza.Kňaz došiel a rozprával sa s Adamom,ten spočiatku nechcel,ale neskôr povedal o svojom trápení.Kňaz mu povedal,že zase príde k nemu a ak by sa chcel vyspovedať...tak je k dispozícii.Adam nevedel, má význam spovedať sa,keď cítil v sebe hnev,neodpustenie a sklamanie.Každá spomienka na jeho bývalú manželku Evu ho žrala,pálila ako oheň...to sám nedokážem,je to veľmi čertvé všetko..to sa nedá len tak odpustiť...Zrada a opustenie,keď mu bolo najhoršie.Ich láska dohasla a ostala len krutá bolesť...

Neskôr kňaz doviedol k Adamovi aj mladých manželov,ktorí sa venovali ľudom v núdzi a tak postupne sa Adam dostával z toho najhoršieho.Hovorili mu o Bohu,jeho milosrdnej láske a oddaní sa mu slúžiť...Adam to počúval,bol veriaci,ale tak klasicky,zdalo sa mu to príliš vzdialené a prikrášlené.Jeho život bol tvrdý a krutý.Veľa ľudí sa za neho modlilo,manželia to spomenuli aj ostatným aj kňaz za neho slúžil sv. omše.Adam sa skúsil modliť sa...ale pri slovách Odpusť nám naše viny,ako aj my odpúšťame svojím vinníkom...prestal..nešlo to..Až jeden deň to z neho všetko spadlo,sám neveril...cítil ,že lúče božej lásky nakoniec prelomili jeho chladné,mŕtve srdce, a bolo naplnené láskou a pokojom,o ktorom ani vo sne nemyslel,že raz príde.Bol to veľký boží zázrak,navonok neviditeľný,ale vnútorne ho plne zasiahol a obrátil.Potom už dokázal požiadať kňaza o spoveď a dokázal zo srdca odpustiť,hoci ani sám nevedel ako sa to stalo a bolo to možné.Tak sa do Adamovho života dostal Ježiš a jeho láska a všetky tmy a temnoty sa rozplynuli.Adam znovu našiel svoj umretý život a bol duchovne vzkriesený k novému... životu s Bohom.

Eva po rozvode a rozchode s Adamom žila u rodičov.Našla si dobre platenú prácu v meste a snažila sa na všetko predošlé zabudnúť.Zabíjala v sebe každú spomienku na Adama a ich predošlý, spoločný život.Najviac ju pálila a mučila spomienka na potrat.Bála pomsty božej.Prestala chodiť do kostola,k sviatostiam a už sa nemodlila.Mala kamarátky,ktoré ju tešili...Eva dobre si to urobila,máš svoj zdravý rozum...trápila by si sa s invalidom celý život...všetko skazené a ešte na krku decko...To by urobila na tvojom mieste každá baba.Kamarátky ju volali na rôzné zábavy a večierky,aby nebola smutná.Tak sa na jednom firemnom večierku zoznámila s mladým,pekným technikom Karolom.

Karol si ju všimol sedieť pri stole s kamarátkami a prišiel ju požiadať o tanec...Eva šla...Karol bol milý,inteligentný a pekný chlap...mnohé ženy po ňom tajne túžili...ale on ostával sám.Dotancovali a sadla si ku stole s kamarátkami...Tie ju napadli ako osy...najpeknejšieho chlapa si uchňapla,ten si teda riadne vyberá..a Ty si mu padla do oka.To máš neskutočné šťastie.Eva sa zahanbila...vy kravy jedne...veď to bol len tanec...Ale Karol znova prišiel...či by sa nešla chvíľu prejsť s ním...kamarátky ju závistne hnali..no choď, keď volá...Tak Eva šla.Prechádzali sa vonku pred zábavným barom a rozprávali sa.Znova ju Karol pozval na rande a Eva to nakoniec prijala a tak sa stretávali...Karol ju pozýval k sebe do bytu,ale Eva nechcela..je to priskoro,nepoznáme sa tak dobre...Prešiel asi mesiac a Eva bola u Karola...čo nechcela,stalo sa.Karol ju rovno požiadal o ruku..´.že je bláznivo zaľúbený...a hoci Eva sa snažila nechať odstup...sama tomu podľahla...aj ona sa zaľúbila.

A tak prešiel nejaký čas a Eva doviedla Karola k rodičom ho predstaviť...jej mama bola nadšená...taký galantný,úctivý a pekný chlap...Eva...nečakaj...ber ho...má robotu,je šikovný,slušný a má Ťa rád...Eva tomu ani nechcela veriť...ale nakoniec súhlasila a bola svadba...len na úrade...Presťahovala sa ku Karolovi na byt,aby mali súkromie a tak začali spolu žiť.
Minul sa rok,druhý,tretí..ale Eva nemohla mať dieťa...tajne si vyčítala,že je to trest za potrat...Prešlo 5 rokov...všetko klapalo a boli šťastní.

Bolo tesne pred Vianociami,všade hrali vianočné koledy a piesne a Eva šla do veľkého obchodného domu nakúpiť darčeky...pre Karola a rodičov.bol už večer,všade plno svetiel a plno ľudí.Eva niesla v taške darčeky a prechádzala cez cestu.

Naraz pocítila strašný úder do chrbta a vyhodilo ju na okraj cesty.Nabúralo ju auto,ktoré zo zadu nevidela a šofér nedal pozor...Ostala ležať na okraji cesty...kričala,stonala...okoloidúci ľudia volali sanitku a chceli jej nejako pomôcť,ale sa nemohola postaviť na nohy.Sanitka prišla,naložili ju dovnútra a viezli do nemocnice.Musela byť na pohyblivej posteli a brali ju na rontgen...a vyšetrenia...platnička na chrbáte zlomená a nalomené bedrové kosti.Najhoršie,že necítila nohy a nemohla s nimi hýbať.Prosila,aby volali jej mužovi Karolovi a rodičom.Tí doleteli do nemocnice a boli zhrození tým nešťastím.Evu uložili pomaly do postele a doktori zvažovali ,čo ďalej.Budeme musieť operovať platničku na krížoch,ale boli narušené nervy,že necítila nohy.A tak pre Evu začali galeje a more bolestí,ani po operácii sa nedokázala postaviť na nohy.Ostala na invalidnom vozíku.Karol ju opatroval,ale postupne jeho snaha a ochota sa strácala.Keď lekári povedali,že je veľmi malá šanca,že by niekedy Eva ešte chodila,že nohy ostanú ochrnuté a bude pripútaná na invalidný vozík natrvalo.

Bude si vyžadovať plnú opateru.Karol zbledol nad tou správou,rodičia a mama Evy plakali,že teda ju budú opatrovať oni...ale si uvedomovali,že sú už starší a sily ich opúšťajú.Eva už bola doma.Karol sa stával uzavretý,málovravný,málo bol doma.Eva to cítila,že ich láska chladne.Musela sa presťahovať k rodičom,lebo Karol ju neopatroval.Málo chodil k ním domov.Až už neprišiel.Eva mu volala,čo sa deje...najprv nebral...ale potom s ňou hovoril...vieš Eva,ja nezvládnem sa o Teba starať a ani nemám na to nervy..pochop to...som ešte mladý a takto by som si zničil život...ktorý by s Tebou nemal perspektívu...rozídeme sa a rozvedieme...Eva plakala a pochopila hroznú pravdu...A mám už aj novú známosť,mladšiu inžinierku a čakáme dieťa...Eva zbledla a nevládala hovoriť.Doklad o rozvode Ti pošlem, aj Tvoje veci...už mi nevolaj a ani sa viac nestretneme...ber to za uzavretú,hotovú vec...

Eve sa zrútil celý svet,už ani nevládala plakať...v hroznej, duševnej bolesti sa obrátila k Bohu s prosbou o pomoc...Boha na dlhý čas vyškrtla zo svojho života a teraz už sa nemala čoho chytiť.Jej život sa zdal úplne skazený,zničený a ona stále pred sebou ako špinavá,smradľavá handra.Spomenula si s bôľom,že to isté urobila aj ona svojmu Adamovi pred rokmi a teraz sa jej to vrátilo ako strašný bumerang.Pochopila,že je to boží trest za to,čo ona kedysi urobila.Jedinou oporou boli jej rodičia a mama ,ktorá ju tešila a snažila sa povzbudiť.Ostala doma na invalidnom vozíku.Zanedlho jej otec dostal infarkt a zomrel.Jej mama to nedokázala uniesť a a zbláznila sa,skončila na psychiatrii.Eva už nevládala žiť...všetko sa na ňu zosypalo , zhasla posledná nádej...Uvažovala o spôsobe ako sa zabije...Jedna terénna,zdravotná sestrička chodila k nej na rehabilitácie a cvičenie.Eva sa rozplakala a povedala sestričke,že už nemusí chodiť..lebo ona už nechce žiť... ale sestrička ju utešovala...Evička,nebojte sa...všetko sa na dobré obráti...a dala jej obrázok Panny Márie-Pomocnice v núdzi...je tam krátka modlitba...modlite sa ju,Panna Mária vám pomôže...Eva už tomu neverila,ale skúsila sa to modliť.Eva ostala sama v dome,bez pomoci.Potom jej táto sestrička hovorila...viete, je jeden rehabilitačný ústav,tam chodia ochrnutí pacienti sa liečiť,mnohým to pomohlo...objednáte sa tam...verte mi...ozaj sa tam pomôže...a je tam dobrý personál,jedna moja kamarátka tam robí.A tak pomohla vybaviť pobyt v tom rehabilitačnom ústave.
Po Evu prišla sanitka,sestrička ju zbalila a tak sa Eva vydala do rehabilitačného ústavu.Tam ju ubytovali na izbu s jednou staršou paňou Bola velmi milá a príjemná,tak Eva bola spokojná...Bola na vozíku odkázaná na cudziu pomoc...najhoršie bolo ísť na stolicu a mať misu a potom na močenie...aj plienky.Bolo to pre Evu,ešte ako mladú ženu,po 30 tke veľmi ponižujúce a hanbila sa.Ale musela si na to zvykať.Ústav bol plný invalidov,ľudí na vozíku,čo nechodili,alebo mali ochrnuté ruky,ale boli tam aj ležiaci po úrazoch,ktorí sa nehýbali.Bol to hrozný svet ľudskej biedy a chorôb.Eva bola už otupelá z toľkého nešťastia,ktoré ju postretlo.Hrozne trpela pri pomyslení na svoju mamu,že stratila zdravý rozum a dožije svoj život v psychiatrickej liečebni...
Eva už plne pochopila,aký je ľudský život a šťastie vratké a všetko sa dokáže zmeniť za jeden okamih.Márne si môže človek hocičo plánovať... Vozili ju na rehabilitácie,masírovali jej nohy a kríže,natierali masťami,umývali a cvičili.Eva nedokázala s nohami hýbať,tak len hľadela,čo jej robí rehabilitačná sestra s nohami.Modlievala sa modlitbu z obrázka Panny Márie...Prosila Boha,aby ukončil jej trápenie a vzal ju z tohto sveta.Po rehabilitácii čakala v rehabilitačnej miestnosti,kedy ju sestrička odvezie na jej izbu.

Všimla si,že sa dvere otvorili a na vozíku sedela stará pani a vozik tlačil....jej dávny Adam...hľadela,ako na zjavenie...to nie je možné...ten sanitár sa mu len podobá...videla,že trochu kríva,ale chodí dobre samostatne.Srdce jej bušilo a ústa mala dokorán otvorené...to sa mi zdá...je to nejaký sen..kde by sa tu našiel Adam,roky o ňom nepočula a nevedela,či žije...

Sestrička prišla a odviezla ju na izbu...na izbe sa Eva vzrušene pýtala,kto je ten ošetrovateľ,čo viezol starú pani na vozíku...Sestrička sa usmiala...to je náš rehabilitačný pracovník Adam...vy ho poznáte???...Eve by sa krvi nedorezal....nie nepoznám...len mi niekoho pripomenul...A sestrička ďalej srdečne švitorila...náš Adamko je najlepší človek a pracovnik,akého sme tukedy mali...Všetci ho tu majú radi...od sestier,pacientov až po doktorov.Veru,je to neobyčajný človek.Kedysi mal búračku a mal odrezanú nohu od kolena a urobili mu plastiku,takže má tú nohu ako svoju,trocha kríva,ale chodí sám,občas s barlou,ale je plne sebestačný a býva tu firemnom byte a robí ošetrovateľa a fyzioterapeuta u nás v ústave...Eva s otvorenými ústami počúvala sestričku.Bože môj, to je ako v nejakom divnom sne...vravila si Eva...Viete,ozaj je to veľmi dobrý a láskavý, ešte mladý človek,každý pacient len jeho chce na rehabilitáciu,je ozaj odborník,zodpovedný a poctivý v práci,robí aj naviac aj presčasy aj zadarmo...A neuveríte,že mnohí začali chodiť po jeho cvičeniach a zdravotný stav sa im zlepšil...A on je veľmi nábožný,chodieva do kostola, aj miništruje,ked môže.Všetci ho tu majú radi...on si to plne zaslúži a žije skromne,nehrabe peniaze ani neberie nijaké úplatky,ako niektorí fyzioterapeuti...On o sebe nehovorí,tak nevieme o jeho živote nič...Eva takmer zamdlela od úžasu a prekvapenia...
Bože môj dobrotivý,len aby ma tu nevidel,musím dať pozor...povedala si v duchu.
Prosím vás sestrička,ja by som chcela,aby ste robili cvičenia so mnou len Vy...Sestrička sa prekvapene pozrela...áno to budem,ale ak beriem dovolenku tak ma niekto zastupuje,aj Adam často zastupuje.Och...sestrička,prosím nedavajte ma na rehabilitácie k tomu Adamovi,prosím vás...sestra sa udivene pozrela na Evu...a prosím Vás a to prečo..veď sa o Adama pacienti bijú a Vy nechcete? Nechcem...no dobre teda...sestra si myslela,že sa asi hanbí muža fyzioterapeuta a preto nechce s ním cvičiť...

Eva sa úzkostne vyhýbala,aby sa niekde nestretla s Adamom...Pri jednom doobedňajšom cvičení ,neprišla sestrička do práce,tak ju zaskočil Adam a šiel do cvičebne...otvoril dvere a uvidel tam sedieť na vozíku Evu...Ostal stáť v nemom úžase...Eva by sa najradšej pod zem prepadla...ale už bolo neskoro.Si to Ty Eva...? Nesmelo sa opýtal Adam...Eva len prikývla...a čo tu robíš,prečo si na vozíku?Eva sa začala celá triasť...mala som búračku a mám ochrnuté nohy...zakoktala Eva...Chcela som sa Ti vyhnúť,aby si ma tu nevidel...A už to nevydržala a pustila do veľkého náreku...rukami si zakrývala tvár...až cítila,ako ju Adam objal a pohladil...Neplač Eva...nemusíš sa ma báť...Eva so srdcervúcim plačom a vzlykaním trhane prosila...Adam,ak môžeš a dá sa to...odpusť mi to všetko...Adam stál pri nej a nahnutý ju objímal...Ja som Ti už všetko dávno odpustil,sám by som to nikdy nedokázal...ale Boh mi to pomohol a s božou pomocou som Ti dokázal všetko odpustiť a zmieriť sa...
Eva stále plakala,vzlykala...všetko sa jej valilo pred očami...ako Adama opustila v najťažšej chvíli...ako zabila ich dieťa...a odišla preč ...našla si novú lásku,ktorá ju takto rovnako sklamala,ako ona kedysi Adama...
To čo som urobila sa ani nedá odpustiť..aj keby sa Boh zľutoval nado mnou...tak ja sama si nedokážem odpustiť takú podlú,hnusnú zradu,ktorej som sa dopustila...
Neboj sa Eva...ani ja som nechcel žiť a predsa žijem...a Boh si ma našiel a teraz mu slúžim cez týchto úbožiakov chorých ľudí,ako som bol aj ja...Ja som Ti ostal verný...tak ako som kedysi sľúbil pred Bohom...v dobrom i zlom...Eve sa skoro zastavilo srdce...až teraz pochopila...vernosť až do smrti,v radostiach...i bolestiach a trápeniach...Ten manželský sľub mal silu celej armády...bol istotou,pevným hradom a silou života...Už to plne pochopila a naraz videla,ako hlboko padla...Najradšej by Adama viac nikdy nestretla,lebo to stretnutie otvorilo jej umlčané svedomie...a tá duchovná bolesť ju tlačila k zemi...najradšej by bola mrtvou,aby nemusela zažiť pohľad na jej vlastný pád...krutú bolesť sklamania so seba samej ako ju zažil kedysi Adam...prežívala teraz ona...
Ale Adam ju tak nenechal...bol jej tak veľmi blízko a blízky jej ubolenej duši...
Nikdy som neveril,že budem raz chodiť a predsa sa to stalo,urobili mi plastiku nohy a naučil som sa chodiť aj môžem pracovať skoro ako zdravý človek.Tiež ma tu kedysi poslali do tohto ústavu na liečenie a cvičenie..tu som sa naučil chodiť aj som tu ostal pracovať,doplnil som si zdravotný kurz a dali mi aj firemný byt a tak som tu spokojný...
Odteraz budem chodiť s Tebou cvičiť a dúfam,že to pomôže.Budem sa za to modliť a dúfať,že raz aj Ty budeš môcť chodiť,že ma Boh vyslyší...

A tak Adam chodil cvičiť Evine ochrnuté nohy...aj v čase jeho voľna bol pri Eve...Doviedol ku Eve kňaza a ten sa jej venoval duchovne a Eva bola rada...tak sa aj vyspovedala po dlhej dobe a prijala Sviatosť Oltárnu a Adam ju vozieval do kostola na sv. omše.Eva sama neverila,že je to skutočnosť..začala mať nádej,ktorá už bola akoby mŕtva.Postupne v nej ožívala stará láska k Adamovi,ktorú kedysi násilne zabila a pochovala.Adam jej povedal...ja Ťa mám stále rád,ostal som Ti verný a pred Bohom sme stále manželia...Eva znova plakala,nedokázala pochopiť,že by ju ešte Adam chcel...Potom jej Adam navrhol,ak chceš...môžeme sa vziať aj na civilnom úrade...Eva nakoniec súhlasila a tak pripravili malý svadobný obrad...za svedkov šli 2 sestričky... a tak po druhýkrat sa Eva obliekla do bielych šiat a znova sľúbila vernosť a lásku Adamovi a on zase jej.Dali si nové svadobné prstene....
A potom si v kostole obnovili svoje manželské sľuby...a tak sa znova stali manželmi,ktorými aj boli...

Adam sa tak venoval Eve,že postupne dokázala pohybovať nohami a nervy reagovali a pomaly Eva hýbala nohami a neskôr aj skúsila chodiť.Trvalo to vyše roka...ale Eva zázračne začala chodiť hoci len s barlami,ale dokázala stáť a pomaly prejsť pár krokov.Bol to veľký zázrak a úspech, v čo už nikto nedúfal...
Eva sa nasťahovala na byt k Adamovi a ked jej mama umrela v psychiatrickej liečebni,tak predala rodičovský dom a za to si kúpili blízko ústavu pekný, veľký byt. A po čase sa neuveriteľné a nemožné stalo skutočnosťou...Eva porodila krásneho chlapca a potom ešte dievčatko...Eva s Adamom ďakovali Bohu za také veľké zázraky...Eva sa naučila postupne chodiť aj sama a opatrovala svoje deti a svojho milovaného manžela Adama,ktorý bol jej najväčším životným šťastím,aké mohla dostať v živote, veľkou výhrou a najväčším darom, aký mohla dostať od Boha.Adam ostal pracovať v ústave a neskôr tam začala pracovať aj Eva...A tak si žije šťastne táto rodinka,lebo dokázali si odpustiť a zmieriť sa a nájsť cestu k Bohu...

Takými.neuveriteľnými,životným cestami dokáže viesť sám Boh, čo je nemožné ľudským spôsobom premeniť na skutočnosť...

Odpustenie a zmierenie...to je božia cesta...Nech je aj tento príbeh poučením pre mnohých z nás....