Ja som prisahal svojej socialistickej vlasti - brániť ju pred imperializmom. Stál som tam v pozore, po tzv. "prijímači". A zakričal som s ostanými "tak prisahám". Pritom som savôbec som sa na vojnu nehnal. . Práve naopak, poslali ma tam, pretože sa vraj "vyhýbam svojej čestnej povinnosti". Dnes to možno hodnotiť ako nedobrovoľný akt, a teda neplatný. Ale ak som to vzal ako obranu svojej vlasti, tak si myslím, že som k tomu viazaný. To že som potom pracoval proti komunistom, nepovažujem za porušenie prísahy. Vlasť je vlasť a každý to môžeme brať podľa svojho vedomia a svedomia.

Já jsem tam byl taky nedobrovolně, jako ostatně většina. Zdravé vlastenectví je jistě kladná vlastnost, nicméně shora uvedená evangelijní rada (Mt 5:33-37) hovoří jasně. Mimochodem se mi také vybavují následující verše:
Na to mu řekl Petr: „Kdyby všichni od tebe odpadli, já nikdy ne!“ Ježíš mu odpověděl: „Amen, pravím ti, že ještě této noci, dřív než kohout zakokrhá, třikrát mě zapřeš.“ (Mt 26:33-34)

Katechizmus koncilu v Trente hovorí:
"Nemožno tvrdiť, že tieto slová odsudzujú prísahy všeobecne a za každých okolností, pretože sme už videli, že apoštoli a sám náš Pán ich často používali. Cieľom nášho Pána bolo skôr vyvrátiť zvrátený názor Židov, ktorí sami seba presvedčili, že jediná vec, ktorej sa treba v prísahe vyhnúť, je lož. Preto vo veciach najtriviálnejších a najnedôležitejších neváhali často používať prísahy a požadovať ich od iných. Túto prax Vykupiteľ odsudzuje a učí, že prísaha sa nikdy nesmie skladať, ak si to nevyžaduje nevyhnutnosť. Lebo prísahy boli ustanovené pre ľudskú krehkosť. Sú skutočne výsledkom zla, sú znakom buď nestálosti toho, kto ich berie, alebo tvrdohlavosti toho, kto odmieta veriť bez nich. Prísaha však môže byť odôvodnená nevyhnutnosťou. Keď náš Pán hovorí: Nech je vaša reč "áno, áno"; "Nie, nie," zjavne zakazuje zvyk prisahať v bežnom rozhovore a na triviálne veci. Preto nás zvlášť napomína, aby sme neboli príliš pripravení a ochotní prisahať; A toto by malo byť starostlivo vysvetlené a vtlačené do myslí veriacich."

Prísaha samotného Pána Boha Trojjediného: Gen 22,15-16: Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma a povedal: „Prisahám na seba samého,“ znie výrok Hospodina, „pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna...

Požitie prísahy v prípade Pána Ježiša Mt 26,63-64: Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odpovedal: „Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“

Použitie prísahy v prípade sv.Pavla Rim 1,9: Boh, ktorému z celej duše slúžim evanjeliom o jeho Synovi, mi je svedkom, že vás neprestajne spomínam...
2 Kor 1,23: Volám však Boha za svedka svojej duše, že len kvôli tomu, aby som vás ušetril, som už viac neprišiel do Korintu.
1 Sol 2,10: Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim.

Dt 6,13: Hospodina, svojho Boha sa boj, jemu slúž a na jeho meno prisahaj!

KKC 2154: Nasledujúc svätého Pavla, cirkevná Tradícia pochopila, že Ježišove slová nie sú proti prísahe, keď sa koná z vážneho a primeraného dôvodu (napríklad pred súdom). „Prísahu, to jest vzývanie Božieho mena za svedka pravdy možno zložiť iba na základe pravdy, rozvážnosti a spravodlivosti.“

Sv.Tomáš Akvinský, Summa Theologiae II-II,89,2:

Odpovedám, že nič nebráni tomu, aby bola vec sama o sebe dobrá, a predsa sa stala zdrojom zla pre toho, kto ju robí neprijateľne: prijímať Eucharistiu je teda dobré, a predsa ten, kto ju prijíma "nehodne, je a pije súd pre seba" (1 Korintským 11:29). Podobne treba v odpovedi na túto otázku konštatovať, že prísaha je sama osebe zákonná a chvályhodná. Je to dokázané z jej počiatku a z jej konca. Z jej počiatku, pretože prísaha vďačí za svoj vznik viere, keď človek verí, že Boh vlastní neomylnú pravdu a univerzálne poznanie a predvídavosť vo všetkých veciach: a z jej konca, pretože prísahy sa používajú na ospravedlnenie ľudí a na ukončenie sporu (Židom 6:16).
Prísaha sa však stáva prameňom zla pre toho, kto ju používa zle, teda kto ju používa bez potreby a náležitej opatrnosti. Lebo ak by človek z nejakého malicherného dôvodu zavolal Boha ako svedka, zdalo by sa, že má len malú úctu k Bohu, pretože by sa takto nesprával ani k dobrému človeku. Okrem toho je v nebezpečenstve, že sa dopustí krivej prísahy, pretože človek ľahko uráža slovami, podľa Jakuba 3:2: "Ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž." Preto je napísané (Sirach 23:9): "Nech si ústa tvoje nezvyknú prisahať, lebo v nej je mnoho pádov."
Odpoveď na námietku 1.Hieronym, komentujúc Matúša 5:34, hovorí: "Všimnite si, že náš Spasiteľ nám zakázal prisahať nie na Boha, ale na nebo a zem. Lebo je známe, že Židia majú tento najhorší zvyk prisahať na živly." Táto odpoveď však nestačí, pretože Jakub dodáva, "ani žiadnou inou prísahou". Preto musíme odpovedať, ako hovorí Augustín (De Mendacio xv), "keď apoštol vo svojich listoch používa prísahu, ukazuje, ako máme chápať citáciu: 'Hovorím vám, aby ste vôbec neprisahali'; Aby nás prísaha neviedla k tomu, aby sme prisahali ľahko a od ľahkého prisahania, spadli by sme do zvyku a zo zvykových prísah upadneme do krivej prísahy. Preto zisťujeme, že prisahal len pri písaní, pretože myšlienka prináša opatrnosť a vyhýba sa unáhleným slovám.

Pane Ivane Hrozný, s dobrým úmyslem a ne jako povyšující se osoba Vám vřele doporučuji přečíst si tuto útlou knížku maticecm.cz/duse-v-ocistci-co-jsem-s-nimi-prozila. Také jsem si ji potřebovala přečíst. A bude moc dobré, když pak pochopíte, proč jsem Vám to doporučila. Krásný den s bdělostí nad sebou samým, klení je sice všeobecně neuvědomovaná a zažitá, ale špatná věc, všichni se musíme hlídat.....

@Alena Irena Franěk ten odkaz možná jen pro mě není dostupný, ale přesto nechápu v čem jsem pochybil vždyť se koukněte na její přispěvky a komentáře ve kterých je jednou taková a jindy zase maková.. Zcela by jí prospělo jenom koukat, pak přemýšlet a psát až když to bude mít uspořádané. Mnozí bývalý ukrajinští vojáci pochopili, kam je vede Zelenskyj a mají možnost zapomenout na hruzy války a odejít do vnitrozemí RF a věnovat se normálnímu životu mezi zcela obyčejnými lidmi. V našich pravoslavných chrámech se nemluví o tom, jak někoho zabíjet ale jakou lásku nám dal náš spasitel Jesus Christus jako vzor pro naše žití i umírání.

Nechci nikoho soudit- to je jeden můj výtěžek z té knížky, ale je jich tam mnohem mnohem více,cenná kniha- marie simmaová- duše v očistci-My jsme všichni hříšníci a jsme v tom spolu spjati. Ženy jsou emotivní, emoce se vlní jako hladina, jednou lesklá, jindy ztemnělá, city, dojmy, pro muže mnohdy nepochopitelné. I já jsem taková a pak vidím, že jsem to měla napsat jinak, ale už pozdě.... Neměly bychom chodit mezi vás? ženy se učí od mužů racionálnímu myšlení a muži od žen citům, tak to Bůh dal...Ale jinak, máte zcela pravdu, křesťan - nezabiješ, jen v nutné sebeobraně a s lítostí v srdci.....Otec každého na soud povolá ...tam každý uvidí za co bojoval a zabíjel.... hrozné procitnutí pro mnohé....