Pápež a biskupi. Jurisdikcia biskupov podľa Pia XII.: (diecézy) „sú spravované Ježišom Kristom prostredníctvom hlasu a autority príslušného biskupa“ nie hlasovaním biskupských konferencií
Pápež a biskupi. Jurisdikcia biskupov podľa Pia XII.: (diecézy) „sú spravované Ježišom Kristom prostredníctvom hlasu a autority príslušného biskupa“ nie hlasovaním biskupských konferenciíBiskupi nie sú akousi „predĺženou rukou“ pápeža, ale každý vedie svoje biskupstvo bezprostredne podľa Kristovho príkazu a z jeho plnej moci.
Otázka znie: Od koho majú biskupi svoju plnú moc? Sú to azda len úradníci pápeža, takže je pápež napokon biskupom Berlína, Trnavy, alebo Varšavy? Podobne, ako bol Peter jedným z „dvanástich“ a s nimi bol spojený, aj pápež je jedným z biskupov a je s nimi spojený. Preto Pavol VI. Všetky koncilové dokumenty podpísal ako „biskup katolíckej Cirkvi“.
Biskupi nie sú akousi „predĺženou rukou“ pápeža, ale každý vedie svoje biskupstvo bezprostredne podľa Kristovho príkazu a z jeho plnej moci.
Úrad každého biskupa však môže jestvovať len v jednote so zborom ostatných biskupov, ku ktorému, samozrejme patrí aj pápež. Ako apoštoli , tak aj oni sú medzi sebou spojení, zodpovední sú nielen za svoju diecézu, ale aj za celú Cirkev. To sa stáva zreteľným najmä v Medzinárodnej biskupskej rade, ktorú zriadil pápež Pavol VI., alebo na konciloch, ktoré sa príležitostne schádzajú.
Ako v zbore apoštolov mal rozhodujúce slovo Peter, takisto ho má pápež v celej Cirkvi. Je síce biskupom, , ale súčasne je aj vedúcim zboru biskupov. Cirkev je teda založená z mnohých miestnych cirkví, ktoré majú medzi sebou spoločenstvo. V tomto zmysle- ale iba v tomto zmysle- sa hovorí v Novom zákone o cirkvách o cirkvách v množnom čísle.
Všetky tieto cirkvi sú medzi sebou spojené a chránia puto jednoty tým, že všetci biskupi sa cítia zodpovední za celú Cirkev. Záväzným orientačným bodom pre túto jednotu je nástupca sv. Petra v Ríme. (Nikdy sa však slovo „cirkvi“ nechápe v zmysle konfesií, ako v súčasnosti.)
Množstvom biskupov vo vedení Cirkvi sa znázorňuje rozmanitosť Božieho ľudu v Cirkvi- jednou hlavou zboru biskupov sa zase zvýrazňuje uskutočňuje jednota Kristovej obce“.
Ferdinand Krenzer, Zajtra sa bude opäť veriť, Alfa, 1991
Pripravil: Anton Čulen
Pius XII. v encyklike Mystici Corporis Christi o jurisdikcii biskupov
„To, čo sme tu povedali o univerzálnej Cirkvi, platí aj pre jednotlivé kresťanské spoločenstvá, či už východné, alebo latinské, ktoré tvoria jednu katolícku Cirkev. Aj tie sú totiž spravované Ježišom Kristom prostredníctvom hlasu a autority príslušného biskupa. Preto treba biskupov považovať nielen za najvýznamnejších členov univerzálnej Cirkvi, lebo sú zjednotení s božskou Hlavou celého Tela skutočne jedinečným putom (preto sú oprávnene nazývaní „hlavnými časťami údov Pána“ (Greg. Magn., Moral., 14, 35, 43; Migne PL, 75 kol. 1062), ale aj preto, že pokiaľ ide o ich vlastnú diecézu, sú skutočnými pastiermi, ktorí v mene Krista vedú a spravujú stádo zverené každému z nich (porov. Vatikánsky koncil, Konšt. o Cirkvi, kap. 3).
Keď však tak konajú, nie sú úplne nezávislí, lebo podliehajú riadnej autorite rímskeho pápeža, hoci disponujú bežnou jurisdikčnou právomocou, ktorú im priamo udelil samotný najvyšší pápež. Preto ich ľud musí uctievať ako nástupcov apoštolov na základe božského ustanovenia (porov. Kódex kánonického práva, kán. 329, § 1); a biskupom, obdareným charizmou Ducha Svätého, viac ako aj tým najvyšším vládcom tohto sveta, prislúcha výrok: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných“ (1. Paralipomenon 16, 22; Žalm 104, 1.5).“
PÁPEŽSKÉ DOKUMENTY od pápeža Leva XIII. Zaujímavosťou je, že medzi nimi zatiaľ nie je ani jeden dokument pápeža Františka
alianciazanedelu.sk/archiv/20147