Nie všetky hriechy sa ľuďom odpustia. Kto to vlastne hreší neodpustiteľne proti Duchu Svätému? Bude si to musieť pravdepodobne iba odtrpieť.
Starší katechizmus z čias pontifikátu Pia X. (1903 – 1914) spomínal hriechy proti Duchu Svätému, ktoré vedú k večnému zatrateniu:
1. opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo
2. pochybovať o Božom milosrdenstve a oddať sa zúfalstvu
3. odporovať poznanej zjavenej pravde
4. závidieť blížnemu Božiu milosť
5. zatvrdiť si srdce oproti spasiteľnému napomenutiu
6. zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti
Katechizmus Katolíckej cirkvi z roku 1997 hovorí v tejto súvislosti o rúhaní proti Duchu Svätému (KKC 1864) a o hriechoch proti nádeji (KKC 2091), kde sa spomína zúfalstvo. Tieto hriechy zatvárajú cestu milosti Ducha Svätého do duše.
Prvých päť bodov bolo po vari vyše 400 rokoch z katechizmu vypustených.
Preto, že v nich čosi podstatné chýba, však? Asi tá extrémne veľká zloba. Tak podlé a bezbožné psychiatrické sádlo, to bežný človek ani nemá... To medzi nami majú dlhoročný hypervykrmovači slávy svojho škriatkovského ega, agresívno militantní diviaci, ich otroci a zdarebáčené sprostitútizované svine
...kto sa zlobou vzpiera pravde a odvracia sa od nej, najzávažnejšie hreší proti Duchu Svätému. V našich dňoch sa tento hriech stal tak častým, že sa zdá, že prišli tie temné časy, ktoré predpovedal svätý Pavol, v ktorých by ľudia, zaslepení spravodlivým Božím súdom, mali považovať lož za pravdu a mali by veriť v „knieža“. tohto sveta,“ ktorý je klamár a jeho otec, ako učiteľ pravdy: „Boh im pošle operáciu na omyl, aby uverili klamstvu (2Tes. ii., 10) . V posledných časoch niektorí odídu od viery a budú dbať na duchov bludu a na náuky diablov“ (1 Tim iv., 1). — Divinum Illud Munus , n. 10
Či tým sám Učiteľský úrad matky cirkvi vlastne nepriznal svoju chybu, aj omyl sv. Roberta Bellarmina, ktorý sa ich síce pokúsil zadefinovať, ale v skutočnosti nepatrili ku tzv. neodpustiteľným hriechom?
ŠTUDENT Aké sú hriechy proti Duchu Svätému a koľko?
M. Je ich šesť, a to zúfalstvo zo spasenia, domnienka zaslúženého spasenia na tejto strane, útok poznanej pravdy, závisť z milosti udelenej druhému, tvrdohlavosť v hriechoch a konečná nekajúcnosť.
D. Prečo sa nazývajú hriechy proti Duchu Svätému?
M. Pretože sú spáchané len zo zlomyseľnosti, a najmä tretie, ktoré je predovšetkým hriechom proti Duchu Svätému, keď samozrejme niekto, kto pozná pravdu, chce tvrdohlavo zachovávať a dokazovať, že pravda to nie je. Zo zloby vyrába hriech tým sa hriech volá proti Duchu Svätému, keďže dobro sa pripisuje Duchu Svätému, ktorému je protikladom zloba: ako sa hovorí, že hriech z nevedomosti je proti Synovi, keďže sa mu pripisuje múdrosť a hriech zo slabosti je vraj proti Otcovi, keďže jemu sa pripisuje moc.
Pán. O čom sú vlastne tieto hriechy?
M. To, samozrejme, že im nie je odpustené ani v tomto, ani v budúcom svete, ako učil náš Spasiteľ v evanjeliu (Mat. 22.), ale to treba chápať tak, že je ťažké ich odpustiť a že je to zriedkavé a namáhavé, najmä s týmito hriechmi pre tých, ktorí nie sú náchylní ku pravému pokániu; ako keď hovoríme o chorobe. Nechceme tým povedať, že je nevyliečiteľná, akoby sa nedala nijako vyliečiť, ale že sa lieči len zriedka, ba, bežne sa nelieči.
Svätý Tomáš Akvinský (1225 - 1274) hovorí, že ide o hriechy „neodpustiteľné preto, že vylučujú to, čím sa dosahuje odpustenie hriechov“ - teda ľútosť a obrátenie. Rúhanie proti Duchu Svätému teda spočíva práve v radikálnom odmietnutí prijať odpustenie, ktorého je práve on rozdávateľom a ktoré predpokladá obrátenie.
Slová Večného Otca ku svätej Kataríne Sienskej boli tieto: "Týmito a ďalšími hriechmi upadajú ľudia do mylného úsudku, ako ti ďalej vysvetlím. Neustále sú z Mojich Diel, ktoré sú pravé, roztrpčení a pritom sú všetky konané v pravde skrze lásku a milosrdenstvo. Kvôli tomuto mylnému úsudku a jedu závisti a pýchy sú diela Môjho Syna ohovárané a nesprávne posúdené, ako lživo hovorili už Jeho nepriatelia: "Ten človek pracuje s pomocou Belzebula." Preto sú teda skazení ľudia, ktorí sú pohltení sebaláskou, nečistotou, pýchou a sebectvom, ktorých korene sú v závisti a v perverznej unáhlenosti a netrpezlivosti, navždy pohoršení Mnou aj Mojimi služobníkmi. Posudzujú ich ako praktizujúci svoje cnosti len na oko, pretože ich srdce je skazené. Pretože bola ich chuť skazená, tak sa im dobré veci zdajú byť zlé a zlé veci, to znamená samopašný život, dobré."
Svätý Simeon známy ako Nový Teológ napísal: "Bratia a otcovia, ako najsvätejší veštec, náš Spasiteľ hovorí: 'Každý hriech bude človeku odpustený, ale tomu, kto sa rúha proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani na tomto svete, ani v budúcom.' Pýtajme sa teda: čo je to rúhanie proti Duchu Svätému? Rúhanie proti Duchu Svätému je pripisovať Jeho konanie opačnému duchu, ako hovorí Basil Veľký. Ako to človek robí? Keď človek vidí zázraky, ktoré koná Duch Svätý, alebo akýkoľvek iný dar u ktoréhokoľvek zo svojich bratov - to znamená: ľútosť, slzy, pokoru, božské vzdelanie, slovo múdrosti zhora, alebo čokoľvek iné, čo udelil Duch Svätý tým, ktorí milujú Boha - a hovorí, že to pochádza z diablovho klamu. Proti Duchu Svätému, ktorý v nich pracuje, sa ale rúha aj ten, kto hovorí, že tí, ktorí napĺňajú prikázania svojho Boha a Otca - ako synovia Boží sú vedení Božským Duchom, že práve tí sú klamaní démonmi. Toto hovorili aj vtedajší Židia o Božom Synovi."
správne podotýka G. Schöllgen, posúdiť pravosť prorokov je potrebné, ale je to obvzlášť tenký ľad, pretože proroci "majú k dispozícii dar božského pôvodu, ktorý je už z princípu pre ľudský súd nepreniknuteľný." (241) "To znamená každý, kto hovorí proti pravému prorokovi, sa vystavuje riziku, že spácha hriech proti Duchu Svätému, pretože pravý prorok hovorí z moci Ducha Svätého. Tu teda leží vážny dôsledok proroctva pre tých, ktorí sú vybavení rozlišovaním: ten, ktorý hovorí proti pravému prorokovi, hovorí proti skutočnému Duchu Božiemu. To ale neznamená, že proroci nebudú skúšaní."
Pre pochopenie sa skúsme hlbšie zamyslieť nad kontextom, kedy a komu povedal Pán Ježiš toto viac ako horrorové varovanie:
Mt. 12 kap 22 Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. 23 Zástupy žasli a vraveli: „Nie je toto syn Dávidov?“ 24 Ale počuli to farizeji a hovorili: „Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ 25 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. 26 Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený - akože potom obstojí jeho kráľovstvo? 27 Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 28 Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 29 Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. 31 Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí. 32 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.
A v evanjeliu svätého Marka3,30 : "Veru, hovorím vám, že všetko bude ľuďom odpustené, hriechy aj všetky možné rúhania. Kto by sa však rúhal proti Duchu Svätému, nemá odpustenie na veky, ale je vinný večným hriechom." To povedal, pretože vraveli: "Má nečistého ducha."
Počas 40 r. života vo sv. viere som vybadal napr. tieto vážne príklady podozrivé zo spáchania tejto najhoršej z kriminalít:
na zjavný zázrak z neba prevrátenou zlobou začnú tvrdiť, že bol od diabla
prehlásenie o svätici, že je bosorka a jej úkladné zavraždenie
keď "odborníci" na spiritualitu na pravú charizmu alebo na zjavenie z neba uvalia kliatbu, že ide o zlo, IBA niekoho so zlobou negativizujú, a iba ignorujú ako farizeji dobré ovocie
zničenie povesti vizionárky, a zbrklé nerozlišovanie chýb od toho správneho v jej posolstvách
ignorovanie varovných napomenutí z neba, zosmiešňovanie toho, kto hovorí prorockú pravdu
keď prelát vedome roky lžami zabíja kňazský či zasvätený stav v podriadenom
keď exekútorka uchmatla posledné peniaze a ignorovala prosby o súcit
keď ktosi blížneho verejne + na chrapúňa bez dôkazov znevažuje, robí z obete najhoršieho sadistu , udavača, zradcu Krista a podlého agenta prenasledovateľov cirkvi, osočuje a uráža iného bodaním vydlami a sadisticky sa pritom vyžíva
predaj dieťaťa pedofilom, rituálna vražda, perverznosti, veľké pohoršenia
zabitie cti slušnému človeku, rúhania, výsmech z Boha, ničenie kresťanstva
plytvať miliardami na výbojné vojny a vydlabať sa na núdznych vo svojom štáte
brať úplatok, podvod, klamstvo, krivá prísaha vo vážnej veci, čo inému zničí život
doštvať trpiaceho či núdzneho do samovraždy, polit. nekorektného vedca do blázinca
krádež výhrady vo svedomí, strkať hlavu do piesku, vraj vaxy nemajú aj negatívne účinky
nechať sa na hulváta dezinformovať a potom verejne dezinformovať iných, a napr. pri proxyvojne objímať vojnychtivého argesora a nedoržiavača mierových dohôd ako neviniatko a druhú stranu konfliktu, ktorá ich chcela dodržať, toho osočuje ako vojnového zločinca
po bratstkom napomenutí nepovedať žiadne prepáč? zatĺkať až do odpadnutia... a chodiť v takom stave na sv. príjímanie alebo do práce v nejakom verejnom úrade?? + sa z toho či podobne zvrhlého satansky škodoradostne iba antikajúco rehotať...?!?
