Sú oni v triezvom stave? - hlavami krútia mnohí konšternovaní kresťania. Synoda o synodalite, žijete Vy v realite? Registrujete vôbec podobné otázky?
Nové obzory v ohlasovaní evanjelia je nádherná myšlienka. Ešte krajšia je ísť až na periférie života. Nezašla však do neevanjeliových extrémov tzv. milosrdenstva, ktorému chýba elementárny rozmer spravodlivosti?1. nelegálnej migrácie,
2. násilnej vakcinácie,
3. bezhlavé kryptopožehnávania, asi bez cieleného nespomenutia nebezpečenstva
pre spásu duší antietických extrémizmov sodomie a cudzoložstva, to je pochabenie sa už,
verejné odporúčanie civilných homozväzkov od pápeža?? je trápny gýč + falošné tóny
4. antipastoračné sv. príjímania už aj propotratovým vrajpolitikom, des len na to pomyslieť,
5. huráááinklúzie všetkých náboženstviev, ktoré vraj zrazu a všetky vedú do neba,
6. Popotešujme sa, že peklo je snáď prázdne, ani Judášovia pravdepodobne nebudú zatratení...
7. A že klímu poškodzujú hlavne tí občania banditi čo kúria v krbe mokrým drevom, a majú dve autá pred domom,
ale určite nie tie úplné neviniatka, čo po r. 1945 diabolsky prekrstili klímu planéty odpálením vyše tisícky jadrových púm !?
8. Nie sú v pozadí toho bankstri v bielych golieroch, čo vyčarovali a navýšili za posledných 10 rokov 4x objem peňazí v obehu, hoci ekonomika reálne narástla iba1x /info od MMF/?! Alebo že 3000 najbohatších v USA za jediný rok stratilo kôli poklesu akcií na finančných trhoch hodnotu ich majetku 30 biliónov dolárov?!? / info od Forbes/ Všetko dobré "srandy", však?
arcihlupáci majú 2200 milárd na vražedné zbrane + vojny, ale 4 miliardy chudobných riešiť nechcete, extraslniečka na ultrahnoji...
9.Tí, čo na to varovne upozorňujú, ako podkopávane sv. viery, sú bez dialógu odvolávaní z oficiálnej pastorácie a prenasledovaní?!
10. A vizionárka čo tieto predivné trendy predpovedala od r 2010 r. je celoplanetárne príkro očiernená ako falošná prorokyňa...!?
11.Skutočne epochálna zmena paradygmy od súčasného vedenia Vatikánu je spolupráca s lídrami NWO
a vôbec žiadne Varovanie kresťanov aj celého sveta pred vpádom antikrista do dejín a jedným svetovým náboženstvom.
To je absolútny dejinný unikát od najvyšieho pastierskeho úradu. A dôvod na niečo závažnejšie než je znepokojenie...
Veď týmito extravaganciami, úplne cudzorodými pre pápežov spred r. 2013 sa akoby chystá falošné svetové náboženstvo
Už len trocha iný výklad a sme v úplne inom košiari, než tom Kristovom
Akoby úplne už zabudli na podstatný bod dnes nevyhnutnej kerygmy:
"V tomto scenári musí byť kresťanstvo odstránené a musí ustúpiť globálnemu náboženstvu
a novému svetovému poriadku." /Ježiš Kristus, nositeľ vody života, 4 Pápežská rada pre kultúru a medzináboženský dialóg/
12. Neurážame takto Pána Ježiša, aj väčšinu kresťanov, keď s úsmevmi ohlasujeme Jeho sv. evanjelium, ALE bez akejkoľvek zmienky o veľkom pohoršení , o veľkom nebezpečí pohanstva, satanizmu, pasci siekt, bludov, falošnej slobodomurárskej tolerancie, falošných prorokov, pseudomedicínske lapiduchomafie, proxyvojnových chciválkov? Ježiš je určite smutný z tejto opitosti svetom.
13. Bez absolútneho nespomenutia Beda Vám pokrytci, Beda Vám superboháči, Beda Vám kriváci a ututlávači rozsiahlej trestnej činnosti, vysokoerudovaného akademickými termínmi prezdobeného ohlasovania, avšak bez akejkoľvek zmienky prorockého Beda tomuto svetu pre jeho pohoršenia ?!?
Že už veľmi nebezpečne hazardujete s Ježišovým dielom! A že sebe aj kresťanstvu dávate zjavne už nesprávny smer!?
14. Je to už protestantizovanie a zatúlanosť v špinavom svete, a nie sv. púť do neba.
Ktorýže z pápežov či prorokov ohlasoval podobné úlety?.. Žiaden.
Myslíte si, že máte ten Vami spomínaný "zdravý rozum" ,
a že reálne interpretujete "múdry étos Božieho ľudu?
Tu mnohým v SR neznáme Motu proprio (lat. z vlastných pohnútok)
ako odovzdávať Ježišovo učenie v dnešných jazykoch s originalitou a kritickým vedomím.
Myslíte si, že máte ten Vami spomínaný "zdravý rozum" a že reálne interpretujete "múdry étos Božieho ľudu?" A že tieto požehnávania vyslovenej už hriešnej antietiky sú tá "humanizujúca krása pre všetkých?!? Veru nie je.
Ad theologiam promovendam
Na podporu teológie
NOVÉ STANOVY
Pápežská teologická akadémia
1. Na presadzovanie teológie v budúcnosti sa nemožno obmedzovať na abstraktné opätovné navrhovanie vzorcov a schém z minulosti. Teológia, ktorá je povolaná prorocky interpretovať súčasnosť a vidieť nové cesty /obzory/ do budúcnosti, vo svetle Zjavenia, sa bude musieť vysporiadať s hlbokými kultúrnymi premenami, uvedomujúc si, že: „To, čo zažívame, nie je len éra zmien, ale je zmenou epochy“ (Prejav Rímskej kúrii z 21. decembra 2019).
2. Pápežská teologická akadémia, založená na začiatku 18. storočia pod záštitou Klementa, dáva teológiu do služieb Cirkvi a sveta, v prípade potreby upravuje jej štruktúru a rozširuje svoje ciele: z počiatočného miesta teologického vzdelávania cirkevných v kontexte, v ktorom iné inštitúcie chýbali a neboli na tento účel adekvátne, skupine vedcov povolaných skúmať a ponoriť sa do teologických tém osobitného významu. Aktualizácia stanov, želaná mojimi predchodcami, tento proces poznačila a podporila: myslite na stanovy schválené Gregorom XVI. 26. augusta 1838 a tie, ktoré schválil svätý Ján Pavol II. apoštolským listom Inter munera Academiarum 28. januára 1999.
3. Po takmer piatich desaťročiach nastal čas prehodnotiť tieto normy, aby boli vhodnejšie pre poslanie, ktoré naša doba ukladá teológii. Synodálna, misijná a „odchádzajúca“ Cirkev môže zodpovedať iba „odchádzajúcej“ teológii. Ako som napísal v Liste veľkému kancelárovi Katolíckej univerzity v Argentíne, adresujúc profesorom a študentom teológie: „Neuspokojte sa teológiou od stola. Nech Vaším miestom záujmu sú periférie. […] Nech dobrí teológovia, ako aj dobrí pastieri, voňajú človečinou i ulicou, a svojim záujmom nalievajú ľuďom olej a víno na rany.“ Otvorenosť voči svetu, voči človeku v konkrétnosti jeho existenčnej situácie, s jeho problémami, jeho ranami, jeho výzvami, jeho potenciálom, sa však nedá zredukovať/ zjednodušiť niečo zložité/ iba na „taktické“ postoje, čo boli vonkajškovo nejako prispôsobené doteraz vykryštalizovanému obsahu a novým situáciám, ale musí naliehať na teológiu, aby prehodnotila epistemiologicky / serióznejšie, vedecky/ a metodologicky, ako to naznačuje apoštolská konštitúcia Veritatis gaudium.
4. Teologická reflexia je preto povolaná k bodu obratu, k zmene paradigmy, k „odvážnej kultúrnej revolúcii“ (encyklika Laudato si', 114), ktorá ju zaväzuje byť predovšetkým fundamentálne kontextuálnou teológiou/ majúca zreteľ na súvislosti/ , schopnou čítať a interpretovať evanjelium v podmienkach, v ktorých muži a ženy denne žijú, v rôznych geografických, sociálnych a kultúrnych prostrediach a majúc ako archetyp Vtelenie večného Loga, jeho vstup do kultúry, do vízie sveta, do tradície náboženstva ľudu. Odtiaľ sa teológia môže rozvíjať iba v kultúre dialógu a stretnutí medzi rôznymi tradíciami a rôznymi znalosťami, medzi rôznymi kresťanskými vyznaniami a rôznymi náboženstvami, a otvorene zapájať do nej všetkých, veriacich aj neveriacich. Potreba dialógu je v skutočnosti vlastná ľudskej bytosti a celému stvoreniu a je zvláštnou úlohou teológie objaviť «trinitárny odtlačok, ktorý robí vesmír, v ktorom žijeme, «sieťou vzťahov», v ktorej «je vlastné každej bytosti, že je živá bytosť a inklinuje aj ku niekomu inému“ (Apoštolská konštitúcia Veritatis gaudium, Proem, 4a).
5. Táto relačná dimenzia konotuje a definuje niečo už aj z epistemiologického hľadiska /týkajúca se vedeckého poznania a spoznávánia skutočnosti/ status teológie, ktorá je poháňaná neuzatvárať sa do sebareferenciality/ obmedzená skúsenosť a iba moje vlastné spoznanie niečoho/ čo vedie k izolácii a bezvýznamnosti, ale má vnímať samú seba ako vsunutú aj do siete vzťahov, predovšetkým s inými disciplínami a inými poznatkami. Je to prístup transdisciplinarity, teda interdisciplinarity v silnom zmysle, odlišný od multidisciplinarity, chápanej ako interdisciplinarita v tom slabom zmysle. To druhé určite podporuje lepšie pochopenie predmetu štúdia tým, že ho zvažuje aj z viacerých hľadísk, ktoré však zostávajú komplementárne a oddelené. Transdisciplinarita by sa mala namiesto toho chápať ako „umiestnenie a kvasenie všetkého poznania v priestore Svetla a Života, ktorý ponúka Múdrosť, ktorá vychádza zo Zjavenia Boha“ (Apoštolská konštitúcia Veritatis gaudium, Proem, 4c). To vedie k náročnej úlohe pre teológiu, aby bola schopná využívať nové kategórie vyvinuté aj s inými poznatkami, prenikať a komunikovať pravdy viery a odovzdávať Ježišovo učenie v dnešných jazykoch s originalitou a kritickým vedomím.
7. Napokon, potrebná pozornosť venovaná vedeckému postaveniu teológie nesmie zakrývať jej rozmer múdrosti, ako to jasne uviedol už sv. Tomáš Akvinský (pozri Summa theologiae I, q. 1, a. 6). Preto blahoslavený Antonio Rosmini považoval teológiu za vznešené vyjadrenie „intelektuálnej lásky“, pričom žiadal, aby kritický dôvod všetkého poznania bol orientovaný na Ideu múdrosti. Idea múdrosti teraz drží pravdu a lásku vnútorne pohromade v „pevnom kruhu“, takže je nemožné poznať pravdu bez praktizovania lásky: „pretože jedno je v druhom a nikto z dvoch mimo toho druhého nenájde. Preto, kto má túto Pravdu, má so sebou lásku, ktorá ju napĺňa, a kto má túto Pravdu, má naplnenú Pravdu“ (pozri Autorove štúdie, č. 100-111). Vedecký rozum musí rozširovať svoje hranice smerom k múdrosti, aby sa nedehumanizoval a neochudobnil. Týmto spôsobom môže teológia prispieť k súčasnej diskusii o „prehodnotení myslenia“, pričom sa ukáže ako skutočné kritické poznanie ako poznanie múdrosti, nie abstraktné a ideologické, ale duchovné, rozvíjané na kolenách, plné adorácie a modlitby; poznanie, ktoré je transcendentné a zároveň pozorné k hlasu ľudu, teda „populárna“ teológia, milosrdne adresovaná otvoreným ranám ľudstva a stvorenia a v záhyboch ľudských dejín, ktorým prorokuje nádej konečného naplnenia.
8. Toto je pastoračná „pečiatka“, ktorú musí nadobudnúť teológia ako celok, a nielen v jednej zo svojich špecifických oblastí: bez toho, aby bola teória a prax protikladná, teologická reflexia sa musí rozvíjať pomocou induktívnej metódy, ktorá vychádza z tzv. rôzneho kontextu a konkrétnej situácie, do ktorých sú ľudia vťahovaní, nechávajú sa vážne vyzvať realitou, aby sa stali rozlišovacími „znameniami čias“ v ohlasovaní spásonosnej udalosti Božskej-agapé, komunikovanej v Ježišovi Kristovi.
Preto treba v prvom rade uprednostniť poznanie zdravého rozumu ľudí, ktoré je vlastne teologickým miestom, v ktorom žije mnoho obrazov Boha, ktoré často nezodpovedajú kresťanskej tvári Boha, len a vždy milujúceho. Teológia sa stavia do služieb evanjelizácie Cirkvi a odovzdávania viery, aby sa viera stala kultúrou, teda múdrym étosom Božieho ľudu, návrhom ľudskej a humanizujúcej krásy pre všetkých.
9. Tvárou v tvár tomuto obnovenému poslaniu teológie je Pápežská teologická akadémia povolaná rozvíjať, s neustálou pozornosťou venovanou vedeckej povahe teologickej reflexie, transdisciplinárny dialóg s inými vedeckými, filozofickými, humanistickými a umeleckými poznatkami, s veriacimi i neveriacimi. , s mužmi a ženami rôznych kresťanských denominácií a rôznych náboženstiev. To sa dá dosiahnuť vytvorením akademickej komunity pre zdieľanie viery a štúdia, ktorá utká sieť vzťahov s inými vzdelávacími, poznávajúcimi a kultúrnymi inštitúciami a ktorá vie, ako originalitou a duchom predstavivosti preniknúť aj do existenčných miest spracovania tých vedomostí, profesií a kresťanských spoločenstiev.
10. Vďaka novým stanovám bude môcť Pápežská teologická akadémia ľahšie presadzovať ciele, ktoré si súčasná doba vyžaduje. Priaznivým prijatím hlasov, ktoré mi boli adresované na schválenie týchto nových noriem, a ich podporou si želám, aby toto vynikajúce študijné miesto rástlo na kvalite, a preto schvaľujem na základe tohto apoštolského listu a natrvalo , Stanovy Pápežskej teologickej akadémie, legitímne znovu rozpracované a revidované a dávam im pečať apoštolského schválenia.
Všetko, čo som uviedol v tomto apoštolskom liste motu proprio, nariaďujem, aby to malo stabilnú a trvalú hodnotu, napriek všetkému, čo je s tým v rozpore.
Dané v Ríme, u sv. Petra,
1. novembra roku 2023,
na slávnosť všetkých svätých,
jedenásty rok pontifikátu
FRANCESCO
Nepožehnávame hriech, ale hriešnika