Z V E S T O V A N I E...P A N N E ...M Á R I I....-sviatok 25.marec /preložený na 8.apríl/
za 9 mesiacov -25.decembra sa slávi božie narodenie...
V roku 2024 padol 25.marec už do obdobia Veľkého týždňa pred Veľkou nocou a preto sa všetky sviatky,ktoré padnú do Veľkého týždňa prekladajú na termín až po Veľkej noci...
Boh vo svojej všemocnosti a múdrosti sa rozhodol vstúpiť mocným zásahom do ľudských dejín...Dávno bola vyvolená budúca Matka Božieho Syna...chýbal len jej slobodný súhlas na Dielo spásy...
Mladučká, židovská deva Mária sa modlila v svojej izbičke modlitbu k Bohu...Tu ako blesk sa otvoril iný svet a z neho vystúpil v oslňujúcej žiari archanjel Gabriel,posol boží...preľaknutej Márii povedal pamätné slová,ktoré navždy ostanú v dejinách ľudstva a cirkvi...ako slávna mariánska modlitba...Zdravas Mária...
Tajomné udalosti,spojené s Počatím a narodením Božieho Syna si Mária uchovávala v srdci a pamäti...V svojej starobe so sv.Jánom,ktorý ju opatroval v Efeze,sa stretla so sv.Lukášom,obráteným židom na kresťanskú vieru,slávnym lekárom,maliarom a spisovateľom...Jemu povedala všetky tie prapodivné udalosti okolo narodenia Ježiša...a Lukáš ich zvečnil vo svojom prekrásnom evanjeliu...na pamiatku pre všetky veky...Tak sa dozvedáme aj o tajomnom stretnutí Márie a Gabriela...sveta pozemského s tým nebeským...
Zvestovanie Pána je v rímskokatolíckej cirkvi slávnosť (nie prikázaný sviatok), ktorá má ako svoju nosnú tému zvestovanie vtelenia Božieho Slova. Táto udalosť je opísaná v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 1, 28-33.
V rímskokatolíckej cirkvi sa slávi obyčajne 25. marca. V prípade, že vychádza dátum 25. marca na Svätý týždeň (napr. v roku 2016) alebo na Veľkonočnú oktávu, sviatok sa presúva na najbližší deň po Veľkonočnej oktáve.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok slávi ako Zvestovanie presvätej Bohorodičke alebo Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne.
Anjel ju pozdravil:
"Zdravas, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami."
Keď to Mária počula, zarazila sa. Ale anjel jej povedal:
"Neboj sa, Mária. Hľa, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a Synom Božím volať sa bude a jeho kráľovstvu nebude konca.
I opýtala sa Mária:
"Ako s to stane?"
Anjel jej odpovedal.
"Duch Svätý zostúpi na teba."
Nato riekla Mária:
"Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."
A anjel od nej odišiel.
Po zvestovaní slov anjela sa Mária rozhodla ísť ku svojej príbuznej Alžbete. Keď vošla do domu a pozdravila Alžbetu, táto naplnená Duchom Svätým radostne zvolala:
"Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho. Ako ja prídem k tomu, že matka môjho Pána prichádza ku mne?"
Nato Mária odpovedala:
"Zvelebuje duša moja Pána, lebo veľké veci urobil mi ten, ktorý je mocný."
Tak ďakovala Bohu, že sa stala Matkou Vykupiteľa. U Alžbety zostala asi tri mesiace, potom sa vrátila do Nazareta.
Život Panny Márie (V): Zvestovanie Panne Márii
Piate pokračovanie o živote Panny Márie. Texty sú úvahami o zvestovaní anjela Panne Márii, Kristovej bráne do sveta.
K najdôležitejšiemu rozhovoru ľudských dejín prišlo v útrobách jednoduchého domu v Nazarete. Jeho účastníkmi sú samotný Boh, ktorý koná prostredníctvom archanjela, a Panna menom Mária z Dávidovho domu, zasnúbená s mužom menom Jozef.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa Mária práve modlila. Možno rozjímala nad nejakou pasážou z Písma, ktorá hovorila o spáse prisľúbenej Pánom. Tak ju vykresľuje kresťanské umenie, ktoré bolo inšpirované touto udalosťou, a ktoré vytvorilo tie najkrajšie zobrazenia Panny Márie. Alebo bola zamestnaná domácimi prácami a rovnako bola ponorená do modlitby – všetko u nej bolo príležitosťou na modlitbu a dôvodom neustáleho dialógu s Bohom.
„Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ (Lk 1,28)
Gabriel sa obracia na Máriu a hneď na začiatku ju oslovuje „milosti plná“, čo je príčinou hlbokých rozpakov Panny Márie. Svätý Lukáš používa slová, ktoré v gréckom jazyku znamenajú, že Panna z Nazareta bola Božou milosťou úplne premenená a posvätená. Cirkev to neskôr definovala tak, že k tomu došlo na začiatku jej počatia vzhľadom na poslanie, ktoré mala splniť – byť Matkou Božou v ľudskej prirodzenosti a zároveň zostať Pannou.
Archanjel si všimol, že Panna Mária sa zľakla, a aby ju upokojil, obracia sa k nej a nazýva ju teraz jej vlastným menom a vysvetľuje jej dôvody tohto výnimočného oslovenia.
NEOBMEDZUJE SA NA VŠEOBECNÝ SÚHLAS, ALE VYSLOVÍ ROZHODNÉ „FIAT – STAŇ SA!“ CELOU SVOJOU DUŠOU A CELÝM SVOJÍM SRDCOM.
Mária, ktorá dobre pozná mesiášske proroctvá a veľakrát o nich premýšľala, chápe, že bude Matkou Mesiáša. V jej odpovedi niet ani najmenšieho tieňa pochybnosti alebo neviery. Už od svojho najútlejšieho detstva bolo jej jediným prianím plniť Božiu vôľu. Ale chce vedieť, ako sa tento zázrak uskutoční, lebo sa – inšpirovaná Duchom Svätým – rozhodla v neporušenosti srdca, tela i mysle úplne odovzdať Bohu.
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1,35-37)
Anjel mlčí. Hlboké ticho sa rozprestiera po celom nebi i zemi a Mária vo svojom srdci premýšľa nad odpoveďou Božiemu poslovi. Od toho, čo povie táto Panna, závisí vtelenie Božieho syna a spása celého ľudstva.
„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14) Keď opäť rozjímame nad týmto tajomstvom Božieho človečenstva, s nekonečnou vďačnosťou voláme: „Ach, Matka, Matka! Tvojím slovom –‚fiat‘ – Nech sa mi stane... sme sa stali bratmi Boha a dedičmi jeho slávy. – Buď požehnaná!“ (Cesta, 512)
Otec milosrdenstva chcel, aby vteleniu predchádzal súhlas predurčenej matky, aby tak, ako žena prispela k smrti, žena prispela aj k životu. To sa jedinečným spôsobom vzťahuje na Ježišovu matku, ktorá priniesla na svet sám všetko obnovujúci Život a bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy. Preto sa netreba čudovať, že sa u svätých otcov ujal zvyk nazývať Bohorodičku celou svätou a bez akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie.
Keďže bola od prvej chvíle svojho počatia obdarovaná krásou celkom výnimočnej svätosti, zvestujúci anjel podľa Božieho príkazu pozdravil nazaretskú Pannu ako „milosti plnú“ (porov. Lk 1, 28); načo ona odpovedala nebeskému poslovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).
Preto svätí otcovia právom usudzujú, že Mária nebola iba pasívnym nástrojom v Božích rukách, ale že slobodnou vierou a poslušnosťou spolupracovala na ľudskej spáse. Svätý Irenej hovorí, že „poslušnosťou sa stala príčinou spásy pre seba i pre celé ľudstvo“. Z toho dôvodu viacerí dávni otcovia vo svojich kázňach radi tvrdia so svätým Irenejom: „Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Máriina poslušnosť; čo zviazala panna Eva neverou, to rozviazala Panna Mária vierou“. A v ďalšom porovnávaní s Evou nazývajú Máriu „Matkou žijúcich“. A častejšie tvrdia: „Skrze Evu smrť, skrze Máriu život“.
HLAS SVÄTCOV
Keď Svätá Panna vyslovila svoje slobodné „áno“ zámerom Stvoriteľa, Božie Slovo na seba vzalo ľudskú prirodzenosť: rozumnú dušu a telo utvorené v prečistom Máriinom lone. Božská a ľudská prirodzenosť sa spojili v jedinej osobe: v Ježišovi Kristovi, pravom Bohu a od tejto chvíle i pravom človeku; vo večnom jednorodenom Synovi Otca a od daného okamihu ako človeku, pravom Máriinom synovi. Preto je naša Pani Matkou vteleného Slova, druhej osoby Najsvätejšej Trojice, ktorá k sebe navždy pripojila – bez toho, žeby s ňou splynula – ľudskú prirodzenosť. Najsvätejšej Panne teda môžeme nahlas a ako najväčšiu lichôtku vravieť slová, vyjadrujúce jej nesmiernu dôstojnosť a nazývať ju Matkou Božou.
Okamih počatia Pána Ježiša v lone Panny Márie sa spája práve s okamihom zvestovania. Keďže Mária s Božím plánom súhlasila, zostúpil na ňu Duch Svätý a ona počala. Mesiáš teda mohol prísť na svet, aby celé ľudstvo vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Už tesne po prvom hriechu Boh prisľúbil, že nenechá ľudstvo samotné (Gn 3). Aj v priebehu dejín Starého zákona svoj sľub viackrát potvrdil, napr. prorok Izaiáš asi 500 rokov pred narodením Krista napísal: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14) Dnešný sviatok je teda aj pripomienkou toho, že Boh dodržal svoj sľub tým, že poslal svojho Syna na svet, aby ho vykúpil.
Tajomstvo Zvestovania Pána, ktoré by sme mohli nazvať aj Tajomstvom počatia Ježiša, je svojím obsahom veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako dôležité je už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa, či sa tak deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života. Výskumy hlbinnej psychológie ukazujú, že už prvé zážitky počatého človeka majú vplyv na jeho povahu a charakter. Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho jeho rodičia niekedy nechceli, je tu Boh, ktorý ho ustavične chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý. Počatie človeka môže byť prvým dobrým skutkom zo strany našich rodičov voči nám.
V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka byť Božím obrazom, teda zjavovať neviditeľného Boha. Zjavovať Boha neznamená len čítať deťom Písmo sväté a preberať s nimi katechizmus, ale predovšetkým žiť Zjavené Božie Slovo, žiť Božiu Dobrotu. Zjavovať Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade kde človek uskutočňuje Božie Slovo zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. V opačnom prípade zjavuje hriech, zlého ducha. Tu je koreň nevery mnohých. Dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojím životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske. Dobrý otec i matka ponúkne Bohu za svoje deti i svoj život: Nežalujú na nich, ale prihovárajú sa za nich. Boh je darcom a tvorcom nového života, preto každé dieťa treba prijímať s nadšením, ako znak Božieho požehnania.
Pápež Kalixt III. prikázal v celom kresťanskom svete v čase veľkého ohrozenia Turkami na obed zvoniť ako veľkú výzvu k modlitbe. Celé stáročia nám zvony katolíckych chrámov trikrát denne pripomínali a niekde dodnes pripomínajú veľké tajomstvo Zvestovania: Boh v plnosti čias poslal k Márii posla, aby jej oznámil, že ona je tou vyvolenou.
Zvestovanie Panny Márie
25. marca 2024
Následkom prvorodeného hriechu v raji upadlo celé ľudské pokolenie v ohavné diablovo otroctvo a všetky národy, až na ľud židovský, po celých 4000 rokov boli pohrúžené v temnotách neviery a nad všetkými ľudmi napospol bol vyrieknutý smrteľný ortieľ. Boh sa však zmiloval nad človečenstvom a zasľúbil mu Vykupiteľa. Tento svoj svätý sľub opakoval častokrát skrze prorokov, až napokon prišiel čas vyplnenia, kedy Spasiteľ mal naozaj na zem túto zostúpiť. Dnes je tomu už bezmála dvetisíc rokov, čo Všemohúci Boh daný svoj sľub aj skutočne splnil. (Pôvodný text vyšiel v roku 1907, pozn. red.)
Päťsto rokov predtým predpovedal prorok Izaiáš: «Hľa, Panna počne a porodí syna a meno jeho bude Emanuel» tzn. Boh s nami. Táto Panna, ktorá Vykupiteľa sveta počať a porodiť mala, bola najblahoslavenejšia Panna Mária.
zdroj: wikimedia commons
Žila v mestečku Nazaret, ležiacom v galilejskom pohorí, v chudobe a skrytosti, túžobne aj sama očakávajúc sľúbeného Vykupiteľa. 25. marca bola práve vo svojej izbičke ticho pohrúžená v modlitbách, keď k nej všemohúci Boh zoslal svojho nebeského posla, archanjela Gabriela. S najhlbšou úctou blížil sa nebeský posol k sv. Panne a riekol: «Zdravas buď Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si ty medzi ženami.»
Nikdy predtým ani potom nedostalo sa človeku tak vznešeného pozdravenia ako tu Márii. Veď menom samej Božej velebnosti prinášal anjel toto pozdravenie! A týmto zároveň dobrý anjel opäť napravil, čo zlý anjel kedysi ľudom zapríčinil. Padlý anjel Lucifer, zvedúc Evu, uvrhol celé človečenstvo do nešťastia; a teraz zase dobrý anjel Gabriel priniesol Márii, druhej Eve radostné posolstvo, že počne a porodí Spasiteľa a Vykupiteľa sveta. «Zdravas Mária!», sú teda nebeské slová.
Anjel však pokračoval ďalej: «Milosti si plná.» A zaiste ani nedosiahol žiaden človek milosti Božej v tak plnej a tak zvrchovanej miere, ako Mária; lebo Mária bola nepoškvrnená, počatá bez viny dedičného hriechu; ona podľa slov sv. Petra Zlatoústeho (Chrisologa) dala nebesiam česť, zemi stvoriteľa, pohanom svetlo viery, životu prinavrátila poriadok a mravom kázeň. Ostatní svätí obdržali síce tiež jednotlivé podiely milosti, ale srdce Márie naplnil Boh milosťami všetkými. A z tejto plnosti aj my dostávame: Mária je akoby pokladnicou všetkých Božích milostí.
A nie nadarmo jej anjel povedal: «Pán s Tebou!» Pán bol, ako hovorí sv. Bernard, s Pannou Máriou nielen duševne, ale aj telesne. Bol síce aj s ostatnými svätými, ale nadovšetko s Máriou, a s ňou ešte natoľko v živom styku, že nielen jej vôľu, ale aj jej telo so sebou spútal. Z tej príčiny pokračuje tenže svätý: «Pán je s Tebou, ako otec so svojou dcérou, nad ktorou bedlivo dozerá; ako ženích s nevestou, ktorú jedine miluje; ako kráľ s kráľovnou, ktorú vo vysokej úcte má». Preto, duša kresťanská, pros denne Pannu Máriu, aby ti pomohla, žeby aj s tebou bol Pán Boh po celý tvoj život, aj v poslednú hodinu smrti.
zdroj: wikimedia commons
«Požehnaná si medzi ženami,» pokračoval anjel vo svojom pozdrave. Však Mária je z celého svojho pokolenia najvyššie požehnaná, pretože len ona jediná stala sa účastnou dôstojnosti, byť «matkou Božou». Ona sama jediná je matkou a pannou zároveň; ona skrz svojho Syna, ktorého porodila, premenila Božiu kliatbu v požehnanie. Eva bola pôvodkyňou hriechu, Mária je studnicou milosti; Eva nás ranila, Mária uzdravila. Ona počujúc anjelovo slovo, zarazila sa a premýšľala v duchu, aké by to malo byť pozdravenie.
Sv. Ambróz píše: «Mária sa nezľakla anjela ako nebeského ducha, ale preto sa zľakla, že sa jej anjel zjavil v podobe mládenca; a ešte viac sa zľakla pochvaly, ktorú o sebe počula.» Preto premýšľala, aké by to bolo pozdravenie? Ona sa vždy pokladala za pannu chudobnú a svetu celkom neznámu; nevídala na sebe iné, než chyby a nedostatky; považovala sa za nehodnú Božích milostí, a preto sa zľakla, počujúc tak vysokú, anjelskú pochvalu.
A keď anjel spozoroval, že sa sv. Panna zľakla, riekol jej: «Neboj sa, lebo si našla milosť u Boha; hľa, počneš a porodíš syna a nazveš meno jeho Ježiš. On bude veľký a bude sa nazývať Synom Najvyššieho.» Na tieto slová prenikla srdce sv. Panny sladká radosť. Mlčala však a premýšľala, ako je to možné, žeby sa mala stať matkou, keďže ona, dokiaľ len bude živá, zaumienila si zostať pannou. Nevediac si to nijako v mysli urovnať a len do ešte väčších rozpakov upadajúc, otvorila konečne ústa a riekla:
«Ako sa to stane, pretože ja muža nepoznám?» Na čo anjel ihneď rozptýlil všetky jej pochybnosti, doložiac, že sa to stane zázračne, mocou Ducha Svätého. Len teraz Mária sklonila hlavu a s najhlbšou pokorou vyslovila oné vážne slová, na ktoré zem a nebesia s napätím čakali: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.» A v tom okamihu «Slovo» v nej telom učinené je. Syn Boží stal sa človekom, aby nebesia zmieril so zemou.
Poučenie
V Svätej zemi je mestečko menom Nazaret, ležiace vysoko v zelenom údolí, obklopenom horami. Z jednej strany sa opiera o vrch, a tu sú domy tak stavané, že zadná stena, ba niekde aj celá izba je vytesaná do skaly. V tomto mestečku žijú moslimovia aj kresťania. Je tu tiež františkánsky kláštor s pekným kostolom. A v tomto kostole ide sa najprv niekoľko schodov smerom dole, potom rovno, až sa konečne príde do skalnej miestnosti, kde horia početné lampy. Muži aj ženy tu kľačia ponorení v hlbokej pobožnosti v najväčšom tichu. Mnohí sa už pred vstupom vyzúvajú, tak im je sväté toto miesto; a sotva kto sem príde alebo odtiaľto odíde, žeby nepokľakol a nepobozkal svätú pôdu. Čo sa také zvláštne mohlo stať na tomto mieste?
zdroj: wikimedia commons
Pred (vyše) dvetisíc rokmi tu prebývala chudobná panna. Zotrvávajúc raz v modlitbe, videla zrazu ako k nej do izby vchádza anjel. Miesto, kde anjel stál, je označené stĺpom. Anjel oslovil začudovanú pannu nasledujúcimi slovami:
«Zdravas Mária!»
Tieto slová, ktoré anjel povedal užasnutej panne v tichej komôrke v Nazarete, dostali sa na verejnosť a odvtedy zaznievajú svetom ako ľúbezný zvuk nebeského zvonu. Koľko miliónov ľudských jazykov vyslovuje tieto slová s nábožnosťou, odkedy ich anjel vyriekol! Neminie ani okamih, žeby toto pozdravenie nebolo niekde na zemi vyrieknuté. Kto je však ona, ktorú ľudia pozdravujú toľkokrát, koľko je lístia na stromoch a trávy na poliach, koľko rosných kvapiek na bylinách v lete a koľko snehových vločiek v čase zimnom na svete? Či je to vec dovolená, aby sme Božieho tvora tak veľmi ctili a velebili?
Veď keby nám slnce nedávalo potrebné svetlo a teplo, nemohli by sme vidieť ani pracovať; nič by nám na poli nerástlo, ani nedozrievalo. Bez slnca by na zemi bola tma a smrť. A preto niet divu, že pohania nepoznajúci Stvoriteľa, klaňali sa slnku a považovali ho za boha. Slnce zaiste nie je bohom, je však studnicou nebeskou, z ktorej Boh vylieva na všetko stvorenie svetlo a život, vzrast, krásu a potešenie. To nikto nemôže popierať. Lež čo ak by na tomto svete bolo iné také stvorenie, skrze ktoré by Boh poskytoval ľudom život a pomoc tu na zemi, rovno tak ako aj večné spasenie ich dušiam: Či by sme takéto stvorenie nemali si nadovšetko ctiť a vážiť, hoci by sme sa mu ako stvoreniu klaňať nesmeli? Bez obalu povedané: spasenie všetkých ľudí a celého sveta je Ježiš Kristus; a stvorenie, skrze ktoré Boh daroval svetu Spasiteľa, je Blahoslavená Panna Mária. Preto dobre činíme, volajúc: «Zdravas Mária!»
Ak si ty roľník, a vozy obilím vysoko naložené tiahnu do tvojho dvora, a zlatoklasé snopy tak vysoko siahajú, že napriek utiahnutému pavúzu (žrď, pozn. red.) vráta sotva vozom stačia: Či si ty ozaj za nič nebudeš vážiť polia, na ktorých sa ti tak výborné obilie urodilo?
Ak si ty vinohradník, a nastane krásna jeseň, a urodí sa ti víno, aké si ľudia nepamätajú; veselá chasa po vinici strieľa a kupec prv, než by bol to víno okúsil, a nejednajúc sa, dobrovoľne pridáva na cene: tu by mohol neviem kto prísť so závdavkom na dlani, aby ti vinohrad odkúpil, ty sa veru nepripravíš o svoju vinicu, kde sa ti tak dobré a výborné víno urodilo.
Ak si kresťan a ak poznáš jasne ohavnosť svojich hriechov, horko a skrúšene ich ľutuješ, a nachádzaš útechu aj potešenie v Ježišovi Kristovi: teda ti je zaiste kríž, na ktorom On čnel a trpel, znamením najsvätejším. A keby si až teraz ten pravý kríž videl, nebolo by istotne pre teba nič ctihodnejšie na tomto svete. Keď teda už aj kríž, na ktorom Spasiteľ trpel, v toľkej úcte máš, či potom nebudeš ctiť matku, ktorá Spasiteľa pod srdcom nosila? A keďže si baník váži svetlo malej lampy, či nám nemá byť vysoko vážená Matka, z ktorej zasvietilo «Svetlo sveta». A ak je človeku drahocenná pôda, ktorá mu chlieb a víno prináša, či mu nemá byť drahocennou aj tá, z ktorej živý chlieb pochádza a z ktorej nebeský prameň vytryskol? Či je to teda proti rozumu alebo ľudskej vážnosti, keď milióny kresťanov každodenne s úctou, radosťou a láskou volajú: «Zdravas Mária!?»
Zdroj: flickr.com
Lež poviem ti ešte jedno, drahý čitateľ, čo ťa veru musí pohnúť ku zvlášť veľkej úcte k Preblahoslavenej Panne. Stojac pri lôžku chorého, ktorý je nám inak celkom cudzí a neznámy, máme s ním útrpnosť a radi by sme mu pomohli, keby sme len vedeli ako. Mnohé dieťa, inak divé a ľahkomyseľné, vidiac trpieť otca alebo matku, povie: Radšej by som sám trpel, než sa na to díval! O čo viac to teda musí dojať matku, keď vidí trpieť jediného nevinného syna!
A keď sa na kríži týčil a ako žeravý uhoľ zotlieval v plameni ukrutných bolestí, tu povzdychla si v mysli: Dvojnásobne by som to všetko na seba vzala, keby som len mohla sama za neho trpieť!
Dnes slávi svätá Cirkev dvojakú slávnosť: Vtelenie Pána a spolu s tým aj slávnosť Blahoslavenej Panny Márie, že sa stala matkou Božou. Toto preutešené tajomstvo nám zvestuje zvon tri razy z veže, a kedykoľvek ráno, na poludnie a večer zaznieva jeho zvuk, nábožný katolík, prežehnávajúc sa zavše znamením sv. kríža, volá: Zdravas Mária!
Pápež Urban II. prikázal, aby sa v každej obci každodenne trikrát zvonilo «Anjel Pána», aby takto kresťania, spočívajúci doma či na poli, modlili sa k Blahoslavenej Panne za tých hrdinov, ktorí ďaleko na križiackych výpravách účasť mali. A u nás v Uhorsku bola zavedená táto pobožnosť k Bohorodičke roku 1309 na cirkevnom sneme, ktorý sa konal v Udvarde (dnes Dvory nad Žitavou, pozn. red.) v kráľovskej kúrii na vŕšku svätého Martina pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló.
Križiacke vojny sa síce už dávno pominuli, ale celý náš život je vlastne neustále križiacke ťaženie proti nepriateľom nášho spasenia. Preto potrebujeme pomoc a podporu Božiu, ktorú nám svojím príhovorom len Mária sprostredkovať môže. Pápež Benedikt XIII. spojil roku 1724 s modlitbou «Anjel Pána» plnomocné odpustky. Kto sa teda «Anjel Pána» každodenne trikrát pomodlí a mesačne raz aj sväté sviatosti prijíma, obdrží každý mesiac plnomocné odpustky.
Modlitba
Ó Bože, skrúšeným srdcom Ti ďakujem, že si svojho jednorodeného Syna nechal stať sa človekom, a Máriu jeho sv. Matku učinil si aj mne matkou; popraj mi svätej milosti, aby som Teba, Boha a Pána môjho, nikdy neprestával milovať a Máriu, Matku, so synovskou oddanosťou ctiť si a vážiť. Amen
Gabriel (po hebrejsky גבריאל - v preklade Boh je silný alebo Božia sila, resp. Hrdina Boha) je jeden z archanjelov v judaizme, kresťanstve a islame.
Nazareth
U kresťanov je Gabriel patrónom telekomunikácií, poslov, filatelistov. Je to anjel proti manželskej neplodnosti. Niekedy sa zobrazuje ako ženská bytosť, vtedy je anjelom zvestovania, zmŕtvychvstania a milosti. V Starom zákone sa spomína, ako Gabriel znova postavil spadnutého Daniela a prorokoval mu o príchode Mesiáša. V Novom zákone je anjelom, ktorý sa zjavil Zachariášovi a oznámil mu narodenie syna Jána Krstiteľa, ako aj anjelom, ktorý oznámil Márii narodenie Krista (Evanjelium podľa Lukáša). Často sa stotožňuje aj s anjelom, ktorý sa zjavil Jozefovi v sne (Evanjelium podľa Matúša) a pastierom v Betleheme na Vianoce (Evanjelium podľa Lukáša). Podľa tradície archanjel Gabriel nosil pokrm presvätej Bohorodičke po jej uvedení do chrámu.
Kresťania slávia sviatok archanjela Gabriela v nasledujúce dni:
Rímskokatolíci:24. marca(do roku 1969),29. septembra(ajanglikáni),
Gréckokatolíciapravoslávni:26. marca(Zhromaždenie k svätému archanjelovi Gabrielovi) ,13. júla(Zhromaždenie k svätému archanjelovi Gabrielovi- druhý raz ) a8. novembra(Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam)
Koptskí kresťania:1. januára
Gabriel v islame
V arabčine má meno Džibríl (جبريل) alebo Džibrá'íl (جبرائيل). Moslimovia považujú anjela Gabriela za "Ducha Svätého" (Ar-Rúh Al-Kuds) a veria, že práve on zjavil Mohamedovi Božie slovo (Korán).
Gabriel v kresťanstveJe to anjel proti manželskej neplodnosti. Niekedy sa zobrazuje ako ženská bytosť, vtedy je anjelom zvestovania, zmŕtvychvstania a milosti. V Starom zákone sa spomína, ako Gabriel znova postavil spadnutého Daniela a prorokoval mu o príchode Mesiáša.
Slávnosť Zvestovania Pána
Sviatok: 25. marec
Keď na 25. marec pripadne niektorý deň Veľkého týždňa alebo Veľkonočnej oktávy, slávnosť sa prenáša na najbližší voľný deň
Na deň 25. marca pripadá slávnosť Zvestovania Pána. Tento dátum je presne deväť mesiacov pred Vianocami, teda pred Narodením Pána. Pripomíname si udalosť, že k Panne Márii prišiel anjel, ktorý jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa, Mesiáša. Okamih počatia Pána Ježiša v lone Panny Márie sa spája práve s okamihom zvestovania. Keďže Mária s Božím plánom súhlasila, zostúpil na ňu Duch Svätý a ona počala. Mesiáš teda mohol prísť na svet, aby celé ľudstvo vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Už tesne po prvom hriechu Boh prisľúbil, že nenechá ľudstvo samotné (Gn 3). Aj v priebehu dejín Starého zákona svoj sľub viackrát potvrdil, napr. prorok Izaiáš asi 500 rokov pred narodením Krista napísal: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14) Dnešný sviatok je teda aj pripomienkou toho, že Boh dodržal svoj sľub tým, že poslal svojho Syna na svet, aby ho vykúpil.
Sviatok sa začal sláviť koncom 4. storočia na Východe. V 7. storočí prešlo jeho slávenie aj na Západ. Do Druhého vatikánskeho koncilu sa slávil ako mariánsky sviatok, po koncile je zaradený medzi sviatky Pána.