Aj podľa prof. J. Stanislava bol sv. Gorazd Slovák
Svätý Gorazd – Aj podľa prof. J. Stanislava bol sv. Gorazd SlovákFilológ, teológ, rímskokatolícky kňaz Štefan Vragaš: Slováci patria medzi prvých a priamych dedičov cyrilo-metodského diela, ktoré sa stalo organickou a neodmysliteľnou súčasťou ich náboženských a národných dejín
„Keď sa Metoda pred smrťou pýtali, koho určuje za svojho nástupcu, ukážuc na Gorazda, povedal: „Toto je vašej krajiny slobodný muž, dobre vyučený v latinských knihách, pravoverný. Toto buď vôľa Božia, vaša láska, ako i moja.
Gorazd musel pochádzať z popredného rodu- bol „slobodný muž“. Historici i jazykovedci na Slovensku sa podrobne zaoberali jeho pôvodom. Prof. J. Stanislav napísal: „V oblasti Nitry žila rodina dezignovaného nástupcu arcibiskupa Gorazda. Svedčia o tom mená lokalít Garázda, Garážď.“ Tieto lokality sa nachádzajú medzi Nitrou a Galantou. Dnes sa druhá obec nazýva Gorazdov. Podľa prof. Stanislava Gorazd bol Slovák (Dejiny slovenského jazyka I, s. 224).
Prof. Š. Ondruš k počiatkom našej kultúry napísal, že „Gorazd bol dobre podkutý v latinčine“. Poukázal na jeho schopnosti pretlmočiť latinské výrazy do slovienčiny. Pritom Gorazd sa latinčinu iste neučil od Grékov zo Solúna po roku 863. Toto štúdium mal pri príchode sv. Cyrila a Metoda absolvované. Veď už dávno predtým u nás pôsobili misionári, ktorí ovládali latinčinu a školili si žiakov z nášho prostredia. Vedúcou osobnosťou tejto domácej literárnej školy bol Gorazd.
Najnovší znalci tvrdia, že tzv. Kyjevské listy, prinesené roku 1874 z Jeruzalema do Kyjeva, nie sú odpisom z 10. storočia, lež originálom z rokov 863-867. Tento najstarší slovanský misál s textami rímskej liturgie sv. Petra obsahuje 38 preložených omšových modlitieb. Podľa znalcov, pri prekladaní týchto modlitieb musel mať intenzívnu účasť Gorazd, „pretože ináč nemožno dobre vysvetliť bohatstvo vlastností kultúrneho jazyka z trojuholníka Nitra- Velehrad- Blatnohrad“ (prof. Š. Ondruš).
V Živote Konštantína i v Živote Metoda považovali žiaci svojich učiteľov za vzor. Pokladali ich za vzor kresťanského života i za vzor apoštolských mužov, ktorých chceli nasledovať a ktorých chceli písmom zanechať ako vzor i všetkým budúcim pokoleniam. Pochvala Cyrilovi a Metodovi, ktorá napísaná po apríli roku 885, vyjadruje rozhodnutie žiakov kráčať v ich stopách. Vyjadruje presvedčenie, že „pamiatka ich nezanikne a ich meno bude žiť z pokolenia na pokolenie“.
Život Metoda, Pochvala Cyrilovi a Metodovi i Krátky život Konštantína a Metoda sa končia modlitbou: „Osvieťte nám oči, srdce a rozum posilnite, aby sme šli, ako sa patrí, vo vašich šľapajach. Poskytnite silu zhora, aby sme boli dôstojne živí v Kristu a tak sa stali dedičmi vašej práce a hlásateľmi pravej viery, ktorú ste nám zanechali…“
Kde sa rozprestieralo pôvodné pôsobisko sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov?
Pôsobiskom sv. Cyrila a Metoda bolo jadro Veľkej Moravy, ktoré sa dnes nachádza na Slovensku, na Morave, v Rakúsku a Maďarsku. Slovensko má však podľa znalcov medzi územnými dedičmi Veľkej Moravy a iba na území Slovenska sa po stáročia udržali aj priami dedičia staroslovienskej liturgie, ktorými sú dnešní gréckokatolíci. „Je veľmi príznačné“ napísal historik V. Pogorielov, „používanie výrazov ´Slovenská zem´, ´slovenské kniežatá´, názvov, ktoré letopisec Nestor nikdy nepoužíva všeobecne pre slovanské kmene, ktoré majú svoje osobitné mená… Z toho je úplne jasné, že tieto výrazy letopiscove, ako ´Slovene, Slovenskaja zemľa, slovenštii kňazi´, patria práve Slovenom t.j. pre Slovákov a Slovensko. Za Karpatmi žije slovenský kmeň, ktorý sám seba menuje ´Slovene´ a svoju krajinu ´Slovenskaja zemľa´…“ (Kultúra, 7-8, 1933).
Poľský autor S. Sloňski vo svojej staroslovienskej gramatike napísal: „Ľud kniežatstva veľkomoravského boli Slovania, ktorých teraz nazývame Slovákmi.“ (Warszava 1950, s. 4). Viedenský slavista Jagič už dávno predtým poznamenal, že „na starej Morave sa v 9. storočí muselo hovoriť nárečím, ktoré bolo v podstatných črtách identické s dnešnou slovenčinou“ (1910). Podľa R. Krajčoviča v Svedectve dejín slovenčina je dedičkou jazyka našich veľkomoravských predkov.
Predkovia dnešných Slovákov a niektorých slovanských kmeňov (Slovinci) sa nazývali Sloveni. No zatiaľ čo iné slovanské kmene a neskôr národy mali alebo nadobudli osobitné národné mená, názov Sloveni sa uchoval len u Slovákov vo výrazoch Slovensko, Slovenka, slovenská reč…
V historických prameňoch sa spomínajú z nášho územia iba mená troch miest- Nitra, Devín a Bratislava („Nitrava“ v Conversio Bagoariorum, „Ecclesia Nitrensis“ v liste Jána VIII. Industriae Tuae, „Dovina“ v Annales Fuldenses ad annum 864 a „bellum… ad Bresalauspure 40 nonas iulii“ v Annales Juvavenses ad annum 907).
Historici upozorňujú, že do veľkomoravského priestoru na východnom Slovensku patrili dnes preskúmané a dokumentované miesta, ako Koprivnica, Kráľovský Chlmec, Krásna n. Hornádom, Barca, Brehov, Prešov, Spišské Vlachy, Michalovce, Spišská Kapitula a ďalšie.
Od roku 880 Nitra bola najvýchodnejším sídelným biskupstvom rímskeho patriarchátu a celej západnej cirkvi vôbec. Kde však bolo arcibiskupské sídlo – v Mikulčiciach, na Velehrade? Mikulčice ležia 5,5 km na juh od Hodonína a 4,5 km od Holíča. Hradište pri Mikulčiciach v čase rozkvetu ležalo zo slovenskej strany rieky Moravy, ktorá vtedy tiekla asi 300 m na západ, zatiaľ čo dnes tečie asi 500 m na východ od tohto miesta.
Obyvatelia moravských oblastí, ktoré kedysi patrili k jadru Svätoplukovej ríše, sa od vekov nazývali a nazývajú moravskí Slováci. Staroslovienska liturgia sa zrejme ujala medzi našimi predkami tak pod Dunajom, ako i nad ním.
Prijatím kresťanstva vstúpili naši predkovia Rastislavovej ríše do sféry európskej civilizácie. Časom dosiahli i pridelenie samostatnej cirkevnej metropoly na čele s arcibiskupom Metodom, od roku 880 aj s prvým biskupstvom v tejto oblasti Európy – v Nitre.*
Ak sa ešte v Živote Konštantína, ktorý vznikol okolo roku 873, používajú výrazy „náš ľud“ a v „našej reči“, v Živote Metoda, ktorý vznikol krátko po roku 885, sa už hovorí „my Slovieni“, a to v protiklade k inonárodným misionárom z Itálie, Grécka a Nemecka. „Slovieni“ Rastislavovho posolstva k cisárovi Michalovi sú tí obyvatelia jeho ríše s Nitrou a Devínom, ktorých bezprostrednými potomkami boli nepretržite na tomto území slovenskí synovia a dcéry. Historik napísal: „Máme tu teda historicky dokumentovaný čas zrodu slovenského národa s takou chronologickou presnosťou, akou sa sotvaktorý iný národ môže preukázať.“ (M. S. Ďurica).“
J. CH. Korec, Cirkev dejinách Slovenska, Lúč 1989
*Ba učinil, bez pochyby na žiadosť Rastislavovu, i to, čoho sa Nemci najviac hrozili, potvrdil a doplnil dielo predchodca svojeho Eugenia. Tento odobril zriadenie štýr biskupství medzi Slovenmi a Avarmi (dokl. 31), Hardian II. odlúčil ich vcele od arcibiskupstva pasovského , a založil nové moravsko-panónske arcibiskupstvo, s tým, aby náležalo doprosta, bezprostredne pod apoštolskú stolicu. 48). Jonáš Záborský, Dejiny kráľovstva uhorského, Slovart s.r.o. Bratislava 2012 (Poznámka redakcie AZN)
Filológ, teológ, rímskokatolícky kňaz Štefan Vragaš v úvode knihy Život Konštantína Cyrila a Život Metoda uvádza:
„Hoci sa dnes doceňuje význam svätých Cyrila a Metoda pre ostatné slovanské národy, pre všeobecnú Cirkev a európsku kultúru, jednako Slováci patria medzi prvých a priamych dedičov cyrilo-metodského diela, ktoré sa stalo organickou a neodmysliteľnou súčasťou ich náboženských a národných dejín. Slováci si za tisícstopäťdesiat (Poznámka redakcie AZN: dnes už 1163) rokov udržali kontinuitu cyrilo-metodskej tradície a opierali sa o ňu najmä v ťažkých chvíľach svojej existencie. Minulé dvadsiate storočie si pripomenulo tri významné míľniky cyrilo-metodskej tradície (1963, 1969 a 1985).
Teraz však, po vstupe do tretieho tisícročia, si chceme opäť pripomenúť nedoceniteľný význam cyrilo-metodského dedičstva pre Slovákov pri príležitosti 1150. (Poznámka redakcie AZN: pripomenuli sme si to v r. 2013) výročia príchodu svätých bratov Konštantína a Metoda k našim predkom.
V súčasnosti treba vyvinúť všetko úsilie na zachovanie a zveľadenie cyrilo-metodského dedičstva v slovenskom ľude, a tak zveľadený cyrilo-metodský odkaz odovzdať slovenským generáciám tretieho tisícročia. S tým súvisí tiež potreba znova a znova sa vracať k prameňom našej náboženskej a kultúrnej histórie. Sú to práve životopisy Konštantína a Metoda, čo nás hodnoverne informujú o diele solúnskych bratov v 9. storočí vo Veľkej Morave. Niet pochýb o tom, že ich misijné dielo sa stalo rozhodujúcim a smerodajným pre zrod a rozkvet náboženských, kultúrnych a národných dejín Slovákov….
Vydanie životopisov vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda, našich národných patrónov, má za cieľ opäť obnoviť a prehĺbiť záujem o ch náboženskú a kultúrnu misiu na území našich slovenských predkov v 9. storočí“.
Štefan Vragaš, Život Konštantína Cyrila a Život Metoda, Karmelitánske nakladateľstvo Bratislava 2013
Pripravil: Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/20061