Klamstvo v „pastierskom liste“ odpadlíckej Konferencie biskupov Slovenska a neplatnosť formy premenenia

Ľudia, píšem vám na Druhú adventnú nedeľu, lebo je náležitá príležitosť odhaliť veľké klamstvo z „pastierskeho listu“ cirkvi II. vatikánskeho koncilu, ktoré sa týka závažných vecí. Advent je obdobím na prípravu na slávenie sviatkov narodenia Ježiša Krista, na slávenie Vianoc. Pre mnohých to má byť aj obdobie pokánia a ľudia v spoločenstve so sektou II. vatikánskeho koncilu, „matkou neviestok a ohavností zeme“ (Zjv 17:5), ktorá má v ruke „zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva“ (Zjv 17:4), ako aj „biskupi“ a „kňazi“ z odpadlíckej Konferencie biskupov Slovenska či iní „klerici“ z babylonskej neviestky, ako aj ďalší, čo zanevreli na Boha, veru majú z čoho konať pokánie.

A konferencia „biskupov Slovenska“ môže ísť prvá príkladom a môže začať s pokáním z klamstva vo svojom „pastierskom liste“ na Prvú adventnú nedeľu a konkrétne zo svojho „vysvetlenia“ „ohľadom nového prekladu Rímskeho misála“, ktorý by mala sekta II. vatikánskeho koncilu začať „záväzne používať od 1. januára 2022.“ [1] Ako v „pastierskom liste“ uvádza KBS, v „novom misáli sa stretneme s viacerými zmenami: najvýraznejšou z nich budú odlišné slová premenenia.“ Slová premenenia sú najcennejšie slová z omšového kánonu. V istej knižke sa o omšovom kánone latinskej omše píše, že od „dôb Gregora Veľkého († 604) sa už v ňom nerobili žiadne zmeny.“ Avšak po II. vatikánskom koncile heretik Pavol VI. schválil úplne nový protestantský obrad známy ako omša novus ordo, v ktorom sa používa forma premenenia, ktorá je radikálne odlišná od formy, ktorá bola uvedená na Florentskom koncile (Cantate Domino) a v dekréte De Defectibus pápeža sv. Pia V.

Cirkev II. vatikánskeho koncilu na Slovensku by mala od 1. januára 2022 používať nové vydanie misála s odlišnými slovami premenenia. Pozrime sa na „dôvod“.

Citujem z „pastierskeho listu“ na Prvú adventnú nedeľu:

„V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa začal latinský Rímsky misál vydávať v živých jazykoch [naznačujú, že latinčina, jazyk Cirkvi, je mŕtvy jazyk?], existovalo presvedčenie, že jeho texty sa majú prekladať nie doslova, ale interpretačne, teda s určitým výkladom [čoskoro uvidíme, aký bol tento diabolský „výklad“]. A tak vo formule premenenia nad kalichom bolo spojenie „pro multis", ktoré doslova znamená „za mnohých“ preložené ako „za všetkých“. „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov." Po novom bude „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov". Tento preklad je totiž bližší originálu.“ [2]

Tak veru, druhý uvedený „preklad“ je bližší originálu. Avšak je to skôr druhá uvedená veta. Z listu sa zdá, že jeho autori/autor naznačujú, že dve vyššie uvedené vety, ktoré som podčiarkol, sú formami premenenia. Lenže v skutočnosti ani jedna z vyššie uvedených viet nie je formou premenenia z misála, ktorý sekta II. vatikánskeho koncilu v súčasnosti používa, a ani z misála, ktorý – ak Boh neskončí s týmto svetom a s ohavnosťami, ktoré sa v ňom dejú (čož by sa podľa mňa ešte stať nemalo, lebo si myslím, že sa ešte majú splniť isté proroctvá...) – má sekta II. vatikánskeho koncilu používať od 1. 1. 2022, ba dokonca ani jedna z nich nie je časťou formy premenenia z ktoréhokoľvek z týchto misálov.

Dovoľte mi uviesť to, čo majú na webe [3] svojej sekty pod nadpisom „Konsekračné slová nad kalichom“:

„Vezmite a pite z neho všetci: toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“

Toto vyššie je súčasná neplatná forma novus ordo sekty, veľkej neviestky so zlatým pohárom s vínom smilstva (Zjv 17:2), ak by niekto azda nevedel.

„Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“

Toto by mali používať po novom. Nižšie uvádzam formu premenenia vína z Florentského koncilu (Cantate Domino) a z dekrétu pápeža svätého Pia V., De Defectibus:

„LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA: TAJOMSTVO VIERY: KTORÁ BUDE VYLIATA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV.“ [4]

Ale teraz späť k onej zmene po II. vatikánskom koncile. Slová „pro multis“ (čo znamená „za mnohých“) boli „interpretačne“ „preložené“ ako „za všetkých“ (lat. pro omnibus), respektíve výraz „za mnohých“ (lat. pro multis) „interpretačne“ a „s určitým výkladom“ nahradili výrazom „za všetkých“ (lat. pro omnibus), ako sami pripúšťajú v „pastierskom liste“. Toto je falšovanie slov Ježiša Krista zaznamenaných v Evanjeliách a táto obrovská zmena bezpochyby robí novú formu neplatnou (ako neskôr vysvetlím); nová forma má totiž iný význam ako tá pôvodná (a heretici z cirkvi II. vatikánskeho koncilu otvorene pripúšťajú, aký je jej význam, a tento význam je odlišný od významu pôvodnej formy, slov Ježiša Krista). Význam novej formy je iný, lebo text formy premenenia chybne preložili „s určitým výkladom“, a tento „výklad“ je V PRIAMOM ROZPORE s výkladom k slovám „za mnohých“ z Katechizmu Tridentského koncilu. Toto podrobne vysvetlím neskôr v tomto článku.

Rímsky katechizmus: „Slová, ktoré sa potom pridávajú: „za vás a za mnohých,“ zobraté jedno zo sv. Matúša, druhé zo sv. Lukáša, cirkev svätá, Duchom Božím poučená, v jedno spojila; slúžia k označeniu ovocia a úžitku z Pánovho utrpenia. Lebo ak berieme do úvahy moc jeho utrpenia, treba vyznávať, že krv Spasiteľova pre spasenie všetkých bola vyliata. Ak uvažujeme len úžitok, ktorý si z toho ľudia zobrali, tak ľahko vidíme, že z toho úžitok nie všetci, ale len mnohí majú. Keď teda povedal za “vás“, tým mienil alebo prítomných, alebo vyvolených z národa židovského, ako boli jeho učeníci mimo Judáša, ku ktorým hovoril. A keď pridal: „za mnohých“, tak ostatných vyvolených zo židov i z pohanov tak označil. SPRÁVNE SA TEDA STALO, ŽE NEBOLO POVEDANÉ „ZA VŠETKÝCH“, LEBO NA TOMTO MIESTE SA HOVORÍ O ÚŽITKU Z UTRPENIA, KTORÉ IBA VYVOLENÝM PRINÁŠA OVOCIE SPÁSY. Sem mieria slová Apoštola (Žid 9:28) „tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých“ a tak aj u sv. Jána Pán hovorí: „Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.“ (Jn 17:9)“ [5]

Znovu citujem slová z „pastierskeho listu“:

„...existovalo presvedčenie, že jeho texty sa majú prekladať nie doslova, ale interpretačne, teda s určitým výkladom. A tak vo formule premenenia nad kalichom bolo spojenie „pro multis", ktoré doslova znamená „za mnohých“ preložené ako „za všetkých“.

Existovalo kacírske presvedčenie diabolským spôsobom prekrútiť text formy premenenia, určujúc jej nový bludný „výklad“, meniac jej význam.

Ešte dodám, že v ich novom preklade budú mať v konsekračnej formuli vína aj slovo „enim“, čo znamená „lebo“ – to neskôr píšu v „pastierskom liste“ – v ktorom však zároveň uvádzajú, ako je citované vyššie, že po novom bude „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov“.

V „pastierskom liste“ ďalej píšu nasledovné:

„Na začiatku 21. storočia sa však v príprave textov upustilo od prekladania s výkladom. Cirkev si totiž uvedomila, že vernosť biblickému originálu je dôležitejšia. A teda aj samotný výraz „za mnohých“, ktorý Pán Ježiš použil pri Poslednej večeri a ktorý je aj v latinskom origináli misála, nás viac približuje k hlbokému tajomstvu Eucharistie než ako výraz doplnený výkladom, „za všetkých" (porovnaj inštrukciu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z 28.3.2001).“

Ich „Cirkev“ si vraj „uvedomila“, že „vernosť biblickému originálu je dôležitejšia.“ A tak „samotný výraz „za mnohých“, ktorý Pán Ježiš použil pri Poslednej večeri a ktorý je aj v latinskom origináli misála“ a ktorý je v gréckom texte, sa rozhodli teraz preložiť, nie nahradiť alebo „interpretačne“ prekrútiť, doplňujúc ho „výkladom“. Neskôr v tomto článku ukážem, že tento ich doplnený bludný „výklad“ je v priamom rozpore s výkladom k slovám „za mnohých“ z Katechizmu Tridentského koncilu, v ktorom sa jasne učí, že Ježiš Kristus slovami „za mnohých“ myslel iba vyvolených, nie všetkých ľudí, a preto slová „za všetkých“ nepoužil! Teda títo heretici sa opovážili svojím „VÝKLADOM“ nielen konať v priamom rozpore s VÝKLADOM Katechizmu Tridentského koncilu, ale aj zločinne sfalšovať slová Ježiša Krista (Mt 26:28; Mk 14:24) – a ako je jasné z toho, čo sami pripúšťajú, pokiaľ ide o význam novej formy – zmenili význam samotných konsekračných slov a týmto zneplatnili celú formu (ako vysvetlím nižšie, významová zmena vo forme premenenia totiž spôsobuje neplatnosť). Avšak čo o tomto vložení bludnej „interpretácie“, ktorá je v priamom rozpore s učením Katechizmu Tridentského koncilu, naznačujú v pastierskom liste? Naznačujú, že táto ich „interpretácia“ je SPRÁVNA! A teraz odhalím do oči bijúce klamstvo z „pastierskeho listu“:

„Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 napísal list, v ktorom apeloval, aby sa veriaci pripravili na opätovné zavedenie výrazu „za mnohých“ v texte premenenia. Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia. Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu. Naďalej, samozejme, veríme a vyznávame, že Pán Ježiš zomrel za celý svet.

Ak je táto skutočnosť taká jasná, prečo sa upravuje text premenenia? Preto, lebo Cirkev chce byť na základe aktuálneho poznania čoraz vernejšou Ježišovmu slovu. Doslovným prekladom slov Svätého písma, teda bez vkladania interpretácií, AJ KEĎ SPRÁVNYCH, sa chce zdôrazniť vernosť

a úcta k originálu. Vysvetlenie, výklad textu, sa má robiť následne, v katechéze, nie priamo v preklade. Toto je najdôležitejší dôvod.“

Takže. Odpadlícka „Konferencia biskupov Slovenska“ môže začať s pokáním z nehorázneho KLAMSTVA vo svojom „pastierskom liste“, pretože v ňom uvádza, že „nejde“ o „posun v texte premenenia“! Takže upustenie od slov Ježiša Krista (Mt 26:28; Mk 14:24), ktoré sú textom formy premenenia a ktoré sú v pôvodnom katolíckom Rímskom misáli (pro multis – za mnohých), a – ako pripúšťajú v liste – ich nahradenie výrazom „za všetkých“ je podľa „Konferencie biskupov Slovenska“ čo? Podľa ich listu, keď z textu formy premenenia vyhodia „výraz doplnený [bludným] výkladom“/„za všetkých“ a nahradia ho správnym prekladom „za mnohých“ a do textu „formy premenenia“ doplnia slovo „lebo“ (enim), „NEJDE TU O vieroučnú zmenu ani POSUN V TEXTE PREMENENIA“! TOTO JE TOTÁLNE KLAMSTVO, ktoré bije do očí.

Sami sa v liste usvedčujú z klamstva, lebo je v ňom uvedené: „Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia.“ A hneď potom je uvedené: „Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu.“ Ak ide o „návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu“ a ak sa „chce zdôrazniť vernosť“ k originálu, tak ide o priblíženie sa/POSUN „k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu“, a ak ide o to, tak IDE O POSUN V TEXTE PREMENENIA. Lebo tým návratom k pôvodnému originálu je práve nahradenie slov v texte premenenia, posun v texte premenenia, posun od slov „za všetkých“ (lat. pro omnibus), ktorými zločinne falšujú slová Ježiša Krista, k slovám „za mnohých“ (lat. pro multis), slovám, ktoré použil Ježiš Kristus. Ide teda o závažný posun v texte premenenia. Ide o klamstvo v „pastierskom liste“. Ide o zúfalú diabolskú snahu pokúsiť sa zakryť oný posun POSUN V TEXTE PREMENENIA, ku ktorému došlo po revolúcii II. vatikánskeho koncilu, pretože je to práve posun v texte premenenia, posun od slov „za mnohých“ (pro multis) k slovám „za všetkých“ (pro omnibus), ktorý zneplatňuje formu premenenia. Keď došlo k posunu od slov „za mnohých“ k slovám „za všetkých“, išlo nielen o posun v texte, ale aj posun čo do platnosti. Toto sa pokúšal diabol zakryť.

Toto majú v „pastierskom liste“; túto lož čítali v kostoloch sekty II. vatikánskeho koncilu. Takže úpravy v „Rímskom misáli“, vskutku úprava samotných slov premenenia, ktorými dôjde v misáli k napraveniu nahradenia slov samotného Krista, ktoré sú zaznamenané v Biblii, podľa „pastierskeho listu“ KBS nie je posunom v texte premenenia a to napriek tomu, že pripúšťajú, že ide o „úpravy“ alebo „slovné vylepšenia“!

„Možno k tomu dodať, že v našich konsekračných slovách pribudne aj slovo „lebo“, ktorým je – v duchu spomínanej vernosti – preložené latinské slovo „enim“. A pravdaže, nový preklad misála má aj ďalšie úpravy a slovné vylepšenia. S nimi sa treba oboznamovať postupne, na farskej úrovni. Preto Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska dáva všetkým k dispozícii elektronickú verziu knihy katechéz o svätej omši, ktorú možno nájsť na jej internetovej stránke (liturgia.kbs.sk).

Drahí bratia a sestry, aj z týchto posledných úprav Rímskeho misála možno vnímať snahu o rast vernosti Cirkvi v dôležitých prekladoch textov; vidno z nich, že Kristova Cirkev je stále živá: je Cirkvou „na ceste“ a úprimne sa usiluje čo najlepšie pripraviť na stretnutie so svojím Ženíchom – Kristom (porovnaj Zjavenie 21, 2).“

Apokalypsa 17:4-10 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’ I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou mučeníkov Ježišových. A keď som ju uzrel, začudoval som sa s veľkým údivom. Ale anjel mi povedal, ‘Prečo sa čuduješ? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi, ktorá ju nesie. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde. Toto volá po mysli s múdrosťou: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je, a iný ešte neprišiel; a keď príde, musí zostať (len) na krátky čas.’“

Poznám výklad ku každému jednému veršu zo 17. kapitoly Knihy zjavenia apoštola Jána citovanému vyššie (okrem iného). Tu, na stránke vatikankatolicky.com nájdete vysvetlenie k týmto veršom uvedeným vyššie (okrem iného). Avšak autor/autori „pastierskeho listu“ to doplietli. Lebo „z týchto posledných úprav Rímskeho misála možno vnímať“ práve nevernosť veľkej neviestky, ženy, matky neviestok a ohavností zeme, ktorá sa falšovaním slov Ježiša Krista dopúšťa ohavného smilstva, obetujúc nečisté víno novus ordo omše. Žena je babylonská neviestka, o ktorej sa píše v celej 18. kapitole Apokalysy. Táto žena (majte na pamäti, že Katolícka Cirkev je nevesta Kristova) je falošná katolícka cirkev, heretická sekta II. vatikánskeho koncilu. Táto žena sedí na siedmich vrchoch (sedem vrchov mesta Rím; Rím = Babylon, preto babylonská/rímska neviestka, falošná rímskokatolícka cirkev) a nesie ju šelma (t. j. pohanský Rím), ktorá bola (v prvom storočí (za Nera, šiesteho kráľa)), a nie je (pohanský Rím nahradený kresťanskou Európu), a zasa prichádza (posledné dni pred koncom sveta, skutočne povstala za Jána Pavla II., šiesteho kráľa). Sedem kráľov je sedem kňazských kráľov Vatikánskeho mestského štátu (Pius IX. – Benedikt XVI.; František nie je kňaz, lebo bol vysvätený v novom neplatnom obrade ordinácie Pavla VI.).

„Drahí bratia a sestry, aj z týchto posledných úprav Rímskeho misála možno vnímať snahu o rast vernosti Cirkvi v dôležitých prekladoch textov; vidno z nich, že Kristova Cirkev je stále živá: je Cirkvou „na ceste“ a úprimne sa usiluje čo najlepšie pripraviť na stretnutie so svojím Ženíchom – Kristom (porovnaj Zjavenie 21, 2).“

Cirkev II. vatikánskeho koncilu je „na ceste“ k spustošeniu a už teraz je spustošená. Sekta II. vatikánskeho koncilu nie je Katolícka Cirkev, ktorá naďalej existuje vo zvyšku pravých katolíkov. Cirkev II. vatikánskeho koncilu nie je nevesta Kristova.

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 89), 29. jún 1943: „...božský Vykupiteľ je najdôvernejšie spojený nielen so svojou Cirkvou, ktorá je Jeho milovanou nevestou...“

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 66), 29. júna 1943: „Milujúca Matka je určite nepoškvrnená vo sviatostiach, ktorými rodí a živí svoje deti; vo viere, ktorú vždy zachovávala neporušenú...“

Sekta II. vatikánskeho koncilu je babylonská nevernica, v ruke má kalich plný smilstva a nedrží sa neporušenej katolíckej viery; drží sa heretického II. vatikánskeho koncilu a jej „pápež“ František doslova káže falošné Evanjelium.

Apokalypsa 18:4-5 – „A počul som iný hlas volať z neba: ‘Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.’“

Ľudia, musíte vystúpiť z tejto falošnej cirkvi, sekty II. vatikánskeho koncilu. Nie je to Katolícka Cirkev. Je to neviestka babylonská.

A teraz späť k tomu, prečo je zmena v texte premenenia podstatná.

Podľa katolíckeho sakramentálneho učenia je nová forma premenenia so slovami „za všetkých“, ktorú obsahujú mnohé preklady, vzhľadom k tomu, že nemá rovnaký význam ako predošlá forma a to, čo povedal Katechizmus Tridentského koncilu o význame slov „za mnohých“, rozhodne neplatná; neznačí totiž to, čo musí byť naznačené vo forme premenenia vína, to jest zjednotenie kresťanského ľudu s Kristom, čož je milosť udelená sviatosťou Svätej Eucharistie, účinok hodného prijatia Svätej Eucharistie.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Exultate Deo, O Eucharistii, 1439: „Nakoniec, toto je príhodný spôsob, ako naznačiť účinok tejto sviatosti, to jest zjednotenie kresťanského ľudu s Kristom.“ [1]

Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae, III. časť, 73. otázka, 3. článok: „Teraz, vyššie bolo uvedené, že realitou sviatosti [Eucharistie] je jednota mystického tela, bez ktorého niet spásy...“ [2]

Toto naznačenie zjednotenia kresťanského ľudu s Kristom sa priamo dotýka použitia slov za mnohých; a toto sa musí vo forme naznačiť, lebo sviatosť Eucharistie musí značiť milosť, ktorú udeľuje, ako vysvetľuje pápež Lev XIII.

Pápež Lev XIII., Apostolicae Curae, 13. september 1896: „Všetci vedia, že sviatosti Nového zákona ako rozumné a účinné znaky neviditeľnej milosti musia aj značiť milosť, ktorú učiňujú, aj učiniť milosť, ktorú značia.“ [3]

Ak sa na novus ordo „omši“ vo forme nenaznačuje milosť, ktorú má sviatosť Eucharistie učiniť (zjednotenie kresťanského ľudu s Kristom), nejde o sviatosť a je to neplatné.

Ktorými slovami z formy premenenia sa naznačuje táto milosť, t. j. zjednotenie kresťanského ľudu s Kristom (milosť, ktorá musí byť naznačená, aby bola sviatosť platná)? Táto milosť sa naznačuje týmtito slovami: „...ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV.“ Lebo odpustenie hriechov „je nevyhnutné k začleneniu do mystického tela a odpustenie hriechov je nepostrádateľnou zložkou opravdivého ospravedlnenia, ktorým je človek plodne zjednotený s Ježišom Kristom.“ [6]

„Je zjednotenie mystického tela Ježiša Krista naznačené slovami „za vás a za všetkých na odpustenie hriechov“? Nie. Sú všetci ľudia súčasťou mystického tela? Nie. Sú všetci súčasťou veriacich zjednotených s Kristom? Nie. Môžeme vidieť veľmi jasne, že nová omša alebo Novus ordo celkom určite nenaznačuje zjednotenie mystického tela (milosť vlastnú sviatosti Eucharistie), a preto to nie je platná sviatosť!“ [7]

Slová „za mnohých“ nemajú rovnaký význam ako slová „za všetkých“. Slová „za mnohých“ podľa Katechizmu Tridentského koncilu označujú vyvolených; tých, čo budú spasení, tých, čo budú mať taký úžitok z Kristovho vykúpenia, že budú spasení.

Z Katechizmu tridentského koncilu:

„Slová, ktoré sa potom pridávajú: „za vás a za mnohých,“ zobraté jedno zo sv. Matúša, druhé zo sv. Lukáša, cirkev svätá, Duchom Božím poučená, v jedno spojila; slúžia k označeniu ovocia a úžitku z Pánovho utrpenia. Lebo ak berieme do úvahy moc jeho utrpenia, treba vyznávať, že krv Spasiteľova pre spasenie všetkých bola vyliata. Ak uvažujeme len úžitok, ktorý si z toho ľudia zobrali, tak ľahko vidíme, že z toho úžitok nie všetci, ale len mnohí majú. Keď teda povedal za “vás“, tým mienil alebo prítomných, alebo vyvolených z národa židovského, ako boli jeho učeníci mimo Judáša, ku ktorým hovoril. A keď pridal: „za mnohých“, tak ostatných vyvolených zo židov i z pohanov tak označil. SPRÁVNE SA TEDA STALO, ŽE NEBOLO POVEDANÉ „ZA VŠETKÝCH“, LEBO NA TOMTO MIESTE SA HOVORÍ O ÚŽITKU Z UTRPENIA, KTORÉ IBA VYVOLENÝM PRINÁŠA OVOCIE SPÁSY. Sem mieria slová Apoštola (Žid 9:28) „tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých“ a tak aj u sv. Jána Pán hovorí: „Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.“ (Jn 17:9)“ [8]

Katechizmus Tridentského koncilu učí, že Ježiš mal na mysli vyvolených, to jest mnohých, a preto nepoužil slová „za všetkých“. Teda slová „za všetkých“ sú vo forme premenenia vína nevhodné, menia význam formy a zneplatňujú konsekráciu.

Pápež sv. Pius V., De Defectibus, 5. kapitola, 1. časť: „Slová konsekrácie, ktoré sú FORMOU tejto sviatosti, sú tieto: LEBO TOTO JE MOJE TELO. A: LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA: TAJOMSTVO VIERY: KTORÁ BUDE VYLIATA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. Nuž, ak by človek odstránil alebo zmenil čokoľvek vo FORME konsekrácie Tela a Krvi a v tej samej zmene slov by [nové] znenie zlyhalo znamenať tú istú vec, nekonsekroval by sviatosť.“ [9]

Preto ide o závažný posun a zmenu. Oni však uvádzajú: „Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia.“

Heretici pripúšťajú, že výraz „za všetkých“ označuje všetkých ľudí, ktorých Ježiš Kristus vykúpil (nie ktorých spasil/spasí, nie vyvolených) a ktorým dal možnosť dosiahnuť spásu. Týmto pripúšťajú, že forma so slovami „za všetkých“, má iný význam ako tá so slovami „za mnohých“, a preto je neplatná.

List „Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí“ o preklade „pro multis“ pri konsekračných slovách nad kalichom: „Vskutku, výraz „za všetkých“, vyjadrený v texte, nepochybne zodpovedá správnej interpretácii úmyslu Pána. Je predsa dogmou viery, že Kristus zomrel na kríži za všetkých mužov a všetky ženy (porov. Jn 11,52; 2 Kor 5,14-15; Tit 2,11; 1Jn 2,2).“

Z „pastierskeho listu“:

„Tento preklad je totiž bližší originálu. Vyslovením výrazu „za mnohých" pri Poslednej večeri Pán Ježiš pripomenul naplnenie proroctva o Božom služobníkovi z Knihy proroka Izaiáša (porovnaj Izaiáš 53,11). Izaiáš prorokoval, že Boží služobník „ospravedlní mnohých", a ponesie „hriechy mnohých". Na viacerých ďalších miestach Sväté písmo potom uisťuje, že svoju vykupiteľskú obetu Ježiš Kristus priniesol za celé ľudstvo.

Napríklad v Liste Rimanom čítame, že Boh svojho Syna „vydal za nás všetkých“ (Rimanom 8, 32). Takisto v Druhom liste Korinťanom je napísané, že „jeden zomrel za všetkých" (Druhý Korinťanom 5, 14) a v Liste Timotejovi svätý Pavol dodáva, že Kristus „vydal seba samého ako výkupné za všetkých" (Timotejovi 2,6). Toto Cirkev vždy verila. A kvôli interpretačnému spôsobu prekladania, ktorý bol rozšírený v druhej polovici 20. storočia, sa v slovách premenenia vo viacerých jazykoch – aj v slovenčine – výraz „za mnohých", nahradil výrazom „za všetkých".

Na začiatku 21. storočia sa však v príprave textov upustilo od prekladania s výkladom.“

Tuto v liste heretici spomínajú verše z Biblie, ktoré spomínajú „mnohých“ (mnohí budú mať úžitok z Kristovho vykúpenia, mnohí budú spasení (ale zároveň týchto mnohých bude málo, ako učí Ježiš, že málo bude spasených)), a verše, ktoré spomínajú „všetkých“ ľudí, celé ľudstvo, ktoré Kristus vykúpil. V liste vôbec neuvádzajú, že vo forme premenenia slová „za mnohých“ označujú vyvolených (tých, čo budú mať úžitok z Kristovho vykúpenia).

Sv. Alfonz de Liguori, Rozprava o Svätej Eucharistii (Treatise on the Holy Eucharist): „Slová za vás a za mnohých sú použité, aby odlíšili úžitok Krvi Krista od jej ovocia: lebo Krv nášho Spasiteľa je dostatočnej hodnoty, aby spasila všetkých ľudí, ale jej ovocie sa vzťahuje len na určité množstvo a nie na všetkých a toto je ich vlastnou chybou...“

Takže aký je výklad sekty II. vatikánskeho koncilu, pokiaľ ide o slová formy premenenia? Je to výklad, ktorý uvádza Katechizmus tridentského koncilu, ktorý hovorí „LEBO NA TOMTO MIESTE SA HOVORÍ O ÚŽITKU Z UTRPENIA, KTORÉ IBA VYVOLENÝM PRINÁŠA OVOCIE SPÁSY“? NIE!!!

„Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 napísal list, v ktorom apeloval, aby sa veriaci pripravili na opätovné zavedenie výrazu „za mnohých“ v texte premenenia. Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia. Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu. Naďalej, samozejme, veríme a vyznávame, že Pán Ježiš zomrel za celý svet.“

To, že Ježiš zomrel za celý svet, sa vo texte formy premenenia nemá naznačovať. Musia byť slová „za mnohých“ a nie „za všetkých“. Forma so slovami „za všetkých“ je neplatná.

„Doslovným prekladom slov Svätého písma, teda bez vkladania interpretácií, AJ KEĎ SPRÁVNYCH, sa chce zdôrazniť vernosť a úcta k originálu. Vysvetlenie, výklad textu, sa má robiť následne, v katechéze, nie priamo v preklade. Toto je najdôležitejší dôvod.“

„Na začiatku 21. storočia sa však v príprave textov upustilo od prekladania s výkladom. Cirkev si totiž uvedomila, že vernosť biblickému originálu je dôležitejšia. A teda aj samotný výraz „za mnohých“, ktorý Pán Ježiš použil pri Poslednej večeri a ktorý je aj v latinskom origináli misála, nás viac približuje k hlbokému tajomstvu Eucharistie než ako VÝRAZ DOPLNENÝ VÝKLADOM, „za všetkých" (porovnaj inštrukciu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z 28.3.2001).“

Lenže heretici v „pastierskom liste“ nevysvetlili správny výklad a to, prečo sa musia používať slová „za mnohých“. Aká je teda ich „katechéza“? Je to katechéza heretikov, čo buď nepoznajú, alebo neveria v katolícke sakramentálne učenie o sviatosti Eucharistie. Pripúšťajú, že forma so slovami „za všetkých“ je „doplnená výkladom“. Pripúšťajú, že výklad textu je „priamo v preklade“. Presne tak! A presne ako uvádzate: „Toto je najdôležitejší dôvod“, prečo je forma so slovami „za všetkých“ NEPLATNÁ!

Pápež sv. Pius V., De Defectibus, 5. kapitola, 1. časť: „Slová konsekrácie, ktoré sú FORMOU tejto sviatosti, sú tieto: LEBO TOTO JE MOJE TELO. A: LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA: TAJOMSTVO VIERY: KTORÁ BUDE VYLIATA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. Nuž, ak by človek odstránil alebo zmenil čokoľvek vo FORME konsekrácie Tela a Krvi a v tej samej zmene slov by [nové] znenie zlyhalo znamenať tú istú vec, nekonsekroval by sviatosť.“ [10]

Takže môžeme vidieť, že ide o posun vo výklade a posun v texte formy premenenia. Čo je však v liste heretikov? „Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia.“

Článok z christianitas.sk:

„A zároveň [De Defectibus] hovorí, že k vo forme chýba niečo alebo sa zmení tak, že sa zmení význam, tak je sviatosť neplatná. Čo naznačuje, že by v nej mohlo chýbať niečo, alebo byť zmenené niečo, čo by platnosť neohrozilo.“ [11]

Dovoľte mi to opraviť: vo forme môže chýbať alebo byť zmenené niečo, „čo by platnosť ohrozilo“. V tomto článku som dokázal, že heretici nahradili slová „za mnohých“ slovami „za všetkých“, doplňujúc formu premenenia ich kacírskym „výkladom“. Sami pripúšťajú – a je to zrejmé – že slová „za všetkých“ majú význam odlišný od významu slov „za mnohých“. Pápež sv. Pius V. v dekréte De Defectibus učí, že ak nové znenie neznamená to isté, čo staré, sviatosť sa platne nekonsekruje. JE TO TEDA ÚPLNE JASNÉ: FORMA PREMENENIA SO SLOVAMI „ZA VŠETKÝCH“ JE NEPLATNÁ.

Pápež sv. Pius V., De Defectibus, 5. kapitola, 1. časť: „Nuž, ak by človek odstránil alebo zmenil čokoľvek vo FORME konsekrácie Tela a Krvi a v tej samej zmene slov by [nové] znenie zlyhalo znamenať tú istú vec, nekonsekroval by sviatosť.“ [12]

Pápež Lev XIII., Apostolicae Curae, 13. september 1896: „Všetci vedia, že sviatosti Nového zákona ako rozumné a účinné znaky neviditeľnej milosti musia aj značiť milosť, ktorú učiňujú, aj učiniť milosť, ktorú značia.“ [4]

Novus ordo „sviatosť Eucharistie“ s formou so slovami „za všetkých“ nenaznačuje milosť, ktorú má udeliť, a neudeľuje milosť, ktorú naznačuje. Nie je to sviatosť. Bodka.

Zaujímavé je, že v článku na portáli falošných tradicionalistov, christianitas.sk, v článku, ktorý obsahuje mnohé nepravdivé tvrdenia a bludné závery, je uvedené nasledovné:

„Namieste je spomenúť aj fakt, že žiaden z rítov, ktoré Katolícka cirkev považuje za platné, či sú latinské, či sú orientálne, neuvádza v konsekračných slovách „všetkých“.“

Toto, čo sa tu zrejme nevedome pripúšťa, je pravdivé. Katolícka Cirkev novus ordo „omšu“ za platnú veru nepovažuje.

Ešte by sa malo spomenúť, že nový preklad a ani latinská verzia formy premenenia neobsahujú slová mysterium fidei (tajomstvo viery). Toto spôsobuje vážnu pochybnosť, pretože „mysterium fidei“ sú súčasťou formy v rímskom ríte. Viac si o tom prečítajte na vatikankatolicky. Okrem toho sú do novej formy pridané mnohé slová, ktoré nie sú súčasťou formy premenenia v pravom rímskokatolíckom ríte Katolíckej Cirkvi.

„Presvedčenie“ heretikov, ktoré „existovalo“ v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pochádzalo od diabla.

Sv. Alfonz povedal: „Diabol sa vždy prostredníctvom heretikov pokúšal zbaviť svet omše, robiac ich predchodcami Antikrista, ktorí sa pred čímkoľvek iným pokúsia zrušiť a v skutočnosti zrušia svätú obetu omše ako trest za hriechy ľudí podľa predpovede Daniela, ‘a bola mu daná moc proti ustavičnej obete.’“ [13]

Ľudia, prečítajte si články na katolíckej webstránke vatikankatolicky.com, ktoré odhaľujú nevernosť tejto ich „Cirkvi“ vedenej z Ríma v tom, ako prekrúca slová Ježiša Krista, ako odmieta katolícke sakramentálne učenie a katolícku náuku, náuku Ježiša Krista a Katolíckej Cirkvi, ktorou táto „Cirkev“ heretického II. vatikánskeho koncilu rozhodne nie je. Pravdou je, že celá táto cirkev II. vatikánskeho koncilu je nekatolíckou sektou, pričom jej „pápeži“ sú heretickými antipápežmi. Heretik nemôže byť pápežom. Táto Cirkev svetu klame, vydáva sa za Cirkev Kristovu, Katolícku Cirkev, ale v skutočnosti ňou nie je; je babylonskou neviestkou, veľkou nevernicou a smilnicou, odetou „do purpuru a šarlátu“, v ruke má „zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva“, plný neplatného vína novus ordo „omše“.
Pravda o tom, čo sa naozaj stalo s Katolíckou Cirkvou po II. vatikánskom koncile

Apokalypsa 17:4-5 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’“

Táto Cirkev nie je verná slovám Ježiša Krista, lebo ich nahrádza, samovoľne si ich „interpretuje“ a prekrúca, a nie je verná ani náuke Ježiša Krista, ani náuke Katolíckej Cirkvi.

Druhý vatikánsky koncil, Nostra aetate (# 4): „A hoci Cirkev je novým Božím ľudom, predsa neslobodno židov predstavovať ani ako Bohom zavrhnutých [reprobati], ani ako prekliatych, akoby to vyplývalo zo Svätého písma.“

Florentský koncil: „Preto [Cirkev] odsudzuje, zavrhuje [reprobat] a uvaľuje kliatbu na všetkých, čo sú protikladných a opačných názorov, a vyhlasuje, že sú cudzincami pre telo Krista, ktorým je Cirkev.“

Katolícka Cirkev a pravý pápež nemôže učiť herézy vo svojich slávnostne schválených textoch na ekumenickom koncile a Katolícka Cirkev ľudí nevedie do kacírstva a k odmietnutiu slov Ježiša Krista.

Evanjelium podľa Jána 8:23 – „Lebo ak neuveríte, že Ja Som [On], zomriete vo svojich hriechoch.“

Evanjelium podľa Jána 14:6 – „A Ježiš mu povedal: Ja som cesta a pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

Evanjelium podľa Matúša 27:25 – „A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!"“

Evanjelium podľa Jána 3:36 – „Kto verí v Syna, má večný život; ale kto Syna neposlúcha, neuzrie život, ale spočíva na ňom hnev Boží.“

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantante Domino, 11. zasadnutie, 4. február 1442, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom svojho života...“

Katolícka Cirkev sa skladá z tých, čo sú pokrstení a vyznávajú pravú vieru.

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 22), 29. jún 1943: „V skutočnosti iba tí majú byť započítaní medzi členov Cirkvi, ktorí obdržali kúpeľ regenerácie a vyznávajú pravú vieru.“

Heretickí antipápeži II. vatikánskeho koncilu pravú vieru nevyznávali. Benedikt XVI. a František sú heretici. Prečítajte si o ich herézach na vatikankatolicky. Obaja sú vlkmi v ovčom rúchu. Heretici sú mimo Katolíckej Cirkvi, a preto v nej nemôžu zastávať úrad. To platí aj pre pápežský úrad. Ľudia musia prestať vyznávať spoločenstvo s týmito heretikmi, ako aj odpadlíckou „Konferenciou biskupov Slovenska“, ktorá je v spoločenstve s kacírmi z Ríma a ktorá je sama heretická a drží sa heretického II. vatikánskeho koncilu a kacíra Františka, ktorý sa na Slovensku dopustil ekumenického kacírstva a kacírstva so židmi, takto dokazujúc, že je nekatolíckym heretikom.

Apokalypsa 18:4-5 – „A počul som iný hlas volať z neba: ‘Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.’“

Ak ste tak ešte neurobili, tak vystúpte zo sekty II. vatikánskeho koncilu, zanechajte novus ordo „omšu“ a prijmite pravú katolícku vieru nevyhnutnú k spáse a správne katolícke postoje; inak katolícku vieru zapierate a dostane sa vám podielu s heretikmi v pekelnom ohni. Neexistuje povinnosť zúčastňovať sa na nedeľnej omši, ak v lokalite daného človeka nie je prípustná možnosť zúčastniť sa omše.

Kroky ku konvertovaniu na tradičnú katolícku vieru

Kde prijímať sviatosti

Pápež Pavol IV., Cum ex Apostolatus Officio, 15. február 1559: „...pre prípad, žeby nás postihlo, že by sme na svätom mieste videli ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel. (…) ...ustanovujeme, určujeme, nariaďujeme a definujeme, že ak niekedy vyjde najavo, že ktorýkoľvek biskup, ... sa pred svojim povýšením na kardinála alebo rímskeho pápeža odklonil od katolíckej viery alebo upadol do nejakej herézy: (i) povýšenie, aj keby malo byť nesporné a s jednomyseľným súhlasom všetkých kardinálov, je nulitné a neplatné; ...“

Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Pápež, ktorý je očividným heretikom, automaticky (per se) prestáva byť pápežom a hlavou, rovnako ako automaticky prestáva byť kresťanom a členom Cirkvi. Preto môže byť Cirkvou súdený a potrestaný. Toto je učenie všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu.“

Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Tento princíp je celkom istý. Nekresťan nemôže byť v žiadnom prípade pápežom, ako pripúšťa sám Kajetán (ib. c. 26). Dôvodom tohto je to, že nemôže byť hlavou toho, čoho nie je členom; teraz ten, kto nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako je jasne učené sv. Cypriánom (lib. 4, epist. 2), sv. Atanáziom (Scr. 2 cont. Arian.), sv. Augustínom (lib. De great. Christ. 20. kap.), sv. Hieronymom (contra Lucifer.) a inými; preto očividný heretik nemôže byť pápežom.“

Sv. František De Sales (17. storočie), Učiteľ Cirkvi, Katolícka kontroverzia, strany 305-306: „Teraz, keď je [pápež] explicitne heretikom, ipso facto odpadá od svojej dôstojnosti a von z Cirkvi...“

Sv. Antoninus (1459): „V prípade, kedy by sa pápež stal heretikom, sám by sa stal, na základe tohto samotného faktu a bez akéhokoľvek ďalšieho rozsudku, oddeleným od Cirkvi. Hlava oddelená od tela nemôže, pokiaľ zostáva oddelená, byť hlavou toho istého tela, od ktorého bola odrezaná. Pápež, ktorý by bol oddelený od Cirkvi herézou, by preto na základe tohto faktu prestal byť hlavou Cirkvi. Nemohol by byť heretikom a zostať pápežom, pretože, keďže je mimo Cirkvi, nemôže vlastniť kľúče Cirkvi.“ (Summa Theologica, citované v Actes de Vatican I. V. Frond pub.)

Katolícka encyklopédia, „Heréza,“ 1914, 7. zväzok, s. 261: „Pápež samotný, ak notoricky vinný herézou, by prestal byť pápežom, pretože by prestal byť členom Cirkvi.“

Katolícka encyklopédia, „Pápežské voľby,“ 1914, 11. zväzok, s. 456: „Pravdaže, voľba heretika, schizmatika alebo ženy [za pápeža] by bola neplatná a nulitná.“

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 10), 29. jún 1896: „Z tohto dôvodu, ako je jednota viery nevyhnutnosťou žiadaná čo do jednoty Cirkvi, keďže ňou je spoločenstvo veriacich, tak je aj pre túto istú jednotu – vzhľadom k tomu, že Cirkev je božsky utvorenou spoločnosťou – jednota správy, ktorá učiňuje a zahŕňa jednotu spoločenstva, nevyhnutná jure divino (božským zákonom).“

Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302, ex cathedra: „Ďalej vyhlasujeme, tvrdíme, definujeme a prehlasujeme každému ľudskému stvoreniu, že je úplne nevyhnutné pre spásu, aby bolo podriadené rímskemu veľkňazovi.“

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, 1215: „Ďalej stanovujeme, že veriaci, ktorí prijímajú, obhajujú alebo podporujú heretikov, podliehajú exkomunikácii.“

Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú Cirkev, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30, hovoriac o nárokovateľovi pápežského úradu: „Lebo v prvom rade je dokázané argumentmi z autority i z rozumu, že zjavný heretik je zosadený ‘ipso facto’. Argument z autority je od sv. Pavla (Títovi 3:10), ktorý prikazuje, aby sa heretikovi vyhlo po dvoch napomenutiach, to jest po tom, čo sa ukazuje ako zjavne tvrdošijný – čož znamená pred akoukoľvek exkomunikáciou alebo súdnym rozsudkom. A toto je to, čo píše sv. Hieronym, dodávajúc, že iní hriešnici sú z Cirkvi vylúčení rozsudkom exkomunikácie, ale že heretici sa sami svojím vlastným činom vyhosťujú a oddeľujú od tela Kristovho.“

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30: „...lebo ľudia nie sú povinní alebo schopní čítať srdcia; ALE KEĎ VIDIA, ŽE NIEKTO JE HERETIKOM NA ZÁKLADE JEHO VONKAJŠÍCH SKUTKOV, SÚDIA, ŽE JE HERETIKOM, JASNO A PROSTO, A ODSÚDIA HO AKO HERETIKA.“

[1] kbs.sk/…ska/c/pastiersky-list-na-prvu-adventnu-nedelu-2021
[2] kbs.sk/…ska/c/pastiersky-list-na-prvu-adventnu-nedelu-2021
[3] kbs.sk/sekcia/misal/upravy-v-omsovom-poriadku
[4] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 581; Denzinger 715.;
[5] christianitas.sk/pro-multis/
[6] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/
[7] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/
[8] christianitas.sk/pro-multis/
[9] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/
[10] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/
[11] christianitas.sk/pro-multis/
[12] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/
[13] vatikankatolicky.com/katolicka-omsa-vs-novus-ordo/

[1] Denzinger 698.
[2] St. Thomas Aquinas, Summa Theologica, Allen, TX: Christian Classics, Pt. III, Q. 73, A. 3.
[3] Denzinger 1963.
[4] Denzinger 1963.