Vnútorný život
Tajomstvo, otvorené tajomstvo: tieto svetové krízy sú krízami svätých.
Boh chce v každej ľudskej činnosti hŕstku „svojich“. A potom... 'pax Christi in regno Christi – Kristov pokoj v Kristovom kráľovstve'.
302
Tvoj krucifix. — Ako kresťan by si mal vždy nosiť svoj kríž so sebou. A položte si ho na stôl. A pobozkaj ho pred spaním a keď sa zobudíš: a keď sa tvoje úbohé telo vzbúri proti tvojej duši, pobozkaj ho znova.
303
Neboj sa volať nášho Pána jeho menom – Ježiš – a povedať mu, že ho miluješ.
304
Každý deň sa snažte nájsť si pár minút tej požehnanej samoty, ktorú tak veľmi potrebujete na udržanie svojho vnútorného života.
305
Píšete: „Jednoduchosť je soľ dokonalosti. A to mi chýba. Chcem to získať s jeho pomocou a s vašou.“
Ani jeho, ani moje ťa nesklamú. — Použite prostriedky.
306
„Život človeka na zemi je boj,“ povedal Jób pred mnohými storočiami.
Stále existujú niektorí pohodoví jedinci, ktorí si túto skutočnosť neuvedomujú.
307
Tento nadprirodzený spôsob správania je skutočne vojenská taktika.
Pokračujete vo vojne – v každodenných bojoch vášho vnútra – ďaleko od hlavných múrov vašej pevnosti.
A tam sa s tebou stretne nepriateľ: v tvojom malom umŕtvovaní, tvojej zvyčajnej modlitbe, tvojej metodickej práci, tvojom životnom pláne: a s ťažkosťami sa priblíži k ľahko vystupňovanému cimburiu tvojho hradu. A ak príde, príde vyčerpaný.
308
Píšete: „Moja radosť a môj pokoj. Nikdy nebudem mať skutočné šťastie, ak nebudem mať pokoj. A čo je mier? Mier je niečo, čo úzko
súvisí s vojnou. Mier je dôsledkom víťazstva. Mier si odo mňa vyžaduje neustály boj. Bez boja nikdy nebudem mať pokoj.“
309
Aké hĺbky milosrdenstva sú v Božej spravodlivosti! Lebo pri súdoch nad ľuďmi je potrestaný ten, kto vyzná svoju vinu, a pri súde Božom je mu odpustené.
Nech je požehnaná svätá sviatosť pokánia!
310
„Oblečte si Pána Ježiša Krista“, hovorí svätý Pavol Rimanom. Je to vo sviatosti pokánia, ktorú si ty a ja obliekame Ježiša Krista a jeho zásluhy.
311
Vojna! Hovoríte mi, že ‚vojna‘ má nadprirodzený koniec, o ktorom svet nevie: vojna bola pre nás...“
Vojna je najväčšou prekážkou na ľahkej ceste. Ale nakoniec to budeme musieť milovať, ako by rehoľníci mali milovať svoje disciplíny.
312
Sila tvojho mena, Pane! V nadpise svojho listu som ako vždy napísal: ‚Nech ťa Ježiš stráži‘.
A on odpovedá: ‚Nech ťa Ježiš stráži‘ v tvojom liste mi už pomohlo dostať sa z nejedného tesného kúta. Nech aj on dohliada na vás všetkých.“
313
„Teraz, keď mi náš Pán pomáha so svojou obvyklou štedrosťou, pokúsim sa odpovedať tak, že budem vo svojich cestách ešte „ohľaduplnejší“.
Tak si mi povedal. A nemal som čo dodať.
314
Napísal som ti a povedal: Spolieham sa na teba: uvidíš, čo dokážeme...!“ — Čo by sme mohli robiť, ak nie spoliehať sa na Neho!
315
Misionár. — Snívate o tom, že budete misionárom. Ďalší František Xaverský... A ty túžiš dobyť ríšu pre Krista. Japonsko, Čína, India, Rusko... národy severu Európy, či Ameriky, či Afriky, či Austrálie?
Rozdúchajte ten oheň vo svojom srdci, ten hlad po dušiach. Nezabúdajte však, že ste skôr misionár „poslúchajúci“. Geograficky vzdialení od týchto apoštolských polí, pracujete „tu“ aj „tam“: necítite – ako Xavier – svoje paže unavené po udelení krstu toľkým?
316
Povedz mi, áno, že chceš. Veľmi dobre: ale chcete ako lakomec túži po zlate, ako matka miluje svoje dieťa, ako sveták túži po poctách alebo ako úbohý zmyselnosť hľadá svoje potešenie?
nie? Potom nechceš.
317
Akú horlivosť ľudia vkladajú do svojich pozemských záležitostí: snívanie o poctách, usilovanie sa o bohatstvo, sklon k zmyselnosti. Muži a ženy, bohatí a chudobní, starí a strední – starší a mladí a dokonca aj deti: všetci sú rovnakí.
Keď vy a ja vložíme rovnakú horlivosť do záležitostí našich duší, budeme mať živú a činnú vieru: a nebude existovať žiadna prekážka, ktorú by sme nemohli prekonať v našich apoštolských podnikoch.
318
Pre vás, ktorí máte radi šport, by mal osloviť Apoštolov argument: „Všetci bežci na štadióne sa snažia vyhrať, ale len jeden z nich dostane cenu. Musíte bežať rovnakým spôsobom, to znamená vyhrať.
319
Spomínanie. Hľadaj Boha v sebe a počúvaj ho.
320
Povzbudzujte tie vznešené myšlienky, tie sväté túžby, ktoré sa vo vás prebúdzajú... Jediná iskra môže spustiť požiar.
321
Apoštolská duša: Ježišova intimita s tebou — tak blízko pri ňom po toľko rokov! — nič ti to nehovorí?
322
Je pravda, že náš stánok vždy volám Betánia... Staňte sa priateľom Majstrových priateľov: Lazara, Marty, Márie. A potom sa ma už nebudeš pýtať, prečo volám náš stánok Betánia.
323
Viete, že existujú „evanjelické rady“. Nasledovať ich je zušľachťovaním Lásky. Hovorí sa, že je to cesta pre málokto. Občas mám pocit, že to môže byť spôsob mnohých.
324
"Tu je muž, ktorý začal stavať a nebol schopný dokončiť!"
Smutný komentár, ktorý, ak nechcete, sa o vás nikdy nemusí písať: pretože vlastníte všetko potrebné na korunovanie stavby svojho posvätenia: Božiu milosť a svoju vlastnú vôľu.
Opus Dei - writings of the founder
Uzdravenie desiatich malomocných
9. októbra 2022
Ježiš na svojej poslednej ceste do Jeruzalema prechádzal medzi Samáriou a Galileou. Keď vchádzal do dediny, stretlo sa s ním desať malomocných a zastavili sa v určitej vzdialenosti, v určitej vzdialenosti od miesta, kde bol Majster a skupina, ktorá ho sprevádzala, pretože Zákon zakazoval týmto chorým priblížiť sa k ľuďom. V skupine je Samaritán, hoci medzi Židmi a Samaritánmi nedošlo k žiadnym stykom, kvôli svetskému nepriateľstvu medzi týmito dvoma národmi. Nešťastie ich spojilo, ako sa to stáva pri mnohých príležitostiach v živote. A so zvýšeným hlasom, pretože sú ďaleko, adresujú Ježišovi prosbu plnú úcty, ktorá smeruje priamo k jeho Srdcu: Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami. Prišli k jeho milosrdenstvu a Kristus sa nad nimi zľutuje a prikazuje im, aby sa išli ukázať kňazom, ako to predpisuje Zákon, aby mohli potvrdiť svoje uzdravenie. Išli tam, kam im Pán prikázal, akoby už boli uzdravení; hoci ešte neboli uzdravení, poslúchli. A svojou vierou a poslušnosťou boli oslobodení od choroby.
Títo malomocní nás učia prosiť: obracajú sa k Božiemu milosrdenstvu, ktoré je zdrojom všetkých milostí. A ukazujú nám cestu k uzdraveniu, nech už nosíme v duši akúkoľvek malomocnosť: mať vieru a byť poslušní voči tým, ktorí nám v mene Majstra ukazujú, čo máme robiť. Pánov hlas zaznieva so zvláštnou silou a jasnosťou v radách, ktoré nám boli dané v duchovnom vedení
Hablar con Dios, Francisco Fernández-Carvajal
Spôsoby, ktorými môžeme podstúpiť osobné uzdravenie…
12. marca 2019
2. VRUCNÁ MODLITBA. Zakaždým, keď sa prikláňame k vierouplnej, vrúcnej a častej modlitbe, opäť zasiahne Ježiš, Božský Lekár, ako Liečiteľ zranení. Uzdravenie sa nemusí uskutočniť rýchlosťou, ktorú si želáme, a dokonca ani spôsobom, ktorý očakávame. Vo vrúcnej modlitbe však pôsobí Božia uzdravujúca sila.
3. POMAZANIE CHORÝCH. Toto je vlastne jedna zo siedmich sviatostí, ktorej jednou zo základných funkcií je uzdravenie. Niekedy po prijatí tejto sviatosti skutočne dochádza k fyzickému zotaveniu a posilneniu – ak sa Boh domnieva, že to slúži človeku na večnú spásu. Väčší význam má však vnútorné uzdravenie duše. V skutočnosti, aj keď je nevyliečiteľne chorý v stave kómy a ak by bol pri vedomí, chcel by vyznať svoje hriechy kňazovi so skutočným zármutkom, potom pomazanie chorých slúži na uzdravenie jeho duše z týchto hriechov. Aká veľká sviatosť a ako málo jej skutočne rozumieme!
4. NAJSVÄTEJŠIA EUCHARISTIA. Vskutku, každá zo siedmich sviatostí má špecifickú sviatostnú milosť, ktorá ju odlišuje od ostatných. Osobitnou sviatostnou milosťou a účinkom Najsvätejšej Eucharistie je VÝŽIVA. Ak chcete, čo výživné jedlo robí telu, to najsvätejšia Eucharistia robí duši. Vzhľadom na to, že Ježiš je skutočne prítomný Telo, Krv, Duša a Božstvo v každej konsekrovanej hostii, v skutočnosti uzdravil mnohých ľudí dôstojným prijímaním Eucharistie. So stotníkom sa modlíme: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a moja duša bude uzdravená. Kiež by sme sa modlili túto omšovú modlitbu s väčšou vierou a oddanosťou!
5. SVIATOSŤ SPOVEDIA: PRAVÁ SVIATOSŤ UZDRAVENIA. Ešte raz, keď hovoríme o špecifických účinkoch sviatosti, sviatosť spovede alebo zmierenia má špecifický účinok na liečenie, najmä na liečenie duše. Kňaz ako vysluhovateľ tejto nádhernej sviatosti predstavuje Ježiša, božského lekára, ktorý nás prišiel spasiť a uzdraviť. Prinášame naše duchovné malomocenstvo Božskému lekárovi a On uzdravuje našu zranenú, malomocnú dušu, tak ako znovu a znovu vidíme Ježiša uzdravovať malomocných v evanjeliách. Prorok Izaiáš nám ponúka tieto nanajvýš utešujúce slová: „ Hoci sú vaše hriechy ako šarlát, urobím ich bielymi ako sneh. (Iz 1:18) Najviac zranená duša môže byť uzdravená, ak má dôveru a pravé pokánie.
6. ODPUSTENIE. Mnoho ľudí, až príliš veľa, nosí vo svojich srdciach zúrivé morálne a duchovné rany z toho jednoduchého dôvodu, že im niekto ublížil a neodpustil im, ale držia sa výčitiek a prechovávajú zášť. Kým sa tento jedinec nedokáže vyrovnať s nedostatkom odpustenia a neurobí prvý krok v snahe odpustiť, bude z neho živá a chodiaca rana vytekajúca morálny hnis. Inými slovami, odpustiť skutočne znamená oslobodiť zajatca, a tým zajatcom ste vy a ja! Ježiš prišiel zlomiť putá nášho mravného otroctva. Básnik Alexander Pope to vyjadril s takou dojímavou presnosťou: „ Mýliť sa je ľudské, odpúšťať božské. Dovoľ Ježišovi, aby ťa uzdravil odpustením práve teraz!!!
7. MILUJÚCA LÁSKA. Žijeme vo svete ponorenom do egoizmu a sebectva, kde sa mnohí zaujímajú len o svoje vlastné plány a projekty, bez štipky záujmu o ostatných. Ale všetci sme niekedy v živote zažili, najmä keď sme boli v hlbokej bezútešnosti, nejakú osobu, ktorú k nám Boh poslal s úsmevom, milým slovom, milým gestom, prejavom priateľstva, slovami a vyjadreniami povzbudenia. Následkom tohto stretnutia s týmto skutočne DOBRÝM človekom sa náš stav duše zmenil z hlbokej bezútešnosti na prekypujúcu útechu. Búrkové mraky sa rozplynuli a slnko nám svietilo do duše. Inými slovami, láskavosť a ľudský súcit iného človeka môžu byť pre nás tým najsilnejším zdrojom uzdravenia!
8. STAŤ SA TAKÝM LÁSKYM A MILOSLUŠNÝM DOBRÝM SAMARITÁNOM. Na druhej strane mince, keď sme žili sebecký a egoistický život a rozhodli sme sa vyjsť zo svojej sebeckej ulity a hľadať dobro druhých prostredníctvom láskavosti, potom sme tí, ktorých uzdravuje láska k druhým. Môže sa to zdať paradoxné, ale je to tak! Inými slovami, láska vždy lieči – aj tých, ktorí ju prijímajú, aj tých, ktorí ju dávajú!!!
9. NÁVŠTEVA CHORÝCH A trpiacich. Veľký význam v modernom svete utilitarizmu – v ktorom má človek hodnotu, pretože je ekonomicky produktívny – je dôležité navštevovať chorých, trpiacich, opustených a umierajúcich. V tomto vzájomnom stretnutí môže dokonca dôjsť k dvojitému uzdraveniu. Napríklad eucharistický služobník, ktorý navštevuje opusteného a chorého človeka, navštevuje ho, povzbudzuje a zhovára sa s ním, robí gesto, ktoré sa Bohu veľmi páči. Pri tejto návšteve dochádza k veľkému uzdraveniu – možno nie na fyzickej úrovni, ale na morálnej, duchovnej a emocionálnej úrovni! Je možné, že vy ako vysluhovateľ Eucharistie sa sami necítite dobre – fyzicky alebo emocionálne. Ale keď navštívite tohto chorého človeka, ktorý je na tom oveľa horšie ako vy, a dáte mu sväté prijímanie, modlite sa s ním, porozprávajte sa s nimi aspoň na chvíľu, skončíte odchodom so žiarivým úsmevom a vy ako miništrant aj chorý ste uzdravení! Láska sa opäť premieňa; láska posilňuje; láska lieči; láska zachraňuje. Boh je láska!
10. MATKA MÁRIA: ZDRAVIE CHORÝCH. V živote svätej Terézie z Lisieux je zaznamenané, že sa zvláštnym spôsobom modlila pred malou soškou Panny Márie. Budúci svätý bol istý čas chorý a zdalo sa, že neexistuje žiadna náprava. Preto sa obrátila k Márii prostredníctvom tejto malej sošky. Svätá Terézia si všimla, že socha Panny Márie sa na ňu skutočne usmiala a ona bola okamžite uzdravená zo svojho neduhu. Koľkokrát bolo v dejinách katolicizmu zaznamenané, že Panna Mária prišla na pomoc mnohým chorým a uzdravila ich, najmä vo francúzskych Lurdoch! Jedným z jej mnohých titulov je Health of the Sick. Toto sú samozrejme fyzické uzdravenia. Oveľa viac nezaznamenaných duchovných uzdravení, obrátenie hriešnikov, sa stalo skutočnosťou vďaka mocnej prítomnosti a príhovoru Márie, pod názvom „Zdravie chorých“. Prinesme svoje mnohé neduhy Márii a ona nám pomôže!
Na záver, všetci sme zranení od okamihu nášho počatia s dedičným hriechom a počas celého nášho života, keďže sme zranení neustále a končíme zranením iných. Buď sa staneme zranenými ranenými alebo zranenými liečiteľmi. Ak nehľadáme uzdravenie, najmä u Boha, skončíme tak, že budeme zraňovať čoraz viac ľudí v našom živote. Ak však dovolíme Ježišovi, liečiteľovi zranení, aby uzdravil naše rany, potom skutočne môžeme byť zranenými liečiteľmi v zlomenom a zranenom svete. Poďme k Ježišovi, pretože „ jeho ranami sme skutočne uzdravení“.
Od Brooma