alica111
načo, aké porovnávanie, jeho prejavy sa prepisujú a korigujú

Alica111 - ja len doplnim:
Aj Písmo sväté prepisujú a korigujú, lebo jeho prejavy sú v protiklade s Bibliou.
www.youtube.com/watch

Peter(skala)

lyžice plná cukru pomáha revolúcia ísť dole v najkrajšej spôsobom!

vrátnik John L. Allen, Jr hovorí, nechápem ich ohnutie s médiami a Vatikánom meniace sa slová Františka ... oni robia to od Jána XXIII

Time Magazine, 05.10.1962

John L. Allen píše:
"V minulosti problém s týmto druhom vec bola, že to nebolo vždy jasné, že to bolo naozaj pápež vykonaním zmien.Skvele, anonymný redaktor l'Osservatore Romano , Vatikánske noviny, pripustil v 1962 rozhovore s Čas nástupom zmiernilo slovách pápež Ján XXIII rečí o vatikánsky koncil, keď pápež niečo povedal šéfredaktor obavy mohol miešať kontroverzie ".
zdroj: CruxNow, Poďme sa dostať ich ohnutie cez "Transcriptgate"

Cirkev by sa vraj mala homosexuálom ospravedlniť

Vatikán, 27.06.2016 (KAP) 019 301 – Katolícka cirkev by sa mala podľa názoru pápeža Františka za vyhraničovanie homosexuálov ospravedlniť. Katechizmus Cirkvi predpisuje, že tieto osoby nesmú byť diskriminované, ale rešpektované a pastoračne sprevádzané, ako povedal pápež v nedeľu večer počas spätného letu z Arménska žurnalistom. V niektorých krajinách však existuje „iná mentalita“ v tejto otázke. Ďalej zdôraznil, že homosexuálov nemožno odsudzovať z „ideologických motívov“. Odsudzovať možno iba „politické správanie, isté vyhlásenia, ktoré sú príliš ofenzívne pre iných.“

František súčasne zdôraznil, že Cirkev sa musí ospravedlniť nielen homosexuálom, ale aj chudobným, aj vykorisťovaným ženám a deťom. Rovnako sa musí ospravedlniť za to, že požehnávala zbrane.

Na tlačovej konferencii na palube lietadla zopakoval pápež okrem toho svoj známy výrok z júla 2013: Ak nejaká osoba homosexuálne založená je dobrej vôle a hľadá Boha, „kto sme my, aby sme ju súdili“?

František tak odpovedal na otázku, čo hovorí na obvinenie, že Katolícka cirkev prispela k nenávisti voči týmto osobám, ktoré sa vznieslo po atentáte na miesto stretávania homosexuálov v Orlande. Americká žurnalistka sa odvolala na vyjadrenie mníchovského kardinála Reinharda Marxa. Ten nedávno v Dubline povedal, že Cirkev sa musí za vyhraničovanie homosexuálov ospravedlniť. –zg-

Viac na:

sk.radiovaticana.va/…/1239790

Gianna Jessenová o pápežovi: ‚Som taká nahnevaná!’

Rím, 24.6.2016 (kath.net/LSN/jg) 019 295 – Známa ochrankyňa života Gianna Jessenová je rozhorčená z nedávnych vyjadrení pápeža Františka o mimomanželskom spolunažívaní. „Som taká nahnevaná,“ napísala Jessenová, ktorá prežila svoj vlastný potrat, z názoru pápeža, že mnohé páry, ktoré žijú bez manželstva, vedú „pravé manželstvo“.

„Videl som veľa vernosti v týchto manželstvu podobných spoločenstvách a som si istý, že to je pravé manželstvo, majú milosť pravého manželstva na základe svojej vernosti,“ povedal František 16. júna v rámci pastoračného kongresu pre rodiny Rímskej diecézy. Na podujatí zastával aj tézu, že väčšina sviatostných manželstiev je neplatných. Aj táto výpoveď vyvolala rozruch, ako sme už informovali.

Popri ochrane života je ďalším ťažiskovým bodom činnosti Gianny Jessenovej predmanželská zdržanlivosť. Často hovorí k mládeži, aby ju oduševnila pre zdržanlivosť a vyčkanie do manželstva.

Čo pápež nazýva „spolužitím“ a „pravým manželstvom“, to by Ježiš nazval „smilstvom“, vyjadrila Jessenová svoje presvedčenie. „Mám k pápežovi Františkovi otázku. Je moje panenstvo bez ceny? Nehrá veľká námaha boja o pravú lásku, ktorý je často príležitosťou k posmechu, pre neho nijakú úlohu?“ píše Jessenová na svojej stránke na Facebooku.

„Ja som vo veku 39 rokov panna,“ hovorí nevydatá Gianna Jessenová a dodáva: „Ja som si Pána uctila svojím telom. Pápež sa touto výpoveďou vysmieva čistote,“ kritizuje Gianna. „To sa netýka iba mužov a žien, ktorí čakajú na partnera, ktorý ich zdržanlivosť ocení, ale aj kňazov, ktorí sľúbili celoživotnú zdržanlivosť. Keby som bola kňazom, bola by som rozhorčená,“ povedala Jessenová pre LifeSiteNews. –zg-

Pri čitani správ zo zdrojov: LifeSiteNews a RadioVaticana - vidime rozdielny doslovný preklad, ale čo je dôležitejšie na prvý dojem sa niekomu môže zdáť, že pp.František neoficiálne, predsa však verejne akoby uznával mimosviatostne partnerské zväzky za právoplatné manželstvá.
Avšak dá sa z daneho textu správne porozumieť papežovým výrokom, ked nepoznáme celý kontext správ?

Pozrime sa preto na celý text:
Rím, 24.6.2016 (kath.net/LSN/jg) 019 295 – Známa ochrankyňa života Gianna Jessenová je rozhorčená z nedávnych vyjadrení pápeža Františka o mimomanželskom spolunažívaní. „Som taká nahnevaná,“ napísala Jessenová, ktorá prežila svoj vlastný potrat, z názoru pápeža, že mnohé páry, ktoré žijú bez manželstva, vedú „pravé manželstvo“.
„Videl som veľa vernosti v týchto manželstvu podobných spoločenstvách a som si istý, že to je pravé manželstvo, majú milosť pravého manželstva na základe svojej vernosti,“ povedal František 16. júna v rámci pastoračného kongresu pre rodiny Rímskej diecézy. Na podujatí zastával aj tézu, že väčšina sviatostných manželstiev je neplatných. Aj táto výpoveď vyvolala rozruch, ako sme už informovali.
Popri ochrane života je ďalším ťažiskovým bodom činnosti Gianny Jessenovej predmanželská zdržanlivosť. Často hovorí k mládeži, aby ju oduševnila pre zdržanlivosť a vyčkanie do manželstva.
Čo pápež nazýva „spolužitím“ a „pravým manželstvom“, to by Ježiš nazval „smilstvom“, vyjadrila Jessenová svoje presvedčenie. „Mám k pápežovi Františkovi otázku. Je moje panenstvo bez ceny? Nehrá veľká námaha boja o pravú lásku, ktorý je často príležitosťou k posmechu, pre neho nijakú úlohu?“ píše Jessenová na svojej stránke na Facebooku.
„Ja som vo veku 39 rokov panna,“ hovorí nevydatá Gianna Jessenová a dodáva: „Ja som si Pána uctila svojím telom. Pápež sa touto výpoveďou vysmieva čistote,“ kritizuje Gianna. „To sa netýka iba mužov a žien, ktorí čakajú na partnera, ktorý ich zdržanlivosť ocení, ale aj kňazov, ktorí sľúbili celoživotnú zdržanlivosť. Keby som bola kňazom, bola by som rozhorčená,“ povedala Jessenová pre LifeSiteNews.


Tretia otázka:
„Vaša svätosť, dobrý večer. Kamkoľvek dnes ideme, počujeme ako sa hovorí o kríze manželstava. Chcem sa Vás preto opýtať: na čo sa máme zamerať pri vyučovaní dnešnej mládeže o láske, najmä o sviatosti manželstva, aby sme prekonali jej odpor, skepticizmus, dezilúzie, strach z prijatia definitívneho rozhodnutia? Ďakujem.“
Pápež František:
„Začnem od Vášho posledného slova: žijeme v kultúre dočasnosti [resp. „kultúre provizória“ – tal. cultura del provvisorio]. Pred niekoľkými mesiacmi som počul, ako sa istému biskupovi predstavil jeden chlapec, dobrý mladík, ktorý ukončil univerzitné štúdiá a povedal: „Chcem sa stať kňazom, ale len na desať rokov“. Je to jeden z prejavov kultúry dočasnosti. Toto sa ale deje všade, aj v kňazskom živote, aj v živote zasvätených. Dočasnosť. Z tohto dôvodu je časť našich sviatostných manželstiev nulitná, pretože snúbenci síce povedia: „Áno, na celý život“, ale sami nevedia, čo hovoria, lebo ich kultúra je iná. Hovoria to síce v dobrej vôli, ale chýba im povedomie.

Raz mi istá pani v Buenos Aires vyčítala toto: „Vy, kňazi, ste chytrí, lebo aby ste sa stali kňazmi, študujete osem rokov a potom, ak sa veci majú ináč a kňaz si nájde dievča, ktoré sa mu páči... nakoniec mu dáte dovolenie oženiť sa a založiť si rodinu. A nám laikom, ktorí musíme uzavrieť sviatosť na celý život a nerozlučiteľnú, musia stačiť štyri prednášky, a je to na celý život!“ - Podľa mňa je teda jedným z problémov toto: príprava na manželstvo.

Táto otázka je ďalej veľmi spojená so spoločenským fenoménom. Spomínam si, ako som tu v Taliansku pred rokom zavolal jednému mladíkovi, ktorého som spoznal pred istým časom v Ciampine, a mal sa ženiť. Do telefónu som sa pýtal: „Tvoja mama mi povedala, že sa budúci mesiac ženíš... Kde to bude?...“ – „No, ešte nevieme, lebo stále hľadáme kostol, ktorý by sa hodil k šatám môjho dievčaťa... A potom, musíme zariadiť ešte mnoho vecí: objednať bonboniéry, a potom nájsť reštauráciu, ktorá by nebola príliš ďaleko...“ – To sú starosti! Spoločenský fenomén. Ako to zmeniť? Neviem.

Uvediem iný príklad spoločenského fenoménu z Buenos Aires: v Buenos Aires som kedysi nariadil zákaz vysluhovať sviatostné manželstvo v tých prípadoch, keď žena čaká dieťa. Španielsky ich voláme „matrimonios de apuro“, manželstvá „na rýchlo“ [na napravenie veci]. Teraz sa tieto veci už menia, ale stále bude platiť: že na spoločenskej úrovni musí byť všetko podľa poriadku, dieťa sa narodí a potom sa uzavrie manželstvo. Ja som to zakázal robiť, lebo ani jedna stránka nie je slobodná, nie sú slobodní! Možno sa ľúbia... Zažil som i pekné prípady, keď sa neskôr po dvoch-troch rokoch vzali, a ja som ich videl, ako vstúpili do kostola: ako otca a matku s dieťaťom za ruku. Oni ale dobre vedeli, čo robia, keď sa berú. Kríza manželstiev je tu preto, že ľudia nevedia, čo sviatosť znamená; čo znamená krása sviatosti: nevedia, že sviatosť manželstva je nerozlučiteľná; nevedia, že je na celý život. Je to ťažké.

Iná moja skúsenosť z Buenos Aires je táto: keď farníci robili kurzy prípravy na manželstvo, v skupine mali vždy 12-13 párov, nie viac, počet nepresiahol 30 osôb. Prvá otázka, ktorú snúbencom položili, znela: „Koľkí z vás už spolu žijú?“. Väčšina z prítomných zvihla ruku. A dávajú prednosť takémuto spolužitiu. Táto skutočnosť je výzvou, na ktorej treba pracovať. Nejde o to, hneď povedať: „Prečo sa nevezmete v kostole?“ Nie. Treba ich sprevádzať: čakať a nechať ich dozrieť. Nechať dozrieť ich vernosť.

Na argentínskom vidieku, na severovýchode krajiny, vládne istá povera: snúbenci majú spolu dieťa a žijú spolu. Na vidieku sa to deje. Potom, keď už dieťa má ísť do školy, jeho rodičia uzavrú civilné manželstvo. No a až ako starí rodičia, uzavrú sviatostné manželstvo. Je to povera ľudu, ktorý verí, že vstúpiť do sviatostného manželstva hneď na začiatku odstraší ženícha! Musíme bojovať aj proti takýmto poverám. A predsa však musím skutočne povedať, že som bol v uvedených prípadoch svedkom aj veľkej vernosti, veľkej vernosti; som si istý, že manželstvo takých ľudí bolo pravé, dostali milosť manželstva, práve kvôli ich vzájomnej vernosti. Sú tu však stále tie mieste povery. Manželská pastorácia je skutočne tá najťažšia.

A ďalej, pokoj v rodinách. Nejde len o prípady, keď dôjde k hádkam. A rada je vždy tá, aby deň neskončil bez udobrenia sa, lebo studená vojna zajtrajška je ešte horšia. Je horšia, áno, horšia. Ale keď sa do celej veci ešte zatiahnu aj rodičia, svokrovci... Nie je totiž jednoduché byť svokrom a svokrou! Nie je to ľahké. Počul som vtipnú myšlienku, ktorá sa bude ženám páčiť: len čo sa žena na echografii dozvie, že čaká chlapca, od toho momentu začína študovať, ako sa stať svokrou!

Ale vážne: príprava na manželstvo sa musí robiť bez naháňania strachu, pomalým približovaním sa. V mnohých prípadoch ide o cestu konverzie. Existujú chlapci a dievčatá, ktorí si zachovali čistotu, majú veľkú lásku a vedia, čo robia. Ale takých je málo. Kultúra dneška nám to dosvedčuje. Títo mladí ľudia sú dobrí a my sa musíme pri nich zastaviť a sprevádzať ich až do chvíle ich dozretia. Práve to je tá správna chvíľa na uzavretie sviatostného manželstva, aby tak urobili s radosťou. S radosťou! Takýto prístup si vyžuje veľa, skutočne veľa trpezlivosti. Tú istú trpezlivosť si vyžaduje i pastorácia povolaní. Učiť sa načúvať tým istým veciam, vedieť počúvať: apoštolát ucha, počúvať, doprevádzať... Len sa neľakajte, prosím, neľakajte sa. Neviem, či som to zodpovedal, ale hovorím Ti z vlastnej skúsenosti o tom, čo som sám ako farár zažil.“
Na záver:
„Veľmi pekne ďakujem a modlite sa za mňa!“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)