Vrcholom chórového kňazského šatu, ktorý sme rozoberali v minulej časti, je rozhodne cappa magna. Náznakom som ju zmienil aj v úvode svojej série článkov o protokolárnom odeve kléru ako vďačný objekt kritiky. Ide o slávnostný plášť vyšších prelátov zhotovený z fialového hodvábu, u kardinálov od roku 1464 z červeného, zakončený dlhou vlečkou (cauda).

Počas smútku a kajúcnych dní – advent a pôst – aj kardináli užívajú cappu magnu fialovej farby. Prax kardinálskej „kajúcnej fialovej“ započala udalosťou v roku 1513, kedy pred pápeža Leva X. kajúcne predstúpili dvaja kardináli („vo fialovom“) žiadajúci ho o odpustenie ich prehrešku a sňatie exkomunikácie.

Prvýkrát bolo používanie veľkej kapy kodifikované v Biskupskom ceremoniáli vydanom po Tridentskom koncile v roku 1600. Zaujímavý bol zásah do dĺžky jej vlečky, ktorý učinil v roku 1952 svojím motu proprio Valde solliciti pápež Pius XII. a skrátil ju z 15 metrovej dĺžky na 7 metrov.

V zimnom období zvykne byť cappa magna doplnená bielou kožušinou. V súčasnosti je však najušľachtilejšia kožušina, akou je hermelín, zakázaná a to inštrukciou pápežského štátneho sekretariátu Ut sive sollicite z roku 1969. Tá o veľkej kape hovorí: „Cappa magna bez kožušiny z lasice, teda bez hranostaja, už nie je povinná, no mimo mesta (Rím) sa dá použiť na veľmi významné slávnosti.“ Z tohto dokumentu a ešte zo súčasného Biskupského ceremoniálu z roku 1984 teda vyplýva pre súčasnosť, že biskup môže nosiť fialovú cappu magnu len v rámci svojej diecézy, kardinál všade na svete okrem Ríma. Viac v článku...