Ťažký a temný, taký fakt kafkovský film. MIestami mi pripomína Orwela, miestami Felliniho, ale veľmi jednoduchého, viac to je dielo podobné na výtvory Ingmara Bergmana. Tá čiernobiela sa tam veľmi hodí. Akurát ten záver je tam pôsobiaci ako umelá ruža na spálenej slanine. Proste po bolení brucha zrazu akýsi sacharínový dezert.