Zázraky svätého Arsénia Kappadockého I.
Ako Arsénios spadol do 50 metrovej priepasti
Vysoko na skale v jednej jaskyni bola kaplnka Bohorodičky. Fárasiotčania predĺžili skalu drevenou terasou, aby tam bolo viac miesta. Museli vystúpať po štyridsiatich schodoch vyrytých do skaly a po ďalších stodvadsiatich schodoch, ktoré boli vyrobené z drevených dosiek, aby prišli až ku kaplnke. Nuž, do tejto kaplnky, ako obvykle, išiel slúžiť bohoslužby otec Arsénios spolu so žalmistom Pródromom.
Keď sa skončila svätá liturgia, otec Arsénios na chvíľu vyšiel na terasu. Na mieste, kde sa opieral, sa odtrhla jedna doska a otec Arsénios spadol do priepasti.
Istý roľník, ktorý ho z druhej strany videl padať, nechal svoje voly v záprahu a bežal pozbierať jeho roztrúsené telo, ako sa domnieval.
Pródromos si nič nevšimol, pretože bol v kaplnke a upratoval. Keď roľník pribehol na toto miesto pod skalou, videl celé, ale nehybné telo otca Arsénia. Chcel ho chytiť, ale otec Arsénios mu povedal: ,,Nedotýkaj sa ma, nič mi nie je."
Otec Arsénios zostal nehybný nie preto, že by sa bol udrel, ale z nesmierneho dojatia, pretože vo chvíli, keď padal do priepasti, vzala ho do náruče nejaká žena, zniesla ho dole a nechala tam (Bohorodička). V tej chvíli sa podľa vlastných slov cítil ako malé dieťa v náručí matky.
Po tomto dojatí vstal a vyšiel z priepasti naspäť, po stošesťdesiatich schodoch, ktorých výška bola päťdesiat metrov, znovu vošiel do kaplnky Bohorodičky a o tom, čo sa stalo, vyrozprával Pródromovi, ktorý bol zamestnaný upratovaním chrámu a vôbec o ničom nevedel. Roľník potom šiel do Fárasy a všade o tom rozprával.
Turek si úmýval hlavu v svätenej vode
Istý Turek z dediny Telelida poškvrnil svätenú vodu, v ktorej si umyl na znak opovrhnutia vlasy. Boh ho potrestal tak, že mu obrátil tvár dozadu k chrbtu.
Aj jeho priviedli k Arséniovi, aby sa nad ním pomodlil a uzdravil ho. Otec Arsénios ho však nechal celý týždeň tak a nemodlil sa nad ním. Jeho žalmista sa čudoval, keď videl, že otec Arsénios celý týždeň drží Turka, preto sa ho opýtal:
- Nech mám tvoje požehnanie, ale prečo celý týždeň držíš tohto Turka a nad inými, ťažšie chorými, sa pomodlíš a hneď sú zdraví?
- Držím ho, aby vykonal pravidlo, pretože má tvrdú hlavu a na nič mu nie je užitočná. Len čo ho uzdravím, hneď pôjde znovu namočiť svoju pyšnú hlavu do svätenej vody.
Keď uplynul týždeň, pomodlil sa nad Turkom a tvár sa mu vrátila na pôvodné miesto. Potom ho upozornil slovami:
- Nabudúce, keď uvidíš kresťanské veci, zďaleka im vzdaj poctu a odíď.
Neplodnosť
Anéstis Karaúsoglos zo Satí spomína, že jeden kňaz vzal šaty svojej ženy, aby sa nad nimi Arsénios pomodlil a aby mohla mať deti.
Keď sa nad nimi otec Arsénios pomodlil, povedal kňazovi: ,,Tvoja manželka porodí dcéru a dáš jej meno Eva." Tak sa aj stalo.
Slepá moslimka
Raz v stredu priviedli k Arséniovi slepú moslimku aby sa nad ňou pomodlil a uzdravil ju. Tí, ktorí ju sprevádzali, opakovane búchali na dvere jeho kélie, ale on neotváral, pretože v ten deň bol zatvorený. Nechali ju pred dverami a odišli do dediny.
V tom čase istá Fárasiotčanka, ktorá mala poštípanú ruku, prišla ku kélii Arsénia, zobrala hlinu z prahu pred jeho dverami, natrela si boľavú ruku a uzdravila sa.
(Tak robili všetci Fárasiotčania počas týchto dvoch dní, keď otec Arsénios bol zatvorený vo svojej kélii, a neobťažovali ho.)
Keď zbadala slepú ženu, opýtala sa jej, prečo čaká.
Slepá jej povedala dôvod. Fárasiotčanka sa jej opýtala: - Prečo sedíš a márniš čas? Nevieš, že Arsénios v stredu a piatok neotvára? Vezmi hlinu z prahu pred dverami, potri si oči, aby si sa uzdravila. Počas týchto dní všetci takto robíme, keď ochorieme.
Fárasiotčanka odišla za svojimi povinnosťami. Moslimka bola zo začiatku prekvapená z toho, čo počula, ale potom hľadala a našla prah, zobrala hlinu, potrela si oči a okamžite začala najprv matne vidieť.
Od radosti vzala kameň a ako bláznivá búchala na dvere otca Arsénia, ktorý otvoril, a keď videl, že je moslimka, hoci v ten deň nerozprával, urobil výnimku a opýtal sa jej, čo chce. Povedala mu dôvod a otec Arsénios zobral Evanjelium, prečítal ho nad ňou a hneď videla celkom jasne. Od radosti mu padla k nohám a s úctou sa mu klaňala, ale otec Arsénios jej vynadal a povedal:
- Keď sa chceš klaňať, klaňaj sa Christovi, ktorý ti daroval zrak, a nie mne.
Nato zabuchol dvere.
Potom radostná odišla hľadať tých, ktorí ju sprevádzali, a spolu odišli preč.
Malomocná
K Arséniovi priniesli malomocnú ženu, ktorá sa po jeho modlitbe očistila z malomocenstva. Pródromos Kortsinóglos hovoril, že jej tvár potom vyzerala nežná, ako tvár dieťaťa.
Dvaja mágovia
Fárasiotčania z Dramy, ktorí sa usadili v Tessalonikách, vyrozprávali o tom, ako dvaja Séchovia (vodcovia moslimských kmeňov a mágovia) z Chatzi Pechty navštívili otca Arsénia.
Otec Arsénios ich prijal a urobil im kávu. Séchovia mu začali dávať hlúpe a otravné otázky, ktoré mu spôsobovali len bolesť hlavy. Otec Arsénios sa ich chcel zbaviť, preto im povedal:
- Nemôžem vás počúvať, pretože ma bolí hlava. Oni to však nepochopili a jeden z nich povedal otcovi Arséniovi:
- Otec Arsénios, urobíme ti amulet, a keď ho budeš nosiť, počas celého života ťa nebude bolieť hlava. Otec Arsénios im prísne povedal:
- Mám väčšiu moc ako vy a mocou Christa môžem urobiť, že sa vôbec nebudete môcť pohnúť z miesta, na ktorom sedíte.
Okamžite ich nechal a odišiel vedľa do svojej kélie. Keď Séchovia dopili kávu a chceli odísť, žiadnym spôsobom sa nemohli pohnúť z miesta, na ktorom sedeli, pretože cítili, akoby boli neviditeľne priviazaní.
V tej chvíli boli nútení zavolať otca Arsénia, aby ich rozviazal. Otec Arsénios ihneď prišiel, ale neprehovoril k nim. Dal im len znamenie, aby odišli. Tak sa mohli odlepiť z tohto miesta.
Séchovia pochopili svoj omyl a požiadali otca Arsénia o odpustenie. Keď odchádzali, povedali mu:
- Odpusť nám, otče. Tvoja moc je veľká, pretože ju dostávaš zo svojej silnej viery. My skôr pracujeme so satanom.
Chamtivý správca
Symeon Karaúsoglos spomína na nasledujúcu udalosť. Istá moslimka poprosila Pródromosa Kopalusa, aby jej od Arsénia priniesol amulet, pretože bola neplodná a jej manžel sa s ňou kvôli tomu chcel rozviesť. Pródromos ju ľutoval, pretože bola aj sirota a úplne osamotená, bez príbuzných. Nechal svoju prácu a šiel do dediny. Keď dorazil, bolo už neskoro, preto váhal, či má sám navštíviť otca Arsénia. Istému správcovi povedal, aby šiel skúsiť on.
Správca šiel a priniesol “amulet” - teda jeho modlitbu - napísanú na papieri, ktorú jej mal prečítať. Keďže vedel, že moslimka bola bohatá, pretože jej manžel bol veľký chovateľ hospodárskych zvierat, ovládla ho chamtivosť. Zobral modlitbu otca Arsénia, ktorá bola zložená, zabalil ju so svojou poznámkou, v ktorej napísal, aby poslala kože, syr a mäso...
Urobil to tak, že o to údajne žiada Arsénios. Potom ju tento chamtivý správca dal Pródromovi Kopalusovi a ten bez toho, aby o tom vedel, nasledujúci deň odišiel a odniesol to moslimke, v susedstve ktorej mal svoj statok.
Ona rozbalila modlitbu a s úctou ju nosila. Správcovi poslala to, čo napísal, pretože údajne to mal odniesť otcovi Arséniovi.
O rok sa moslimke narodilo po modlitbách od Arsénia dieťa a moslimka aj ďalej posielala správcovi mnohé veci bez toho, aby o tom otec Arsénios vedel.
Po dvoch rokoch sa o tom predsa len dozvedel, zavolal si správcu a pokarhal ho. Správca, žiaľ, namiesto toho, aby požiadal o odpustenie, zapieral. Otec Arsénios mu povedal:
- Lepšie je, ked to splatíš v tomto živote, ako by si mal byť zatratený, preto nech sa od tejto chvíle tvoje telo zaplní vyrážkami, ktoré ťa budú jesť tak dlho, ako dlho si ty jedol syry a mäso od moslimky.
Od tej chvíle sa telo správcu zaplnilo vyrážkami, ktoré ho silno svrbeli. Nemohol vydržať toto svrbenie, preto prišiel k otcovi Arséniovi a požiadal o odpustenie. On mu odpustil, prečítal nad ním modlitbu a uzdravil ho.
Voda
Inokedy, na sviatok svätého po liturgii si posadali kresťania pred chrám a jedli.
Pri chráme svätého Jána Zlatoústeho bola svätená voda, ktorá výdatne vytekala z diery v skale a zvysoka padala ako vodopád do rieky Zemantis. Inokedy sa zase úplne sťahovala späť a strácala sa.
Nuž, keď ľudia jedli, nejaká žena vstala, aby nabrala trochu vody. V tej chvíli sa voda sťahovala späť, prestala tiecť a žena utekala k Arséniovi a povedala mu to.
On zobral Evanjelium, pristúpil k diere v skale, kľakol si a trochu z neho prečítal. Voda znovu začala okamžite vyvierať.
Toto sa dialo často. Voda sa sťahovala a po dlhšom čase opäť vyvierala. Anastásios Levídis hovoril, že to bol prirodzený jav prílivu a odlivu. Ale Boží služobník Arsénios keď prosil svojho Pána, Boha, a On mu vždy dával vodu, kedy chcel a vôbec nemusel čakať.
O Arséniovi Kappadockom pod touto značkou: #athosarsenius
