* okolo 1 (?) Jeruzalem (?) † okolo 36/40 pri Jeruzaleme
Význam mena: koruna, korunovaný (gr.)
Atribúty: odev diakona, kameň
Bernardo Daddi: Umučenie sv. Štefana, freska, 1324, kostol Santa Croce, Florencia
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom , ktorý podstúpil za neho mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi, bol ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Nepriateľom Cirkvi sa to však nepáčilo. Pri jeho múdrosti však strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Vtedy ich pochytil veľký hnev a začali kričať. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“.
Bolesti a muky smrti sú chvíľkové...ale život s Bohom je naveky
Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol.
"Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha"
Umučenie sv.Štefana -"Ježiš ma už volá"....
Po slávnosti Božieho narodenia zaradila cirkev do svojho kalendára spomienku na prvého mučeníka, svätého Štefana. Tento sviatok sa zaviedol okolo roku 380, len niekoľko rokov po ustanovení Vianoc. Štefana cirkev považuje za prvého kresťana zabitého za šírenie Kristovho učenia. Podľa biblie ho ukameňovali židia, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša.
Vysokopostavení židia obvinili Štefana z rúhania, vyhnali ho za mesto a bez súdu ukameňovali. On sa počas kameňovania za svojich vrahov modlil. Známa je jeho posledná veta: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“. Svätý Štefan mal povesť charizmatického rečníka, kazateľstvo však nebolo jeho hlavnou úlohou. Patril medzi prvých sedem diakonov, čiže pomocníkov dvanástich apoštolov, ktorí s pribúdaním obrátených nestíhali plniť všetky povinnosti. Grécke slovo diakonia znamená služba.
Základnou povinnosťou diakonov bolo starať sa o chudobných a chorých a rozdeľovať milodary sirotám a vdovám. Bola to prvá forma cirkevnej sociálnej služby. Dodnes musia byť študenti teológie pred vysvätením za kňaza istý čas diakonmi, čiže pomocníkmi kňazov.
Ide o nižší stupeň svätenia, na ktorý sa neviaže povinnosť celibátu. Diakon môže napríklad pochovávať, krstiť a sobášiť, nemôže však slúžiť omšu.
"Ježiš ma s láskou príjme na nebesiach"
Meno Štefan pochádza z gréčtiny a znamená korunovaný. Podľa niektorých dohadov bol Štefan obráteným Grékom. Už v ranej cirkvi sa tešil veľkej úcte, ktorá ešte vzrástla po objavení jeho ostatkov v roku 415 pri Jeruzaleme.
Na Slovensku je sviatok svätého Štefana dňom návštev, vinšovania, koledovania a zábavy. Vzhľadom na pôstny charakter Adventu vystupuje v tento deň do popredia uvoľnenosť a radosť.
Popoludní sa na dedinách zvykli hrávať divadlá, večer patril tradičným svätoštefanským zábavám.
"Kto vytrvá až do konca...dám mu veniec života"
Pôvod mena: zo starogréckeho Stepános- veniec, vencom korunovaný, víťaz
Svätý Štefan bol jedným zo „siedmich osvedčených mužov plných Ducha a múdrosti“, podľa tradície pokladaných za prvých „diakonov“ ustanovených apoštolmi, aby pomáhali helénskym vdovám v jeruzalemskej komunite. Štefan ponúkol nový výklad Mojžiša a Božieho slova v Ježišovom mene. Starý zákon predstavil vo svetle ohlasovania smrti a zmŕtvychvstania Ježiša. Židia to vnímali ako rúhanie a odsúdili ho na ukrižovanie. Štefan hlásal, že mystérium kríža je stredobod dejín spásy a ich absolútny ťažiskový bod je ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Ježiš. Dokazujú to mučeníkove slová, ktoré vykríkol pred svojím ukameňovaním: „ Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“.
Štefan svoje mučeníctvo napĺňa podľa vzoru utrpenia samotného Ježiša, pretože odovzdáva Pánovi Ježišovi svojho ducha a modlí sa za to, aby jeho mučiteľom nezapočítal tento hriech. Zabitie Štefana rozpútalo prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a Ježišových učeníkov prinútilo opustiť mesto. Podľa Benedikta XVI. príklad svätého Štefana poukazuje na neoddeliteľnosť viery a lásky a pripomína nám, že každé prenasledovanie sa môže stať príležitosťou na šírenie evanjeliovej zvesti a rast Cirkvi.
Pane...nezapočítavaj im tento hriech
Sv. Štefan, prvomučeník - (26.12.)
Na dni nasledujúce bezprostredne po slávnosti Narodenia Pána, uvádzajú už najstaršie liturgické kalendáre skupinu sviatkov svätých. Stredovek, ktorý v týchto svätých videl akoby čestných sprievodcov novonarodeného Kráľa ich pomenoval „Comites Christi“ – Kristovi sprievodcovia. V rímskej liturgii sú to prvomučeník Štefan (26.12.), apoštol a evanjelista Ján (27.12.) a deti, ktoré dal zavraždiť Herodes v Betleheme (28.12.). Podľa sv. Bernarda sa nám po tieto tri dni predstavujú zástupcovia trojakého spôsobu svätosti, ktorí sa klaňajú novonarodenému Kráľovi: mučeník túžbou i v skutočnosti (Štefan), mučeník len túžbou (Ján) a mučeníci len skutkom (Neviniatka). Sviatok sv. Štefana sa na Východe spomína už od 4. storočia, na Západe je známy od začiatku 5. storočia. Jeho úcta sa značne rozšírila, keď v roku 415 kňaz Lucián našiel v Jeruzaleme jeho relikvie a časť z nich putovala do mnohých krajín a chrámov. Na mnohých miestach vznikli chrámy zasvätené tomuto svätcovi. Len v Ríme ich bolo v stredoveku 35. S týmto sviatkom sa kedysi viazali mnohé ľudové zvyky. Spojitosť sviatku sv. Štefana so slávnosťou Narodenia Pána pekne opisuje sv. biskup Fulgencius Ruspenský: „Náš kráľ, hoci je najvyšší, prišiel kvôli nám ponížení, ale s prázdnymi rukami prísť nemohol. Priniesol svojim bojovníkom veľký dar, ktorým ich nielen bohato obdaril, ale ich aj vystrojil nezdolateľnou silou do boja. Priniesol totiž dar lásky, ktorá privádza ľudí do spoločenstva s Bohom. Teda láska stiahla Krista z neba na zem a Štefana zdvihla zo zeme do neba. Tá láska, ktorá sa najprv zjavila v Kráľovi a potom žiarila vo vojakovi.“
"Mučenie a smrť trvá len krátko...ale potom život v nebi bude naveky"
Ježišu, Tebe dávam svoj život...
Sviatok sv. Štefana nás pomerne rýchlo vytrhuje z vianočnej idyly. Keď sledujeme televízne programy s vianočným obsahom, všade sa zdôrazňuje čaro Vianoc, ale v samotnej Cirkvi trvá toto čaro len jeden deň. Zrejme je to vplyv Ducha Svätého, aby sme nechceli žiť a nežili v ilúziách. Ani Ježiš nezostal naveky malým dieťaťom, chráneným svojou starostlivou matkou, ale narodil sa preto, aby vstúpil do reality hriešneho sveta a aby nad svetom zvíťazil. Cirkev, na tejto zemi, označujeme prívlastkom - bojujúca. Nielen východné národy majú svoje bojové umenia, ale samotné kresťanstvo je veľkým a starým bojovým umením, ale ktoré nie je namierené proti ľuďom. Svätý Pavol v liste Efezanom vystihuje proti komu a s kým máme zápasiť: „nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“
Aj na iných miestach vo svojich listoch túto pravdu a duchovnom boji zdôrazňuje: „Toto prikázanie ti zverujem, syn môj Timotej, podľa predošlých proroctiev o tebe, aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj, aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere.“ (Tim 1,18-19); „Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ (Tim 4,6-8) Skutky apoštolské charakterizujú sv. Štefana slovami: „plný milosti a sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom“. Na inom mieste sa hovorí: „ale nemohli odporovať múdrosti a Duchu, ktorý z neho hovoril...“ a zasa na inom: „a jeho tvár sa im javila ako tvár anjela“. Štefan bol plný milosti a sily. Dnešní kresťania často priznávajú a majú zážitok slabosti. Ako je to možné, že on bol silný? Bol silný, skrze prijatie Ježiša Krista. Toto sú účinky prijímania Krista, teda Eucharistie, ale nielen Eucharistie. Každé prijímanie Krista nás vnútorne i navonok premieňa. Vnútorne nám dáva milosť a silu, múdrosť a Ducha. Navonok divy a veľké znamenia, mocnú reč a tvár anjela. Silou lásky sme premieňaný do podoby toho, ktorého milujeme. Eucharistia a otvorenosť Kristovi pôsobí aj na výzor človeka. Skutky apoštolské hovoria o „tvári anjela“. Ani jeden svätý sa ním nestal svojou vlastnou silou, ale do svätosti dorástol, preto lebo prijímal Krista a sa mu odovzdával. Svätosť je predovšetkým a prvotne Božou vlastnosťou, človek ju nemôže vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Darcom svätosti je Boh sám. Svätosť sa počína z moci Ducha Svätého a nie z ľudských síl. Nespočíva v dôkladnom realizovaní seba, ale v ochote nechať v sebe miesto pre Zjavenie Božieho Slova. Svätí nechávajú v sebe priestor pre Božiu vládu.
To čo uznávame vo svete biológie, že bez prijímania neexistuje rast, to isté platí aj v duchovnom svete. Snáď by sme to mohli ešte doplniť. Bez otvorenosti viery nieje možné prijímať a bez prijímania nie je možný rast. A bez sily nieje možný zápas. Ako chceš premôcť sám seba? Keď sa bijú dvaja rovnako silní, nik nemôže zvíťaziť. Premôcť sám seba a tvoj svet, do ktorého si sa narodil, môžeš len v moci Kristovho života v tebe. Keby sme brali slovo Kristovo vážne, nemohli by sme byť zaskočení z rôznych nepriateľských postojov tohto sveta voči cirkvi. V dnešnom evanjeliu sme počuli: „Chráňte sa ľudí; lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.“ Svet stále bojuje proti skutočným kresťanom. Ak proti nám nebojuje, tak je to preto, lebo asi nie sme skutočnými kresťanmi. Nestaviame sa radikálne proti zlu, ktoré okolo seba i v sebe samých objavujeme. Vydať svedectvo nie je to isté ako učiť náboženstvo alebo prednášať teológiu alebo dokonca nieje a nemusí byť totožné s kázaním v kostole. Vydať svedectvo Ježišovi znamená skutkami i slovami preukázať silu Božej lásky, ktorú nám Ježiš v Duchu Svätom zosiela. Svedčiť môže len ten, kto má zážitok. K svedectvu uschopňuje Duch Svätý, ktorý nám dáva zážitok nového života, narodenia z Boha. Svedectvo je niečo spontánne, niečo, čo sa nedá ani naučiť ani naštudovať. „Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“
Zabíjanie sv.Štefana rozzúrenými židmi /ukameňovanie/-pri kameňovaní stál aj prenasledovateľ kresťanov-Šavol
- budúci apoštol Pavol...
Páter Milan Bubák hovorí k dnešnému sviatku túto myšlienku: „Dnes máme sviatok prvého mučeníka (martýra), ktorý vydal život za Krista. Martýr znamená po grécky svedok. Mučeníctvo je teda spôsob svedectva. Nie je to utrpenie pre utrpenie. A svedectvo je spôsob apoštolátu. A niet účinnejšieho apoštolátu, ako práve svedectvo. Na prvý pohľad sa nám zdá, že Štefanov život vyšiel nazmar. Tak horlivo pracoval pre evanjelium, a predsa ho nepriatelia premohli. Ako sa to mohlo stať? Zdá sa, že niekedy najväčší služobníci Boha zomierajú skôr, ako príde ich čas. Lenže Božie cesty sú príliš zložité na to, aby sme ich pochopili. Napríklad jedným zo vzdialených dôsledkov Štefanovej smrti bolo obrátenie svätého Pavla. Obrátil sa Pavol len preto, že videl umierať Štefana (Sk 8,1)? Nie. No bola to jedna z mnohých neobyčajných udalostí, ktorých svedkom sa stal. Všetky tie udalosti svedčili o sile evanjelia a pripravili ho na stretnutie s Ježišom.“ Nemyslite si, že sa po páde totality Satan stiahol z našej krajiny. Do konca sveta bude balamutiť hlavy tým, ktorí sa nechcú otvoriť Kristovi. Ide len o inú formu boja ako predtým a nepovedal by som, že ľahšiu. Dnes nás chce diabol poviazať konzumným spôsobom života a bohužiaľ sa mu to darí na mnohých miestach. Modlime sa: Otče, pomôž nám prekonať strach z evanjelizácie. Mocou Svätého Ducha nám daj srdce, ktoré chce, aby ostatní spoznali Ježišovu lásku.
Štefan Prvomučeník
60 jazykov
Ukameňovanie svätého Štefana
SvätýŠtefan (po grécky Stefanos, po latinsky Stephanus) (? – † 33 ukameňovaním v Jeruzaleme), tzv. Prvomučeník bol prvý kresťanský mučeník a jeden zo šiestich diakonov druhej cirkvi (archidiakon).
Na Západe sú jeho atribúty palma, kniha a kamene. V byzantskom obrade býva neraz znázorňovaný aj na diakonských dverách ikonostasu, keďže bol archidiakonom, často s kadidlom v ruke.
Asi sedem až osemročný chlapček uteká a poskakuje za Ježišom. Predbehne hlasno hovoriacu skupinu apoštolov a podíde k nemu. Je to pekný chlapec s krátkymi tmavogaštanovými kučeravými vlasmi. V tmavej tváričke mu žiaria múdre čierné očká. Dôverne zavolá Učiteľa, akoby ho dobre poznal. “Ježiš,” povie, “dovolíš, aby som išiel s tebou až do tvojho domu?” “Vie o tom mamka?” opýta sa Ježiš a pozrie na neho s láskavým úsmevom. “Vie to.” “Naozaj?” Ježiš, i keď sa usmieva, pozerá prenikavým pohľadom. “Áno, Ježiš, naozaj.” “Potom poď.” Chlapec poskočí od radosti a chytí Ježišovu ľavú ruku, ktorú vystrel k nemu. S akou láskyplnou dôverou vloží dieťa svoju tmavú rúčku do dlhej ruky Ježiša! “Porozprávaj mi nejaké pekné podobenstvo, Ježiš,” povie chlapec poskakujúc po boku Učiteľa a pozerá na neho zospodu s tváričkou žiariacou od radosti. Aj Ježiš na neho pozrie s veselým úsmevom. “Načo ti je podobenstvo? To nie je hra.” “Je krajšie než hra. Keď pôjdem spať, budem naň myslieť a potom sa mi bude o ňom snívať. A zajtra si ho pripomeniem a budem si ho opakovať, aby som bol dobrý. Urobí ma dobrým.” “Zapamätáš si ho?” “Áno. Chceš, aby som ti porozprával všetky, ktoré si mi povedal? “Si šikovný, Benjamín, šikovnejší než ľudia, ktorí ich zabúdajú. Za odmenu ti poviem podobenstvo.” Chlapec už neposkakuje. Kráča vážne a slušne ako dospelý, neujde mu ani slovo, ani modulácia Ježišovho hlasu, na ktorého sa pozerá pozorne a ani sa už nestará, kam kladie nohy. Po podobenstve sa ho Ježiš opýta. “Vieš mi teraz povedať, kto je ten dobrý pastier?” “To si ty, Ježiš.” “A kto je ten baránok?” “To som ja, Ježiš.” “Ja však teraz idem preč. A ty na mňa zabudneš.” “Nie, Ježiš. Nezabudnem na teba, lebo ťa milujem.” “Láska ťa prejde, keď ma už neuvidíš.” “Budem si hovoriť tie slová, ktoré si mi povedal, a bude to, akoby si bol tu. Takto ťa budem milovať a poslúchať. A povedz mi, Ježiš: Ty si budeš pamätať na Benjamína?” “Stále.” “Ako si ma zapamätáš?” “Budem si hovoriť, že si mi sľúbil milovať ma a poslúchať ma, a tak si budem na teba spomínať.” “A dáš mi tvoje kráľovstvo?” “Ak budeš dobrý, áno.” “Budem dobrý.” “Ako to urobíš? Život je dlhý.” “Ale tvoje slová sú tiež veľmi dobré. Ak si ich budem hovoriť a budem robiť to, čo kážu konať, uchovám sa dobrý po celý život. A urobím to, lebo ťa milujem. Keď človek miluje, nie je ťažké byť dobrým. Pre mňa nie je ťažké poslúchať mamku, lebo ju mám rád. Nebude pre mňa ťažké poslúchať teba, pretože ťa mám rád.” Ježiš sa zastavil a pozerá na tváričku rozpálenú láskou viac než slnkom. Ježišova radosť je taká živá, že vyzerá, akoby sa ďalšie slnko zapálilo v jeho duši a vyžaruje jeho očami. Skloní sa a pobozká chlapca na čelo. Benjamín zostal malým Kristovým baránkom a keď stratil svojho veľkého Pastiera, lebo ten sa vrátil do neba, stal sa učeníkom toho, ktorý sa mi najviac podobal, z jeho rúk prijal krst a meno môjho prvého mučeníka - Štefan. Bol verný až do smrti a s ním i jeho bríbuzní, pritiahnutí k viere príkladom ich malého rodinného apoštola. Nie je známy? Mnohých v mojom kráľovstve ľudia nepoznajú, ale ja ich poznám. A z toho sú šťastní. Svetská sláva nepridá ani iskričku k svätožiare blažených.
