Pápežské dary v krivom zrkadle alebo čo na výstave nie je
Pápežské dary v krivom zrkadle alebo čo na výstave nie je
Na výstave na Hrade v Bratislave pod názvom Dary pápežov Slovensku sú vzácne predmety: kalichy, ornát, mitry i obrazy, ktoré dostali naše dve hlavy štátu /dary dvoch prezidentov tam nie sú/, aj výnimočný dar, ktorý dostal vtedy biskup Ján Chryzostom Korec od Pápeža Pavla VI., medaily a ružence. Cestou na výstavu darov som prechádzal okolo sochy nášho kráľa Svätopluka. Prišiel mi na myseľ dar z roku 869: bula “Sláva Bohu na výsostiach”. Pápež Hadrián II. adresoval Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi a potvrdil ňou staroslovenčinu ako bohoslužobný jazyk. Ale aj privítanie svätých bratov Hadriánom II. v Ríme, to bol tiež dar. A ešte aký!
Ale aj málo známy dokument z roku 869 Codex Monacensis Latinus č. 14008, súbor cirkevných predpisov, ktorý Metodovi daroval Hadrián II. Na origináli, ktorý je v Diecéznom múzeu v Nitre, sú poznámky vpísané latinkou v staroslovenskom význame. Ide o najstarší zápis staroslovenského jazyka a znalci tvrdia, že napísaný rukou Metoda! Objavený bol v roku 1950 v Štátnej vedeckej knižnici v Mníchove profesorom W. Lettenbauerom.
A do tretice ešte jeden vzácny dokument z 9. storočia, bulla Industriae tuae Jána VIII. z roku 880, zakladajúca listina prvej známej diecézy na Slovensku, ale aj v celej stredovýchodnej Európe. Bulla potvrdzuje Metodovi arcibiskupstvo a pápež v nej Svätopluka nazýva „jediným synom“. Takto pápeži titulovali rímskych cisárov alebo kandidátov na cisársku korunu.
Tieto dary som na Hrade nenašiel, výstava sa orientuje na dary od 20. storočia, takže tieto vzácne dary sa tam nemohli ocitnúť. Škoda, národ by si pripomenul dávnu slávu našich predkov. Aj v 20. storočí sme dostali dar, ktorý si treba vážiť, treba o ňom písať, má byť vhodne predstavený v učebniciach najnovšej slovenskej histórie.
I na takejto výstave: 30. decembra 1977, pápež Pavol VI. vydal dva dokumenty, apoštolské konštitúcie Praescriptionum sacrosancti a Qui divino, ktorými zriadil samostatnú Trnavskú arcidiecézu a povýšil ju na metropolitné sídlo pre celé Slovensko. Vznikla samostatná slovenská cirkevná provincia. Žiadali o ňu slovenskí biskupi Pavol Hnilica, Ambróz Lazík, Eduard Nécsey, Svetový kongres Slovákov, slovenskí kňazi žijúci v zahraničí, slovenské spolky. Predseda SKS Štefan B. Roman sa v tejto veci obrátil aj na prvého tajomníka KSČ Gustáva Husáka, ktorý touto úlohou poveril ministra Bohuslava Chňoupka.
Našim južným susedom to prekážalo, preto prvý tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany János Kádár v júni 1977 navštívil Vatikán a intervenoval proti tejto zmene. Uvedený vzácny dar, ktorý bol dôležitým aktom pred vznikom našej druhej štátnosti, na výstave chýba. Rád pripomínam, že doktor Ján Košiar, s cieľom dostať tento historický akt širšie do nášho historického vedomia, vydal publikáciu pod názvom „40 rokov slovenskej cirkevnej provincie“/2018/.
Mal by som teraz napísať, že tieto riadky nechcú byť kritikou ľudí, ktorí výstavu robili, lebo sa vyjadrili, že mali málo času a málo priestoru. A čas je najmä v dnešných časoch potrebný, tak ako aj dobrý scenár výstavy i jeho oponentúra. Tento text je iba zrkadlom nastaveným nám všetkým.
Marián Servátka
Vysokoškolský pedagóg na FF UK v Bratislave, niekoľko rokov prednášal na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Sliezskej univerzite v Katoviciach. Poradca ministra kultúry. Po vzniku SR veľvyslanec v Poľsku, na Litve, pri Svätej stolici a ZRMR, v Bielorusku. Po návrate z Vatikánu poradca prezidenta SR. Autor prvých učebníc slovenského jazyka pre poľských slovakistov a slavistov, jazykovedných štúdií, prekladov z poľštiny i bieloruštiny, článkov a básní.
