Zvrátenosti nielen v našom národe. Predstavte si nášho štátneho predstaviteľa Slovenska, ktorý je pozvaný na pohreb kráľovnej Alžbety II. Dnes už je normálne povedať, ide so svojím partnerom, nie s manželom!

Zvrátenosti nielen v našom národe. Predstavte si nášho štátneho predstaviteľa Slovenska, ktorý je pozvaný na pohreb kráľovnej Alžbety II. Dnes už je normálne povedať, ide so svojím partnerom, nie s manželom!

„Uzly v našich životoch, neodpustenie, prekliatie, ktoré vstupuje z generácie na generáciu, prekliatie nespravodlivosti, nečestnosti našich politikov, že celý náš národ je zamorený nespravodlivosťou, ako keby taká mora, čierna mora vstupovala do našich rodín. A sme stále bití a bití! Chýba požehnanie.“

Ďalšou zvrátenosťou sú nielen vraždy nenarodených detí a my si to tak nejako v duchu slobody ospravedlníme, my ešte budeme ženu vnímať s pohľadu, že ona je mučeníčka. A zabíjame nenarodený život.

Mimomanželské zväzky, novodobý fenomén. Dnes už nemáme jednotu v manželstvách. Dnes už vidíme, že prvé problémy, ktoré prichádzajú, prvá myšlienka nepríde myšlienka na kríž, myšlienka ísť do kolien, myšlienka vrátiť sa k Bohu cez kríž a utrpenie, ale odísť od toho, kto ma napríklad ponižuje, nenávidí. Viete, aké je to pokrytecké? Keď my hovoríme, že Pane Bože pomôž, zachráň manželstvo, zachráň moju rodinu, ale v podstate my sme na začiatku manželstva nepozvali Ježiša do svojho života.

My ho pozývame ako nejakú takú fiktívnu bytosť, že Bože verím v teba, možno sa mi niekedy zídeš. My neberieme vážne život s Kristom, veď to by boli naše chrámy naplnené nielen počtom, ale aj úctou, spevom, takou by som povedal až príťažlivosťou, že my si nedáme zobrať svoju vieru! Že my si nedáme zobrať to, čo je pre nás sväté, že my nebudeme pochybovať o tom, čo nás učili naši rodičia.

Predstavte si nášho štátneho predstaviteľa Slovenska, ktorý je pozvaný na pohreb kráľovnej Alžbety II. Dnes už je normálne povedať, ide so svojím partnerom, nie s manželom! My to tak povieme, no tak dobre, treba prijať, prichádzajú nové časy, nová doba, niektoré veci treba zmeniť…

Áno, pozri napríklad, synoda v Nemecku. Pozri napríklad mnohé trendy, ktoré sú veľmi nebezpečné aj v Cirkvi. Všímajme si všetko, čo sa deje okolo nás. A my neobstojíme v tomto svete, v ktorom zlo a zlý ľudia, nepriatelia Boha a Cirkvi sú pripravení zasiahnuť. Len naša viera, len naša láska, naša oddanosť, vernosť a nádej, že my zostaneme verní, je našou jedinou záchranou.

Alebo zoberte si, ako dnes rozprávame o utrpení, ale keď príde utrpenie do nášho života, ako keby sme povedali: Pane Bože, to aký si Boh! Ťa odmietam nasledovať! Eutanázia, to už je len dôsledok toho, že hrešiť chceme, ale trpieť nechceme! Babka, ktorá si koná prvé piatky, ona nemá problém povedať, lebo ako Česi hovoria, „tropí blbosti“, pretože povie, že ja by som nedbala prijať injekciu, keby bolo potrebné. Babka, ktorá si koná prvé piatky! A keď my by sme chceli, vždy len nejakú tabletku proti bolesti, a keby sme chceli utrpenie zo svojho života vystrihnúť, tak by sme opľuli Ježiša Krista, jeho kríž! On nevinný odmietol žlč, odmietol drogu na kríži, aby ťa pri plnom vedomí, v bolestiach, cez tri hodiny múk, zachránil, aby ti ponúkol utrpenie, ktoré ťa znovu privedie na chodník spásy.

Áno, my sme synovia a dcéry Ježiša Krista, my sme synovia a dcéry Panny Márie, lebo pod krížom nás Pán Ježiš dal Panne Márii za milovaných synov a dcéry. A Jánovi povedal, toto je tvoja matka.

Čiže, keď máme niekedy, drahí bratia a sestry narušené vzťahy, keď možno nedôverujeme naším rodičom, alebo naši rodičia zlyhali, máme svoju nebeskú matku, ktorá uzdravuje všetky zranenia vo vzťahu k naším rodičom, ktorí zlyhali vo výchove, svedectve a viere.

Možno poučenie, ktoré by sme si mohli tak dať, alebo také predsavzatie, učeník, ktorý vzal Pannu Máriu k sebe a zobral to vážne, svätý Ján, aj my si tak môžeme položiť otázku, čo to znamená vziať si Máriu k sebe? No postaviť sa z radu iba ctiteľov a stať sa nasledovníkmi Panny Márie. Čiže cez prekážky, v každej životnej situácii opakovať ako ona, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Nie, ako ja chcem, ale ako ty chceš Bože, lebo ty chceš moje najväčšie dobro.

No a čo nám chce tým povedať aj Panna Mária? Znášať bolesti, ako ona, nevyhľadávať ich. Nebyť takými ľuďmi, čo sú takí sadomasochisti, ale keď prídu utrpenia, nezúfame si, ako ľudia bez viery, ako ľudia bez zmyslu života. Ale vieme sa k tým bolestiam správne postaviť, vieme ich zjednotiť s Ježišovým utrpením a bolesťou. A bolesti, to sú problémy s deťmi, ktorí žijú bez viery, nechcú sa zosobášiť, hoci nemajú prekážku. Problém napríklad so susedmi, medziľudské vzťahy. Viete, tak si predstavme tie naše srdcia, ako trpia. Ja som tak myslel aj na Pannu Máriu rozväzovačku uzlov.

Uzly v našich životoch, neodpustenie, prekliatie, ktoré vstupuje z generácie na generáciu, prekliatie nespravodlivosti, nečestnosti našich politikov, že celý náš národ je zamorený nespravodlivosťou, ako keby taká mora, čierna mora vstupovala do našich rodín. A sme stále bití a bití! Chýba požehnanie.

Vidíte bolesť, uzol, ktorý potrebujeme rozviazať, bolesť, ktorú hneď riešime nie nejakým anestetikom, berieme pilulku a robíme nejakú skratku, zoberiem fľašu alkoholu, alebo žijem nezriadený život, alebo idem cestou, ktorá mi vyhovuje, budem žiť ako ja chcem. Ale tá najbližšia skratka je, že hľadám hneď Ježiša, hneď sa vrhnem ku krížu, idem k päte kríža, odovzdám sa.

Pane Ježišu, tak, ako tvoja matka, beriem svoje utrpenie, verím, že všetko v mojom živote premeníš na dobro. Trpezlivo budem znášať bolesť a utrpenie. Budem sa v tejto bolesti a utrpení modliť, budem ti dôverovať, budem odovzdaný, nevzdám to, a nebudem hovoriť, Pane Bože, ja už to s tebou nebudem, ja už to s tebou nedám, ja už s tebou nepočítam. Ty si ma sklamal, nenaplnil si prisľúbenia.

A potom nezabúdajme, odkrajujeme si aj veľkú časť očistcových múk, čím dlhšie tu trpím, tým kratší bude očistec. A potom nezabudnime, odprosujme za hriechy Slovenska, za hriechy našich detí, prestaňme urážať Boha a neprijímajme zvrátené požiadavky súčasnosti tohto sveta. Neprijímajme! Nebuďme len ticho kdesi v kútiku, že toto chce dnešný sekulárny svet. Veď toto už dosiahol.

Že už len pomodlime sa svätý ruženec, trošku sa tak poľutujeme, tu, v kútiku tohto chrámu, ale v realite života každodenného sveta sme nejednotní, sme slabí, nie sme odvážni, nie sme horliví ako Jozue, nehorlíme za sväté zákony Pána, či už ako jednotlivci, alebo ako národ.

A keď sa pozrieme na náš slovenský národ, kde je tá nádej, o ktorej prorokoval Svätý Otec Ján Pavol II., že budeme nádejou pre Európu?

Ale možno, a to je moja nádej, ktorú ja nosím v srdci, možno Pán Boh má s nami taký plán, že nás musí tak nejako pritlačiť, tak musíme padnúť na kolená, tak musíme mnoho vecí pochopiť, že azda potom sa nejako odpichneme, odrazíme a možno vtedy príde taká nová jar Ducha Svätého do našich životov, do Slovenska, že odpadne tá skľúčenosť, tá úzkosť, smútok a príde radosť zo vzkriesenia. Radosť z toho, že žijeme s Kristom, ktorý je oslávený a s Matkou, ktorá v nebi nás miluje, ktorá nás čaká, ktorá už neplače, ktorá má radosť, ktorá sa teší s každého jedného z nás a plače, pretože vie, že vlastnou vinou sa zriekame spásy a zriekame sa ponúknutej cesty, ktorá vedie k pokániu a k premene srdca.

Ďakujme Matke Božej za jej príhovor, za jej životnú cestu, za jej vernosť. Aj táto svätá omša nech je dielom našej obety, našej bolesti, a ako svätý apoštol Pavol, doplňme v tejto chvíli to, čo chýba Ježišovmu utrpeniu, doplňme to za náš národ, za naše rodiny, za naše životy.

Pripravil: Anton Čulen
Video: Zvrátenosti nielen v našom národe. Predstavte si nášho štátneho predstaviteľa Slovenska, ktorý je pozvaný na pohreb kráľovnej Alžbety II. Dnes už je normálne povedať, ide so svojím partnerom, nie s manželom!