Katolícka Cirkev na Slovensku podľa vzoru Vatikánu zriadila svoje Ministerstvo pravdy

Katolícka Cirkev na Slovensku podľa vzoru Vatikánu zriadila svoje Ministerstvo pravdy

Slovensko včera slávilo sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je u nás aj štátnym sviatkom a voľným dňom. Veľmi sa z toho tešíme.

Už stáročia je tradične centrom slávnosti národná svätyňa Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Nebolo tomu inak aj včera, 15. septembra 2022.

Podľa svojho už vyše tridsaťročného zvyku si do prvých lavíc aj včera posadali najvyšší ústavní činitelia. O ich predchodcoch Pán Ježiš dávno povedal: „Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé sedadlá v synagógach a pozdravy na uliciach!“ (Lk 11, 43), ale dobre, že prišli aj včera. Jednak si vypočuli povzbudzujúce slová kazateľa, a jednak sa presvedčili, akí sú Slováci, najmä katolíci dobrosrdeční, keď im každému osobitne včera v Šaštíne aj zatlieskali.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol nitriansky biskup Viliam Judák, ktorého jednu vetu si všimli aj moji usilovní žiaci v slovenských katolíckych médiách.

Podľa biskupa Judáka je situácia v slovenskej spoločnosti vážna. „Ale stále je možná náprava“, povedal. „Vo Fatime Mária zasiahla do dejín a svetovej politiky, tak prečo by nemohla zasiahnuť aj do našej malej pobabranej politiky? Náš národ nie je dokonalý. Na svojej duši a tvári si nesie všetky rany, ktoré utrpel v dejinách. Pokúsme sa o výpravu, ktorá obyvateľom Slovensku ukáže milú a dobrú Božiu tvár. Ukážme kultúru svojho kresťanstva aj v blížiacich sa komunálnych voľbách. Nebuďme iba nedeľní kresťania, ale vyznávajme hodnoty aj v každodennom živote.“

Bulvárny denník Nový čas (na internete) biskupa Judáka citoval správne, ale v portáli Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska pracujú moji usilovní žiaci, ktorí slovo „pobabraný“ nahradili slovom „pogabaný“. Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka toto slovo znamená nevhodne oblečený: dogabať sa -be sa -bú sa (ne)dogab sa! -bal sa -bajúc sa -baný -gabanie dok. expr. nevkusne sa obliecť: tá sa teda dogabala!
Katolícke Rádio Lumen tento síce expresívny, ale vhodne použitý Judákov výraz jednoducho v svojom spravodajstve vynechalo….

Slovenskí katolícki novinári (uvidíme čo napíšu Katolícke noviny) však konajú podľa svojich vzorov vo Vatikáne, ktorí pred rokom pri príležitosti návštevy pápeža Františka tiež dali informácie, za ktoré by sa nemusel hanbiť Winston Smith, hlavný hrdina môjho románu 1984.

Totiž, keď v roku 1949 v Londýne vyšla po prvýkrát moja kniha 1984 netušil som, akú veľkú aplikáciu dosiahne v celosvetovom meradle. Ako publicista a novinár s trochou fantázie som vychádzal nielen zo sprostredkovaných správ z Petrohradu a Moskvy, kde Lenin so Stalinom spolu s mojim Veľkým bratom zrealizovali Marxove a Engelsove komunistické myšlienky, ale aj z osobnej skúsenosti zo Španielska, ktoré som opísal v mojej práci Homage to Catalonia (Hold Katalánsku).

Tam som na vlastné oči videl, ako si španielski komunisti vymýšľali proti svojim ideologickým odporcom tie najkrkolomnejšie obvinenia a ako sa všetkými prostriedkami usilovali o ich vyvraždenie, ako prekrúcali fakty a manipulovali s nimi. Videl som a zažil aj konkrétne sovietske stalinské metódy, o ktorých chýry nielen prenikli zo ZSSR na Západ, ale v Španielsku vtedy našli svoje uplatnenie v praxi. Bolo to nepriateľstvo medzi tými, ktorí si želali pokračovať v revolúcii a tými, ktorí revolúciu chceli zastaviť, či zabrániť jej. Jedna z najhorších skúseností, akú som získal, bola, že ľavicová tlač je práve taká falošná a nečestná, ako tlač pravicová. Uvedomil som si tento stav cynického manipulovania s vedomím ľudí a vymývanie mozgov, ako ju neskôr po mojom návrate do Londýna aplikoval môj Winston Smith.

Prácu si našiel na Ministerstve pravdy, kde sa musel držať hesiel Vojna je mier, Sloboda je otroctvo a Nevedomosť je sila. Jeho každodennou prácou bolo prepisovanie novinových článkov podľa inštrukcií vládnuceho všemocného Veľkého brata.

V mnohých krajinách sveta bol tento môj Winston vzorom, ktorý mal nemálo nasledovateľov. Tí, čo poznali jeho prácu a osud, si možno aj naivne mysleli, že pôsobenie jeho školy bolo do Gorbačova v ZSSR a do Novembra 1989 obmedzené len na geopolitický Východ, na štáty, kde zajtra znamenalo včera.
História v 21. storočí nám však ukazuje, že Winstonov vplyv dosahuje nevídané rozmery na celom svete. Veľký brat vzal do svojich služieb koronárno-coidovú pandémiu a to celkom dobre. Ľudia vo veľkom mreli a zdá sa, že toto bol cieľ Veľkého brata. Zabiť duše i telá.

Vrcholným úspechom Veľkého brata je zriadenie Ministerstva pravdy vo Vatikáne. Môj Winston našiel svoj zaujímavý propagačný výrobok – itinerár cesty pápeža Františka na Slovensku – minútovník. Dostali ho všetci novinári, ktorí túto apoštolskú cestu pápeža Františka mapovali. Brožúrka s názvom 34° Viaggio Apostolico di Papa Francesco BUDAPEST 52° Congresso Eucaristico Internazionale SLOVACCHIA 12 – 15 settembre 2021 má 76 strán a vyrobilo ju vatikánske Dikastérium pre komunikáciu.

Keď sa však ale Smith lepšie na to pozrel, zistil že za týmto názvom sa skrýva vatikánske Ministerstvo pravdy. Perly Winstonových žiakov v tejto brožúrke mu dali jasné svedectvo, že môj román 1984 je aktuálny aj dnes, aj vo Vatikáne.

Na strane 10 sa novinári o Bratislavskej arcidiecéze dozvedeli, že má 123 farností a len 19 kostolov (s. 20); Košická arcidiecéza pri 221 farnostiach má len sedem kostolov, Gréckokatolícka košická eparchia s 95 farnosťami a len jedným kostolom (s. 34). Prešov dopadol trochu lepšie: 163 farností a 18 kostolov (s. 36).
Určite spolupracoval aj odborník na sakrálnu architektúru, lebo bratislavskému františkánskemu kostolu prirobil dve lode (la Chiesa Francescana, costruzione gotica a tre navate del XIII sec.). Podobne nechýbal ani odborník na ekumenizmus, ktorý generálnemu biskupovi ECAV Ivanovi Eľkovi udelil titul monsiňor (s. 22). Poradca pre slovenské dejiny na vatikánskom Ministerstve pravdy si však určite zaslúži moju medailu Orwell’s Price 2021 za informáciu, že v Grassalkovičovom paláci, sídle prezidentov 1. i 2. Slovenskej republiky, bolo počas druhej svetovej vojny sídlo nemeckého generálneho štábu (quartier generale tedesco durante la Seconda Guerra Mondiale, s. 23) ako aj za údaj o 105 000 Židoch pochádzajúcich zo Slovenska, ktorí zahynuli počas šoa.

Toto číslo, prevzaté z knihy renomovaného katolíckeho historika Róberta Letza (Slovenské dejiny V (1938 – 1945) Bratislava : Literárne informačné centrum, 2012), zavádzajúco neberie do úvahy, že Slovensko (už autonómne od 2. novembra 1938) prišlo o tretinu svojho územia; nemalo Košice ani Nové Zámky, a teda ani najmenší vplyv na skutočnosť, že Židia boli cielene vyvážaní do Generálneho gubernatorátu. Žiaľ, aj z územia, ktoré patrilo vtedy do Maďarska.

Informáciu nemeckého vyslanca Ludina, že vďaka prezidentským výnimkám sa v 1. Slovenskej republike zachránilo 35 000 Židov, poradca vatikánskeho Ministerstva pravdy akosi nemal alebo zamlčal. Ako vtip ešte pridal, že Košice na Konci druhej svetovej vojny sa stali na chvíľu hlavným mestom obnoveného Československa (alla fine della Seconda Guerra Mondiale la città diventa per un po’ la capitale della ristabilita Cecoslovacchia).

Svoju úlohu dobre splnil aj poradca Ministerstva pravdy pre morálku: pri predsedovi parlamentu, ktorý získal doktorát na Centrálnej univerzite v Skalici (l’Università Centrale di Skalica) síce uviedol že má desať detí (s. 30), no takticky zamlčal, že s deviatimi ženami… Citlivo vnímal aj rodinnú situáciu pani prezidentky, keď spomenul že má dve dcéry, pričom pomlčal, že žije v konkubináte; taká je dnes doba.

Prvé vydanie 1984 z mojej pozostalosti sa predáva dnes na internete za vyše 2300 eur, (hneď v prvom roku bolo 33 vydaní v Anglicku i v USA), ale bude stačiť, keď si kúpite obyčajný paperback, ktorý je dostupný v mnohých jazykoch sveta. Ale pozor: Big brother is watching you…

Eric Blair
Katolícka Cirkev na Slovensku podľa vzoru Vatikánu zriadila svoje Ministerstvo pravdy