Otvorený list veriacich, kňazov a kresťanských združení k prenasledovaniu veriacich za pokľaknutie pred Eucharistiou vo svätom prijímaní

Otvorený list veriacich, kňazov a kresťanských združení k prenasledovaniu veriacich za pokľaknutie pred Eucharistiou vo svätom prijímaní

Nesmierne svätý Boh sa díval na úctu pred jeho svätosťou pri pokľaknutí vo svätom prijímaní po mnohé stáročia s veľkou záľubou.

Príklady svätých a zbožná úcta veriacich prinášali požehnanie. Ústup od hlbokej a čistej eucharistickej úcty spôsobil úpadok viery vo viacerých krajinách, ktoré predtým boli dlho známe svojou zbožnosťou. Tento trend napreduje, a oslabuje celú spoločnosť a s týmto je spojený spoločný smútok Boha a veriacich.

Neustále znižovanie eucharistickej úcty je teraz znamením modernosti. Trvá už po niekoľko desaťročí a neprináša žiadne požehnanie. Viacerí kňazi aj s podporou predstavených sa postavili voči pokľaknutiu si pred Najsvätejšou Eucharistiou pri svätom prijímaní. Toto už nie je nový jav, prichádza z Nemecka, Belgicka, Talianska aj iných krajín, čo dosvedčujú webové kresťanské stránky zo sveta.

Aj biskup Tomáš Galis sa postavil proti pokľaknutiu si pred Eucharistiou počas svätého prijímania, s účelovou argumentáciou vo svojom dekanáte, a potom aj v širšom okruhu svojich veriacich. Nie je to známe kto v jeho dekanáte vystúpil s týmto modernistickými prejavom, ale vo svete už mnohí kňazi sa stávajú doslovne nepríjemnými a agresívnymi, ak niekto si kľakne pri prijatí Eucharistie, pretože ich to „vyrušuje“. Prehlasujú to za povýšenosť, a takých veriacich podľa nich je vhodné ostrakizovať, už sa má uprednostňovať celkom iný prístup k eucharistickej úcte.

Aj v liste stanoviska biskupa Galisa zaznelo, že pokiaľ sa duše veriacich dožadujú viacej pokľaknutí pred Bohom, aj počas svätého prijímania, je to podľa všetkého pýcha. Nebude to teda úcta pred tvárou Najsvätejšej Trojice, Boh sa bude tomu protiviť. Doslovne zaznela v liste takáto úvaha: „Na Slovensku máme spoločné pokľaknutie navyše. Všetci veriaci si kľakajú pred svätým prijímaním na výzvu „Hľa, Baránok Boží!“ V iných krajinách sa to nerobí, čo mnohí z vás zo zahraničia poznajú. Keď však my máme biskupmi určené toto spoločné pokľaknutie, nie je na mieste, aby sme si k nemu svojvoľne pridávali ešte ďalšie, v okamihu svätého prijímania. „Kto si robí po svojom, aby ukazoval, že je zbožnejší, v skutočnosti koná opak: vyzdvihuje seba, a nie Pána“.

Z toho vyplýva, že kľaknutie pred Sviatostným Spasiteľom počas prijímania Eucharistie je už neželateľné. A veriaci ktorí to inak cítia, postavte sa na koniec radu.

Toto je výrazný odklon od úcty voči sláve Najsvätejšej Trojice v Eucharistii. Nedá sa to ničím zakryť. Ani omylom, ani sympatiami k tomuto zarmucujúcemu prístupu. Zavádzaný trend voči úcte k Sviatostnému Spasiteľovi, len ten dôležitý. Kto ho ide nasledovať, je stále chválený. Dostane pochvalu od Boha?

Vo výzve veriacich na zamedzenie prenasledovania veriacich pri pokľaknutí pred Eucharistiou, prevzatej s úplným znením tiež na webovej stránke Aliancie za nedeľu – Slovensko o.z. (AZN) , sa uvádza:

Na zemi je živý Boh! Prebýva s nami vo svojej nekonečnej svätosti. Niečo po celé tisícročia ľuďmi priam nepredstaviteľné. Keď prichádza dokonca do duše ľudí, a s obrovskou láskou, tak sa ukáže snaha v niektorých miestach sveta prejav pokľaknutia si pred Ním obmedzovať a diskvalifikovať. A to nie je prejavom úcty k živému Bohu. Nie je to ani omyl miestneho biskupa, chce byť len plne súladný s niektorými biskupmi a kňazmi vo svete. Veriaci, prijímajúci Eucharistiu s pokľaknutím, a s nemoderne prejavovanou úctou, sú nimi zastrašovaní..

Choďte sa postaviť teda na koniec radu. Aby ste boli všetkým na očiach a všetci vás videli – alebo si to ešte dobre rozmyslite…

Aj keď nie je často jasné, kde je koniec radu.. ale to nevadí. Ak sa nechtiac aj niekedy predbehnete, tak stretnete sa zakaždým s odporom podávajúceho sväté prijímanie.

Budete napomínaní v kostole pred každým inak sa stavajúcim voči Eucharistii, je to rozdelenie v Cirkvi, ale to nevadí. Tvrdenia, že stačí všetkým iba jedno pokľaknutie pred Bohom, je neželaným dôsledkom zastrašovania. Ale pre veriaceho je to napomínanie za kľaknutie si pred Bohom, čo robil po celý svoj život. A čo je u neho bytostnou vnútornou potrebou. V celej histórii Cirkvi doposiaľ nikdy neboli veriaci posudzovaní za pokľaknutie pred Eucharistiou pri svätom prijímaní. Zaváňa to aj nečakaným formalizmom, aj nepochopením, prečo si ľudská duša chce pred Bohom pokľaknúť pri najposvätnejšej chvíli celého života – pri príchode najsvätejšieho Boha do duše človeka.

Veď všetci biskupi s tou najhlbšou úctou neustále presadzovali u veriacich pokľaknutie si pri svätom prijímaní pred Eucharistiou.

Ani príchod tzv. protipandemických opatrení do Cirkvi nezasiahol do kľaknutia si pred Bohom pri prijatí Eucharistie. Nečakaný odmietavý prístup k pokľaknutiu si pred Bohom mimoriadne hlboko zasahuje do individuálneho prežívania prijatia najsvätejšej Eucharistie.

Chvejúca sa duša je pred svojim Bohom a Spasiteľ s najväčšou slávou do nej prichádza. V celom svojom milosrdenstve, voči často hriešnemu konaniu tejto duše voči Bohu. Je tu len duša a Boh. Nikto nehľadí na ostatných prijímajúcich, aby hľadal svoje vlastné povýšenie. Iba Boh je pre dušu dôležitý. Kto by pri svojich častých previneniach voči svätému Bohu, chcel pred Bohom vlastné pyšné povyšovanie sa? Kto by nehľadel celou bytosťou vo vrúcnej láske na Boha samého?

Ale podľa niektorých kňazov a predstavených kľaknutie pred Najsvätejšou Eucharistiou pri svätom prijímaní znamená nevzdanie úcty voči Bohu! Takéto tvrdenia doteraz boli v Cirkvi úplne nepredstaviteľné. Vždy sa prejavovala náležitá úcta a skutočný rešpekt k veriacemu, ktorý si pokľaknutím pri svätom prijímaní pred Eucharistiou hlboko ctil svojho Boha.

Nie je tu zrazu dôležitý Boh ani srdcia veriacich? Kam by dospela celá Cirkev, ak by to malo byť nečakanou normou po viac ako tisícročí najväčšej úcty k Bohu, doposiaľ s láskou praktizovanej? Vari všetko sa má v Cirkvi premeniť? Akútna kríza Cirkvi je krízou Eucharistie.

Obdivuhodný a všeobecne Cirkvou uznávaný pápež Benedikt XVI. nám často venoval výzvu “On je tu, pokľaknime“.

Čo znamená táto kríza pre Slovensko?
Anjeli kľačia pred nesmierne velebným svätým Bohom pri svätom prijímaní. Len my teraz nemáme tú milosť to vidieť! Milosrdný Pán Boh pri pokľaknutí pred Ním pri svätom prijímaní hriech nevidí. A nestačí Mu, že tu ide o angažovanie sa modernizmu. On jedine posudzuje úmysly srdca. On iba vie posúdiť správne, či niekto nemá, alebo má pýchu pri kľaknutí si pred Eucharistiou vo svätom prijímaní. V jeho nekonečne svätom pohľade nie je to možné, prijať ľudský omyl ani úmysel. Kľaknutie veriacich počas svätého prijímania by nemalo byť považované za hriešne.

Všetky prejavy terajšieho modernistického zamedzovania pokľaknutia si pred Bohom voči veriacim sú citeľne nespravodlivé. Vidí tiež jasne nepriazeň modernizmu voči úctivému prijímaniu Eucharistie do úst. A táto sa nedá zakryť už ani pred ľuďmi. V žiadnych úvahách kňazov a predstavených by nemal pôsobiť úmysel odmietnutia svätého prijímania pokľačiačky. Bránia tomu predpisy všeobecnej Cirkvi, ktoré v Cirkvi odzrkadľujú veľmi hlbokú eucharistickú lásku. Náhle úpravy na miestach lokálneho prístupu veriacich k Najsvätejšej Eucharistii zraňujú a dezorientujú veriacich.

Môžu sa také necitlivé a nečakané moderné zatláčanie veriacich vo svete, pri kľačaní pred Bohom prehlásiť za lásku? Modernizmus to dokáže prehlásiť aj za lásku, ale iba neláskavou a nátlakovou formou. Narušuje sa úcta k Sviatostnému Spasiteľovi zaužívaná a uplatňovaná od prvých storočí až doposiaľ v celej histórii Cirkvi. Pritom sa zohľadňuje, že osobitne prijímanie Eucharistie do úst je starobylá cirkevná prax, ktorá lepšie zabraňuje zneužívaniu Eucharistie a smeruje tiež k väčšej úcte pri prijímaní.

Preto by nemalo pôsobiť u niektorých kňazov a ich predstavených, že vo svojich úpravách prístupu ku Spasiteľovi majú právo voči veriacim aj na omyl, podľa vlastnej úvahy. Pred Bohom nepôsobí uistenie ani istota, že kľaknutie si pri svätom prijímaní je hriechom pýchy, povýšenosti alebo dokonca nelásky k ostatným veriacim. Takúto istotu nemá nikto. Súčasne je znepokojivé a osobitne necitlivé pozmeniť platnú Eucharistickú úctu iba z dôvodu, aby bolo menej pokľaknutí pred Bohom; pretože jedno cez svätú omšu stačí. Aj takéto sú ľudské názory. Ale nestačí to túžbe duše, kľaknúť si pred svojim Bohom vtedy, keď stojí priamo pred Ním. Veď je to úžasná skutočnosť, že človek sa náhle postaví pred živého Boha.

Je zneužitím lásky, pokiaľ niektorý kňaz vytvára napätie nesympatiou, alebo nepríjemným postojom, keď veriaci túži kľaknúť si počas svätého prijímania, alebo Najsvätejšiu Eucharistiu prijať pokľačiačky.

Taktiež je to strata eucharistickej úcty, ak sa veriacim bráni v ich dlho prežívanej a bežnej úcte k Najsvätejšej Eucharistii. A táto úcta sa teraz má prehlasovať za výnimočnú. Nejde tu o opravdivosť lásky, v takejto neobvyklej nátlakovej forme to je len málo príjemný príchod modernizmu. K tomuto je zrejmý pohľad na okolité krajiny, také výnimočnosti ani v Česku či Poľsku vôbec nenastoľujú, nie je to vôbec téma, či niekto si úprimne a slobodne kľakne počas svätého prijímania.

Signatári výzvy:
Kňazi:

Vdp. Štefan Mordel, katolícky kňaz

P. Richard Jombík, prior OH

P. Pius Jaroslav Majerovič OP

Vdp. Ján Košiar, katolícky kňaz

Laici:

Anton Čulen, Aliancia za nedeľu – Slovensko, o.z., predseda

Ján Chlup, Aliancia za nedeľu – Slovensko, o.z., tajomník

Jozef Šimonovič, herec a recitátor

Mgr. Lenka Bašnáková, koordinátorka dobrovoľníkov

Branislav Michalka, Nadácia Slovakia Christiana – správca

Matej Gavlák, Nadácia Slovakia Christiana

Milan Paulus, Nadácia Slovakia Christiana

PaedDr. Miroslav Holečko, predseda Spoločností svätého Gorazda

Ing. Marián Tkáč, PhD. podpredseda Spoločností svätého Gorazda

Martin Fusek, Slovenskí Katolíci o.z.

Katarína Kováčová, Slovenskí Katolíci o.z.

Patrik Mikula, Slovenskí Katolíci o.z.

MUDr. Daniela Kicková

Ing. arch. Michaela Mendus

Mária Novosadová

Mária Novosadová ml.

Igor Zbojan

Miroslav Bielik

Miroslav Šuňal, Katolícky kontrarevolucionári

Mgr. Bc. Martin Komár – obchodný zástupca

alianciazanedelu.sk/archiv/15803