Svätý ...I V A N ...P U S T O V N Í K-sviatok 8.júl
Svätý Ivan-pustovník-sviatok 8.júl
Svätý Ivan bol podľa legendy prvý pustovník v Čechách, žil vraj v 9. storočí v dnešnom Svätom Jáne pod Skalou. Bol synom kresťanského kniežaťa Hostimila...Žil v pustých horách juhozápadne od Prahy...v lesoch pri rieke Berounke...
kráľ Hostimil /Gostomysl/-otec Ivana
Dátum a miesto narodenia: 800 po Kr., Česko
Dátum úmrtia: 851 po Kr., Česko
Rodičia : Hostimil , Alžbeta
Atribúty : kríž, palica, srnko (laň)
Sviatok : 8. júla
Svätý Ivan (Ján) Český pochádzal z chorvátskych Slovanov, z kráľovského rodu. Na slovanskej Morave sa vtedy šírila kresťanská viera pôsobením svätých bratov Cyrila a Metoda. Vydal sa tak cez Uhorsko, Moravu, až napokon dorazil do českej zeme, kde sa usídlil okolo roku 864. Žil v jaskyni blízko prameňa, živil sa lesnými plodmi a mliekom lane, ktorú mu poslal Boh. Prežil tam štyridsaťdva rokov a po celé tie roky ho nezazrel žiaden človek.
Ku koncu svojho života sa svätý Ivan stretol s kniežaťom Borivojom, ktorý pri love zasiahol šípom jeho laň a tá ho doviedla k jaskyni, kde zahynula. Knieža pozval svätého pustovníka k sebe na hrad Tetin.
Knieža Borivoj
Knieža Borivoj a Ľudmila
Sv. Ivan, Ján čili Jovan, pochádzal zo vznešeného rodu. Otec jeho bol bielochorvátsky kráľ Hostimil; matka menovala sa Alžbeta. Nábožní rodičia vychovávali ho v bázni Božej. Už v mladom veku zatúžil, že podľa rady Spasiteľovej svet opustí a jedine Bohu slúžiť bude. Odriekol sa vznešeného postavenia a bohatstva, rozlúčil sa s milými rodičmi, a odišiel do cudziny. I cestoval naším Uhorskom, hlásal slovo Božie pohanom, viedol pustovnícky život a mnohých ľudí získal svätej viere Kristovej.
Prostred deviateho storočia zašiel až do Čiech za panovania kniežaťa Neklana. Pri potoku Lodenici vyhľadal si jaskyňu a v nej býval. Tu podstúpil sv. Ivan tuhý boj s mnohými pokušeniami. Zarmútený chcel obľúbenú pustovňu opustiť. I zjavil sa mu sv. Ján Krstiteľ, potešil ho a obdaroval krížom. A od toho času premáhal udatné sv. Ivan každé pokušenie. Žil blažene vo svojej pustovni, v Božej prírode, kde povetrie čistejšie, nebe jasnejšie je, a s Bohom úprimnejšie obcovať sa dá.
Behom štyridsať rokov žil sv. Ivan v tej pustovni v najväčšej chudobe a v najprísnejšej kajúcnosti. Modlitba a sväté rozjímanie boly jeho ustavičnou prácou.
Od mnohého kľačania vytlačily sa jeho kolená v tvrdej skale. Lesné ovocie a korienky, jako i mlieko, ktoré mu podávala krotká laňka, boly pokrmom jeho. Okolitý ľud prichádzal k nemu, aby počúval slovo Božie. Mnohí povzbudení jeho svätým životom opustili svoje modly a dali sa pokrstiť.
Keď život sv. Ivana ku koncu sa chýlil, panoval v Čechách prvý kresťanský knieža Borivoj.
Knieža poľoval jedného dňa v tom kraji. I postrieľal šípom laňku pustovníkovu. Miesto krvi tieklo z jej rany mlieko. Ranená laňka pribehla k jaskyni. Borivoj ju nasledoval. A veľmi sa zadivil, keď z jaskyne vystúpil muž, vekom zoslabený, s tvárou zarastenou, v dlhé a hrubé rúcho odený, ktorý kniežaťu prísnymi slovami karhal, že mu tú lanku postrieľal.
Preľaknutý Borivoj pýtal sa pustovníka: «V mene Pána Ježiša Krista pýtam sa teba, muž Boží, kto si a čo tu robíš ?» — «Ja som služobník Boží Ivan», odpovedal sv. pustovník. Nábožný Borivoj prosil sv. muža za odpustenie, že mu lanku postrieľal, a volal ho na svoj hrad Tetín.
Sv. Ivan uposlúchol ich a na veľké prosby išiel s nimi na Tetín. Ale iba krátky čas medzi nimi strávil. On chcel zomrieť na púšti, kde toľké roky bohumilý život viedol. Keď cítil, že blíži sa jeho posledná hodina, vrátil sa do svojej jaskyne a pripravoval sa na blízku svoju smrť. A keď prišiel deň, v ktorom duša jeho z telesnej schránky vyslobodiť sa mala, zjavené bolo sv. Ľudmile, že sv. Ivan umiera.
Poučenie.
Sv. Ivan, pustovník, je jakoby stálym kazateľom tej pravdy Kristovej: «Čo prospeje človekovi, keby celý svet získal, na duši svojej však ujmu trpel?» On, ako niekedy sv. Ján Krstiteľ na rieke Jordáne, hlásal pokánie a sebazapieranie pri potoku Lodenici svojím prísnym životom a učil ľud tamojší, ako sa má seba zapierať a Bohu slúžiť. On nasledoval radu Spasiteľovu, ktorého sv. učenie dokonále si osvojil.
Musíme potláčať všetky svoje zlé náchylnosti, lebo tak žijú opravdiví kresťania!
Modlitba.
Ó Bože, ktorý nás pamiatkou sv. Ivana pustovníka potešuješ, popraj nám milostivé, žeby sme jeho príklad nasledovali a Teba v nebeskej vlasti s ním oslavovať zaslúžili. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
Svätý Ivan (zvaný korvejský, korvatský, charvátsky či český, tiež svätý Ján Pustovník či svätý Ján Český ) bol podľa legendy prvý pustovník v Čechách , žil vraj v 9. storočí v dnešnom Svätom Jáne pod Skalou . Mal byť synom kresťanského vladára Gostimysla ( Gestimula ), ktorý zahynul roku 844 v boji s Ľudovítom Nemcom , a kráľovnej Alžbety.
Legenda
Označenie „kralevíc charvátsky“, používané v legendách, bolo zvažované ako označenie pre juhoslovanských Chorvátov alebo pre Lužických Chorvátov, ktorí v tom čase obývali Podkrkonošie. Profesor Jozef Vašuca dospel k záveru, že sv. Ivan pochádzal z kmeňa Obodritov medzi dolným tokom Labe a Lubeckou zátokou. Obodritský kráľ Gestimulus padol roku 844 pri trestnom ťažení Ľudovíta Nemca a jeho syn Ivan (vtedy v podobe Unwanus či Unvan) bol ako zajatec poslaný do korvejského kláštora v Sasku . Prízvisko „korvejský“ bolo podľa tejto teórie skomolené na „korvatský“ a „charvátsky“. Svätý Ivan pravdepodobne tiež priniesol z korvejského kláštora do Čiech svätovítsky kult.
Podľa legiend bol sv. Ivan zarastený a mohutné postavy. Antropologický prieskum kostrových pozostatkov nájdených v krypte kostola určil, že pozostatky patrili mužovi zrelého veku, robustnej postavy, trpiaceho pseudodnou, čo by svedčilo o trvalom živote vo vlhkom jaskynnom prostredí. Vek ostatkov bolo datované do 9. až 11. storočia.
Ivanský kult
Bořivoj tu zriadil kaplnku sv. Jána Krstiteľa a ustanovil sem dvoch kňazov. Roku 1033 Břetislav I. kaplnku postúpil ostrovskému kláštoru . Benediktíni tu zriadili prepoštstvo a po zrušení ostrovského kláštora roku 1517 aj opátstvo. Oldřich Zajac z Hazmburka tu nechal postaviť nový kostol. [1] Na prelome 16. a 17. storočia tu bol podľa C. Luraga a KI Dienzenhofera vystavaný nový, barokový kláštorný komplex.
Najstaršie správy boli zničené pri opakovanom narušení kláštornej knižnice: ktorú v 15. storočí postihol rozsiahly požiar, roku 1619 stavovské povstanie a roku 1634 švédske vojská. Najstarším záznamom je nezachovaná staroslovienska legenda O pustovníkovi Ivanovi, kravičovi korvatskom , ktorú dokladá päť opisov zo 17. storočia. Druhý dochovaný záznam je v latinskom protihusitskom rukopise zvanom Kapitulná legenda (pôvodným názvom Contra hereticos) z roku 1465, ktorý je uložený v kapitulnej knižnici Pražského hradu. Roku 1541 spomína legendu Václav Hájek z Libočan vo svojej Kronice Českej. Aj napriek týmto literárnym spracovaniam zostal sv. Ivan medzi českými svätcami skôr okrajovou a mytickou postavou. Za pobelohorskej rekatolizácie ho cirkev využila ako svätca nezaťaženého cirkevnými spormi. V tom čase vzniklo doposiaľ najrozsiahlejšie spracovanie legendy o svätom Ivane, baroková veršová skladba Život svätého Ivana pustovníka od Friedricha Bridela .
V deň pamiatky svätého Ivana (na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa, podľa pravoslávneho kalendára 24. júna, podľa svetského 7. júla) sa sem konali púte a tradovali správy o mnohých zázrakoch, ktoré boli urobené na základe prosieb tunajších pútnikov. [2] Najväčšiu slávu zažili tunajšie púte a zázraky a ivanský kult na prelome 16. a 17. storočia. Po zrušení kláštora roku 1785 záujem o svätcov opadol, znovu ožil v rámci českého národného obrodenia, kedy sa každoročné púte stali národnými manifestáciami.
Roku 1732 presadil pražský arcibiskup Ferdinand gróf Khünburg zjednotenie doteraz na cirkevnej štruktúre nezávislých pustovníkov žijúcich po Čechách do jediného bratstva, ktoré dostalo rehoľu podľa stanov pápeža Benedikta XIII . Takto vzniknuté bratstvo ivanitov sa staralo o pútnické miesta aj kaplnky a jeho členovia pracovali aj ako kostolníci, zvonníci a hrobári. Mária Terézia však zakázala bratstvu prijímať nových členov a roku 1782 patent Jozefa II. bratstvo zrušil a pustovnícky život zakázal.
Pravoslávna cirkev sv. Ivana uctieva, katolícka cirkev k nemu má rozporuplný vzťah. Od najstarších legiend je označovaný za svätého, avšak tento status nie je dnes oficiálne v plnom zmysle uznávaný a niektoré významné pokusy o oficiálne svätorečenie uviazli na nedostatočnej istote o Ivanovej reálnej existencii. Svätý Ivan oslovoval stredovekých svätopiscov, barokových rekatolizátorov i slovenských obrodencov, pre tesné spätosť s prírodou sa k svätému Ivanu ako svojmu patrónu hlásia aj niektorí ekologickí aktivisti. Podľa sv. Ivana je pomenovaná aj druh trávy - kavyl Ivanov , ľudovo zvaný fúzy svätého Ivana.
Svätec mal byť zahrnutý aj do súsošia sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, tam bol však nahradený postavou blahoslavenej (dnes svätej) Anežky Českej .
Odkazy
... Svätý Ivan
Z historického hľadiska patrí Svätý Ján pod Skalou vedľa Karlštejna a starobylého Tetína do trojlístka najvýznamnejších miest na berounsku. Začiatky dejín Sv. Jána siahajú do druhej polovice 9. storočia (ak však pominieme prítomnosť starých Keltov, ktorí na našom okrese pobývali na viacerých miestach, okrem iného
Svätoivanská legenda
Vtedy, okolo roku 880 sem prišiel pustovník Ivan, podľa legendy syn polabského kniežaťa Gostimysla, kráľa Obodritov. Žil vraj celé roky ako pustovník, ktorému za obydlia slúžila jaskyňa nachádzajúca sa pod
Obec Svätý Ján pod Skalou je známym výletným cieľom v Chránenej krajinnej oblasti Český kras. Väčšina turistov ale okrem známej vyhliadky navštívi aj legendárnu Ivanovu jaskyňu.
Svoje nové miesto pre život našiel práve na jednom z najmalebnejších miest dnešnej Chránenej krajinnej oblasti Český kras, v travertínovej jaskyni pod mohutnou skalnou stenou, kde bolo pre život to najcennejšie – silný prameň kvalitnej pitnej vody, dodnes uctievaný ako Ivanov prameň.
Ivan, pustovník
Svätý
Sviatok: 24. jún
† okolo r. 900
Význam mena: Boh je milostivý (hebr.-rus.)
Sv. Ivan bol pravdepodobne synom princa z Dalmácie (dnešné Chorvátsko). Rozhodol sa pre život pustovníka. Štrnásť rokov žil v samote v jaskyni medzi Prahou a Karlštejnom. Nikto o ňom nevedel. Objavili ho poľovníci, ktorí prenasledovali jeleňa. Ten ich doviedol až k jaskyni. Nad hrobom sv. Ivana neskôr postavili benediktínsky kláštor, ktorý po ňom pomenovali.
Miesto, kde sa stretli sv. Ivan a sv. Ján Krstiteľ
Sv. Ivan nás privádza do doby samotných počiatkov českého štátu a je považovaný za prvého českého kresťanského pustovníka. Je významným svätcom, ktorý je vo svätoivanských i svätoľudmilských legendách neoddeliteľný od svätej Ľudmily. Podľa nich sa Ivan dožil vysokého veku a celkom vo svojej jaskyni prežil 42 rokov. Žiť pustovníckym životom v zbožnosti a samote bola úloha určite neľahká.
Legenda hovorí, že ho v jaskyni pokúšali zlí duchovia a rozhodol sa odtiaľ odísť. Ivanovi sa ale na návrší skaly zjavil sv. Ján Krstiteľ, aby ho v tejto slabej chvíli posilnil v jeho odhodlaní, odovzdal mu drevený krížik a vrátil ho späť. Ivan krížikom od sv. Jána Krstiteľa zlých démonov zo svojej jaskyne vypudil av jaskyni zostal až do svojej smrti.
Miesto, kde sa sv. Ján Krstiteľ Ivanovi zjavil, nájdete po ceste na vrchol vyznačené dodnes. Tento bod legendy má zaujímavý podtext. Ivan sa v Čechách ako prvý kresťanský pustovník objavuje vo svojej podstate ešte pred tým, než bolo vďaka přemyslovským kniežatám kresťanstvo na našom území rozšírené a popri Bořivoji a Ľudmile, patrí preto k jeho prvým vyznávačom v Čechách. Má teda podobný osud ako spomínaný sv. Ján Krstiteľ.
Teda svätec, ktorý krstí a hlása kresťanstvo v čase tesne pred zrodením Ježiša Krista, ktorého tiež osobne pokrstil. Z hľadiska samotnej českej histórie je ale dôležitejšie Ivanovo stretnutie s prvými českými přemyslovskými kniežatami – Bořivojom a Ľudmilou.
Pustovník, ktorý odmietol kniežaciu ponuku blahobytu
Legenda ďalej rozpráva o stretnutí pustovníka Ivana s českým kniežaťom a vládcom Bořivojom. Bořivoj pri štvanici na medveďa postrelil Ivanovu ochočenú laň, ktorá ho živila mliekom. Zranená ho doviedla až pred Ivanovu jaskyňu, kde sa obaja stretli. Bořivoj, čerstvo pokrstený arcibiskupom Metodom, bol prekvapený, že v jaskyni našiel osvieteného pustovníka rovnakej viery a svojho činu veľmi ľutoval.
Pozval teda Ivana na svoj neďaleký hrad Tetín, kde sa Ivan zišiel aj s kňažnou Ľudmilou. Ich vzájomné priateľstvo je doložené v mnohých legendách. Bořivoj a Ľudmila Ivanovi ponúkli, aby ďalej zdržiaval na Tetíne. Ivan ale túto kniežaciu ponuku odmietol a vrátil sa do svojej samoty.
Pred svojou smrťou však Ivan oznámil kniežaťu posolstvo od sv. Jána Krstiteľa: „Tebe rozkázal Boh po sv. Jánovi Krstiteľovi, aby si po mojej smrti toto miesto vysvätil za kostol ku cti Panny Márie a sv. Kríža, ale sv. Jána Krstiteľa máš nazvať patrónom.“ Podľa legendy tu knieža Bořivoj po Ivanovej smrti kaplnku naozaj nechal postaviť. To už je ale začiatok ďalšej historickej éry, ktorá sa už nezachovala iba v legendách, ale v historických faktoch.
Úctu k sv. Ivanovi písomne potvrdil Přemysl Otakar I.
Prvú písomnú zmienku o jaskyni sv. Ivana nachádzame až v listine českého kráľa Přemysla Otakara I. z r. 1205. Podľa tejto listiny Ivanovu jaskyňu s pustovňou, hrobom a kaplnkou získal Ostrovský benediktínsky kláštor roku 1037 od českého kniežaťa Břetislava I.
V roku 1310 bolo na tomto mieste založené prebošstvo, avšak v roku 1420 bol materský kláštor benediktínov na Ostrove dobytý husitskými vojskami a zničený. Preživší mnísi sa presunuli do dnešného Sv. Jána , vtedy nazývaného „Svätý Ivan v skalách“. Od roku 1517 sa už datuje definitívne presídlenie mníchov z Ostrova do Svätojánskeho kláštora.
Roku 1584 tu boli znovu nájdené a vyzdvihnuté po stáročia starostlivo ukrývané ostatky sv. Ivana. Úcta k Ivanovi sa šírila do ďalekého okolia a vzrastal aj význam tohto miesta. Od tejto doby tu tiež začala tradícia slávnych svätojánskych pútí.
Roku 1661 tu bol na mieste starého kostola vystavaný nový, veľký barokový kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorého projekt vypracoval taliansky staviteľ Carlo Lurago. V r. 1711 kostol prestaval Krištof Dienzenhofer. Podľa svätojánskeho kostola dostala potom meno aj tunajšiu obec. Ostatné budovy bývalého kláštora boli stavané postupne a do dnešnej podoby boli dokončené v r. 1731. Bohužiaľ, kláštor bol v r. 1785, zrušený cisárom Jozefom II a jeho ďalší osud je značne smutný a turbulentný zároveň. Dnes v priestoroch kláštorného areálu sídli Svätojánska koľaj – vyššia odborná škola pedagogická.
Stredné Čechy, kolíska národných patrónov v odkaze svätej Ľudmily
Svätý Ivan, pustovník, ktorý sa priatelil s kniežaťom Bořivojom a sv. Ľudmilou
Ivan nás vracia až k samotným prvopočiatkom českej štátnosti ak prvým českým přemyslovským kniežatám. Avšak aj po takom dlhom čase môžeme aj dnes vnímať jedinečnosť miesta, kde sa Ivan po celý svoj zbožný život zdržiaval. Silu aj posvätnosť jaskyne vnímame hneď pri vstupe. Je to aj dôvod, prečo bola pôvodná jaskyňa rozšírená a stala sa postupne súčasťou kostola sv. Jána Krstiteľa ako jeho sakrálny priestor. Je to svojim spôsobom unikát - jediný kostol, kde priamo z hlavnej lode prejdete dverami do jaskyne, ktorá je jeho súčasťou. Zachovaný je aj Ivanov prameň, ku ktorému je voľný prístup z bočnej časti kostola.
Je veľmi zaujímavé, že svätý Ivan je uctievaný aj v Pravosláví a do Ivanovej jaskyne chodí uctiť jeho pamiatku aj mnoho pravoslávnych pútnikov. Tento svätý, ktorý stál na samom úsvite najstarších českých dejín, tak dnes spája západné aj východné kresťanstvo.
Relikviár sv. Ivana je dnes bezpečne uložený na Pražskom arcibiskupstve. Pripravuje sa antropologický prieskum Ivanových ostatkov|
Relikviár s Ivanovými ostatkami sa nachádza v súkromnej arcibiskupskej kaplnke na Pražskom arcibiskupstve. V hrobe, ktorý bol v jaskyni objavený, sa totiž zachovali pozostatky celkom troch mužov. Akokoľvek u jedného z nich bolo už potvrdené, že doba aj vek zodpovedá sv. Ivanovi, tak, ako nám ho opisujú legendy, kvôli rôznym snahám o spochybnenie jeho existencie tak sv. Ivana čaká ešte jedna pozemská skúška.
Z týchto dôvodov sa kardinál Dominik Duka rozhodol nechať pri dochovaných ostatkoch ešte raz vykonať moderný antropologický výskum kostí. Zostáva otázka, čo tento výsledok preukáže. Ak výskum potvrdí dobu aj muža, ktorý niekoľko desaťročí žil vo vlhkom prostredí jaskyne, bude to určite úľava pre všetkých, ktorí potrebujú vedecky overené informácie. Avšak národní patróni a svätci nám dodávajú do života silu svojim duchovným pôsobením a to sa nezmení pri akomkoľvek výsledku pripravovaného výskumu.
Svätý Ivan (zvaný korvejský, korvatský, charvátsky či český, tiež svätý Ján Pustovník či svätý Ján Český ) bol podľa legendy prvý pustovník v Čechách , žil vraj v 9. storočí v dnešnom Svätom Jáne pod Skalou . Mal byť synom kresťanského vladára Gostimysla ( Gestimula ), ktorý zahynul roku 844 v boji s Ľudovítom Nemcom , a kráľovnej Alžbety.
Legenda
Označenie „kralevíc charvátsky“, používané v legendách, bolo zvažované ako označenie pre juhoslovanských Chorvátov alebo pre Lužických Chorvátov, ktorí v tom čase obývali Podkrkonošie. Profesor Jozef Vašuca dospel k záveru, že sv. Ivan pochádzal z kmeňa Obodritov medzi dolným tokom Labe a Lubeckou zátokou. Obodritský kráľ Gestimulus padol roku 844 pri trestnom ťažení Ľudovíta Nemca a jeho syn Ivan (vtedy v podobe Unwanus či Unvan) bol ako zajatec poslaný do korvejského kláštora v Sasku . Priezvisko „korvejský“ bolo podľa tejto teórie skomolené na „korvatský“ a „charvátsky“. Svätý Ivan pravdepodobne tiež priniesol z korvejského kláštora do Čiech svätovítsky kult.
Podľa legendy Ivan najskôr odmietol nastúpiť po svojom otcovi na kráľovský stolec a odišiel do kláštora, ale po krátkom čase sa rozhodol pre pustovnícky či misionársky život. Odišiel preto do Čiech a usadil sa, za čias kniežaťa Neklana , v nepriestupnom lese v jaskyni pod skalou pri prameni vody. Živil sa lesnými plodmi a mliekom ochočenej lesnej lane. Tu prežil v modlitbe a poste 42 rokov nikým nevidený, pričom odolal mnohým pokušeniam. Keď už sa skoro rozhodol opustiť pustovnícky život, zjavil sa mu Ján Krstiteľ , daroval mu k obrane pred pokušením kríž a vyzval ho, nech neodchádza. Keď Ivana opäť pokúšal bes, udrel ho Ivan krížom tak, že bes vyletel z jaskyne av strope po ňom zostala diera.
Podľa legendy jedného dňa český knieža Bořivoj I. sídliaci na Tetíne, na love stíhal ranenú laň až ku skale blízko Ivanovej jaskyne, kde ju skolil kopijou. Zo smrteľnej rany namiesto krvi vytieklo mlieko v množstve, ktorého sa knieža aj jeho družina dosýta napili. Potom sa vynoril pustovník Ivan, kniežaťa oslovil menom a spýtal sa ho, prečo skolil jeho laň. Potom sa Bořivojovi predstavil. Odmietol ponuku žiť na Bořivojovom dvorci a namiesto toho si vyžiadal kňaza. Ivan navštívil Bořivojovo sídlo, aby sa zúčastnil bohoslužby slúžiacej kňazom Pavlom, ale okrem svätého prijímania nič iné nejedol ani nepil a ani na koňa po ceste nevsadol. Kňazovi Pavlovi Ivan rozprával o svojom stretnutí s Jánom Krstiteľom, vyjadril želanie byť pochovaný vo svojej jaskyni a oznámil, že v jej blízkosti budú vybudované tri kaplnky. Vyžiadal si ešte pergamen a černidlo, ktorými spísal, že je synom charvátskeho vladára Gostomysla.sväté Ľudmily .
Čoskoro po návrate do svojej pustovne zosnul a bol Bořivojom so cťou pochovaný. Smrť svätého Ivana je datovaná do obdobia rokov 882-893. ( Vitae Sanctorum kladie jeho smrť do doby okolo roku 900.)
Podľa legiend bol sv. Ivan zarastený a mohutné postavy. Antropologický prieskum kostrových pozostatkov nájdených v krypte kostola určil, že pozostatky patrili mužovi zrelého veku, robustnej postavy, trpiaceho pseudodnou, čo by svedčilo o trvalom živote vo vlhkom jaskynnom prostredí. Vek ostatkov bolo datované do 9. až 11. storočia.
Ivanský kult
Bořivoj tu zriadil kaplnku sv. Jána Krstiteľa a ustanovil sem dvoch kňazov. Roku 1033 Břetislav I. kaplnku postúpil ostrovskému kláštoru . Benediktíni tu zriadili prepoštstvo a po zrušení ostrovského kláštora roku 1517 aj opátstvo. Oldřich Zajac z Hazmburka tu nechal postaviť nový kostol. Na prelome 16. a 17. storočia tu bol podľa C. Luraga a KI Dienzenhofera vystavaný nový, barokový kláštorný komplex.
Najstaršie správy boli zničené pri opakovanom narušení kláštornej knižnice: ktorú v 15. storočí postihol rozsiahly požiar, roku 1619 stavovské povstanie a roku 1634 švédske vojská. Najstarším záznamom je nezachovaná staroslovienska legenda O pustovníkovi Ivanovi, kravičovi korvatskom , ktorú dokladá päť opisov zo 17. storočia. Druhý dochovaný záznam je v latinskom protihusitskom rukopise zvanom Kapitulná legenda (pôvodným názvom Contra hereticos) z roku 1465, ktorý je uložený v kapitulnej knižnici Pražského hradu. Roku 1541 spomína legendu Václav Hájek z Libočan vo svojej Kronice Českej. Aj napriek týmto literárnym spracovaniam zostal sv. Ivan medzi českými svätcami skôr okrajovou a mytickou postavou. Za pobielohorskej rekatolizácie ho cirkev využila ako svätca nezaťaženého cirkevnými spormi. V tom čase vzniklo doposiaľ najrozsiahlejšie spracovanie legendy o svätom Ivane, baroková veršová skladba Život svätého Ivana pustovníka od Friedricha Bridela .
V deň pamiatky svätého Ivana (na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa, podľa pravoslávneho kalendára 24. júna, podľa svetského 7. júla) sa sem konali púte a tradovali správy o mnohých zázrakoch, ktoré boli urobené na základe prosieb tunajších pútnikov. Najväčšiu slávu zažili tunajšie púte a zázraky a ivanský kult na prelome 16. a 17. storočia. Po zrušení kláštora roku 1785 záujem o svätcov opadol, znovu ožil v rámci českého národného obrodenia, kedy sa každoročné púte stali národnými manifestáciami.
Roku 1732 presadil pražský arcibiskup Ferdinand gróf Khünburg zjednotenie doteraz na cirkevnej štruktúre nezávislých pustovníkov žijúcich po Čechách do jediného bratstva, ktoré dostalo rehoľu podľa stanov pápeža Benedikta XIII . Takto vzniknuté bratstvo ivanitov sa staralo o pútnické miesta aj kaplnky a jeho členovia pracovali aj ako kostolníci, zvonníci a hrobári. [1] Mária Terézia však zakázala bratstvu prijímať nových členov a roku 1782 patent Jozefa II. bratstvo zrušil a pustovnícky život zakázal.
Pravoslávna cirkev sv. Ivana uctieva, katolícka cirkev k nemu má rozporuplný vzťah. Od najstarších legiend je označovaný za svätého, avšak tento status nie je dnes oficiálne v plnom zmysle uznávaný a niektoré významné pokusy o oficiálne svätorečenie uviazli na nedostatočnej istote o Ivanovej reálnej existencii. Svätý Ivan oslovoval stredovekých svätopiscov, barokových rekatolizátorov i slovenských obrodencov, pre tesné spätosť s prírodou sa k svätému Ivanu ako svojmu patrónu hlásia aj niektorí ekologickí aktivisti. Podľa sv. Ivana je pomenovaná aj druh trávy – kavyl Ivanov , ľudovo zvaný fúzy svätého Ivana.
Svetec mal byť zahrnutý aj do súsošia sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, tam bol však nahradený postavou blahoslavenej (dnes svätej) Anežky Českej .
V Rímskom martyrológiu z roku 2004 sa už spomienka na sv. Ivana nenachádza.
Svätý
Sviatok: 24. jún
† okolo r. 900
Význam mena: Boh je milostivý (hebr.-rus.)
Sv. Ivan bol pravdepodobne synom princa z Dalmácie (dnešné Chorvátsko). Avšak pravdepodobná je verzia,že pochádzal k kmeňa Charvátov zo severných Čiech...Rozhodol sa pre život pustovníka. Štrnásť rokov žil v samote v jaskyni medzi Prahou a Karlštejnom. Nikto o ňom nevedel. Objavili ho poľovníci, ktorí prenasledovali jeleňa. Ten ich doviedol až k jaskyni. Nad hrobom sv. Ivana neskôr postavili benediktínsky kláštor, ktorý po ňom pomenovali.
Svätý Ján pod Skalou
Svatý Jan pod Skalou je obec v Stredočeskom kraji, okres Beroun, ktorá spoločne s Karlštejnom a starodávnym Tetínom patria medzi najzaujímavejšie turistické lokality okresu. Obec, ležiaca v nadmorskej výške 233 metrov nad morom má asi 132 (v roku 2006) obyvateľov a rozlohu 4,09 ha.
História obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1037.
Kostol sv. Jána Krstiteľa je baroková stavba s bohatou vnútornou výzdobou. Uprostred kostola stojí náhrobok sv. Ivana, kde je umiestnená schránka so svätcovými ostatkami. Kostol je prepojený so starým skalným kostolom – jaskyňou sv. Ivana. V časti skalného kostola je zachovaná prirodzená travertínová jaskyňa, zdobená pôvodnou kvapľovou výzdobou. Hneď vedľa kostola, pod oknom Ivanovej jaskyne, vyviera silný prameň liečivej vody, Prameň svätého Ivana.
V kostole sa nachádzajú jaskynné priestory, v ktorých podľa legendy žil a bol pochovaný v 9. storočí pustovník Ivan, syn polabského kniežaťa Gostimysla (skúmaním pozostatkov kostry potvrdilo, že kostra je tisíc rokov stará, že to bol muž, ktorý žil dlho vo vlhkom prostredí a živil sa vegetariánskou stravou). Miestnymi ľuďmi bol od začiatku považovaný za Svätého Ivana a prvého českého svätca (aj keď neoficiálne) ešte pred sv. Ludmilou a sv. Václavom.
Najkrajšia v Svatom Janovi je impozantná vápencová Svätojánska skalná stena, ktorá sa vypína do výšky 210 m nad okolitý terén a dominuje tak celému okoliu.
V obci je cintorín s kaplnkou postavenou v neogotickom slohu. V krypte kaplnky sa nachádza rodinná hrobka Bergerovcov. Kaplnku s rodinnou hrobkou nechal postaviť v rokoch 1847 – 1849 JUDr. Maxmilián Berger, predseda spolku pre postavenie Národného divadla v Prahe.
Svatým Janom preteká potok Loděnica, miestne nazývaný Kačák, ktorý na svojom toku k ústiu do Berounky preráža pod kopcom Třesina pri neďalekej obci Hostim vrstvy devónskych vápencov a vytvára pôsobivú skalnú stenu.
Neklan bol jeden zo siedmich bájnych českých kniežat , potomok legendárnych Přemysla a Libuše , podľa Kozmy otec tiež legendárneho Hostivíta .
Jedna z teórií týkajúcich sa počtu týchto kniežat je podopretá románskymi freskami na stenách rotundy v Znojme . Ale identita týchto postáv nie je jasná, napríklad tvrdí, že tieto fresky zobrazujú historicky doložené Přemyslovce vrátane moravských údelníkov. Neklan – Wikipedie
Lucká vojna
Neklan mal byť mierny a dobromyseľný a do bojov za seba posielal svojho dvojníka Tyra-Čestmíra (identický motív nájdeme u Homéra : Patroklos rovnakú službu preukázal Achillovi ). V Luckej vojne vraj pobil Neklanov nepriateľov a sám zomrel. Neklan sa ujal siroty po porazenom kniežaťu Vlastislavovi a zveril ho svojmu priateľovi Durynkovi . Ten ale dieťa zavraždil, pretože sa domnieval, že mu knieža bude vďačný. Keď si prišiel pre odmenu, bola taká, že si mohol vybrať spôsob smrti: prebodnutie, skok zo skaly alebo obesenie. Durynk sa potom mal sám obesiť na starej jelši blízko Prahy.
Dokazuje sa, že Kosmas pri líčení podrobností Luckej vojny vychádza zo staršieho franského zdroja. Kosmas v Luckej vojne zrejme popisoval historickú udalosť z obdobia neskoršej ako z obdobia predborivojovského , totiž pravdepodobne pohraničnú bitku kniežaťa Boleslava I. z roku 936 .
Neklan údajne mnoho rokov úspešne vládol českej krajine. Jeho nástupcom sa stal Hostivít a mladšiemu Depoltovi pripadla zem Kouřimská .
Pôvod mena
Meno Neklan zaznamenal vo svojej Kronike českej Kosmas , prevzala ho aj väčšina historikov z 19. storočia, vrátane Františka Palackého . Pôvod mena možno odvodiť od slova šalát . Prefix nie potom má značiť mierumilovnosť.
Záviš Kalandra uvádza, že mená siedmich mýtických českých kniežat sú odvodené zo starých slovanských názvov dní v týždni. Neklan by ako šiesty z nich zodpovedal piatku .
Podľa teórie Vladimíra Karbusického pochádza dvanásť mien mytických postáv českej histórie vrátane siedmich kniežat z úryvku staroslovienskeho (či staročeského) textu - posolstvo Čechov k Frankom v 9. storočí . V tomto texte malo byť napísané: Krok' kazi (Tetha), lubo premyslel, nezamyslel m'nata voj'n u'ni zla, kr'z my s' neklan (am), gosti vit , čo sa vykladá ako : Zastav svoje kroky, Tetha (oslovenie vtedajšieho vodcu Frankov, poprípade západných susedov všeobecne) a radšej premýšľaj, nezamýšľam na teba vojnu ani zla, krížu my sa neklaníme, hostí vítame . Text je zachovaný v znojemskej kaplnke. Renomovaný historik Dušan Treštík k tomu napísal: „[...] Karbusického objav, vysvetlenie Kozmovho zoznamu kniežat ako pozostatku hrdinskej piesne o bojoch s ‚Teutmi' (Nemci) [...] je rovnako nápaditý ako absurdný a nezaslúži si preto ani komentáre.“