lebo je rozdiel ked diabol vyčita knazovi hriech za ktorý sa hambí a ho urobí malomyselným ako ked by mu vyčital hriech, kvôli čomu by potom robil pokánie.

Rozdiel je v tom, že napr. pri exorcizme diabol cez posadnutého vyčital knazovi jeho hriechy nečistoty. Kedže tam boli aj iní ludia, tak v knazovi to vyvolalo hambu a malomyselnosť, čo napokon vyustilo k tomu, že exorcizmus ani nedokončil. Diabol vedel, že ked to povie, tak knaza tým uvedie do hamby a nebude môcť pokračovať s exorcizme s pevnou vierou. Taktiež vedel, že ten knaz sa svojho hriechu (neresti) nevie zbaviť i ked ho lutuje, takže tým ako to vyčital počas exorcizmu, tak docielil dvojaký zámer: nedokončenie exorcizmu a ani zbavenie sa neresti.

Kdežto keby počas exorcizmu diabol vyčital knazovi že prijma do ruky Eucharistiu, mohlo by sa stať, že ten knaz si uvedomí svoj hriech a zbaví sa ho potom... ale to by bol ešte ten lepší pripad pre knaza a horší pre diabla. To diabol vie a preto to nepovie.

Ibažeby diabol sa dostal aj do takej situacie, kedy by exorcistom bol zatvrdilí knaz a nechcel sa zrieknuť prijmania do ruky. Taktiež, keby počas exorcizmu boli veriaci ktorí odsudzuju prijmanie do ruky. Mohol by to diabol zneužiť na to, aby vytvoril spor medzi veriacimi a knazom.

To je typická taktika Zlého aj bežne medzi ľudmi ako sa vraví: rozdeluj a panuj!
Rozdeliť veriacich a knaza v nazoroch, viere, v prijmani Eucharistie a potom by mohol docieliť aj to, že exorcizmus neskončí tak skoro a uspešne. O to ide diablovi a preto rozlišuje kedy a čo povedať. Kedy by jeho slová vytvorili atmosferu nedôvery a kedy by tie isté slová vytvorili atmosferu pokánia.