Pápež rekordman Karol Wojtyła je prvým slovanským pápežom a prvým pápežom pochádzajúcim z komunistickej krajiny. Po 456 rokoch je ďalším pápežom, ktorý nepochádza z Talianska. Ján Pavol II. za 25 rokov na Petrovom stolci podnikol sto zahraničných návštev, počas ktorých precestoval viac ako milión kilometrov. V prepočte tak obišiel zemeguľu 29 ráz a prekonal vzdialenosť trikrát väčšiu, ako je diaľka medzi Zemou a Mesiacom. Navštívil 129 krajín a viac ako 600 miest, predniesol 2400 prejavov a na cestách strávil dohromady viac ako pol druha roka - 575 dní. Najdlhšiu cestu absolvoval v roku 1986 do Bangladéša, Singapuru, na Fidži, Nový Zéland, do Austrálie a na Seychely, ktorá trvala 13 dní a merala 48 974 kilometrov. Beatifikoval 1297 blahorečených a kanonizoval 469 svätých, teda viac ako desiatky pápežov pred ním. Od fungovania kanonizačného procesu od roku 1588 do nástupu Jána Pavla II. na úrad Cirkev blahorečila 1201 ľudí a za svätých vyhlásila 302. V zozname svätcov je celkom 6500 blahorečených či svätorečených, vrátane tých, ktorých Cirkev uznala pred rokom 1588. Vatikánska Kongregácia pre blahorečenie a svätorečenie eviduje v súčasnosti takmer 2000 návrhov na blahorečenie či svätorečenie. Viac ako polovica svätých pochádza z Talianska, štvrtina zo Španielska, potom najviac z Francúzska, Poľska a Južnej Ameriky. V USA je jedna svätica, Afrika nemá žiadneho svätého. Tento pápež mal odvahu naraz povýšiť 103 mučeníkov za blahoslavených (Kórea, 5. mája 1984). Vo februári 2001 menoval 44 nových kardinálov. Sväté kolégium dosiahlo vtedy 185 členov, čo je historický rekord. Takmer celé kolégium už menoval Ján Pavol II. Kým v roku 1903 bolo z celkového počtu 82 kardinálov 80 európanov, v roku 2001 zo 185 kardinálov bolo iba 65 kardinálov z Európy. Pápež Ján Pavol II. poprosil 12. marca roku 2000 o odpustenie za omyly a hriechy kresťanov za 2 000 rokov histórie Cirkvi. Je to jediný pápež v histórii, ktorý zažil pád komunizmu. Svätý otec Ján Pavol II. slúžil omšu na najvyššie položenom mieste - v bolívijskom meste La Paz, na náhornej plošine, v nadmorskej výške 4100 metrov, je prvý pápež, ktorý letí v lietadle rýchlosťou Mach 2, dva razy prekonáva zvukovú bariéru. Lietadlo Concorde mu dala k dispozícii vláda v Paríži, keď odchádzal z ostrova Réunion. Uskutočnil cestu do prvého ateistického štátu na svete - Albánska. Za štát bez Boha vyhlásil oficiálne Albánsko Enver Hodža. Donedávna tu považovali každý náboženský úkon za trestný čin. Krutý stalinistický režim tu stihol pozatvárať všetky kostoly a mešity. Ján Pavol II. znovu posväcuje katedrálu v meste Scutari, ktorú predtým premenili na boxerský štadión. Prvý raz po stáročiach pápež vstupuje do židovskej synagógy. V jedno nedeľné odpoludnie Wojtyła ide navštíviť židovskú synagógu, ktorá stojí na nábreží Tiberu, takmer oproti Bazilike svätého Petra. Pápežovi stačí iba prejsť cez rieku, ale i tak cestu nazvali „najdlhšou cestou pápeža“. Židia majú pre rímskeho pápeža špeciálne meno. Volajú ho „Afifior“. V hebrejčine to znamená „Opát Peter“, alebo „Otec Peter“. Vo veľkej rímskej synagóge Wojtyłu víta hlavný rabín Eliáš Toaff. Svätý otec navštevuje luteránsky kostol v Ríme, má prejav v New Yorku, pred zhromaždením OSN. Reční po francúzsky, anglicky, rusky a španielsky, prijíma návštevu Michaila Gorbačova, nebojí sa vstúpiť do rozbombardovaného Sarajeva, na Castrovu Kubu, či v roku 2000 na nepokojný Východ. Muž roka vyzýva proti potratom Americký časopis Time venoval titulný list čísla december 1994 - január 1995 Jánovi Pavlovi II. Označil ho za „Muža roka 1994“ s takýmto odôvodnením: „Myšlienky Jána Pavla II. sa značne odlišujú od myšlienok väčšiny smrteľníkov: sú väčšie.“ Pápež prijal v Ríme 22. mája 1998 talianskych prívržencov Hnutia za život, ktoré bojuje proti legalizácii potratov. Svätý otec povedal: „Za posledných 20 rokov bolo odstránených zo sveta asi tri a pol milióna bábätiek na základe zákona a ďalšie boli zničené potajomky. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj zánik.“ V Poľsku sa 4. júna 1991 pápež vyjadril k obetiam nacizmu a k potratom: „Kde sú korene zločinu nacizmu? V najťažšom hriechu, aký len človek môže spáchať - v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obetí ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín: cintorín nenarodených, cintorín bezbranných, ktorých tváre nebudú poznať ani vlastné matky, ak súhlasia alebo ustúpia pod nátlakom, aby sa im odobral život ešte pred narodením. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty. Vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti?“ Ktorý by mal právo povedať: „Zabitie sa povoľuje,“ či dokonca: „Zabiť treba“ tam, kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. „Národ, ktorý zabíja vlastné deti nemá budúcnosť.“ K eutanázii sa Svätý otec vyjadril: „Nikto nemôže žiadať takýto vražedný čin pre seba, ani pre niekoho zvereného do jeho zodpovednosti, ani nemôže s tým výslovne či implikovane súhlasiť. Nijaká autorita to nesmie zákonne nariadiť ani dovoliť.“ Svätý otec odsudzuje aj rozvody. Aký je to človek, ten Wojtyła? Je to mučeník utrpenia, na ktorého bol spáchaný atentát. Následky nesie dodnes. V roku 1992 mu vyoperovali z hrubého čreva benígny nádor, veľkosti pomaranča. V roku 1994 si zlomil stehennú kosť, čo ho vyradilo z úradu skoro na rok. Bolo to už šiesty raz, čo sa Svätý otec musel liečiť v nemocnici. Vtedy sa vyjadril slovami: „Sú veci, ktoré vládnu nad každým človekom, aj nad pápežom, a teda ich musíme trpezlivo znášať.“ V roku 1996 sa znovu podrobuje chirurgickému zákroku, operácii slepého čreva. Okrem toho mal zlomené rameno. Trápi ho Parkinsonova choroba. Čoraz viac sa stáva zajatcom vo svojom slabnúcom tele. Keď hovorí o sebe, používa poľské slovo „biedaczek“- chudáčik. Úbohý starý pápež. Chveje sa, potáca sa, hovorí málo zrozumiteľne. Je možné vidieť, že v určitých okamihoch smrteľne trpí. Utrpenie sa stalo kľúčom k čítaniu poslednej fázy jeho pontifikátu. Ján Pavol II. ho nevyhľadával, prišlo samo, jedno po druhom. Utrpenie prijal - objal ho ako znamenie z neba, akoby sa malo stať novým spôsobom pápežovej existencie. Neuteká pred utrpením, ani ho neskrýva.
Pri svojom návrate z liečby komplikovanej zlomeniny nohy v roku 1994 povedal zo svojho okna na Námestí svätého Petra: „A skrze Máriu by som chcel vyjadriť svoju vďačnosť za dar utrpenia. Pochopil som, že je to nevyhnutný dar... Počas môjho pobytu v nemocnici som o tomto všetkom uvažoval... Pochopil som, že musím Cirkev priviesť do tretieho tisícročia skrze modlitbu a rozličné iniciatívy, no potom som spoznal, že iba to nestačí: Cirkev musí byť vedená skrze utrpenie...Ešte raz sa musím stretnúť s mocnými tohto sveta a musím hovoriť. Aké argumenty použijem? Zostala mi iba téma utrpenia...Fyzické sily slabnú, ale vnútorná sila nepodlieha fyzikálnym zákonom.“ Popritom je usmievavý, fluidum vyžarujúci človek. Jeho slová: „Nebojte sa“, sú výzvou pre celú Cirkev.
Je to človek, ktorý nenechá nikoho na pokoji. Sám o sebe povedal: „Som ako zametač. Chcel by som vyčistiť cestu, po ktorej by malo postupovať Božie dielo.“ Je to pápež, ktorý priniesol Cirkev do tretieho tisícročia. On nás bezpečne vedie k triumfu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Beda, ak ťa tento pápež nechytí pevne za ruku, on, ktorý nesie tvoje bremeno, a hľadí polozavretými očami, ako ukrižovaný z Cimabue.
Prorok prichádza O pápežovi Jánovi Pavlovi II. nám hovorí Panna Mária vo viacerých zjaveniach. Prostredníctvom Don. Gobbiho : „Dnes si sa modlil za nového pápeža, ktorého moje Nepoškvrnené Srdce dosiahlo od Ježiša pre dobro jeho Cirkvi. Je to syn, ktorého zvlášť milujem, pretože sa zasvätil môjmu Srdcu hneď na začiatku svojho kňažstva. Vy ho musíte podporovať modlitbou, svojou láskou a vernosťou. (17. októbra 1978, po jeho zvolení) Dáva príklad modlitby...Jeho hlas preniká do neba a v spojení s mojím materinským príhovorom, zvoláva práve dnes na toto stratené ľudstvo dážď milostí...Pápež je často obkľúčený veľkou opustenosťou a osamelosťou. Jeho slovo je slovom proroka, ale často padne do bezodnej prázdnoty. Vy musíte byť silnou odozvou jeho slov, ktoré sa musia vždy viac šíriť, počúvať a nasledovať. Dáva príklad sily. Kráča silou svojej veľkej lásky ako všeobecný Pastier a zástupca môjho Syna Ježiša, všade bez strachu. Neobáva sa ani kritiky, ani prekážok. Nedá sa zastaviť ani vyhrážkami, ani atentátmi. Vedený a ochraňovaný mnou prechádza cestou, ktorú som mu predznačila, ako dôveryplné dieťa, ktoré sa vždy nechá nosiť na ramenách. A tak dnes vystupuje na svoju kalváriu a nesie svoj veľký kríž na dobro a záchranu všetkých. To, čo prežíva teraz, som mu už predpovedala. (13. mája 1982, v deň prvého výročia atentátu) Pripomínate si výročie môjho prvého zjavenia vo Fatime 13. mája 1917. V duchu sa cítite úzko spojení s mojím pápežom, Jánom Pavlom II...., ktorý sa v týchto chvíľach modlí v Cova da Iria (Fatima), aby Mi poďakoval za mimoriadnu materskú ochranu, ktorú som mu poskytla, keď som mu zachránila život pri krvavom atentáte, ktorý sa stal pred desiatimi rokmi. Dnes vám potvrdzujem, že toto je pápež môjho tajomstva, pápež, o ktorom som hovorila s deťmi pri zjaveniach. (13. mája 1991) Je to môj pápež. Ja som ho formovala. Ja som ho viedla v každom okamihu cestou jeho osobného zasvätenia vašej Nebeskej Matke.... On je dôležitou súčasťou môjho plánu... Aké mocné sú úklady, ktoré mu kladie do cesty môj protivník! Tí, ktorí mu robia nástrahy na život, čakajú, aby uskutočnili svoj temný plán. ( 13. augusta 1987) Tento pápež je znamením mojej mimoriadnej prítomnosti medzi vami. On bude kameňom úrazu pre všetkých mojich nepriateľov a úskalím veľkého rozdelenia... Čoskoro sa odpad otvorene prejaví. Pred nebezpečenstvom stroskotania vo viere sa budú môcť zachrániť len tí, ktorí zostanú v jednote s pápežom. ( 2. septembra 1980) Ján Pavol II. navštívil Slovensko dvakrát. V roku 1990 a 1995, keď vyhlásil za svätých troch košických mučeníkov, usmrtených protestantskými ozbrojencami v roku 1619. Pôsobili v Košiciach, pri vojnách Gábora Bethlena odmietli prestúpiť ku kalvínom. Blahorečení boli v roku 1915. O Slovensku Svätý Otec vyhlásil nasledovné: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! ... Katolíci nesmú ostať na pokraji sociálneho a politického života... Nestačí hlásiť sa za katolíkov. Je treba dať dôkaz tej skutkovej viery, o ktorej hovorí kniha Skutkov apoštolov. Je to viera, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje v láske... Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“ Tento , smelo môžeme povedať svätý muž príde znovu na Slovensko. Aké dary mu ponúkneme? Rozhádané a rozvedené Slovensko? Odhlasované potraty v parlamente? Odluku Cirkvi od štátu? Odmietnutú zmluvu z Vatikánom? My, zasvätení Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sme vyzvaní Matkou Božou, aby sme mu darovali svoje srdcia, očistené obrátením, modlitbami, pôstom, spoveďami a svätým prijímaním. Modlime sa za Svätého Otca a na jeho úmysly! Spracované podľa L Espresso, tk kbs, KN, iné. Doporučujeme knihu od Domenica del Rio, Ján Pavol II. očami novinára. Vydal Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2002.
„Až tento pápež splní úlohu, ktorú mu zveril Ježiš a Ja zostúpim z neba, aby som prijala jeho obetu, všetci budete zahalení hustou temnotou odpadu, ktorý sa vtedy stane všeobecným. Verný zostane len malý zvyšok, ktorý v týchto rokoch prijal moje pozvanie a nechal sa uzavrieť do bezpečného útočišťa môjho Nepoškvrneného Srdca. A bude to tento malý verný zvyšok, Mnou pripravený a sformovaný, ktorý bude mať za úlohu prijať Krista, ktorý sa vráti k vám v sláve, a začať tak novú éru, ktorá vás očakáva.“ (Panna Mária cez Don Gobbiho 13. mája 1991)
