Farár z malého mesta išiel do kostola povzbudený a motivovaný sláviť ďalšiu večernú omšu, ale hodina uplynula a nikto z mesta neprišiel. Po 15 minútach vchádzajú tri deti, po 20 minútach dvaja mladí ľudia. Rozhodol sa teda začať svätú omšu s piatimi bratmi. Počas omše vošiel pár a posadil sa do zadných lavíc kostola. Kým kňaz kázal a vysvetľoval evanjelium, vošiel ďalší muž, pološpinavý, s povrazom v ruke. Sklamaný a bez pochopenia príčiny slabej účasti veriacich slávil kňaz omšu s láskou a s nadšením kázal. Keď sa vracal domov, napadli ho a zbili ho dvaja zlodeji, ktorí mu zobrali tašku s Bibliou a inými cennosťami. Keď prišiel na faru, obväzoval si rany a opísal ten deň ako: Najsmutnejší deň jeho života, zlyhanie jeho služby a najneúspešnejší deň jeho kariéry; ale... na tom nezáleží, všetko by urobil s Bohom a pre Neho. Po piatich rokoch sa kňaz rozhodol podeliť o tento príbeh s farníkmi kostola. Na konci príbehu sa dôležitý pár v tej farnosti zastaví a povie: „Otče, pár v príbehu, o ktorom si hovoril, sediaci vzadu v kostole sme my. Boli sme na pokraji rozchodu na základe rôznych problémov a nezhôd v našom dome. V ten večer sme sa konečne rozhodli pre náš rozvod, ale najprv sme sa rozhodli prísť do kostola, aby sme opustili svoju vieru a potom každý pokračoval vo svojej ceste. Medzitým, po vypočutí homílie v ten istý večer, sme sa rozhodli, že sa navzájom neopustíme. Výsledkom je, že tu dnes stojíme s obnoveným domom a rodinou.“ Keď manželia hovorili, jeden z najúspešnejších podnikateľov, ktorí pomáhali podporovať Cirkev, zamával a požiadal o slovo, a keď dostal príležitosť, povedal: „Otče, som muž, ktorý prišiel napoly špinavý s povrazom v ruke. Bol som na pokraji bankrotu, stratený v drogách, moja žena a deti odišli z domu kvôli mojim útokom. V tú noc som sa pokúsil zabiť, ale lano sa pretrhlo, tak som si išiel kúpiť ďalšie. Cestou som videl otvorený kostol, rozhodol som sa vstúpiť aj keď som bol veľmi špinavý a s povrazom v ruke. V tú noc ma jeho homília prebodla srdcom a odišiel som odtiaľto s túžbou žiť. Dnes som bez drog, moja rodina sa vrátila domov a stal som sa najväčším obchodníkom v meste. " Pri vchodových dverách sakristie diakon zakričal: „Otče, bol som jedným z tých zlodejov, ktorí ťa okradli. Druhý zomrel v tú istú noc, keď sme vykonali druhú lúpež. V kufríku mal Bibliu. Čítal som ju vždy, keď som sa ráno zobudil. Po dlhom čítaní som sa rozhodol slúžiť v tomto kostole. " Otec bol šokovaný a začal plakať spolu s veriacimi. Koniec koncov, bola to noc, ktorú považoval za noc zlyhania. PONAUČENIE Z PRÍBEHU Cvičte svoje povolanie (práca/poslanie) s oddanosťou bez ohľadu na počet účastníkov. Daj zo seba to najlepšie každý deň, pretože každý deň si nástrojom dobra pre niekoho život. V najhorších dňoch svojho života stále môžete byť pre niekoho požehnaním. Boh môže použiť „zlé okolnosti“ života na dosiahnutie veľkých víťazstiev. Amen.
Kňaz nezlyhal,len plnil svoje poslanie a Boh zatial neviditeľne konal...Aj Ježiš ostal v Getesemany sám...v tú poslednú noc...opustený,lebo apoštoli pospali a nechápali o akú najväčšiu noc v dejinách sa jedná...kedy sa Ježiš rozhodol prijať celý kalich utrpenia...aj keď ostál sám...a tak sa zrodilo vykúpenie a záchrana celého ľudstva všetkých dôb...spomínam si na jedného zbožného kňaza,…More
Kňaz nezlyhal,len plnil svoje poslanie a Boh zatial neviditeľne konal...Aj Ježiš ostal v Getesemany sám...v tú poslednú noc...opustený,lebo apoštoli pospali a nechápali o akú najväčšiu noc v dejinách sa jedná...kedy sa Ježiš rozhodol prijať celý kalich utrpenia...aj keď ostál sám...a tak sa zrodilo vykúpenie a záchrana celého ľudstva všetkých dôb...spomínam si na jedného zbožného kňaza,ktorého potrestali za jeho vernosť Bohu a cirkvi preložením na úplný zapadákov v Čechách...rozpadnutý kostol,porozbíjané okná,popraskané stenny a z fary bol urobený chliev pre dobytok...býval v jednej kôlni,podopretej kolami...ale kňaz si našiel 2 babičky,ktoré doniesol na rukách do kostola a dal do lavice,lebo nemohli chodiť a tak slúžil sv. omšu...ako kedysi v katakombách...a predsa slúžil a plnil svoje poslanie aj za takých pomeroch...a postupne pomaly oživil dávno mrtvu farnosť...