Marieta Ria
12.2K

KŇAZ, KTORÝ ZLYHAL

Farár z malého mesta išiel do kostola povzbudený a motivovaný sláviť ďalšiu večernú omšu, ale hodina uplynula a nikto z mesta neprišiel.
Po 15 minútach vchádzajú tri deti, po 20 minútach dvaja mladí ľudia. Rozhodol sa teda začať svätú omšu s piatimi bratmi. Počas omše vošiel pár a posadil sa do zadných lavíc kostola.
Kým kňaz kázal a vysvetľoval evanjelium, vošiel ďalší muž, pološpinavý, s povrazom v ruke. Sklamaný a bez pochopenia príčiny slabej účasti veriacich slávil kňaz omšu s láskou a s nadšením kázal.
Keď sa vracal domov, napadli ho a zbili ho dvaja zlodeji, ktorí mu zobrali tašku s Bibliou a inými cennosťami. Keď prišiel na faru, obväzoval si rany a opísal ten deň ako:
Najsmutnejší deň jeho života, zlyhanie jeho služby a najneúspešnejší deň jeho kariéry; ale... na tom nezáleží, všetko by urobil s Bohom a pre Neho.
Po piatich rokoch sa kňaz rozhodol podeliť o tento príbeh s farníkmi kostola. Na konci príbehu sa dôležitý pár v tej farnosti zastaví a povie: „Otče, pár v príbehu, o ktorom si hovoril, sediaci vzadu v kostole sme my. Boli sme na pokraji rozchodu na základe rôznych problémov a nezhôd v našom dome. V ten večer sme sa konečne rozhodli pre náš rozvod, ale najprv sme sa rozhodli prísť do kostola, aby sme opustili svoju vieru a potom každý pokračoval vo svojej ceste. Medzitým, po vypočutí homílie v ten istý večer, sme sa rozhodli, že sa navzájom neopustíme. Výsledkom je, že tu dnes stojíme s obnoveným domom a rodinou.“
Keď manželia hovorili, jeden z najúspešnejších podnikateľov, ktorí pomáhali podporovať Cirkev, zamával a požiadal o slovo, a keď dostal príležitosť, povedal: „Otče, som muž, ktorý prišiel napoly špinavý s povrazom v ruke. Bol som na pokraji bankrotu, stratený v drogách, moja žena a deti odišli z domu kvôli mojim útokom. V tú noc som sa pokúsil zabiť, ale lano sa pretrhlo, tak som si išiel kúpiť ďalšie. Cestou som videl otvorený kostol, rozhodol som sa vstúpiť aj keď som bol veľmi špinavý a s povrazom v ruke. V tú noc ma jeho homília prebodla srdcom a odišiel som odtiaľto s túžbou žiť. Dnes som bez drog, moja rodina sa vrátila domov a stal som sa najväčším obchodníkom v meste. "
Pri vchodových dverách sakristie diakon zakričal: „Otče, bol som jedným z tých zlodejov, ktorí ťa okradli. Druhý zomrel v tú istú noc, keď sme vykonali druhú lúpež. V kufríku mal Bibliu. Čítal som ju vždy, keď som sa ráno zobudil. Po dlhom čítaní som sa rozhodol slúžiť v tomto kostole. "
Otec bol šokovaný a začal plakať spolu s veriacimi. Koniec koncov, bola to noc, ktorú považoval za noc zlyhania.
PONAUČENIE Z PRÍBEHU
Cvičte svoje povolanie (práca/poslanie) s oddanosťou bez ohľadu na počet účastníkov.
Daj zo seba to najlepšie každý deň, pretože každý deň si nástrojom dobra pre niekoho život.

V najhorších dňoch svojho života stále môžete byť pre niekoho požehnaním.
Boh môže použiť „zlé okolnosti“ života na dosiahnutie veľkých víťazstiev.
Amen.
piakatarina shares this
11.1K
Velmi pekne
Kamil Horal
Kňaz nezlyhal,len plnil svoje poslanie a Boh zatial neviditeľne konal...Aj Ježiš ostal v Getesemany sám...v tú poslednú noc...opustený,lebo apoštoli pospali a nechápali o akú najväčšiu noc v dejinách sa jedná...kedy sa Ježiš rozhodol prijať celý kalich utrpenia...aj keď ostál sám...a tak sa zrodilo vykúpenie a záchrana celého ľudstva všetkých dôb...spomínam si na jedného zbožného kňaza,…More
Kňaz nezlyhal,len plnil svoje poslanie a Boh zatial neviditeľne konal...Aj Ježiš ostal v Getesemany sám...v tú poslednú noc...opustený,lebo apoštoli pospali a nechápali o akú najväčšiu noc v dejinách sa jedná...kedy sa Ježiš rozhodol prijať celý kalich utrpenia...aj keď ostál sám...a tak sa zrodilo vykúpenie a záchrana celého ľudstva všetkých dôb...spomínam si na jedného zbožného kňaza,ktorého potrestali za jeho vernosť Bohu a cirkvi preložením na úplný zapadákov v Čechách...rozpadnutý kostol,porozbíjané okná,popraskané stenny a z fary bol urobený chliev pre dobytok...býval v jednej kôlni,podopretej kolami...ale kňaz si našiel 2 babičky,ktoré doniesol na rukách do kostola a dal do lavice,lebo nemohli chodiť a tak slúžil sv. omšu...ako kedysi v katakombách...a predsa slúžil a plnil svoje poslanie aj za takých pomeroch...a postupne pomaly oživil dávno mrtvu farnosť...