Svätý MARCELLUS /MARCEL/ -stotník,veliteľ rímskej légie,-mučeník,sviatok 30.október

Svätý Marcel -stotník a mučeník -sviatok 29.október

+ umučený-poprava sťatie hlavy 30.októbra r.298 Tanger /Tetuán/,provincia Mauretánia- severné Maroko

Marcellus žil v druhej polovici 3.stročia,pochádzal z rímskej provincie Hispánia-narodil sa v Galícii -Arze...Dostal sa do rímskeho vojska.Oženil sa so zbožnou ženou Nonnou...mal viac detí.dosiahol aj vyššie vojenské hodnosti -stotník,bol kapitánom Trajánovej légie -80 mužov...Bol to statočný,mužný,rozhodný.zmužilý vojak,tvrdý,pravý chlap,nebál sa nebezpečia a bol rozhodný aj umrieť pre svoju vieru v Krista a prežil mnohé nebezpečia života v bojoch vo vojne...Povýšili ho za stotníka a mal svoju légiu 80 mužov,ktorej velil a bol jej kapitánom.vojaci ho mali radi,lebo bol spravodlivý a čestný...musel vyžadovať disciplínu a poriadok,ktorý aj sám prísne dodržiaval. Bol odvelený na obranu hraníc do severnej Afriky-rímskej provincie Mauretánia -v meste Tanger /sev. Maroko/.V tom čase panoval nad Rímskou ríšou hlavný cisár Dioklecián,ktorý si vybral za svojho spolucisára Maximiana Herculea...oba boli pohania.Marcel bol kresťanom a nechcel sa obetovať rímskym bohom a spáchať modloslužbu...

Cisár Maximian Hercules oslavoval svoje narodeniny v roku 298 s nebývalou okázalosťou a slávnostnými obradmi. Aby sa Marcel, ako stotník armády a kapitán Trajánovej légie, umiestnený v Mauritánii, nemusel týchto bezbožných orgií a hriešneho obetovania zúčastniť, opúšťa svoju jednotku, odhadzuje armádnu výstroj a zbraň a vyhlasuje, že je vojakom Ježiša Krista, večného Kráľa...
To rozhodnutie ho nnakoniec stálo uväznenie a nakoniec aj popravu-statie hlavy 30.októbra r.298.Prenasledovaní boli aj jeho synovia,ktorí 3 boli umučení a popravení.Ich matka vykúpila ich telá a pochovala...Marcellus je uctievaný v rodnej Galícii /severozápadnné Španielsko/...
Služil cisárovi...ale nakoniec prijal potupnú smrť pre svojho Krista,ktorému uveril a vzdal sa všetkého,kariery,slávy,rodiny a nakoniec aj života...
Z čias rímskej ríše je mnoho svätých z radov vojakov,lebo vtedy takmer každý mladý muž musel narukovať do vojenskej služby a bojovať v rímskych provinciách...Keď sa kresťania nechceli obetovať rímskych bohom,bolo to pokladané za trestný čin a zradu,tak boli popravovaní...Dnes majú kresťania slobodu,môžu vyznávať Krista a slúžiť mu,zúčastňovať sa obradov...a hoci majú slobodu...množstvo veriacich oidpadá od viery a vzdáva sa Boha a žijú si vlastný život podľa seba...sú slobodní vo svojej nevere až po smrť.Potom už prichádza božia spravodlivosť a súd...

Sv. Marcel bol pôvodom pohan z Galície, ale bol statočným vojakom. Po tom, ako si vypočul horlivú kázeň zbožného biskupa Leonskej cirkvi, sa s celou rodinou obrátil na kresťanskú vieru. Keď sa poriadali oslavy na počesť narodenín cisára Maximiána, Marcel odmietol uctiť si a obetovať pohanským bohom.

Zoblieka vojenskú uniformu, skladá zbrane

a vojenské hodnosti a vyhlasuje, že je vojakom Ježiša Krista, večného Kráľa

. Okamžite ho odviedli do väzenia. Predviedli ho pred sudcu, pred ktorým bez strachu povedal, že jeho Boh je Kristus a len Jemu jedinému bude slúžiť. Bol odsúdený na trest smrti sťatím a popravu vykonali 30. októbra 298 v meste Tanger v rímskej provincii Mauretánii-dnes severné Maroko.... Jeho pozostatky

. preniesli v roku 1439 do španielskeho mesta Léon, kde sa dodnes nachádzajú vo svätyni

kláštorného kostola benediktínov

.

Aj deti sv. Marcela si zachovali podľa vzoru svojho otca vernosť vo viere a všetci prišli o život pri obrane evanjelia. Ich nábožná matka vykúpila za peniaze ich telá a v tajnosti ich pochovala.

Rozjímanie —„Hotoví sme radšej zomrieť, ako prestúpiť otcovské zákony!" zvolal jeden z Machabejcov (2 Mach 7:2). Takýto by mal vždy byť postoj kresťana v pokušení.

Niektorí kresťania v starovekom Ríme odmietali slúžiť v cisárskej armáde; boli totiž presvedčení, že sa to nezlučuje s ich kresťanským svedomím. Keďže vojenská služba znamenala aj účasť na pohanských obradoch, ako sa to občas stávalo, žiadny kresťan nechcel ísť do armády. Čoraz naliehavejšia otázka znela: Zakazuje kresťanský zákon lásky službu v armáde ako takej?

Stotník, sv. Marcel, po niekoľkých rokoch v armáde prišiel k záveru, že zakazuje ... aspoň podľa jeho vyspelého svedomia.

Cisár Maximian Hercules oslavoval svoje narodeniny v roku 298 s nebývalou okázalosťou a slávnostnými obradmi. Aby sa Marcel, ako stotník armády a kapitán Trajánovej légie, umiestnený v Mauritánii, nemusel týchto bezbožných orgií a hriešneho obetovania zúčastniť, opúšťa svoju jednotku, odhadzuje armádnu výstroj a zbraň a vyhlasuje, že je vojakom Ježiša Krista, večného Kráľa. Okamžite ho odviedli do väzenia.
Ihneď po skončení slávnosti Marcela predviedli pred sudcu, kde však len potvrdil svoju vieru, a preto ho pod sprísneným dohľadom poslali k prefektovi, Aureliánovi Agricolovi. Tento rímsky dôstojník ho odsúdil na trest smrti sťatím. Popravu vykonali 30. októbra 298. Aj Kasiána, súdneho tajomníka a notára, hneď na to, ako odmietol vyhlásiť znenie tohto nespravodlivého rozsudku proti mučeníkovi Marcelovi, uvrhli do väzenia a 30. októbra r.298 tiež sťali.

Aj deti sv. Marcela si zachovali podľa vzoru svojho otca vernosť vo viere a všetci prišli o život pri obrane evanjelia; troch z jeho synov v Leone obesili a potom im odťali hlavu. Ich nábožná matka vykúpila za peniaze ich telá a v tajnosti ich pochovala. Ich pozostatky boli neskôr prenesené do kostola v Leone, ktorý bol postavený na pamiatku týchto mučeníkov.

Svätý

Sviatok: 30. október

* Arzas, Galícia, Španielsko (?)
† 30. október 298 Tanger, Maroko

Sv. Marcel sa narodil pravdepodobne v meste Arzas v Galícii (severozápadné Španielsko). O jeho živote nevieme toho veľa. Bol vojakom (stotníkom). Keď sa poriadali oslavy na počesť narodenín cisára Maximiána, Marcel odmietol uctiť si a obetovať pohanským bohom. Radšej si zobliekol vojenskú uniformu, zložil zbrane a vojenské hodnosti. Predviedli ho pred sudcu Fortunáta, pred ktorým bez strachu povedal, že jeho Bohom je Kristus a len jemu jedinému bude slúžiť. Fortunátus ho poslal k prefektovi mesta Tanger (severné Maroko), ktorý ho uznal za vinného. Marcela potom sťali. Jeho pozostatky preniesli v roku 1439 do španielskeho mesta Léon, kde sa dodnes nachádzajú vo svätyni kláštorného kostola benediktínov.

ŽIVOTOPISY SVATÝCH

sv. Marcel
Marcellus, stotník

30. októbra, sviatok

Postavení:

stotník

Úmrtie:

r.298

ŽIVOTOPIS
Podľa letopisov údajne pochádzal zo Španielska. Pojednanie o jeho živote sa zachovalo v dvoch prameňoch a legendárne poňatie sa zaoberá aj jeho rodinou.
Nové rímske Martyrologium Romanum samostatne uvádza Marcelovu mučenícku smrť v Tanger v Mauretánii v dnešnom Maroku. Predstavuje ho ako stotníka, ktorý namiesto nariadeného obetovania pohanským bohom zložil vojenskú hodnosť i zbraň s vyhlásením, že je kresťan a nemôže sa ďalej riadiť príkazmi, ktorým je ako vojak povinný, ale len náukou Ježiša Krista. Za túto vernosť mu bola sťatá hlava.

Podľa legendy, v čase keď sa jeho légia zdržiavala v Leóne na severozápade Španielska, sa oženil s dievčaťom Nonou zo vznešeného rodu a mal s ňou celkom 12 synov: Klaudia, Luperka, Viktora, Fakunda, Primitia, Emeteria, Celidona, Servanda, Germana, Fausta , Januaria a Martiala. Po nejakej dobe vraj vďaka horlivosti jedného biskupa konvertoval as ním potom prijala sv. krst celá rodina.

Neskôr musel nasledovať svoju légiu do Tingis, dnešného Tangera v blízkosti Gibraltárskeho prielivu. V roku 298 tu bola pripravená oslava narodenín cisára, pri ktorej všetci vojaci, ako bývalo zvykom, museli obetovať pohanskému božstvu. Marcel sa rozhodol, že ako kresťan namiesto povinnosti obetovať, vystúpi z légie.

Pri nástupe k slávnosti predstúpil pred vojenské prápory, odložil dôstojnícky pás a zvolal: "Ja obetujem iba Ježišovi Kristovi, večnému kráľovi!" Pri odkladaní zbrane a ďalších odznakov svojej dôstojníckej služby vraj vyhlásil: "Od teraz už nebudem slúžiť cisárom, pretože opovrhujem modloslužbou, preukazovanou hluchým a nemým bohom z dreva a kameňa. Ak je vojak nútený obetovať drevu a kovu, potom vojenské hodnosti a vystúpiť z vojska."

Nad slovami svojho stotníka Marcela sa vojaci až podesili s otázkou, čo bude nasledovať? Niekto na jeho výstup hneď upozornil veliteľa Fortunáta a Marcel bol vzápätí uväznený. Veliteľ ho potom vypočúval a po jeho námietkach, že ako kresťan nemôže mať účasť na modloslužbe, poslal ho k cisárskemu námestníkovi Agrikolanovi so správou o jeho výstupe, ktorým sa verejne rúhal bohom. Agrikolan sa čudoval, že sa Marcel priznal, že je kresťan a pretože mu Marcel svoje vyznanie zopakoval, udivene sa ho pýtal, či sa nezbláznil. Po jeho odpovedi, že kto sa bojí Boha neblázni, vyniesol cisársky námestník rozsudok, ktorý nariaďoval sťať Marcelovi hlavu.

Statočnosť a zreteľná duchovná prevaha odsúdeného nad pohanským sudcom, sa silne dotkli pisára či tajomníka vojenského súdu, Kasiána (pam. 3. 12.), ktorý potom vyjadril svoj nesúhlas a sudcovi vytkol nespravodlivosť.

Marcel svojou statočnosťou a vernosťou vo viere dal príklad aj svojim synom, z ktorých ho prví traja o niečo neskôr v Leóne nasledovali podstúpením mučeníckej smrti pre vieru. Ich pamiatka je pripomínaná v rovnaký deň, ale pre odlišnosť miesta a neskoršiu smrť ju martyrológium uvádza samostatne. Ostatky sv. Marcela boli prenesené do chrámu v Leóne a tým bola vyjadrená aj rodinná spolupatričnosť. Ak však chýbajú písomné doklady, že ide skutočne o jednu rodinu, môže byť tradované rozprávanie legendy spochybňované.

Svätý Marcel, stotník

Svätý Marcel sa podľa tradície narodil v Galícii, v mestečku Arzas. Pôvodom pohan, ale statočný vojak, vstúpil do armády dúfajúc, že tak získa veľký majetok. Oženil sa s mladou ženou Nonou, a ich zväzok bol požehnaný dvanástimi deťmi. Svätý Marcel bol udatným vojakom, dotiahol to až na stotníka (veliteľ centúrie: 80 mužov - pozn. editora) a nepomýšľal na žiadne iné výhody okrem tých, ktoré mu právom prislúchali. Po tom, ako si na jednom zhromaždení vypočul horlivú kázeň zbožného biskupa Leonskej cirkvi, sa s celou rodinou obrátil na kresťanskú vieru. Okrem jeho manželky mal čoskoro každý člen rodiny dosvedčiť vernosť svojej viere vlastnou krvou.
Niektorí kresťania v starovekom Ríme odmietali slúžiť v cisárskej armáde; boli totiž presvedčení, že sa to nezlučuje s ich kresťanským svedomím. Keďže vojenská služba znamenala aj účasť na pohanských obradoch, ako sa to občas stávalo, žiadny kresťan nechcel ísť do armády. Čoraz naliehavejšia otázka znela: Zakazuje kresťanský zákon lásky službu v armáde ako takej?

Stotník, sv. Marcel, po niekoľkých rokoch v armáde prišiel k záveru, že zakazuje ... aspoň podľa jeho vyspelého svedomia.
Cisár Maximian Hercules oslavoval svoje narodeniny v roku 298 s nebývalou okázalosťou a slávnostnými obradmi. Aby sa Marcel, ako stotník armády a kapitán Trajánovej légie, umiestnený v Mauritánii, nemusel týchto bezbožných orgií a hriešneho obetovania zúčastniť, opúšťa svoju jednotku, odhadzuje armádnu výstroj a zbraň a vyhlasuje, že je vojakom Ježiša Krista, večného Kráľa. Okamžite ho odviedli do väzenia.
Ihneď po skončení slávnosti Marcela predviedli pred sudcu, kde však len potvrdil svoju vieru, a preto ho pod sprísneným dohľadom poslali k prefektovi, Aureliánovi Agricolovi. Tento rímsky dôstojník ho odsúdil na trest smrti sťatím. Popravu vykonali 30. októbra 298. Aj Kasiána, súdneho tajomníka a notára, hneď na to, ako odmietol vyhlásiť znenie tohto nespravodlivého rozsudku proti mučeníkovi Marcelovi, uvrhli do väzenia a 3. decembra toho istého roku tiež sťali.
Aj deti sv. Marcela si zachovali podľa vzoru svojho otca vernosť vo viere a všetci prišli o život pri obrane evanjelia; troch z jeho synov v Leone obesili a potom im odťali hlavu. Ich nábožná matka vykúpila za peniaze ich telá a v tajnosti ich pochovala. Ich pozostatky boli neskôr prenesené do kostola v Leone, ktorý bol postavený na pamiatku týchto mučeníkov.

30. októbra

SV. MARCEL
mučeník
(3. stor.)

Tento sv. Marcel bol rímskym vojakom, dokonca stotníkom rímskeho vojska v severnom Maroku. Podľa zachovaného úradného záznamu na sviatok "božských cisárov" 21. júla 298, keď pri oficiálnej slávnosti mali vojaci obetovať kadidlo bohom, Marcel pred nastúpenými vojakmi odložil zbrane a znaky svojej hodnosti a vyhlásil, že ako kresťan chce byť Kristovým vojakom. Veliteľ Fortunatus ho hneď dal uväzniť a o týždeň ho vyslúchal. Marcel nezmenil svoj postoj. Keďže podľa náhľadu veliteľa šlo o vážny prečin, dal eskortovať väzňa vyššiemu veliteľovi Aureliovi Agricolanovi do mesta Tangeru.
Súd v Tangeri sa konal 30. októbra. Marcel pokojne, ale pevne potvrdil svoju vernosť Kristovi. Za to ho Agricolanus odsúdil na smrť a dal popraviť.
Úcta k hrdinskému vojakovi sa rozšírila najmä v Španielsku, kde sa mesto León usilovalo urobiť z neho svojho občana. Pritom neskoršie životopisy tohto svätca pridali k pôvodnej správe o mučeníctve rozličné doplnky, ktoré sa neopierajú o historické pramene. Sem patrí aj zmienka o Marcelovej manželke Nonii a ich dvanástich synoch.

Hoci hrob sv. Marcela bol známy po mnoho storočí bol kresťanom nedostupný, lebo v 7. storočí severnú Afriku okupovali mohamedánski Arabi. Avšak po dobytí mesta Tangeru kresťanskými vojskami sa španielsky kráľ Ferdinand Katolícky rozhodol preniesť svätcove pozostatky do Španielska. Dňa 29. marca 1493 ich slávnostne priniesli do mesta León, kde ich uložili v kostole zasvätenom sv. Marcelovi.

Svätý Marcel, vojak a mučeník /30. 10. 2018/ * Arzas, Galícia, Španielsko (?) † 30. október 298 Tanger, Maroko
Svätý Marcel, vojak a mučeník Sv. Marcel sa narodil pravdepodobne v meste Arzas v Galícii (severozápadné Španielsko). O jeho živote nevieme toho veľa. Bol vojakom (stotníkom). Keď sa poriadali oslavy na počesť narodenín cisára Maximiána, Marcel odmietol uctiť si a obetovať pohanským bohom. Radšej si zobliekol vojenskú uniformu, zložil zbrane a vojenské hodnosti. Predviedli ho pred sudcu Fortunáta, pred ktorým bez strachu povedal, že jeho Bohom je Kristus a len jemu jedinému bude slúžiť. Fortunátus ho poslal k prefektovi mesta Tanger (severné Maroko), ktorý ho uznal za vinného. Marcela potom sťali. Jeho pozostatky preniesli v roku 1439 do španielskeho mesta Léon, kde sa dodnes nachádzajú vo svätyni kláštorného kostola benediktínov