Krivdy, omyly, biedy... sú súčasťou nášho života a sv. viera nás učí niesť si kríž spolu s Ježišom "Fakepandemy zahalila tváre a odhalila charaktery" MUDr Jan Hnízdil
Žena z Missouri, ktorá bola nespravodlivo uväznená na 36 rokov, stále obhajuje práva uväznených matiekTeraz pracuje s katolíckymi charitatívnymi organizáciami a pomáha ženám, deťom a rodinám v núdzi.
Strávila 36 rokov vo väzení za zločin, ktorý nespáchala, a za mrežami zanechala svojho 3-ročného syna a 12-ročnú dcéru. Napriek ťažkostiam Hendersonová nikdy nestratila nádej. Nad umývadlom v jej cele bol napísaný biblický verš Jeremiáš 29:11, ktorý jej slúžil ako každodenná pripomienka, že Boh má s jej budúcnosťou plány.
Nečakala však, kým sa táto budúcnosť ukáže; namiesto toho sa pustila do práce a pomáhala iným väzneným matkám a v tejto funkcii pôsobí dodnes. Hendersonová, ktorá v súčasnosti pracuje ako administratívna asistentka pre Katolícke charity v Kansas City-St. Joseph, naďalej pomáha matkám a rodinám v núdzi.
Judy Hendersonová so svojimi vnúčatami, Jarredom a Jordanom, počas návštevy vo väzení.
Napísala tiež knihu s názvom „ Keď nás svetlo nájde: Od doživotného trestu k zmenenému životu “, ktorá vyšla 15. apríla a v ktorej sa podelí o svoj inšpiratívny príbeh od nesprávneho odsúdenia až po vykúpenie.
Hendersonová, vychovaná v kresťanskej rodine, bola najstaršou z ôsmich detí. Vyrastala, vydala sa a o deväť rokov neskôr mala dcéru Angel a potom syna Chipa. Jej manželstvo, ktoré bolo fyzicky a emocionálne násilné, sa skončilo po 12 rokoch.
Hendersonová sa potom spolu so svojimi deťmi presťahovala späť do svojho rodného mesta Springfield v Missouri, aby bola bližšie k rodičom a mohla začať odznova. Avšak v priebehu niekoľkých mesiacov od presťahovania si Hendersonovú očaril nový muž.
„Bol veľmi uhladený a elegantný, nosil trojdielny oblek, pracoval v duchovnej službe, ako realitný maklér a proste všetko, čo by si žena priala,“ povedala v rozhovore pre CNA.
Hendersonová sa podelila o to, že ho milovali aj jej rodičia, pretože si „mysleli, že je dobrý kresťan“.
Jedného dňa sa objavil u Hendersonovej s kufrmi a povedal jej, že sa sťahuje. Hendersonovú to zaskočilo a povedala mu, že nebude bývať s mužom, za ktorého nie je vydatá, najmä ak s ňou žijú jej deti.
Keď sa Hendersonovej pýtali, prečo cítil potrebu sa k nej nasťahovať, spomenula si, že jej povedal: „‚Myslím, že ma potrebuješ. Chcem ťa milovať a starať sa o teba a deti a aby sme boli šťastná rodina.‘“
„Ako týraná žena, naše myslenie a spôsob, akým sa na veci pozeráme, nie sú zo zdravého hľadiska,“ vysvetlila. „A tak som už bola ako Pavlovove psy, podmienená a naučená byť ženou typu ‚áno‘, ‚áno, pane‘, ‚chcem sa o teba starať‘. Nikdy som si nemyslela, že na ňom je nejaká stránka, ktorá nie je len dobrá. A nevidela som žiadne z týchto znakov. Ani som nevedela, čo hľadať, pretože vtedy sme nemali syndróm týranej ženy. Nepoznali sme definíciu rôznych štádií, ktorými týrané ženy prechádzajú.“
Krátko nato si Hendersonová začala uvedomovať svoju zlú stránku, medzi ktorú patril aj obchod s kokaínom. Bez Hendersonovej vedomia jej priateľ plánoval vylúpiť klenotníctvo v Springfielde v Missouri. Lúpež sa však stala smrteľnou, keď klenotník odmietol vydať cennosti. Hendersonovej priateľ niekoľkokrát vystrelil zo zbrane, pričom klenotníka zabil a Hendersonovú zranil.
Obaja boli obvinení z vraždy, ale iba Hendersonová bola odsúdená na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na 50 rokov za vraždu s trestom smrti. Hlavným problémom v jej procese, ktorý bol neskôr vyhlásený za protiústavný, bolo, že Hendersonová aj jej priateľ mali toho istého právnika.
„Jediný dôvod, prečo ho [právnika] mal so mnou, je uistiť sa, že stratégia ho nezahŕňa alebo že sa o ňom ani o mne nehovorí nič zlé. Bol to ďalší manipulačný nástroj, ktorý chcel mať pod kontrolou,“ povedal Henderson.
Hendersonová vošla do väzenia a priznala, že „bola veľmi nahnevaná na Boha“.
Matka dvoch detí mohla svoju dcéru vídať počas rokov; jej bývalý manžel však Hendersonovej nedovolil vídať jej syna od 5 do 16 rokov, čo v nej vyvolávalo ešte väčší hnev.
„S hnevom môžete robiť dve veci – môžete zatrpknúť alebo sa môžete polepšiť. A ja som si vybrala lepšie, pretože nikomu nevadilo, že som sa vo väzení hnevala. Vo väzení sa hnevali všetci,“ podelila sa.
Hendersonová sa teda začala vyrovnávať so svojím hnevom a „začala bojovať s tými emóciami, ktoré Satan rád, aby sme cítili“.
„Trval som na tom, že idem domov, pretože Božie sľuby sú vždy ‚áno‘ a ‚amen‘ a on sám v Jeremiášovi 29:11 sľúbil: ‚Poznám svoje plány s tebou‘, ‚budúcnosť‘ a mojou budúcnosťou nebolo väzenie. To mi Boh nedal.“
Počas pobytu vo väzení sa Hendersonová stala certifikovanou právnickou asistentkou a mentorkou pre ďalších uväznených žien. Pracovala tiež na legislatívnej reforme a viedla úsilie o zabezpečenie toho, aby týrané ženy mohli využiť svoju históriu zneužívania ako právnu obhajobu. Jej práca v tejto oblasti viedla v Missouri k prelomovému rozhodnutiu, ktoré uznalo syndróm týraných žien ako právnu obhajobu.
Bola tiež priekopníčkou programu PATCH (Rodičia a ich deti), ktorý vytvára bezpečnejší a menej traumatický zážitok pre deti navštevujúce svoje uväznené matky. Pred väznicou sa používa príves, ktorý je zariadený tak, aby vyzeral ako domov s televízorom, kuchyňou a obývačkou a deti nikdy nevidia putá ani strážcov, iba dobrovoľníkov, ktorí deti sprevádzajú k ich matkám.
„Veľmi, veľmi som sa snažila byť produktívna,“ spomínala. „Myslela som si, že buď si odpracuješ čas ty, alebo čas odpracuje teba. A tak som si odpracovala čas. Vzdelávala som sa v každom programe, ktorý mi ponúkli.“
Jeden program, ktorý sa hlboko dotkol Hendersonovej a priviedol ju späť ku Kristovi, bol Residents Encounter Christ (Stretnutie s Kristom), katolícka služba, ktorá ponúkala „doživotným odsúdeným“ – tým, ktorí majú doživotný trest – trojdňové duchovné cvičenie, aby sa stretli s Kristom, čo jej podľa Hendersonovej pomohlo „pochopiť, o čo v skutočnosti ide v Božej láske“.
20. decembra 2017 Hendersonová prijala nečakaného návštevníka – vtedajšieho guvernéra štátu Missouri Erica Greitensa. Pri jeho pohľade klesla na kolená a plakala. Pristúpil k nej, chytil ju za plecia a povedal: „Chcem sa ospravedlniť v mene štátu Missouri za to, že som sa vaším prípadom nezaoberal skôr a za to, že ste museli stráviť 36 rokov svojho života vo väzení. V tento deň vám zmením trest na doživotie s podmienečným prepustením na dobu, ktorú ste si odpykali,“ spomínala.
„Otvoril dvere a moja dcéra pribehla ku mne, môj syn, ďalší členovia rodiny a dvaja moji právnici... boli sme nadšení, všetci plakali.“
Hendersonová dnes pracuje s katolíckymi charitatívnymi organizáciami v Kansas City-St. Joseph a využíva svoje zručnosti a talent naprieč oddeleniami, aby pomáhala veteránom, ženám, deťom a rodinám v núdzi.
„Vidieť tie ženy a tie bábätká, a dokonca aj mužov, ako prichádzajú a sú povzbudzovaní vďaka práci, ktorú robíme, je pre nás takým požehnaním a inšpiráciou byť takými skvelými nástrojmi pre Boha,“ povedala.
Hendersonová si spomínala, ako vždy videla Božiu ruku pôsobiacu vo svojom živote a ako „Boh robí veci po častiach, ako skladačka“, prináša ľudí a udalosti do vášho života práve v správnom čase, „ak sa riadite jeho vedením a necháte sa ním viesť“.
„Bol som dosť požehnaný, aby som našiel svoje poslanie a radosť v temnom, hroznom a bolestivom mieste. A tak je Boh všade, aby žiaril svojím svetlom... Žiari svetlom, aby ste ho nasledovali, a to som urobil a bol som požehnaný, že som mohol počúvať jeho hlas a robiť to, na čo ma stvoril. Toto bolo moje poslanie.“
Judy Hendersonová strávila 36 rokov vo väzení za zločin, ktorý nespáchala. Teraz pracuje s katolíckymi charitatívnymi organizáciami a pomáha ženám, deťom a rodinám v núdzi. Za mrežami zanechala svojho 3-ročného syna a 12-ročnú dcéru. Napriek ťažkostiam Hendersonová nikdy nestratila nádej. Nad umývadlom v jej cele bol napísaný biblický verš Jeremiáš 29:11, ktorý jej slúžil ako každodenná pripomienka, že Boh má s jej budúcnosťou plány.
Nečakala však, kým sa táto budúcnosť ukáže; namiesto toho sa pustila do práce a pomáhala iným väzneným matkám a v tejto funkcii pôsobí dodnes. Hendersonová, ktorá v súčasnosti pracuje ako administratívna asistentka pre Katolícke charity v Kansas City-St. Joseph, naďalej pomáha matkám a rodinám v núdzi.
Napísala tiež knihu s názvom „ Keď nás svetlo nájde: Od doživotného trestu k zmenenému životu “, ktorá vyšla 15. apríla a v ktorej sa podelí o svoj inšpiratívny príbeh od nesprávneho odsúdenia až po vykúpenie.
Hendersonová, vychovaná v kresťanskej rodine, bola najstaršou z ôsmich detí. Vyrastala, vydala sa a o deväť rokov neskôr mala dcéru Angel a potom syna Chipa. Jej manželstvo, ktoré bolo fyzicky a emocionálne násilné, sa skončilo po 12 rokoch.
Hendersonová sa potom spolu so svojimi deťmi presťahovala späť do svojho rodného mesta Springfield v Missouri, aby bola bližšie k rodičom a mohla začať odznova. Avšak v priebehu niekoľkých mesiacov od presťahovania si Hendersonovú očaril nový muž.
„Bol veľmi uhladený a elegantný, nosil trojdielny oblek, pracoval v duchovnej službe, ako realitný maklér a proste všetko, čo by si žena priala,“ povedala v rozhovore pre CNA.
Hendersonová sa podelila o to, že ho milovali aj jej rodičia, pretože si „mysleli, že je dobrý kresťan“.
Jedného dňa sa objavil u Hendersonovej s kufrmi a povedal jej, že sa sťahuje. Hendersonovú to zaskočilo a povedala mu, že nebude bývať s mužom, za ktorého nie je vydatá, najmä ak s ňou žijú jej deti.
Keď sa Hendersonovej pýtali, prečo cítil potrebu sa k nej nasťahovať, spomenula si, že jej povedal: „‚Myslím, že ma potrebuješ. Chcem ťa milovať a starať sa o teba a deti a aby sme boli šťastná rodina.‘“
„Ako týraná žena, naše myslenie a spôsob, akým sa na veci pozeráme, nie sú zo zdravého hľadiska,“ vysvetlila. „A tak som už bola ako Pavlovove psy, podmienená a naučená byť ženou typu ‚áno‘, ‚áno, pane‘, ‚chcem sa o teba starať‘. Nikdy som si nemyslela, že na ňom je nejaká stránka, ktorá nie je len dobrá. A nevidela som žiadne z týchto znakov. Ani som nevedela, čo hľadať, pretože vtedy sme nemali syndróm týranej ženy. Nepoznali sme definíciu rôznych štádií, ktorými týrané ženy prechádzajú.“
Krátko nato si Hendersonová začala uvedomovať svoju zlú stránku, medzi ktorú patril aj obchod s kokaínom. Bez Hendersonovej vedomia jej priateľ plánoval vylúpiť klenotníctvo v Springfielde v Missouri. Lúpež sa však stala smrteľnou, keď klenotník odmietol vydať cennosti. Hendersonovej priateľ niekoľkokrát vystrelil zo zbrane, pričom klenotníka zabil a Hendersonovú zranil.
Obaja boli obvinení z vraždy, ale iba Hendersonová bola odsúdená na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na 50 rokov za vraždu s trestom smrti. Hlavným problémom v jej procese, ktorý bol neskôr vyhlásený za protiústavný, bolo, že Hendersonová aj jej priateľ mali toho istého právnika.
„Jediný dôvod, prečo ho [právnika] mal so mnou, je uistiť sa, že stratégia ho nezahŕňa alebo že sa o ňom ani o mne nehovorí nič zlé. Bol to ďalší manipulačný nástroj, ktorý chcel mať pod kontrolou,“ povedal Henderson.
Hendersonová vošla do väzenia a priznala, že „bola veľmi nahnevaná na Boha“.
Matka dvoch detí mohla svoju dcéru vídať počas rokov; jej bývalý manžel však Hendersonovej
nedovolil vídať jej syna od 5 do 16 rokov, čo v nej vyvolávalo ešte väčší hnev.
„S hnevom môžete robiť dve veci – môžete zatrpknúť alebo sa môžete polepšiť. A ja som si vybrala lepšie, pretože nikomu nevadilo, že som sa vo väzení hnevala. Vo väzení sa hnevali všetci,“ podelila sa.
Hendersonová sa teda začala vyrovnávať so svojím hnevom a „začala bojovať s tými emóciami, ktoré Satan rád, aby sme cítili“.
„Trval som na tom, že idem domov, pretože Božie sľuby sú vždy ‚áno‘ a ‚amen‘ a on sám v Jeremiášovi 29:11 sľúbil: ‚Poznám svoje plány s tebou‘, ‚budúcnosť‘ a mojou budúcnosťou nebolo väzenie. To mi Boh nedal.“
Počas pobytu vo väzení sa Hendersonová stala certifikovanou právnickou asistentkou a mentorkou pre ďalších uväznených žien. Pracovala tiež na legislatívnej reforme a viedla úsilie o zabezpečenie toho, aby týrané ženy mohli využiť svoju históriu zneužívania ako právnu obhajobu. Jej práca v tejto oblasti viedla v Missouri k prelomovému rozhodnutiu, ktoré uznalo syndróm týraných žien ako právnu obhajobu.
Bola tiež priekopníčkou programu PATCH (Rodičia a ich deti), ktorý vytvára bezpečnejší a menej traumatický zážitok pre deti navštevujúce svoje uväznené matky. Pred väznicou sa používa príves, ktorý je zariadený tak, aby vyzeral ako domov s televízorom, kuchyňou a obývačkou a deti nikdy nevidia putá ani strážcov, iba dobrovoľníkov, ktorí deti sprevádzajú k ich matkám.
„Veľmi, veľmi som sa snažila byť produktívna,“ spomínala. „Myslela som si, že buď si odpracuješ čas ty, alebo čas odpracuje teba. A tak som si odpracovala čas. Vzdelávala som sa v každom programe, ktorý mi ponúkli.“
Jeden program, ktorý sa hlboko dotkol Hendersonovej a priviedol ju späť ku Kristovi, bol Residents Encounter Christ (Stretnutie s Kristom), katolícka služba, ktorá ponúkala „doživotným odsúdeným“ – tým, ktorí majú doživotný trest – trojdňové duchovné cvičenie, aby sa stretli s Kristom, čo jej podľa Hendersonovej pomohlo „pochopiť, o čo v skutočnosti ide v Božej láske“.
20. decembra 2017 Hendersonová prijala nečakaného návštevníka – vtedajšieho guvernéra štátu Missouri Erica Greitensa. Pri jeho pohľade klesla na kolená a plakala. Pristúpil k nej, chytil ju za plecia a povedal: „Chcem sa ospravedlniť v mene štátu Missouri za to, že som sa vaším prípadom nezaoberal skôr a za to, že ste museli stráviť 36 rokov svojho života vo väzení. V tento deň vám zmením trest na doživotie s podmienečným prepustením na dobu, ktorú ste si odpykali,“ spomínala.
„Otvoril dvere a moja dcéra pribehla ku mne, môj syn, ďalší členovia rodiny a dvaja moji právnici... boli sme nadšení, všetci plakali.“
Hendersonová dnes pracuje s katolíckymi charitatívnymi organizáciami v Kansas City-St. Joseph a využíva svoje zručnosti a talent naprieč oddeleniami, aby pomáhala veteránom, ženám, deťom a rodinám v núdzi.
„Vidieť tie ženy a tie bábätká, a dokonca aj mužov, ako prichádzajú a sú povzbudzovaní vďaka práci, ktorú robíme, je pre nás takým požehnaním a inšpiráciou byť takými skvelými nástrojmi pre Boha,“ povedala.
Hendersonová si spomínala, ako vždy videla Božiu ruku pôsobiacu vo svojom živote a ako „Boh robí veci po častiach, ako skladačka“, prináša ľudí a udalosti do vášho života práve v správnom čase, „ak sa riadite jeho vedením a necháte sa ním viesť“.
„Bol som dosť požehnaný, aby som našiel svoje poslanie a radosť v temnom, hroznom a bolestivom mieste. A tak je Boh všade, aby žiaril svojím svetlom... Žiari svetlom, aby ste ho nasledovali, a to som urobil a bol som požehnaný, že som mohol počúvať jeho hlas a robiť to, na čo ma stvoril. Toto bolo moje poslanie.“
„Prepad planéty. „Náboženstvo je ópium ľudstva““
Vatikán, 28. januára 2022 / 7:00
Pápež František v piatok na stretnutí s katolíckou skupinou na overovanie faktov zameranou na vakcíny proti COVID-19 povedal, že je ľudským právom byť „riadne informovaný“ vedeckými údajmi, a nie „falošnými správami“.
„Byť správne informovaný, dostať pomoc pri pochopení situácií na základe vedeckých údajov a nie falošných správ, je ľudské právo,“ povedal pápež František 28. januára.
„Falošné správy treba vyvrátiť, ale vždy treba rešpektovať jednotlivcov, pretože im často veria bez plného vedomia alebo zodpovednosti,“ povedal.
Pápež sa stretol s Medzinárodným katolíckym mediálnym konzorciom pre vakcíny proti COVID-19, ktoré prevádzkuje webovú stránku catholic-factchecking.com .
Dodal, že „protijedom na každý druh falšovania je nechať sa očistiť pravdou“.
„Pre kresťanov pravda nikdy nie je len pojmom, ktorý sa týka úsudku o veciach.
Pravda sa týka života ako celku,“ poznamenal pápež František.
„Jediný spoľahlivý a dôveryhodný – Ten, na ktorého sa môžeme spoľahnúť – je živý Boh. Preto Ježiš môže povedať: ‚Ja som pravda‘ (Ján 14:6). Pravdu objavujeme a znovu objavujeme, keď ju v sebe prežívame ako vernosť a dôveryhodnosť toho,
ktorý nás miluje,“ povedal.
teóriu máme výbornú
fakepandemy však odhalila v tomto prípade silnú antisociálnu prax
Vatikán sa dodnes neospravedlnil za násilnú vakcináciu v mnohých štátoch, nevšimol si, že manipulatívne boli zadĺžené mnohé štáty o vyše 100 % svojich doterajších dlžob, čo je najväčšia lúpež v dejinách/ bol predtým 300 bilionov. bol to už zjavne nesplatiteľný dlh, a tí čo ho zdvojnásobili, je podozrenie, že oni spustili cirkus pandemy, aby mohli ešte viac vydierať celú planétu keď príde digimena/, / V SR bol dlh za 30 r. 30 mld a po pandemy + 26 mld/
Francis si vôbec nevšimol?? tie miliardy zbytočne dusených a strašených a dezinformovaných občanov, skorumpovaných inštitúcií a médií, mnohých prenasledovaných zdravotníkov, vedcov a žurnalistov vyhodených cez palubu z práce aj do alternatívy, dodnes si nevšimol cca 17 miliónov zabitých a poškodených násilnou vakcináciou, a odporučil internetovým gigantom cenzurovať "dezinformácie"?!! cez ktoré sa ľudia dozvedali podobné už apokalyptické fakty a hrôzy...
Aj preto aj pre iné nemôžem vo svedomí tvrdiť, že odišiel "svätý" pápež, lebo si asi vôbec ani neuvedomoval, aký des požehnal a aká lavína bezprávia sa diala v podhradí
To, že ho na to jeho najbližší spolupracovníci až do konca vôbec neupozornili, svedčí o čom??? o mnohom nesvätom, však
dodnes internet blokuje mnohé správy od najlepšieho lekára USA
Dr. Peter McCullough vypovedá pred zákonodarným zborom štátu Arizona o úmrtiach spôsobených „vakcínami“ proti Covidu 7. júna 2023. 600 000 úmrtí v Spojených štátoch na „vakcínu“ proti Covidu; je viac ako zomrelo v občianskej vojne Sever proti Juhu
Arcibiskup Aguer: Pápežovi Františkovi sa nedarí šíriť evanjelium, pretože je „naklonený globalistickej agende“
( LifeSiteNews ) — Je pápež neomylný? Táto otázka dogmatickej hodnoty má kladnú odpoveď. Prvý vatikánsky koncil definoval 18. júla 1870 prostredníctvom dogmatickej konštitúcie Pastor Aeternus , že Petrov nástupca na rímskom stolci požíva výsadu neomylnosti, keď určí, že pravda je dogmou katolíckej viery, a vyhlási, že je to jeho vôľa vysloviť to v týchto pojmoch. Ide o mimoriadne magistérium, ktoré sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch.
Pápežské učenie sa zvyčajne vyjadruje prostredníctvom jeho bežného učiteľského úradu: encyklik, posolstiev, prejavov atď. Preto by sme si nemali zamieňať tieto dva rády učenia a rozširovať neomylnosť na všetko, čo pápež učí, bez ohľadu na to, aké dôležité to môže byť. Žiaľ, neznalosť týchto teologických skutočností niekedy viedla k akémusi „papizmu“, ktorý považuje to, čo Petrov nástupca za každých okolností vyhlasuje za neomylné. Poslušnosť viery kresťana vo všeobecnom zmysle zodpovedá vyjadreniam bežného učiteľského úradu, ale treba mať na pamäti, že v nich môže byť priestor pre omyl. Je ťažké vyhnúť sa akejkoľvek chybe, ak pápež hovorí toho priveľa a pred veľmi rôznorodými poslucháčmi: napríklad pred pútnikmi, náhodnými návštevníkmi na osobných audienciách a novinárskymi vyhláseniami. Tieto situácie ale nepredstavujú magistérium; výkon riadneho magistéria zahŕňa úmysel učiť, oznamovať pravdu viery alebo prirodzeného poriadku.
„Boh je najväčší pohoďák“
Chyby, ktoré prejavuje František, vyplývajú z jeho nechuti ku tradícii, ktorá ho vedie k zlému zaobchádzaniu s tradicionalistami, ku prenasledovaniu biskupov a kňazov, aj ku zrušeniu niektorých z nich. Jeho zvyčajným postupom je zasahovať do diecéz nepriamo menovaním progresívnych „koadjútorov“ príslušných biskupov. V mnohých prípadoch je kritický voči kňazom, ktorými, ako sa zdá, pohŕda a nazýva ich „zaostalými“ [„ indietristi “], pretože milujú a nasledujú tradíciu. Toto pohŕdanie kontrastuje s láskou ku kňazom, ktorú prejavovali pápeži sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI.
Františkova mariológia je nedostatočná: keď ho požiadali, aby vyhlásil spoluvykupiteľku, odmietol s mizerným argumentom, že ju nemožno nazývať spoluvykupiteľkou, „pretože nie je božská“. Je zrejmé, že nerozumie tajomstvu Máriinej účasti na diele vykúpenia. Francisov štýl je populistický, čo vyplýva z jeho politických sympatií k argentínskemu fenoménu peronizmu, ku ktorému sa hlási od mladosti, v skupine známej ako „ železná garda “.
Otázka neomylnosti ani nevzniká. V skutočnosti vykonáva svoju činnosť s využitím pápežskej autority až veľmi prirodzeným spôsobom. Je si dobre vedomý toho, že je pápežom a veriaci ho za takého považujú, až na to, že mnohí neschvaľujú jeho politické rozhodnutia a jasne rozlišujú, že tento politický rozmer je funkcii Petrovho nástupcu už cudzí.
Súčasný pontifikát je zameraný na globalistickú agendu a medzináboženský dialóg; nemôže splniť svoj mandát šíriť poznanie a lásku Ježiša Krista. Apoštolské poverenie však zostáva: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkým národom; kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,16). Platí pre tento svet, ktorý čaká na uzdravenie Petrovho nástupcu.
+
Emeritný arcibiskup z La Plata
Buenos Aires Héctor Aguer, utorok 17. decembra 2024