Kto by dnes poslúchol túto Matatiášovu výzvu?: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“

Kto by dnes poslúchol túto Matatiášovu výzvu: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“

Ak pracujete v Bratislave a používate na prepravu mestom vozidlá MHD, tak ste si určite ešte aj teraz v apríli všimli oznam, ktorý cestujúcich už niekoľko týždňov upozorňuje v slovenskom aj anglickom jazyku na to, aby od 28. marca znovu používali tlačidlá na otváranie dverí.

Ak cestujete z jedného konca Bratislavy na druhý, tak si oznam počas cesty do práce, či do školy vypočujete aj niekoľkokrát. Opakuje sa to stále dookola. Boli odstránené aj pásky zabraňujúce preprave osôb na predných sedadlách vozidiel MHD v priestoroch okolo kabíny vodiča a zákaz nastupovania prednými dverami. Cestujúci teraz môžu znovu používať na sedenie aj sedadlá v prednej časti vozidiel MHD a nastupovať aj prednými dvermi. V platnosti zostalo len prekrytie horných dýchacích ciest.

Od pondelka 14. marca 2022 aj v kostoloch prestali platiť všetky protipandemické opatrenia okrem povinnosti mať prekryté horné dýchacie cesty. Vyplýva to z vyhlášky antikristovej vlády SR a úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), ktorý si boľševickým spôsobom uzurpoval v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou a medzinárodnými dohovormi a ľudských právach a náboženskej slobode, moc rozhodovať o liturgických predpisoch v kostoloch.

Z Cirkvi sa stala štátna inštitúcia, kde platia vyhlášky a nariadenia antikristovej vlády a nie liturgické predpisy Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na Slovensku sa aj vďaka tichej podpore väčšiny našich biskupov rozvinula akási nova forma cézaropapizmu, podľa ktorého sa štát mieša do vnútorných záležitostí Cirkvi. Nenašiel sa nik z hierarchov, kto by ako Machabejec Matatiáš odvážne zvolal: „Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia! Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“ (1 Mach 2, 21- 22). Je smutné, že väčšine našich pastierov (česť výnimkám) sa viac zapáčilo ísť cestou kompromisov so zlom.

V kostoloch sa po dvoch rokoch môže opäť podávať sväté prijímanie do úst, môžu sa opäť používať sväteničky so svätenou vodou, veriaci si pri obrade pokoja môžu podávať ruky a rušia sa aj všetky kapacitné obmedzenia.

V niektorých Božích chrámoch to ale vyzerá tak, ako keby protipandemické opatrenia neboli vôbec zrušené.

Kňazi (česť výnimkám) nevyzývajú veriacich, aby sa vrátili k tradíciam našich otcov a znovu začali prijímať Eucharistického Pána Ježiša Krista v čo najväčšej úcte, do úst. Ani veriacich nijako nepovzbudzujú, aby sa pri vstupe do Božieho chrámu prežehnávali svätenou vodou, ale ani to, aby si bratsky podávali ruky na znak pokoja. Farské „rodiny“ sú skôr minulosťou. Veriaci sa navzájom tak odcudzili, že až na malé výnimky už nikto nikomu ani ruku nepodá. Kňazi (česť výnimkám) ako keby ani sami nechceli, aby sa náboženský život a prejavy úcty k Bohu znovu vrátili do Božích chrámov.

V niektorých chrámoch na rozdiel od vozidiel MHD zostali aj páskami vyhotovené krížiky na označenie šachovnicového sedenia, ako keby niektorí kňazi ani neverili, že sa pandémia rozpútaním vojny na Ukrajine skončila. Pred našimi očami sa napĺňajú slová z Matúšovho evanjelia: „A pretože sa rozmnožila neprávosť, v mnohých vychladla láska“ (Mt 24, 12).

Ja osobne som v kostole počul za posledný mesiac len dvakrát upozornenie zo strany kňazov, že sa pandemické opatrenie v kostole skončili, že sa svätená voda vrátila na svoje miesto, aby sa veriaci nebáli znovu si podávať ruky na znak pokoja ale aj to, aby veriaci znovu začali prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu do úst. Naďalej absentuje používanie patény, ako keby Kristus v tých najmenších čiastočkách Eucharistie padajúcich na zem ani nebol prítomný. Zaujímavé je, že dva roky sme v našich kostoloch počúvali dookola usmernenia kňazov aj niektorých biskupov o tom, že treba počas pandémie prijímať Eucharistiu výhradne do rúk.

Dva roky nám to niektorí „horliví kňazi“ často opakovali na začiatku skoro každej svätej omše, potom aj v kázni a dokonca aj tesne pred rozdávaním svätého prijímania. A akoby to nestačilo, ešte aj v príhovoroch na konci svätej omše množstvo kňazov verbálne útočilo na ten nepatrný zvyšok veriacich, ktorí sa z úcty k Božiemu Synovi domáhali prijímania Eucharistického Krista na kolenách a do úst.

Ako vidíme v prostriedkoch MHD kompetentné orgány „synov sveta“ považujú za dôležité už niekoľko týždňov upozorňovať cestujúcich, aby sa vrátili k tradičnému spôsobu používania prostriedkov MHD. Aj tu sa potvrdzujú slová Pána Ježiša, že: „Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla“ (Lk 16, 8). To čo sa v prostriedkoch MHD dá ľahko zrealizovať, v mnohých Božích chrámoch ako keby bolo nemožné zrealizovať. Kde sa stratila naša viera v Boha? To už sme zabudli, ako sme prijímali Eucharistického Krista pred dvomi rokmi? Už sme zabudli, na to, prečo sa používa svätená voda?

Nezabúdajme, že Cirkev čerpá z dvoch prameňov: Písma Svätého a Tradície. Antikristova vláda SR a ich prisluhovač Ján Mikas to možno nevedia, ale tí, ktorých si Kristus vyvolil za strážcov Božích tajomstiev by to vedieť mali. Ak totiž Cirkev bude čerpať len z Písma Svätého a bude pokračovať v rušení Cirkevných Tradícií, stane sa z nej skôr či n

Nech sú nám na povzbudenie aj tieto slová a skutky Matatiáša: „Potom Matatiáš zvolal silným hlasom v meste: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“ A utiekol so svojimi synmi do hôr. Všetko, čo mali, zanechali v meste“. (1 Mach 2, 27- 28).

Anton Čulen

Kto by dnes poslúchol túto Matatiášovu výzvu: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“