Kardinál Ratzinger: Dráma morálky 3. Hľadanie pevných orientačných bodov
Kardinál Ratzinger: Dráma morálky 3. Hľadanie pevných orientačných bodov
Kardinál hovorí, že hneď po koncile sa začalo diskutovať, či jestvujú špecificky kresťanské normy morálky.
Niektorí prišli totiž k záveru, že všetky normy mravnosti možno nájsť aj mimo kresťanského sveta a že veľká časť kresťanských noriem sa de facto prevzala z iných kultúr, najmä z antických a predovšetkým zo stoickej filozofie. Z tohto východiskového bodu sa nevyhnutne prišlo k predstave, že v morálke sa má vychádzať jedine z rozumu a že autonómia rozumu má byť platná aj pre veriacich.
A tak už nijaký učiteľský úrad a nijaký Boh zjavenia so svojimi prikázaniami a s dekalógom. Koniec koncov, mnohí sú tej mienky, že dekalóg, na ktorom cirkev založila svoju objektívnu morálku, nie je nič iné ako kultúrny produkt, pochádzajúci zo starého semitského Stredného Orientu. Je to teda relatívna norma, závislá od antropológie a od dejín, s ktorými my nemáme nič spoločné. Veď Starý zákon je prekonaný Novým zákonom, keďže namiesto zákona nastúpilo kráľovstvo milosti.
„Lenže“, hovorí kardinál, „pre veriaceho katolíka je biblia jediným nerozdeliteľným celkom. Ježišove blahoslavenstvá neanulujú dekalóg, ktorý Boh dal Mojžišovi a prostredníctvom neho ľuďom všetkých čias. Ale podľa týchto nových morálnych teológov by sme museli my, zrelí a oslobodení ľudia, sami hľadať iné normy nášho správania.“
Tu redaktor prerušil kardinálov výklad a opýtal sa: „Išlo by tu o hľadanie, ktoré by sa malo opierať jedine o vlastný rozum?“
Kardinál pokračuje: „Cirkevný učiteľský úrad vždy uznával: pevné body a hraničné znaky, ktoré sa nesmeli odstrániť, ani znevážiť. Keď však niektorí naproti tomu proklamujú autonómiu ľudského rozumu a ešte k tomu odlúčeného od dekalógu, sú nútení obzerať sa po nových pevných bodoch. Sú nútení hľadať odpoveď na tieto otázky: Podľa čoho sa teraz treba správať? Čím sa teraz majú odôvodňovať mravné povinnosti, keď už nemajú korene v Božom zjavení, v prikázaniach Stvoriteľa?“
„A tak sa prišlo k tomu, čo sa dnes nazýva ´účelová morálka´. V Spojených štátoch , kde sa táto morálka najväčšmi šíri, ju radšej nazývajú ´konzekvenncializmus´. Konzekvencializmus znamená: nič nie je samo o sebe dobré, alebo zlé: dobro akéhokoľvek činu závisí jedine od jeho účelu a od jeho predvídateľných a kalkulovateľných dôsledkov.“
„Keď si však teológovia hlbšie uvedomili problematiku takéhoto systému, niektorí sa pokúsili zmierniť ho tak, že namiesto konzekvencializmu začali odporúčať ´proporcionalizmus´. Proporcionalizmus znamená, že mravnosť konania závisí od toho, ako človek pred svojím konaním ohodnotí a zváži proporcie, čiže vzájomný pomer dobier, ktoré sú v hre pri jeho čine. Opäť tu teda má hlavnú úlohu individuálne ohodnocovanie. V tomto prípade ohodnocovanie proporcie dobra a zla.“
Nato redaktor poznamenal: „Mne sa však zdá, že aj klasická morálka obsahovala elementy tohto druhu: ohodnocovanie následkov a dôležitosť dobra, ktoré je v hre.“
Kardinál odpovedal: „Máte pravdu. Lenže bludnosť spočíva v tom, že čo bolo dovtedy iba jedným aspektom tradičnej morálky, to sa tu prebudovalo na celkový systém. Veď tradičná morálka nikdy nezávisela od osobného individuálneho hodnotenia, ale od Božieho zjavenia, čiže od ´návodu na použitie´, ktorý Boh objektívne a nezmazateľne vpísal do svojho stvorenia.“
„Teraz však je znepokojujúce, že tie systémy, ktoré vznikli v západnom blahobytnom svete, odhaľujeme aj v úzadí morálnych zásad mnohých teológií oslobodenia, a to takto: Absolútne dobro – čiže vybudovanie spravodlivej, socialistickej spoločnosti – sa vyhlasuje za morálnu normu, ktorou sa ospravedlňuje všetko ostatné, napríklad násilie, usmrtenie a lož.“
„Tu sa ukazuje, že ľudstvo prepadá do najľubovoľnejších konzekvencií vtedy, keď sa odtrhne od zakotvenia v Bohu. Rozum jednotlivého človeka môže totiž ľudskému konaniu z prípadu na prípad predložiť najrozličnejšie, najnetušenejšie a najnebezpečnejšie ciele. A to, čo sa pozdávalo ako oslobodenie, zvráti sa potom na satanský opak.“
A kardinál končí svoj rozhovor o morálke týmto významným záverom: „Vlaste toto všetko je presne napísané na prvých stranách biblie. Jadro pokušenia človeka a jadro jeho pádu je tam zachytené v programových slovách: ´Budete ako Boh´(Gen 3, 5). Ako Boh znamená: slobodní od zákonov Stvoriteľa, slobodní od zákonov prírody, absolútnymi pánmi vlastného osudu. Človek sa stále vracia k tomu, aby bol sám svojím stvoriteľom a sám svojím pánom. Ale čo ho čaká na konci takejto cesta, to iste nie je raj.“
