Pápež František upravil Katechizmus: Trest smrti je neprípustný
„Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra.
Dnes je stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu.
Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka»
a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“
Text vychádza z príhovoru pápeža Františka účastníkom stretnutia organizovaného Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie, ktoré sa konalo vo Vatikáne 11. októbra 2017. Nové znenie paragrafu schválil Svätý Otec 11. mája 2018 počas audiencie prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Luisa Ladariu Ferrera.
Nové oficiálne znenie paragrafu 2267 s podpisom kardinála Luisa Ladariu a dátumom 1. augusta 2018, dňom spomienky sv. Alfonsa Maria de´Liguori. Vo forme Rescriptum „ex Audentia SS.mi“ ho publikoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano a stalo sa súčasťou Acta Apostolicae Sedis, čím boli naplnené formálne podmienky promulgovania danej zmeny.
Kardinál Ladaria o tejto zmene informoval všetkých biskupov sveta aj osobitným listom, v ktorom vysvetlil, že „nové znenie bodu 2267 Katechizmu katolíckej cirkvi vyjadruje autentický rozvoj doktríny“ a že „ nie je v protiklade s predošlým učením Magistéria. To sa dá vysvetliť vo svetle prvoradej zodpovednosti verejnej autority chrániť spoločné dobro, v sociálnom kontexte v ktorom trestné opatrenia vnímali rozdielne a diali sa v prostredí v ktorom bolo náročnejšie garantovať, že zločinec nemôže znova zopakovať svoj trestný čin“.
Pôvodný text paragrafu číslo 2267 v KKC znel:
„Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom.
Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby.
A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, „sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú“.
-ab-
