Alfonso Maria de Ligorio: Cesta spásy

Vec našej večnej spásy je vecou, od ktorej všetko závisí: i naša blaženosť i večná záhuba. Prísť do večnosti značí spasiť alebo zatratiť sa navždy, získať spokojnú večnosť alebo večnosť múk, žiť životom šťastným alebo nešťastným. Ó Bože môj, čo bude so mnou, spasím sa alebo zatratím? Možno sa spasím, a možno sa i zatratím. A ak je možné zatratiť sa, prečo sa nerozhodnem viesť taký život, ktorý mi zaistí večný život ? Ježišu môj, ty si zomrel za moju spásu, ale ja som sa toľko ráz zatratil a stratil som teba, nekonečné dobro; nedovoľ, aby som ťa ešte niekedy stratil. Ľudia pokladajú za velkú vec vyhrať spor, dostať miesto, získať majetok. Ale nezaslúži si meno »veľká« vec to, čo sa časom skončí. Všetky dobrodenia tejto zeme sa raz pre nás skončia: alebo my ich opustíme, alebo ony opustia nás. Sluší sa teda volať veľkým iba to, od čoho závisí večná blaženosť alebo večné utrpenie.