Priemerný človek vyprodukuje v pokoji približne 100 wattov energie čo sa rovná dennému energetickému príjmu ~2000 kcal. 2000 kcal je priemerná odporúčaná denná dávka. Množstvo vyprodukovanej energie je teda priamo úmerné aj skonzumovaným kalóriám. Ak teda prijímame viac kalórií ako vyprodukujeme jednoducho priberáme a tuk je teda energetická zásoba. Ľudské telo, v prípade trénovaného športovca, dokáže pohodlne vydávať niekoľko minút aj 300 - 400 wattov energie. V špeciálnych prípadoch ako je napríklad šprint profesionálnych atlétov to môže byť aj 2000 wattov, čo už je celkom pekné číslo.

Väčšina vyprodukovanej energie je potrebná pre dôležité činnosti tela ako je činnosť srdca a používanie svalov. Väčšina tejto energie sa stráca ako prebytočné teplo. Takmer všetká prebytočná energia sa dá využiť na výrobu elektrickej energie, ktorá by mohla možno aj úplne nahradiť dnešné chemické batérie. Niekomu to môže pripadať trochu ako Matrix kde sa Neo prebudil a zistil, že miliardy ľudí sú udržiavaní ako zásobarne energie, teda "živé batérie" pre robotov ovládajúcich svet. Tento projekt sa tomu trošku blíži ale dúfajme, že to tak ďaleko nezájde :).

…ach. Síce by som si o tom rád pozrel aspoň natočený sci-fi film, niečo také ešte v skutočnosti reálne nie je možné.

Náš mozog – biologické neuróny – fungujú na princípe elektrických impulzov. V týchto impulzoch sú všetky naše myšlienky a vnímanie. Síce sa niekomu môže zdať jednoduché, aby čip, ktorý by sme teoreticky mohli mať v tele, (napríklad aj v hlave) generoval takéto impulzy pomocou ktorých by nás doslova ovládal ako bábky, od skutočnosti to má ďaleko.

Prečo? Pretože o tom, čo sa deje v našej mysli máme stále iba matný obraz. A to aj za pomoci špeciálnej helmy, ktorá sníma tisíce mikroimpulzov v mozgu. [Viac v článkoch nižšie na tému „Monitorovanie aktivity mozgu“] Ohľadom vkladania myšlienok do mozgu som nenašiel žiaden výskum ktorý by sa v dnešnej dobe o niečo také pokúšal, nie to dokázal výsledky. Ak ale o niečom takom vieš, hoď link do komentu a môžme sa o tom pobaviť.

Možno to niekoho prekvapí, no mozog nie je počítač, ktorý má jeden USB port, kam dokážeme vložiť nanočip, ktorý ho bude celý ovládať. Preto, ak by sme aj mali lepšie informácie o tom, čo sa deje v našej mysli, na manipuláciu s nami by sme museli mať naraz pripojený takmer celý mozog. Nie len mizivú časť.

Pre identifikáciu čipu sa v rámci EÚ používajú normované pasívne kódy RFID (rádiofrekvenčná identifikácia) ISO 11784 a ISO 11785. Pasívne čipy nevysielajú vlastné elektromagnetické pole a preto ich nie je možné sledovať pomocou satelitu, ani inak na diaľku získať informácie, ktoré obsahuje. Jediným spôsobom čítania a preukázania kódu je použitím čítačky mikročipov, teda v bezprostrednej vzdialenosti. Čítačka sa prikladá k povrchu tela zvieraťa, a akonáhle sa priblíži k čipu, na displeji sa zobrazí číselný kód čipu.

psy maju čip o veľkosti 1 cm a daju sa načítať len priamo na kožu psa resp.miesta kde je čip umiestneny aj to čita len údaje komu patrí jednoduché ak máte psa viete ked to v pichali psíkovi pod kožu či? Ja som sa informoval ako to je a funguje . Skúste hľadať ďalej: Názov „najmenšieho počítača na svete“ je sporný – a to nielen preto, že vedci sa pretekajú v zmenšovaní zariadení, ale aj preto, že samotná definícia počítača by mohla byť predmetom diskusie. Najnovší tím, ktorý si nárokuje titul, pochádza z University of Michigan s malým zariadením, ktoré komunikuje prostredníctvom svetla a vďaka čomu vyzerá zrnko ryže giganticky.

Nové zariadenie je v podstate kocka so stranami merajúcimi len 0,3 mm (0,01 palca), čo je asi desatina veľkosti predchádzajúceho najmenšieho počítača na svete : zariadenia s veľkosťou pieskových zŕn, ktoré IBM predstavila už v marci.

Na palube malého zariadenia je procesor, RAM, fotovoltaický energetický systém a bezdrôtový vysielač a prijímač, ktorý komunikuje pomocou impulzov svetla. Základňová stanica vysiela svetlo do čipu, aby ho napájala, a čip posiela dáta späť do základne ako svetlo pomocou prenosovej LED. Môže to znieť ako recept na katastrofu používať svetlo ako napájanie aj dáta, ale počítač bol navrhnutý tak, aby riešil tento problém, pričom tím napríklad namiesto svetlocitlivých diód používa spínané kondenzátory.

Malý počítač je navrhnutý tak, aby sa používal ako presný teplotný senzor, ktorý je schopný monitorovať teploty a zmeny v oblastiach malých ako niekoľko buniek s presnosťou približne 0,1 °C. Robí to tak, že teploty prevádza na časové intervaly a porovnáva ich s ustálený časový interval vysielaný na čip základnou stanicou.

Zatiaľ čo tento mechanizmus by mohol mať celý rad aplikácií, jedným z prvých môže byť detekcia a liečba rakoviny. Hypotézou je, že rakovinové bunky sú vo všeobecnosti teplejšie ako zdravé tkanivo, takže výskumníci plánujú túto myšlienku otestovať pomocou tohto presného teplotného senzora.

„Keďže je snímač teploty malý a biokompatibilný, môžeme ho implantovať do myši a okolo neho rastú rakovinové bunky,“ hovorí Gary Luker, spolupracovník projektu. "Používame tento teplotný senzor na skúmanie zmien teploty v nádore v porovnaní s normálnym tkanivom a či môžeme použiť zmeny teploty na určenie úspechu alebo zlyhania terapie."

Ďalším sporným bodom je, či senzor, ako je tento, stále zaručuje označenie „počítač“ a teda najmenší počítač na svete. Napríklad, akonáhle zariadenie stratí napájanie, všetky jeho programovanie a údaje sa vymažú, čo by podľa tímu mohlo z tohto termínu vylúčiť. To by mohlo byť obzvlášť problematické vzhľadom na to, že je napájaný svetlom z externej základňovej stanice a bude fungovať v tmavom prostredí, ako je ľudské telo.

„Nie sme si istí, či by sa mali nazývať počítače alebo nie,“ hovorí David Blaauw, hlavný vývojár zariadenia. "Je to skôr vec názoru, či majú minimálnu požadovanú funkčnosť."

Či už to chcete nazvať akokoľvek, tieto drobné zariadenia by nakoniec mohli nájsť využitie v biomedicínskej diagnostike a monitorovaní, sledovaní, štúdiu drobných organizmov a monitorovaní ropných rezervoárov.

Výskum bol prezentovaný na sympóziu 2018 o technológii a obvodoch VLSI minulý týždeň.

Zdroj: University of Michigan

Pre získavanie energie z ľudského tela potrebuje čip pridať špeciálny modul a batériu, prípadne kondenzátor. Pre spracovávanie údajov by sme ďalej museli pridať mikropočítač a senzor na GPS. Plus samozrejme spomínanú anténu. Všetko sú to priestorovo a energeticky náročné komponenty.

Ak by sme teda chceli všetky tieto veci dať do jedného čipu, dostali by sme sa na oveľa väčšie rozmery, ako sú pôvodné 4mm². Môj osobný odhad je aspoň veľkosť veľkej kapsule na antibiotiká. V rôznych konšpiračných teóriách sa taktiež často uvádza informácia, ako „nás budú nonstop sledovať“. Ani pri aplikácii vyššie spomínaného zdroja energie však čip nebude mať dostatok energie na nepretržité spracovávanie a odosielanie údajov.

Napriek tomu, že vyššie spomínané argumenty sú pravdivé, nepotvrdzujú možnosť čipovania obyvateľstva. V skutočnosti skôr poukazujú na viacero problémov… Prvým z ním je fakt, že najmenší vyvinutý čip na komunikáciu s 5G sieťou má rozmery 4mm² – teda 2x2mm. [Zdroj Venture Beat- júl 2019] Síce to znie ako pekná veľkosť, no bavíme sa o samostatnom čipe – bez zdroju energie, senzoru, mikropočítaču a bez antény.