Odpustenie . - Opytam sa Ťa...kolko ludi je potrebnych na Odpustenie? - Ako odpovies? šesť milionov či staci päťdesiat spravodlivých? stačilo by abramovych desať? alebo možno iba Dvaja...??? ty hovoris …Viac
Odpustenie .
- Opytam sa Ťa...kolko ludi je potrebnych na Odpustenie?
- Ako odpovies? šesť milionov či staci päťdesiat spravodlivých? stačilo by abramovych desať? alebo možno iba Dvaja...???
ty hovoris ze minimalne dvaja? ja hovorim ze nie!! ja tvrdim ze na odpustenie staci iba jeden,
.. preco!!?
Opytam sa inak :
- ked kracas zivotom, kolko energie , ti da pomsta a ci zlost? tebe azda asi ozaj vela ked tu citam tvoje slova, energie zloby tej je ozaj vokol neurekom , ano aj zlo da ti energie tej ludskej tej tvojej vlastnej ale ta ma medze, hranice, gulometne hniezda na panenskom pobrezi tvojej ludskosti, tie tvoje ostnate droty milosrdenstva pod napatím, tie ploty, hradby tie mury, valy barikady na konci tvojho sveta, tie vsetky raz skoncia.. lebo beda
-
a ci hnev alebo nenavist ta vie silou zasobit? vy hovorite mame na to pravo, k zlobe k vojne k boju k hnevu v tom jazyku ste pridali prislovko Spravodlivi, to uz aj pre spravodliveho vraha sa u vas rozhresenia najde ale pre kajucnika nikdy, to je to nase orechove je to europske dedicstvo otcov farizejov, kolko ti to prida krokov na tvojej ceste zivotom? citam tiez ze mnoho ale na konci predsa len padnes unavou..... ver mi,
a co tak skusit odpustenie?
Skusal si aj to? Poznas aka je jeho energeticka bilancia, ci plus ci strata? Zistil si ci prida ti tej sily do kazdeho rana a ci s odpustenim tu silu vecer tratis? Skusal si to zistit niekedy .. ked Otce nas ... odpust nam ako i mi.....
skus to teda a zvol si odpustenie a bud v nom aktivny a odpust a nesed iba doma, lebo ked zvolis odpustenie to hned v tej chvily šiky anjelov si zacni ratat co pridaju sa k tebe, Gabriel Micha Raphael, odpust bliznemu a zoznam sa z kazdym osobne , tych anjelov cele zbory nebeskych sfer ti budu kliesnit cestu ked Odpustenie si nazves Cielom ... ver mi
v tom krasnom filme utiekli viacerí , ale kto pre pomstu utiekol, ten zahynul, ten kto iba pre strach aj ten zahynul, kto pre hlad? zahynul aj ten, ale kto odtial utiekol pre to aby Odpustil ? Pan kracal celou cestou pred nim, a On prezil !!! a s nim prežili aj Tí vsetci co uverili jeho Cielu, na zaciatku mali svoje vlastne ale tie pri nom postracali a na tej dlhej ceste zabudli, pridali sa k jeho cielu, aj ked nepoznali detaily .. uverili mu a prezili s ním, s tým co utekal aby odpustil... krasna myslienka aj ked je ten ....
.... ten krasny film od National Geografic, v tom filme je to Svetlo Odpustenia vidiet iba srdcom, a vnimat sa da iba to Svetlo, lebo slovo Boh ta pocut nebudes, lebo plytvat tym slovom vo filmoch je casto krat iba svatuskarske slamy mlatenie, v tom filme Svetlo nevidiet ale je to citit z toho muza co uteka aby odpustil svojej žene , to Svetlo cely cas z toho cloveka „svietilo“ ... vnimal som ho
ludia co odpustaju Svietia zvlastnym svetlom, z nimi je vidno jasne aj ked je tma, s ludmi co odpustili ked si pri nich aj v pustnej burke Gobi nezabludis s ludmi co svietia s nimi vidis dalej, to s ludmi co odpustili s nimi v himalayach ti nikdy nie je zima, ani sibirskej tajge od hladu nezahynies ked kracas s nimi s tými co odpustili, vzdy sa pridaj k nim, k tym co kracaju dalej k cielu iba preto aby bliznemu opustili, ..ver mi,
odvrat svoju cesty od tych co kracaju do nenavisti tmy, vzdy zvol Svetlo tych co odpustili... s nimi sa nestratis .. pre nimi Anjeli kracaju a nenachaju aby si si uderil nohu o kamen, ostrim meča drzia stáž, razia cestu k cielu
ten stroj, ta navigacia, tie z nebies sfericke prieniky gulovych ploch spevu anjelov, je to Odpustenie,
Odpustenie? je Svetlo sveta ked sa pren rozhodnes a budes kracat v nom, pevne a odhodlane, ver mi Anjel strazny bude na tvojej strane, na ceste Odpustit ta ver že ta nic nikto nezastavi, ani Gobi ani Himalaje, ... odpustenie rozhodni sa pren, a ten pridavok „odpustim ale nezabudnem“ si strc niekam, nic k tomu nevymyslaj , iba odpust a nic nepridavaj uz nic viac, a tvoja pamat co by ta vratila na cestu pomsty? tu nechaj v gulagu zlobrov a utec z neho von,.
slovensko, tato krajina sa podoba tomu gulagu krestanskych zlobrov, skretov pomsty z mordoru a lakomych skriatkov z ereboru, , krestanstvu pohodlnemu, kde z kazdej strany pocut co len o pomste ... v tejto krajine zo spravodlivosti ako zo zlata sme si odliali falosneho "boha" – nasej ludskej spravodlivosti zlate teľa, tu sa nam zo spravodlivosti stal bozik Bal a co ludia na kolena pred nim padli ako hnevu plne klasy ked demon prisiel žať, tu sa ludskej spravodlivosti prinasaju krute ludske obete, a demon sa z nich smeje, a co ludia na to ? maju spravodlive zakony a preto dobry na seba uz byt nemusia, iba viacej a hrubsich zakonov, viacej strachu, viacej trestov, retaze okov a stohy pokut, .. v tejto krajine miesto modlitieb k nebu stupa kadidlo paragrafov, z sudnych konani sa stavaju nase liturgie a z medii zneju melodicke zalmy ohovarok a udani... nase krestanske slovensko kde je vsetko tak ako ma byt... tvarime sa akoby nic
ludia tu uz odpustat zabudli, z odpustenia si urobili prisne zakazane nedotknutelne Tabu. odpustit je dnes ruhanim, je herezou , je dovodom udaní a dubii, Tu u nas je zakazane odpustat, uz je trestne byt milosrdny k bliznym, katolickym trendom tu je kamenovat tych co odpustaju a na farach blahorecit busty vrahov , my viac chceme tych co stínali ako tych co odpustali, katolickym prejavom tejto krajiny je s Bohom hrat sa na skryvacku - s biskupmi pocitat sto rokov v jubileach
- ratajte s nami, v roku 1 temnotou zloby si zatriet zrak a ratat 1,2,..., VOSR, nagasaki, februar 48, august 68, .... 98, 99, a ked naratas 100 okryt si oci a zvolat k nebesam „skryty- neskryty „boh“, ideme ta vsetcia hladat..kde si? zvolavame a ked na ceste k „bohu“ sliapeme po a prekracujeme bliznych nikoho nevšimame .. mi iba hladame, verime, modlime ...... hu hu . kde si? iba to pocut zo vsetkych stran o skyvackach a o vyrociach co miesto utehy iba ludom nahanaju strach z nich tie varovania bu bu bu, strasime a kamenujeme sa medzi sebou dalej,.. nase skryvacky co v nich odratavame 100.
vlastnostou slovenskeho krestana je ratat do 100 a pritom ostat spravodlivym a za hrdla vešať ostatnych co im viny vzdy nejakych dokazeme, mi do pekla plnit trasporty hriesnikov neprestaneme, rozvedene samaritanky zatvorit do medialnych klietok hanby chceme , potom odsudit neodpustit, iba ich sotit v sicheme do studne a privalit kamenom, ... nase hroby spravodlivosti... prestali sme byt milosrdni uz sme iba spravodlivy samaritani,
odpustenie je to co najviach chyba krestanstvu v tejto krajine, kde posadnutie spravodlivostou sa da krajat, medzi ludmi to vrie a nik problem nevidi, to posadnutie okultizmom ludskej spovodlivosti to zboztovanie toho ludskeho bozika v tejto krajine je zrele minimalne na exorcizmus ked nie rovno dovodom nad touto posadnutou krajinou vyhlasit Interdikt do odvolania, demon ludskej spravodlivosti kazdy den jedine co ponuka je „kamen“, co ho ako oltar pomazeme olejom, aby bol rychlejsi, aby letel a zranoval, kamene co mi bez viny nimi meriame hadzeme a triafame...v tejto krajine spravodlivost meriame na kubiky a milosrdenstvo na gramy, kosime hektare luk a parkov uhladnych pravidiel, slavime storocne jubilea aby sme zabudli aby sme na policku trnim zarastene nechali milosdrenstvo hnit, stale viacej viacej zboznej tmy, a sofistikované hry na farizejske schovavacky kazdy den viacej temnoty medzi ludmi, a iba tych ludi co svietia odpustenim tu je coraz menej .. bludime v tme neodpustenia-
- Opytam sa Ťa...kolko ludi je potrebnych na Odpustenie?
- Ako odpovies? šesť milionov či staci päťdesiat spravodlivých? stačilo by abramovych desať? alebo možno iba Dvaja...???
ty hovoris ze minimalne dvaja? ja hovorim ze nie!! ja tvrdim ze na odpustenie staci iba jeden,
.. preco!!?
Opytam sa inak :
- ked kracas zivotom, kolko energie , ti da pomsta a ci zlost? tebe azda asi ozaj vela ked tu citam tvoje slova, energie zloby tej je ozaj vokol neurekom , ano aj zlo da ti energie tej ludskej tej tvojej vlastnej ale ta ma medze, hranice, gulometne hniezda na panenskom pobrezi tvojej ludskosti, tie tvoje ostnate droty milosrdenstva pod napatím, tie ploty, hradby tie mury, valy barikady na konci tvojho sveta, tie vsetky raz skoncia.. lebo beda
-
a ci hnev alebo nenavist ta vie silou zasobit? vy hovorite mame na to pravo, k zlobe k vojne k boju k hnevu v tom jazyku ste pridali prislovko Spravodlivi, to uz aj pre spravodliveho vraha sa u vas rozhresenia najde ale pre kajucnika nikdy, to je to nase orechove je to europske dedicstvo otcov farizejov, kolko ti to prida krokov na tvojej ceste zivotom? citam tiez ze mnoho ale na konci predsa len padnes unavou..... ver mi,
a co tak skusit odpustenie?
Skusal si aj to? Poznas aka je jeho energeticka bilancia, ci plus ci strata? Zistil si ci prida ti tej sily do kazdeho rana a ci s odpustenim tu silu vecer tratis? Skusal si to zistit niekedy .. ked Otce nas ... odpust nam ako i mi.....
skus to teda a zvol si odpustenie a bud v nom aktivny a odpust a nesed iba doma, lebo ked zvolis odpustenie to hned v tej chvily šiky anjelov si zacni ratat co pridaju sa k tebe, Gabriel Micha Raphael, odpust bliznemu a zoznam sa z kazdym osobne , tych anjelov cele zbory nebeskych sfer ti budu kliesnit cestu ked Odpustenie si nazves Cielom ... ver mi
v tom krasnom filme utiekli viacerí , ale kto pre pomstu utiekol, ten zahynul, ten kto iba pre strach aj ten zahynul, kto pre hlad? zahynul aj ten, ale kto odtial utiekol pre to aby Odpustil ? Pan kracal celou cestou pred nim, a On prezil !!! a s nim prežili aj Tí vsetci co uverili jeho Cielu, na zaciatku mali svoje vlastne ale tie pri nom postracali a na tej dlhej ceste zabudli, pridali sa k jeho cielu, aj ked nepoznali detaily .. uverili mu a prezili s ním, s tým co utekal aby odpustil... krasna myslienka aj ked je ten ....
.... ten krasny film od National Geografic, v tom filme je to Svetlo Odpustenia vidiet iba srdcom, a vnimat sa da iba to Svetlo, lebo slovo Boh ta pocut nebudes, lebo plytvat tym slovom vo filmoch je casto krat iba svatuskarske slamy mlatenie, v tom filme Svetlo nevidiet ale je to citit z toho muza co uteka aby odpustil svojej žene , to Svetlo cely cas z toho cloveka „svietilo“ ... vnimal som ho
ludia co odpustaju Svietia zvlastnym svetlom, z nimi je vidno jasne aj ked je tma, s ludmi co odpustili ked si pri nich aj v pustnej burke Gobi nezabludis s ludmi co svietia s nimi vidis dalej, to s ludmi co odpustili s nimi v himalayach ti nikdy nie je zima, ani sibirskej tajge od hladu nezahynies ked kracas s nimi s tými co odpustili, vzdy sa pridaj k nim, k tym co kracaju dalej k cielu iba preto aby bliznemu opustili, ..ver mi,
odvrat svoju cesty od tych co kracaju do nenavisti tmy, vzdy zvol Svetlo tych co odpustili... s nimi sa nestratis .. pre nimi Anjeli kracaju a nenachaju aby si si uderil nohu o kamen, ostrim meča drzia stáž, razia cestu k cielu
ten stroj, ta navigacia, tie z nebies sfericke prieniky gulovych ploch spevu anjelov, je to Odpustenie,
Odpustenie? je Svetlo sveta ked sa pren rozhodnes a budes kracat v nom, pevne a odhodlane, ver mi Anjel strazny bude na tvojej strane, na ceste Odpustit ta ver že ta nic nikto nezastavi, ani Gobi ani Himalaje, ... odpustenie rozhodni sa pren, a ten pridavok „odpustim ale nezabudnem“ si strc niekam, nic k tomu nevymyslaj , iba odpust a nic nepridavaj uz nic viac, a tvoja pamat co by ta vratila na cestu pomsty? tu nechaj v gulagu zlobrov a utec z neho von,.
slovensko, tato krajina sa podoba tomu gulagu krestanskych zlobrov, skretov pomsty z mordoru a lakomych skriatkov z ereboru, , krestanstvu pohodlnemu, kde z kazdej strany pocut co len o pomste ... v tejto krajine zo spravodlivosti ako zo zlata sme si odliali falosneho "boha" – nasej ludskej spravodlivosti zlate teľa, tu sa nam zo spravodlivosti stal bozik Bal a co ludia na kolena pred nim padli ako hnevu plne klasy ked demon prisiel žať, tu sa ludskej spravodlivosti prinasaju krute ludske obete, a demon sa z nich smeje, a co ludia na to ? maju spravodlive zakony a preto dobry na seba uz byt nemusia, iba viacej a hrubsich zakonov, viacej strachu, viacej trestov, retaze okov a stohy pokut, .. v tejto krajine miesto modlitieb k nebu stupa kadidlo paragrafov, z sudnych konani sa stavaju nase liturgie a z medii zneju melodicke zalmy ohovarok a udani... nase krestanske slovensko kde je vsetko tak ako ma byt... tvarime sa akoby nic
ludia tu uz odpustat zabudli, z odpustenia si urobili prisne zakazane nedotknutelne Tabu. odpustit je dnes ruhanim, je herezou , je dovodom udaní a dubii, Tu u nas je zakazane odpustat, uz je trestne byt milosrdny k bliznym, katolickym trendom tu je kamenovat tych co odpustaju a na farach blahorecit busty vrahov , my viac chceme tych co stínali ako tych co odpustali, katolickym prejavom tejto krajiny je s Bohom hrat sa na skryvacku - s biskupmi pocitat sto rokov v jubileach
- ratajte s nami, v roku 1 temnotou zloby si zatriet zrak a ratat 1,2,..., VOSR, nagasaki, februar 48, august 68, .... 98, 99, a ked naratas 100 okryt si oci a zvolat k nebesam „skryty- neskryty „boh“, ideme ta vsetcia hladat..kde si? zvolavame a ked na ceste k „bohu“ sliapeme po a prekracujeme bliznych nikoho nevšimame .. mi iba hladame, verime, modlime ...... hu hu . kde si? iba to pocut zo vsetkych stran o skyvackach a o vyrociach co miesto utehy iba ludom nahanaju strach z nich tie varovania bu bu bu, strasime a kamenujeme sa medzi sebou dalej,.. nase skryvacky co v nich odratavame 100.
vlastnostou slovenskeho krestana je ratat do 100 a pritom ostat spravodlivym a za hrdla vešať ostatnych co im viny vzdy nejakych dokazeme, mi do pekla plnit trasporty hriesnikov neprestaneme, rozvedene samaritanky zatvorit do medialnych klietok hanby chceme , potom odsudit neodpustit, iba ich sotit v sicheme do studne a privalit kamenom, ... nase hroby spravodlivosti... prestali sme byt milosrdni uz sme iba spravodlivy samaritani,
odpustenie je to co najviach chyba krestanstvu v tejto krajine, kde posadnutie spravodlivostou sa da krajat, medzi ludmi to vrie a nik problem nevidi, to posadnutie okultizmom ludskej spovodlivosti to zboztovanie toho ludskeho bozika v tejto krajine je zrele minimalne na exorcizmus ked nie rovno dovodom nad touto posadnutou krajinou vyhlasit Interdikt do odvolania, demon ludskej spravodlivosti kazdy den jedine co ponuka je „kamen“, co ho ako oltar pomazeme olejom, aby bol rychlejsi, aby letel a zranoval, kamene co mi bez viny nimi meriame hadzeme a triafame...v tejto krajine spravodlivost meriame na kubiky a milosrdenstvo na gramy, kosime hektare luk a parkov uhladnych pravidiel, slavime storocne jubilea aby sme zabudli aby sme na policku trnim zarastene nechali milosdrenstvo hnit, stale viacej viacej zboznej tmy, a sofistikované hry na farizejske schovavacky kazdy den viacej temnoty medzi ludmi, a iba tych ludi co svietia odpustenim tu je coraz menej .. bludime v tme neodpustenia-
hlavny hrdina z tohto pribehu o odpusteni je uz na ceste k osobnemu sudu,
www.topky.sk/…/Podielal-sa-na-…
jedna z jeho obeti mu odpustila v priamom prenose a nebola nikdy uplne pochopena, ludia ju nepochopili, ludia uz odpusteniu nerozumeju, trhovy mechanizmus s niecim takym nerata, odpustenie nie je v ekonomickom slovniku Michaela Novaka, Novakova slovna zasoba tento archaizmus nepotrebovala, …Viac
hlavny hrdina z tohto pribehu o odpusteni je uz na ceste k osobnemu sudu,
www.topky.sk/…/Podielal-sa-na-…
jedna z jeho obeti mu odpustila v priamom prenose a nebola nikdy uplne pochopena, ludia ju nepochopili, ludia uz odpusteniu nerozumeju, trhovy mechanizmus s niecim takym nerata, odpustenie nie je v ekonomickom slovniku Michaela Novaka, Novakova slovna zasoba tento archaizmus nepotrebovala, tam v jeho teoriach pre slovo Odpustenie nie je miesto a preto sa nahradzuje dnes to slovo v slovniku moderneho zapadneho krestana slovom
krach, bankrot, konkurz, debakel... švorc
, a ten co odpustil je iba srač a zbabela nicka
vydedili sme si zo srdc odpustenie, ale napriek tomu a tej dobe ta starenka z pribehu predsa nasla odvahu aj ked vycitali jej ze odpustila, a na zaver predniesla rec hodnu nobelovej ceny alebo este viac , ta starenka z auschwitz birkenau predniesla rec hodnu Vecneho Zivota, terminu europskym krestanom tak velmi vzdialenom rovnako ako sa stalo aj to slovo Odpustenie...
ja si myslim ze dnes slovensko najviac zo vsetkeho potrebuje Odpustenie, potrebuje ho viac, ako sol,
viac ako pravdu o vsetkom,
viac ako tlacovky jednu za druhou,
viac ako pochody a bilboardy,
slovensko potrebuje pokanie a v tesnom, v bezprostrednom zavese za tym pokanim potrebuje odpustenie lebo vsetci tu zijeme v klamstve, niekto za dezert a balicek popradskej niekto za 150 melonov kešu, ... kto je bez viny? zalezi na sume? na pocte nul za vinou? Boh co odpusta 10.000 talentov asi nebude zatazeny na matematiku...
za 30 rokov trhoveho mechanizmu co sme mu uverili a skrizili ho v hlavach s krestanstvom a co dnes podla tej hybridnej obludy predstieramie ze zijeme, sme sa do toho lajna penazi namočili všetci,
vsetci rad radom sme padli pred Novakovym duchom demokratickeho kapitalizmu - pred tym Mamonom , nielen na kolena ale aj na zadok, lebo ked si citam na velkej oznamovacej tabuli o eurofondoch co to nadheru "zatiahli" a to iba o par metrov od svatostanku este aj pri bazilike u grekokatolikoch v Lutine, je jasne ze sa v tom vezieme vsetci, sice rozne rychlo niekto ako na sankach v lete, niekto ako na F1, ale vsetci bez rozdielu ci zupan alebo jeho osobny arcibiskup, zobrak alebo stedry mecenas.. vsetci.
lebo tato ekonomika zabija, tak v kardinalskom zbore, ako aj kalkatskom slume, tak na putnom marianskom mieste medzi marianskymi ctitelmi ako aj na duhovom pochode medzi sodomitmi.. lebo diabol prichadza cez penazenku a dnes jej otrocime vsetci,
, darmo nas varuje papez Frantisek ze tato ekonomika zabija...
a nezabudni na chudobných!! Jorge
neverime mu, myslime ze On hovori o niekom inom... ze hovori o niekom na inom kontinente , o krestanoch na inej planete.
amnestia...
kto si bez viny, hod kamenom, mozno to bude zniet ako nieco nepredstavitelne ... mozno ked deklarujeme odpustenie a deklarujeme ho verejne a uprimne, najdu sa a konecne vynoria sa z davu aj vinnici ...
tí vinnici, ktorych mozeme objat, silno stisnut, dlho ich drzat v objati... zabit mozno nie vykrmene tela ale aspon maleho zajka a vystrojit z toho mala co nam nechali nejaku tu skromnu hostinu lebo sa nam vratili,... vratil sa nam brat co bol mrtvy a ozil, bol strateny a nasiel sa, mozno este nevie ale ked pociti nase odpustenie ako uprimne objatie pochopi.... lebo ak to neurobime tak si asi iba znova zopakujeme rok 89‘a to vsetko potom znova dookola.... skoda by to bola znova zazivat este raz
www.topky.sk/…/Podielal-sa-na-…
jedna z jeho obeti mu odpustila v priamom prenose a nebola nikdy uplne pochopena, ludia ju nepochopili, ludia uz odpusteniu nerozumeju, trhovy mechanizmus s niecim takym nerata, odpustenie nie je v ekonomickom slovniku Michaela Novaka, Novakova slovna zasoba tento archaizmus nepotrebovala, tam v jeho teoriach pre slovo Odpustenie nie je miesto a preto sa nahradzuje dnes to slovo v slovniku moderneho zapadneho krestana slovom
krach, bankrot, konkurz, debakel... švorc
, a ten co odpustil je iba srač a zbabela nicka
vydedili sme si zo srdc odpustenie, ale napriek tomu a tej dobe ta starenka z pribehu predsa nasla odvahu aj ked vycitali jej ze odpustila, a na zaver predniesla rec hodnu nobelovej ceny alebo este viac , ta starenka z auschwitz birkenau predniesla rec hodnu Vecneho Zivota, terminu europskym krestanom tak velmi vzdialenom rovnako ako sa stalo aj to slovo Odpustenie...
ja si myslim ze dnes slovensko najviac zo vsetkeho potrebuje Odpustenie, potrebuje ho viac, ako sol,
viac ako pravdu o vsetkom,
viac ako tlacovky jednu za druhou,
viac ako pochody a bilboardy,
slovensko potrebuje pokanie a v tesnom, v bezprostrednom zavese za tym pokanim potrebuje odpustenie lebo vsetci tu zijeme v klamstve, niekto za dezert a balicek popradskej niekto za 150 melonov kešu, ... kto je bez viny? zalezi na sume? na pocte nul za vinou? Boh co odpusta 10.000 talentov asi nebude zatazeny na matematiku...
za 30 rokov trhoveho mechanizmu co sme mu uverili a skrizili ho v hlavach s krestanstvom a co dnes podla tej hybridnej obludy predstieramie ze zijeme, sme sa do toho lajna penazi namočili všetci,
vsetci rad radom sme padli pred Novakovym duchom demokratickeho kapitalizmu - pred tym Mamonom , nielen na kolena ale aj na zadok, lebo ked si citam na velkej oznamovacej tabuli o eurofondoch co to nadheru "zatiahli" a to iba o par metrov od svatostanku este aj pri bazilike u grekokatolikoch v Lutine, je jasne ze sa v tom vezieme vsetci, sice rozne rychlo niekto ako na sankach v lete, niekto ako na F1, ale vsetci bez rozdielu ci zupan alebo jeho osobny arcibiskup, zobrak alebo stedry mecenas.. vsetci.
lebo tato ekonomika zabija, tak v kardinalskom zbore, ako aj kalkatskom slume, tak na putnom marianskom mieste medzi marianskymi ctitelmi ako aj na duhovom pochode medzi sodomitmi.. lebo diabol prichadza cez penazenku a dnes jej otrocime vsetci,
, darmo nas varuje papez Frantisek ze tato ekonomika zabija...
a nezabudni na chudobných!! Jorge
neverime mu, myslime ze On hovori o niekom inom... ze hovori o niekom na inom kontinente , o krestanoch na inej planete.
amnestia...
kto si bez viny, hod kamenom, mozno to bude zniet ako nieco nepredstavitelne ... mozno ked deklarujeme odpustenie a deklarujeme ho verejne a uprimne, najdu sa a konecne vynoria sa z davu aj vinnici ...
tí vinnici, ktorych mozeme objat, silno stisnut, dlho ich drzat v objati... zabit mozno nie vykrmene tela ale aspon maleho zajka a vystrojit z toho mala co nam nechali nejaku tu skromnu hostinu lebo sa nam vratili,... vratil sa nam brat co bol mrtvy a ozil, bol strateny a nasiel sa, mozno este nevie ale ked pociti nase odpustenie ako uprimne objatie pochopi.... lebo ak to neurobime tak si asi iba znova zopakujeme rok 89‘a to vsetko potom znova dookola.... skoda by to bola znova zazivat este raz
odpustenie a sto rokov samoty
kedy skonci sto rokov samoty? kedy skonci sto rokov neodpustenia.?
odpustenie casto vyrazi ako prud vody zo skaly ,
niekdy sa vznesie nikym nebadane na pust ako manna co nasyti,
niekedy je ako rieka jenz plynie tak ako kruty osud rieky okawango ktora nikdy nesplynie s oceanom milosrdensva, aby sa vyparila a vyschla v kdesi v pusti aby napojila mraky pomsty nad serengety …Viac
odpustenie a sto rokov samoty
kedy skonci sto rokov samoty? kedy skonci sto rokov neodpustenia.?
odpustenie casto vyrazi ako prud vody zo skaly ,
niekdy sa vznesie nikym nebadane na pust ako manna co nasyti,
niekedy je ako rieka jenz plynie tak ako kruty osud rieky okawango ktora nikdy nesplynie s oceanom milosrdensva, aby sa vyparila a vyschla v kdesi v pusti aby napojila mraky pomsty nad serengety a v pribehoch rodenia a zomierania v ludskej divocine znova vyschla v pusti uz tolko krat,
tie Márquezove pribehy,
sk.wikipedia.org/wiki/Gabriel_García_Márquez
priatel frantisek citoval na svojej navsteve kolumbie prave G.G. Margueza a jeho 100 rokov samoty,
Márquez je , vlastne bol, talent ktory dokazal do malej utlej knizky vtesnat cele generacie, a je priam neuveritelne ako to dokazal.
Bolo to davno ked som to cital a viac ako text si pamatam formu, dalo sa to citat iba po par stranach knihy za vecer , lebo hustota deja niekolkonasobne prevysovala moznosti slov textu a priepustnosti mojich komunikacnych periferii,
Márquez vlastne donutil citatela aby si to odmakal za neho, dej pribehu rodiny Buendíovcov bol spakovany, zozipovany , zrarovany do par stran a gabriel garcia jednoducho to vyriesil tak ze medzi riadky vlozil soft - unrar, unzip aby citatel s fantaziou iba otvoril prvu stranu a stlacil enter v mysli,
je to drina citat gabriela a rozbalovat - rozpakovat - rozzipovat jeho pribehy, ale oplatilo sa.... mozno mi ten pribeh neprisiel az tak zaujimavy ako ta genialna forma gabrielovej kompresie deja .... podobne ako gabrielova kronika vopred ohlasenej smrti, jeho pribehy iba malokedy byvaju celistve ako sme si zvykli civiet na styl holywoodskych sraciek.. skutocne pribehy byvaju rozbite ako crepy antickych vaz co archelologovia a algoritmy pocitacov pracne skladaju cele roky a lustia z nich napisane texty, to zlozit take texty dokopy , do pribehov niekdy trva roky , ..
na jeden kratky som si spomenul dnes ked som pocuval knaza a jeho homiliu na jednej odpustovej slavnosti, bola to odpustova slavnost zo sviatku povysenia sv. kriza v jednom meste a homilia bola okrem ineho aj o jednom chystanom teatralnom "pseudoodpusteni" co niekto v sebe nasiel drzu odvahu nazyvat tryznou, dnes ale ked som toho knaza videl a pocuval spomenul som si na jeden pribeh z tryzny ktoru potrebujem aj aj on, a urcitym sposobom mi vsetci.
je to mozno storocny pribeh a mozno aj viac, zdaleka nie taky tropicky ako ten gabrielov, ale crepiny toho pribehu som skladal po kuskoch roky, dnes mi do mozaiky zapadol posledny kus... mozno posledny, a v to aj dufam..
bola jar 1917 a mozno jar ineho roku ale sto rokov hore dole pocty, je to symbolika, pocty v tomto pribehu podstatne nie su,
v tu jar sa prave topili lady a dole mohutnym tokom rieky jenz v priebehu roka jen tak plyne, ... sa valily kalne vody s ladovymi kryhami a malí chlapci z jednej blizkej dediny sa na ten ukaz dravosti rieky chodili divat, ved kto z nas co zije pri rieke, to kedy vynechal, cas ked sa v jari lamu lady,
v ten den prisli k tej rozvodnenej rieke chlapci, a prisiel aj jeden chlapec so psikom, kazdy v tej dedine si ho s tym psikom pamatal, chlapec a psik, v podstate rastli spolu a v ten den si obaja, chlapec aj psik, prisli pozriet ako rieka plynie... chlapec aj psik a aj ostatní chlapci sa posuvali popri vysokom brehu co nebezpecne podomielala rozvodnena rieka, ked ktorysi z chlapcov iba tak zo spasu , len tak pre pobavenie okolostojacich kopol do toho maleho psika a ten spadol z brehu do toho mutneho prudu rieky, kalny prud psika unasal a chlapec ktoremu psik patril utekal popri brehu este hodnu chvilu az sa psi stratil pod hladinou za burliveho smiechu okolostojacich ....
ale maly jozko, tak sa volal psikov verny priatel , na tu chvilu nikdy nezabudol, presli roky, ta rieka plynula a chlapci rasli, uz z nich boli mladenci, mozno vsetci zabudli na tu episodu z onej jari, ked rieka niesla lady, ale jozef nie. lebo pribeh ten zdalka nie kolumbijsky , pokracoval a vendetta nikdy nebola pre vychod slovenska cudzim slovom... v jedno leto , rokmi uz ceskoslovenske, na dedinskej zabave sa strhla bitka, a mozno to bol prave jozef co nezabudol, bitka medzi mladencami dvoch od tej jari rozvadenych rodin, medzi mladencami co kedysi boli chlapcami pri rieke, prislo na noze a jozef zapichol mladenca co mu hodil do rieky kedysi davno psika.. poraneny chlap to prezil ale prislubil pomstu, ... a znova presli roky ,
vela rokov, zdanlivo sa na vsetko zabudlo, pohnevane rodiny fungovali okolo seba akoby sa nic nikdy nestalo, kedysi pohnevany mladenci sa pozenili, zalozili rodiny, prisli deti, odchadzali do robot, do amerik, do francii , do nemec...a rieka co tiekla za dedinou stale plynula....
z toho chlapca co kedysi hodil do rieky jozefovi psika sa stal richtar a ten jozef odchazal pravidelne do nemecka za pracou, kazdy z nich mal po 3 ci 4 deti a zdalo sa ze nepriatelstvo medzi nimi pominulo, ale prisla vojna, druha svetova, a kopec prilezitosti spominat co kto komu bol dlzen , a prilezitost robi zlodeja a vojna ponuka moc a rozne formy pomsty,
a tak "z nicoho nic" sa traja mladsi jozefovi bratia ocitli v prvych transportoch z onej dediny do nacistickych lagrov, a po jozefa, a to uz otca styroch deti si prisiel richtar sam osobne, tak vendeta chutna najlepsie osobne, prisla posledna sanca na pomstu a tu si vychutnal kedysi chlapec od rieky dosyta,
bol december 1944 a rano pol stvrej ked vsade este tma, prisiel uz ako richtar aj z dvoma nemeckymi vojakmi, ich necakany prichod zobudil vsetkych v jozefovom dome okrem najmensej z deti, lebo jozefova najmladsia dcera mala iba tyzden, iba ta spala ked si po neho prisiel richtar , jozef vedel vyborne nemecky a prosil nemcov co prisli s richtarom aby ho nebrali ze len pred tyzdnom sa mu narodila dcera, nemci to pochopili a chceli odijst ale richtar napriek tomu trval na tom, ze jozef bude musiet na nutene prace do Reichu, ... a tak nemci jozefa zobrali naladovali do vagonov ale jozefovi sa s tych vagonov podarilo ujst, ukryvajuc sa utekal naspat domov , bolo tesne pred koncom vojny a front uz presiel duklou, jozefovi sa podarilo dostat par kilometrov takmer az k rodnej dedine , bol na dohlad od svojho domu, od zeny a od svojich styroch deti ked ho jedno januarove rano zastrelili ustupujuci banderovci na oracine kusok pred dedinou, ako zbeha na uteku...
po jozefovi ostal, ostal nedokonceny dom, zena a styri siroty, poznal som ten pribeh z od najstarsieho z jozefovych synov, on jediny si pamal na otca ked ho zamrznuteho nakladali na voz, tym mrazivym januarom 1945 zamrznute ruky vytrcali z voza a jeho najstarsi syn kracal za tym vozom a placuc sluboval richtarovi pomstu, trvalo par hodin kym nebohemu jozefovi telo doma na jeho peci rozmrzlo tak ze sa dalo vlozit do truhly a pochovat ...
a tu sa pribeh mohol koncit lebo jozefov syn sa nikdy tomu richtarovi nepomstil, nezabudol avsak a cely zivot smutil za otcom, pamatam si jeho pribehy, boli vzdy vesele ale vzdy v jeho pribehoch nich bol ukryty otec co sa nevratil a ktoreho syn sa nepomstil aj ked vzdy sa na to chystal, vzdy aj ked zostarol., ked my hovoril zo spomienok vzdy sa smial, ale niekdy som si vsimol ako si utiera slzy, aj po vsetkych tych rokoch bol uz starec a predsa sa sa mu tak velmi clo za otcom, osemdesiatnik uz nielen dedo ale aj pradedo a predsa plakal ked hovoril o otcovi ako kracal za tym vozom v januari 44 a otcove ruky zamrzli a objat uz nemohli, starec a more otcovej lasky ktore mu chybalo cely zivot a on v tom mori nikdy neprestal marne lovit, lasku.
ked som mu bol na pohreb, napriek smutku som citil zvlastnu radost, .. vedel som ze po 60 rokoch sa konecne syn aj ked uz vetchy starec docka toho otcoveho objatia, bol to pre mna velmi zvlastny pohreb, bolo pre mna skor davno vytuzene stretnutie otca a syna ako by som sa dival na to ich objatie.
a co bolo dnes? dnes na odpustovej slavnosti, uz nie uplne mlady knaz, skor moj rovestnik, ktoremu ten richtar z pribehu bol blizky pribuzny v homilii hovoril o tak velkej potrebe odpustenia v nasom meste, o kliatbe krivdy nad mojim mestom ktoru je treba odkliat odprosenim..... ten knaz hovoril presvedcene a so zapalom v hlase, on bol nadseny a ja pocuval a pritom sa dival na dvoch starsich ludi, starsia pani a starsi pan, co pred nim sedeli v kostolnej lavici... ti dvaja boli jozefove deti este stale siroty co cakaju na otca co sa im nevratil
mi vsetci potebujem odpustat rovnako ako vsetci potrebujeme aby nam bolo odpustene...
kedy skonci sto rokov samoty? kedy skonci sto rokov neodpustenia.?
odpustenie casto vyrazi ako prud vody zo skaly ,
niekdy sa vznesie nikym nebadane na pust ako manna co nasyti,
niekedy je ako rieka jenz plynie tak ako kruty osud rieky okawango ktora nikdy nesplynie s oceanom milosrdensva, aby sa vyparila a vyschla v kdesi v pusti aby napojila mraky pomsty nad serengety a v pribehoch rodenia a zomierania v ludskej divocine znova vyschla v pusti uz tolko krat,
tie Márquezove pribehy,
sk.wikipedia.org/wiki/Gabriel_García_Márquez
priatel frantisek citoval na svojej navsteve kolumbie prave G.G. Margueza a jeho 100 rokov samoty,
Márquez je , vlastne bol, talent ktory dokazal do malej utlej knizky vtesnat cele generacie, a je priam neuveritelne ako to dokazal.
Bolo to davno ked som to cital a viac ako text si pamatam formu, dalo sa to citat iba po par stranach knihy za vecer , lebo hustota deja niekolkonasobne prevysovala moznosti slov textu a priepustnosti mojich komunikacnych periferii,
Márquez vlastne donutil citatela aby si to odmakal za neho, dej pribehu rodiny Buendíovcov bol spakovany, zozipovany , zrarovany do par stran a gabriel garcia jednoducho to vyriesil tak ze medzi riadky vlozil soft - unrar, unzip aby citatel s fantaziou iba otvoril prvu stranu a stlacil enter v mysli,
je to drina citat gabriela a rozbalovat - rozpakovat - rozzipovat jeho pribehy, ale oplatilo sa.... mozno mi ten pribeh neprisiel az tak zaujimavy ako ta genialna forma gabrielovej kompresie deja .... podobne ako gabrielova kronika vopred ohlasenej smrti, jeho pribehy iba malokedy byvaju celistve ako sme si zvykli civiet na styl holywoodskych sraciek.. skutocne pribehy byvaju rozbite ako crepy antickych vaz co archelologovia a algoritmy pocitacov pracne skladaju cele roky a lustia z nich napisane texty, to zlozit take texty dokopy , do pribehov niekdy trva roky , ..
na jeden kratky som si spomenul dnes ked som pocuval knaza a jeho homiliu na jednej odpustovej slavnosti, bola to odpustova slavnost zo sviatku povysenia sv. kriza v jednom meste a homilia bola okrem ineho aj o jednom chystanom teatralnom "pseudoodpusteni" co niekto v sebe nasiel drzu odvahu nazyvat tryznou, dnes ale ked som toho knaza videl a pocuval spomenul som si na jeden pribeh z tryzny ktoru potrebujem aj aj on, a urcitym sposobom mi vsetci.
je to mozno storocny pribeh a mozno aj viac, zdaleka nie taky tropicky ako ten gabrielov, ale crepiny toho pribehu som skladal po kuskoch roky, dnes mi do mozaiky zapadol posledny kus... mozno posledny, a v to aj dufam..
bola jar 1917 a mozno jar ineho roku ale sto rokov hore dole pocty, je to symbolika, pocty v tomto pribehu podstatne nie su,
v tu jar sa prave topili lady a dole mohutnym tokom rieky jenz v priebehu roka jen tak plyne, ... sa valily kalne vody s ladovymi kryhami a malí chlapci z jednej blizkej dediny sa na ten ukaz dravosti rieky chodili divat, ved kto z nas co zije pri rieke, to kedy vynechal, cas ked sa v jari lamu lady,
v ten den prisli k tej rozvodnenej rieke chlapci, a prisiel aj jeden chlapec so psikom, kazdy v tej dedine si ho s tym psikom pamatal, chlapec a psik, v podstate rastli spolu a v ten den si obaja, chlapec aj psik, prisli pozriet ako rieka plynie... chlapec aj psik a aj ostatní chlapci sa posuvali popri vysokom brehu co nebezpecne podomielala rozvodnena rieka, ked ktorysi z chlapcov iba tak zo spasu , len tak pre pobavenie okolostojacich kopol do toho maleho psika a ten spadol z brehu do toho mutneho prudu rieky, kalny prud psika unasal a chlapec ktoremu psik patril utekal popri brehu este hodnu chvilu az sa psi stratil pod hladinou za burliveho smiechu okolostojacich ....
ale maly jozko, tak sa volal psikov verny priatel , na tu chvilu nikdy nezabudol, presli roky, ta rieka plynula a chlapci rasli, uz z nich boli mladenci, mozno vsetci zabudli na tu episodu z onej jari, ked rieka niesla lady, ale jozef nie. lebo pribeh ten zdalka nie kolumbijsky , pokracoval a vendetta nikdy nebola pre vychod slovenska cudzim slovom... v jedno leto , rokmi uz ceskoslovenske, na dedinskej zabave sa strhla bitka, a mozno to bol prave jozef co nezabudol, bitka medzi mladencami dvoch od tej jari rozvadenych rodin, medzi mladencami co kedysi boli chlapcami pri rieke, prislo na noze a jozef zapichol mladenca co mu hodil do rieky kedysi davno psika.. poraneny chlap to prezil ale prislubil pomstu, ... a znova presli roky ,
vela rokov, zdanlivo sa na vsetko zabudlo, pohnevane rodiny fungovali okolo seba akoby sa nic nikdy nestalo, kedysi pohnevany mladenci sa pozenili, zalozili rodiny, prisli deti, odchadzali do robot, do amerik, do francii , do nemec...a rieka co tiekla za dedinou stale plynula....
z toho chlapca co kedysi hodil do rieky jozefovi psika sa stal richtar a ten jozef odchazal pravidelne do nemecka za pracou, kazdy z nich mal po 3 ci 4 deti a zdalo sa ze nepriatelstvo medzi nimi pominulo, ale prisla vojna, druha svetova, a kopec prilezitosti spominat co kto komu bol dlzen , a prilezitost robi zlodeja a vojna ponuka moc a rozne formy pomsty,
a tak "z nicoho nic" sa traja mladsi jozefovi bratia ocitli v prvych transportoch z onej dediny do nacistickych lagrov, a po jozefa, a to uz otca styroch deti si prisiel richtar sam osobne, tak vendeta chutna najlepsie osobne, prisla posledna sanca na pomstu a tu si vychutnal kedysi chlapec od rieky dosyta,
bol december 1944 a rano pol stvrej ked vsade este tma, prisiel uz ako richtar aj z dvoma nemeckymi vojakmi, ich necakany prichod zobudil vsetkych v jozefovom dome okrem najmensej z deti, lebo jozefova najmladsia dcera mala iba tyzden, iba ta spala ked si po neho prisiel richtar , jozef vedel vyborne nemecky a prosil nemcov co prisli s richtarom aby ho nebrali ze len pred tyzdnom sa mu narodila dcera, nemci to pochopili a chceli odijst ale richtar napriek tomu trval na tom, ze jozef bude musiet na nutene prace do Reichu, ... a tak nemci jozefa zobrali naladovali do vagonov ale jozefovi sa s tych vagonov podarilo ujst, ukryvajuc sa utekal naspat domov , bolo tesne pred koncom vojny a front uz presiel duklou, jozefovi sa podarilo dostat par kilometrov takmer az k rodnej dedine , bol na dohlad od svojho domu, od zeny a od svojich styroch deti ked ho jedno januarove rano zastrelili ustupujuci banderovci na oracine kusok pred dedinou, ako zbeha na uteku...
po jozefovi ostal, ostal nedokonceny dom, zena a styri siroty, poznal som ten pribeh z od najstarsieho z jozefovych synov, on jediny si pamal na otca ked ho zamrznuteho nakladali na voz, tym mrazivym januarom 1945 zamrznute ruky vytrcali z voza a jeho najstarsi syn kracal za tym vozom a placuc sluboval richtarovi pomstu, trvalo par hodin kym nebohemu jozefovi telo doma na jeho peci rozmrzlo tak ze sa dalo vlozit do truhly a pochovat ...
a tu sa pribeh mohol koncit lebo jozefov syn sa nikdy tomu richtarovi nepomstil, nezabudol avsak a cely zivot smutil za otcom, pamatam si jeho pribehy, boli vzdy vesele ale vzdy v jeho pribehoch nich bol ukryty otec co sa nevratil a ktoreho syn sa nepomstil aj ked vzdy sa na to chystal, vzdy aj ked zostarol., ked my hovoril zo spomienok vzdy sa smial, ale niekdy som si vsimol ako si utiera slzy, aj po vsetkych tych rokoch bol uz starec a predsa sa sa mu tak velmi clo za otcom, osemdesiatnik uz nielen dedo ale aj pradedo a predsa plakal ked hovoril o otcovi ako kracal za tym vozom v januari 44 a otcove ruky zamrzli a objat uz nemohli, starec a more otcovej lasky ktore mu chybalo cely zivot a on v tom mori nikdy neprestal marne lovit, lasku.
ked som mu bol na pohreb, napriek smutku som citil zvlastnu radost, .. vedel som ze po 60 rokoch sa konecne syn aj ked uz vetchy starec docka toho otcoveho objatia, bol to pre mna velmi zvlastny pohreb, bolo pre mna skor davno vytuzene stretnutie otca a syna ako by som sa dival na to ich objatie.
a co bolo dnes? dnes na odpustovej slavnosti, uz nie uplne mlady knaz, skor moj rovestnik, ktoremu ten richtar z pribehu bol blizky pribuzny v homilii hovoril o tak velkej potrebe odpustenia v nasom meste, o kliatbe krivdy nad mojim mestom ktoru je treba odkliat odprosenim..... ten knaz hovoril presvedcene a so zapalom v hlase, on bol nadseny a ja pocuval a pritom sa dival na dvoch starsich ludi, starsia pani a starsi pan, co pred nim sedeli v kostolnej lavici... ti dvaja boli jozefove deti este stale siroty co cakaju na otca co sa im nevratil
mi vsetci potebujem odpustat rovnako ako vsetci potrebujeme aby nam bolo odpustene...