Keď sa lož skrýva za pravdu alebo pozvánka na sv. omšu do Ríma pre členov Rotary-klubov.....
Súčasný pápež bol dokonca v rotariánskom roku 1999/2000 zvolený za čestného člena Rotary klubu Buenos Aires, vtedy ešte ako arcibiskup hlavného mesta Argentíny. Dobré vzťahy však pokračovali aj neskôr, o čom svedčí udelenie striebornej medaily osobnosti roka, ktorou klub vyznamenáva vynikajúce osobnosti spoločenského života. Toto prestížne ocenenie udelil Rotary klub Buenos Aires dnešnému pápežovi Františekovi v roku 2005. Členovia klubu na túto významnú udalosť spomínajú v blahoželaní k jeho voľbe za najvyššieho predstaviteľa rímskokatolíckej Cirkvi. Ku grantulantom sa pripája aj Rotary klub z Třebíče s prianím úspešného pontifikátu.
ČO TO JE ROTARY INTERNATIONAL, ROTARIÁNSTVO A KTO SÚ ROTARIÁNI?
Čo to je Rotary International? Je to medzinárodný spolok, ktorý sa za veľmi krátku dobu úžasne rozšíril po celom svete. Jedny ho pokladajú za nový druh slobodomurárstva, kým iní tvrdia, že sa mu má dôverovať a výstrelky, ktoré sa tu a tam javia ako nepriateľské cirkvi, treba pripočítať na vrub jednotlivcom alebo jednej skupine, nie však celému združeniu. Pozrime sa však, aké je skutočné pozadie tohto spolku a činnosti jeho členov.
Prvý Rotary klub založil advokát Paul P. Harris v Chicagu 23. februára 1905, druhý v St. Franciscu v roku 1908 a následne nato vznikali rýchlo po sebe ďalšie kluby, najskôr v Amerike, potom aj na ďalších miestach, roztrúsených po celom svete.
www.rotary-jubilee2016.org
Ich znakom je zubaté koleso so šiestimi lúčmi a s nápisom “ROTARY INTERNATIONAL“. Rotariáni vysvetľujú tento symbol nasledovne:
Rotariáni sa majú zhromažďovať každý týždeň u jedného z nich podľa vopred stanoveného poradia.
Všetci sa majú zomknúť v jedno – jednotlivci, spoločenstvá, národy, kontinenty a celý svet.
Symbol ozubeného kolesa predstavuje ďalší vývojový stupeň už známeho slobodomurárskeho trojuholníka.
Pravdepodobne tiež naznačuje hlavný účel združenia, ktorým je vytvorenie jedinej silnej a široko rozvetvenej organizácie na povznesenie celej ľudskej spoločnosti (podľa osvieteneckých ídeálov slobodomurárov – pozn. redakcie).
Taliansky veľvyslanec v Londýne, barón Chiaramonte Bordonaro, vystihol zameranie klubu prostredníctvom zasadania londýnskeho Rotary klubu takto: “Je to druh Spoločnosti národov, avšak väčšej než je ona, hoci nepracuje navonok; jej hlavným cieľom je to, aby sa národ s národom čo najviac zjednotili v každej oblasti ľudskej pôsobnosti, inteligencie a vedy.”
Podľa talianskeho advokáta Omera Ranellettiho, sekretára Rotary klubu v Ríme, bolo po desiatich rokoch od založenia Rotary 15 tisíc členov, no už v roku 1928 ich bolo vyše 132 tisíc, združených v 2.630 kluboch, ktoré prináležia k štyridsiatim dvom civilizovaným národom.
Angličan James Henderson založil prvý taliansky klub v Miláne pred ôsmimi rokmi. Teraz v roku 1928 má Taliansko v hlavných mestách do dvadsať klubov. Fašisti im nedôverovali, pokladajúc ich za slobodomurárske kluby, ktoré sú v Taliansku zakázané. Rotariáni potom urobili vo svojich časopisoch vyhlásenie, že sú nezávislí na slobodomurároch a že celým srdcom lipnú na fašistickom režime. K tomu poznamenali viedenské slobodomurárske noviny: “Wiener Friemaurer Zeitung” v 1927 toto: “…diese mussten alles mögliche tun, um nicht für verkappte Freimaurervereinigungen gehalten zu werden”, čo v preklade znamená: …boli nútení urobiť všetko možné, len aby neboli považovaní za utajené slobodomurárske spolky. Od tej doby sa Rotariáni šíria po Taliansku pod ochranou fašistov. Mussolini vyhlásil, že im praje, taliansky kráľ sa stal čestným členom Rímskeho klubu a korunný princ i ďalší princovia savojského rodu sa dali zapísať do Rotary klubov v rôznych mestách.
Rotary Club sa riadi stanovami, spoločnými pre celý svet. Zmenu v niektorom bode stanov smie schváliť iba medzinárodný kongres Rotary. Za aktívnych i čestných členov sa prijímajú len osoby významné, plnoleté, ktoré sú charakterné a bezúhonné a pracujú v akejkoľvek oblasti ľudského života. Vo výbere sa postupuje prísne, prísna je i disciplína klubov, a tak tvoria akúsi aristokraciu ľudskej spoločnosti.
www.rotary-jubilee2016.org
Až na niektoré výnimky má byť podľa stanov zastúpené každé odvetvie len jedným aktívnym členom, ale tlač viacerými členmi. Áno, každý väčší denník môže mať svojho zástupcu v klube tej krajiny, kde vychádza. Z toho vidno, akú dôležitosť prikladá Rotary tlači. Kluby sú vcelku autonómne, riadené radou šiestich až deviatich členov, ktorá vymenováva rôzne komisie a tie potom pracujú. Viacej klubov sa zoskupuje pod interprovinciálne vedenie a tieto jednotky pod internacionálne riaditeľstvo, ktorého sídlo je v Chicagu; toto vydáva rozkazy pre celú organizáciu a vedie si tak obozretne, že nezasvätenec jeho plány neodhalí. Politiku vylučuje, zaoberá sa podľa štatútu len hospodárskymi, sociálnymi a mravnými otázkami. Chce zušľachtiť všetky pracujúce vrstvy, dať priemyslu národné a svetové poslanie a urobiť z obchodu užitočnú, dôstojnú a čestnú činnosť. Tvrdia, že založili novú filozofiu, v ktorej zlúčili praktickú anglosaskú povahu s latinskou citlivosťou, že vzbudili záujem o počestnosť – čo bezpochyby veľmi zaváňa slobodomurárstvom. Základnou pohnútkou všetkých rotariánov a všetkej ich aktivity je slúžiť ľudskej spoločnosti. Každé zamestnanie je dobré a má ideálnu hodnotu, ak slúži ľudskej spoločnosti. Aby umožnili spoluprácu všetkým, vylučujú zo svojich zásad každé Credo i nacionalizmus.
“Náš plán”, hovorí advokát Harris, “vylučuje skoro úplne Credo, oslavuje aktivitu a je prístupný protestantom, katolíkom, židom, kresťanom i budhistom. Máme byť spiatočnícky, či postupovať s dobou? Veľký cieľ, ktorý sme si vytýčili a ktorý chceme s nadšením dosiahnuť, je usilovať o dohodu a šíriť ju, snažiť sa o dobrú vôľu všetkých a všeobecný mier.”
“Rotariánska morálka” – dodáva Herman Dons – “nemá národnosti, ani náboženstvá, ani nepatrí žiadnej politickej strane. Je podivuhodne a stoicky neutrálna v najširšom slova zmysle a nanajvýš blahodarná; okrem toho je univerzálna a tým smeruje k medzinárodnej propagácii a aktivite.”
“Rotary”, vraví advokát Ranelletti, “má úplnú a absolútnu autonómiu v programe, v myslení i v činnosti, je oslobodená od každého puta, každého predsudku i rázu náboženského, politického a iného. Sme a budeme žiarlivo na stráži nad touto autonómiou.” Podľa tejto filozofie sú všetky náboženstva rovnaké a ich morálka je výnimočná a stojí nad morálkou všetkých náboženstiev.
Osservatore Romano opisuje, ako sa konajú stretnutia rotariánov v Amerike (a aj inde): Prijímajú sa členovia každého náboženstva; obyčajne pozvú na stretnutie protestantského pastora i katolíckeho kňaza. Všetci členovia sú povinný zúčastniť sa stretnutia raz týždenne, ktoré sa koná obvykle popoludní. Obedujú, každý za svoje. Spievajú sa rôzne piesne; jeden prednáša o nejakom predmete, ktorý zaujíma všetkých. Vládne medzi nimi duch bratstva a rovnosti. Oslovujú sa krstným menom. Katolíckych laikov je pri Rotary málo; skôr len tí, ktorí sú závislí na protestantoch alebo sú s nimi v obchodnom spojení. Žiaľ i kňazi sa zúčastňujú, aj keď len výnimočne. A veľmi často sú kompromitovaní, keďže ráz zábavy, reči a skutkov pri tom je veľmi klzký a ľahkomyseľný. Preto “Osservatore Romano” nechápe, ako môžu byť kňazi členmi Rotary; istotne o tom duchovné úrady nevedia. Významní členovia Rotary nosia pri schôdzkach odznaky na stuhe, podobné slobodomurárskym odznakom.
Aký je katolícky postoj k tejto rotariánskej otázke? Predovšetkým je isté, že zakladateľ Rotary, advokát Harris, bol slobodomurárom, slobodomurármi boli aj prví členovia. Hlavný riaditelia Rotary, ak nie sú sami slobodomurármi, tak stoja pod ich vplyvom, ba mnohí sú otvorenými slobodomurármi.
Celý program Rotary je veľmi podobný programom iných spolkov, založených slobodomurármi. Tieto sa snažia združiť a priviesť pod priamy vplyv slobodomurárstva rôzne stavy a triedy spoločnosti: chlapcov, dievčatá, ženy i mužov. Wiener Freimauer Zeitung (Viedenské slobodomurárske noviny) ich nazývajú “odnožami amerického slobodomurárstva” a hovoria, že mnohé už zapustili veľmi hlboké korene. Pre združenie mužov boli vytvorené kluby rozmanitých typov.
Rotary Cluby sú nielen svojím pôvodom, ale aj svojimi prejavmi, svojimi vzťahmi i svojou činnosťou slobodomurárske. V Mexiku sa spolu s Callesovou vládou podieľali na krutom prenasledovaní katolíckej cirkvi a vyvinuli aktívnu protestantskú propagandu. Arcibiskup zo Santiaga vydal pre svojich veriacich túto inštrukciu: “Hľa, konkrétny príklad metódy Rotary Clubu: mexická Y. M. C. A. (YMCA) organizovala pred rokom veľkú zbierku pol milióna pessos na podporu protestantskej propagandy. Zjazdu spisovateľov predsedal metodistický biskup Mojžíš Saenz, podtajomník ministerstva vyučovania. Katolícki poddaní boli donútení vydržiavať vlastnými peniazmi protestantskú propagandu! A medzi poprednými činiteľmi, poverenými zbierkou na tieto protestantské fondy Y. M. C. A (YMCA)., boli a aj verejne vystupovali mexický rotariáni.” (Ord. list. Arcib. Santiago z 31. marca 1927.) Robert Greenfield, protestant a slobodomurár, píše vo svojej práci “Náboženská otázka v Mexiku” (New York, 20. december 1927), že slobodomurárstvo používa v Mexiku a v iných štátoch latinskej Ameriky Y. M. C. A. (YMCA) a rotariánov k potláčaniu katolicizmu a chce ho vyhubiť s koreňmi, aby rozšírilo panamerický vplyv.
Revue veľkej švajčiarskej slobodomurárskej lóže menom »Alpina« opisuje stretnutie lóže, na ktorom sa jednalo o Rotary kluboch a uverejňuje ich mravný zákonník, ich cieľ, povinnosti a hlavné body ich filozofického systému. S uspokojením uvádza, že v rotariánskych kluboch je mnoho »bratov«, čo vraj je ľahko pochopiteľné, ak sa zoberie do úvahy, akými zásadami sú vedení (Švajčiarsko – Bern, 30. apríla 1927).
Bulletin španielskeho Veľkého Orientu (11. január 1928) píše: “Prednedávnom otvorilo slobodomurárstvo dvere doktorovi Vincenci Dávile, prezidentovi venezuelského Rotary, ktorý tu prednášal. Lahodilo nám, keď sme počuli, že sú slobodomurári znamenitými propagátormi ich klubu, a že nás pokladajú za svojich starších bratov, veď je medzi nami a nimi toľko styčných bodov.”
“Wiener Freimauer Zeitung” (Viedenské slobodomurárske noviny), orgán Veľkej viedenskej lóže (1928), tvrdí, že v Londýne je veľmi kvitnúca slobodomurárska lóža, ktorej členmi môžu byť len rotariáni.
V iných krajinách, kde by otvorené slobodomurárske stanovisko Rotary klubu bolo nepriaznivo prijaté, počínajú si veľmi prefíkane. Radi prijímajú za členov aj dobrých katolíkov, kňazov, ba i biskupov, ktorí istotne nepoznajú ich úmysly a rozprávajú o náboženstve vo svojich listoch veľmi úctivo. Tak sa robilo hlavne v Španielsku, kde chceli odstrániť prudkú polemiku tlače o povahe Rotary.
Áno, ich bulletin uverejnil – pravdaže vymyslenú – správu o audiencii, ktorú vraj povolil Pius XI. skupine rotariánov po medzinárodnom kongrese Rotary v Ostende 1927. Rovnako španielskymi novinami prebehla správa, že národný kongres rotariánov, ktorý sa uskutočnil v máji 1928 v Barcelone, bol zahájený spevom: Veni Creator. Bolo to napísane na oklamanie verejnosti.
“E1 Siglo futuro” dňa 12. júna uverejnil pravdu: kongresisti po bankete v Manserrato navštívili tamojšiu slávnu svätyňu a ich dámy, ktoré ich sprevádzali, zaspievali tam mariánsku pieseň! To bolo všetko.
V Taliansku občas pozývali rotariáni cudzích prelátov na svoje bankety a slávnosti, dali účastníkov fotografovať a potom rozširovali fotografie na dôkaz svojej nestrannosti. Ba podozrenia a pochybnosti o Rotary boli tak silné a rozšírené, že prezident medzinárodnej Rotary, Mistr Harr Rogers, bol nútený vyhlásiť na zmienenom kongrese v Ostende, že, aj keď on sám je slobodomurárom, jednako Rotary sú bez slobodomurárskeho vplyvu. Podobné prehlásenie bolo dané belgickým katolíckym mládencom, ktorí sa priamo pýtali Rotary, že či má slobodomurársky pôvod. Kto sa pýta…
Aj predseda talianskych Rotary klubov, Felice Seghezza, tvrdo protestoval proti tomu, čo napísali “Tribúny” a “Osservatore Romano” otvoreným listom, že každé podozrenie proti Rotary je neopodstatnené. (Ako by aj nie, veď je to v Taliansku!)
www.rotary-jubilee2016.org
Z uvedeného vyplýva nasledovné:
Rotary sú slobodomurárskeho pôvodu.
V mnohých krajinách sú preukázateľne v najužšom spojení so slobodomurárstvom.
Na mnohých miestach sa prejavili a naďalej sa prejavujú ako otvorení nepriatelia katolicizmu.
To však nie je zďaleka všetko. Zákonník rotariánskej morálky je úplne odlišný od katolíckej morálky. Je to čistý individualistický utilitarizmus, zastrený humanistickými ideálmi. Základný zákon slobodomurárskeho kódexu, vyhlásený na všeobecnom zjazde v St. Louis 1923 za “dobrý a panujúci”, znie: “Kto lepšie slúži (rozumej spoločnosti), viac z toho ťaží.” Ten istý zjazd prehlásil: “Rotary je vo svojom základe filozofiou života, ktorá sa snaží zmieriť večný spor medzi túžbou po vlastnom prospechu a povinnosťou slúžiť blížnemu. Je to filozofia služby: Prv niečo dať, než myslieť na seba. Je to dôsledok hlavnej zásady. A zaväzuje všetkých rotariánov, aby prijali túto filozofiu “služby” bez tajnej prísahy, každý podľa svojho spôsobu, nezväzovaný žiadnou dogmou alebo vierou.”
Z toho je jasné, že cieľom každej finálnej aktivity je vlastný prospech jednotlivca. Týka sa to každej činnosti, intelektuálnej aj náboženskej. Prezident kongresu v Ostende dáva rotariánstvu úlohu, aby vychovávalo všetkých ľudí a všetky inštitúcie, akoby bolo poverené všeobecným poslaním hlásať novú dokonalosť, doposiaľ neznámu ľuďom. Neuvádza ako puto spoločného spolužitia ľudstva autoritu a spravodlivosť, ale nejakú rovnosť práv, ktorých povahu a rozsah neudáva.
V tejto filozofii sa stráca každá stopa Boha Stvoriteľa, ktorý rozdeľuje stvoreniam svoje talenty, aby ich používali, no nie ako ich absolútni páni, ale ako verní sluhovia, ktorí z nich majú vydať počet nebeskému Hospodárovi až do posledného haliera, ako jednoznačne učil Spasiteľ vo svojom podobenstve o talentoch.
Rovnako slobodomurárstvo hlasá, že je potrebné nahradiť všetky pozitívne náboženstvá jediným tzv. “pravým” náboženstvom, totiž náboženstvom humanity, ľudskosti, rovnosti, unitarizmu. Nie je tu až príliš nápadná zhoda?
Anderson určuje v hlave číslo VI prvých slobodomurárskych stanov vzťah slobodomurárov k náboženstvu takto: “Ako slobodomurári všetci vyznávame univerzálne náboženstvo. Je to také, ktoré je spoločné všetkým ľuďom: Aby boli dobrí, úprimní a čestní, nech sa už volajú akokoľvek a veria v čokoľvek”.
Teda slobodomurárstvo teoreticky hlása náboženskú neutralitu. To sú očividne naturalistické zásady, odsúdené pápežom Levom XIII. v encyklike: »Humanum genus.«
Je teda Credom slobodomurárstva (v teórii) a rotariánstva náboženský indiferentizmus, ktorý hovorí, že “Boh je vylúčený a zavádza sa iba morálka, zbavená každého náboženského pojmu.” Aká je však chudobná, neistá a slabá, dokazuje ovocie, ktoré priniesla krajinám, kde sa rozmohla a kde počestnosť a mravná neporušenosť rýchle upadla. Takto už písal Lev XIII. v roku 1884. A čo by povedal dnes? Zakúšame jej “blahodarné” účinky na vlastnom tele.
www.rotary-jubilee2016.org
Aký je len priepastný rozdiel medzi zakladateľom Rotary a Ježišom Kristom! Prvý vylučuje každé Credo, chce oslavovať len činy a otvára svoje kluby protestantom, katolíkom, židom, kresťanom i budhistom! Druhý, Ježíš Kristus, dáva jedinú morálku pre všetkých, morálku, ktorá spočívajúc pevne na nemeniteľnom Crede, zaväzuje všetkých svojich vyznávačov v praxi k úcte a láske a k účinnej pomoci každému blížnemu, aj inovercovi, aj ateistovi a snaží sa nahradiť celému ľudstvu stratený raj. V tamtej je cieľom služby, preukazovanej spoločnosti, osobný prospech, tu väčšia česť, sláva Božia a služba samotnému Spasiteľovi podľa jeho slov: “Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mat 25, 40)
Položme si teda otázku zásadného významu:“Môže byť katolík členom Rotary Clubu?”
Uvedomelý katolík, ktorý je hrdý na svoju pravú vieru, váži si ju, ďakuje Bohu za ňu a je ochotný pre ňu i zomrieť, nemôže byť členom spolku, ktorý svojimi stanovami jeho vieru znižuje na úroveň každej falošnej sekty, ba i pohanstva, ktorý pod zámienkou náboženskej tolerancie a pod zámienkou myšlienky slúžiť spoločnosti berie mu úctu k jeho náboženstvu, kýve jeho pevným presvedčením tak dlho, až opustí pôdu právd viery a autority neomylnej Cirkvi, aby na jej miesto postavil svoj ľudský rozum a jeho kritiku. Pripraviť ľudstvo o vieru – to je cieľom rotariánstva!
www.rotary-jubilee2016.org
Naša náboženská tolerancia musí byť iná, než je tá slobodomurársko-rotariánska. To uznáva aj slobodomurár Albert Lantoine, ktorý v článku “La Morale maconique” (Geneva 1023) napísal:
“Keď potupujeme katolicizmus pre jeho náboženskú intoleranciu, ktorú prejavoval po celé stáročia a prejavuje stále, pochádza naše rozhorlenie z pýchy a obmedzenosti. Veď všetci tí, ktorí majú určité presvedčenie a sú si istí, že slúžia pravému Bohu, nemôžu nemať súcit s tými, ktorí majú iné presvedčenie. To je skutočnosť, ktorú možno pozorovať vždy, nie len u laických spolkov, ale aj u náboženských spoločností.”
Zdá sa to teda zvláštnym, že slobodomurárstvo na jednej strane priznáva, že ten, kto má úplnú istotu o svojej pravde, nemôže byť tolerantným v slobodomurárskom zmysle a nemôže pokladať za rovné každé učenie, dobré i zlé, a na druhej strane toľko sa rozčuľuje nad klerikálnou intransigenciou. Ale nie je to úplne nelogické. Ten istý Lantoine vysvetľuje zdanlivý rozpor týmito slovami:
“Slobodomurárstvo je založené na tolerancii. Kto do neho vstúpi, musí predovšetkým vyznať, že nič nevie, a že nič z toho, čo vie a čomu verí, nie je nezmeniteľné. Prijímajú sa síce vyznávači všetkých náboženstiev, ale s podmienkou, že každý je slobodný, že sa má rozumovo vyvíjať a hľadať čistú pravdu. V tom mu nesmie byť na škodu jeho náboženské presvedčenie, žiadna dogma ho nesmie brzdiť v hľadaní čistej pravdy. Preto musí svoje náboženské presvedčenie podrobiť revízii a zbaviť sa každého dogmatického záväzku a snažiť sa o dosiahnutie čistej pravdy, ktorá je nad všetkými dogmami, ale je nedosiahnuteľná.”
Čiže filozofiou slobodomurárstva je skepticismus, lebo ten je vraj normálnym stavom ľudského rozumu. Nie je to však nič nové. Už Pilát na Ježišovo vyhlásenie: “Ja som sa narodil a prišiel som na tento svet preto, aby som vydal svedectvo pravdy”, odpovedal skepticky: “A čo je pravda?”
Teda nie istota, pochádzajúca z jedinej pravej viery v Boha, ale zúfalý skepticizmus je filozofiou a teológiou slobodomurárov. Preto teda každý slobodomurár musí byť indiferentným ku každému náboženstvu a všetky musí pokladať za údajne si rovné, aby ich nakoniec všetky prekonal a zničil.
Je to diabolský plán; nevysvetliteľným však zostáva, ako môže byť katolík, ba i kňaz, vyznávačom takého učenia a služobníkom pekla!? Táto filozofia je spoločná obom – slobodomurárom i rotariánom!
www.rotary-jubilee2016.org
Ešte jedna dôležitá okolnosť osvieti povahu rotariánstva. Rotariánstvo prišlo, je riadené a finančne podporované z Ameriky. Prečo? Je zaiste známe celému svetu, aký obrovský tlak vyvíja americký kapitalizmus, aby rozšíril svoj politický a hospodársky vplyv do celého sveta. Má investovaných mimo Spojených štátov asi 14 miliárd dolárov, z nich asi 3,5 miliardy v Európe; jeho export značne prevyšuje import. Preto sa snaží upevniť mravným vplyvom túto hospodársku hegemóniu. O tento cieľ sa snažia všetky tie spolky a sekty, navonok mravne výchovné a humánne, ktoré Amerika udržuje ohromnými sumami. Za protestantskými a metodistickými misiami, za YMCAmi a YVCAmi sa skrývajú často veľmi vplyvné a čulé skupiny amerických priemyselníkov a finančníkov.
Predovšetkým sa to týka Rotary klubov: mnohí v nich vidia nástroj angloamerickej expanzie. Angloamerické slobodomurárstvo chce využiť depresiu, v ktorej sa teraz nachádza európske slobodomurárstvo, aby premohlo vplyv latinského slobodomurárstva. Zhromažďuje pod svoju vlajku najlepších pracovníkov európskych štátov, dosadzuje ich v rotariánskych kluboch na vysoké miesta a robí ich tak zástancami amerického priemyslu, financií a politiky.
Nie je možné popierať, že politickí a konzulárni úradníci a zástupcovia veľkých anglických firiem majú privilegované miesta v Rotary kluboch. Amerika a Anglicko má vo vedení Rotary veľkú prevahu. Z celkového počtu 2.639 Rotary klubov, roztrúsených po celom svete, patrí 2.088 Amerike (Spojeným štátom), 85 Kanade, 254 Veľkej Británii; a len 212 klubov je roztrúsených v ostatných 38 štátoch. Z toho je zrejme, kto má v rukách riadenie celého Rotary Clubu.
Táto obrovská organizácia predstavuje veľké nebezpečenstvo pre katolícke náboženstvo i pre mravnosť národov. Je dokázané, že všade tam, kde zapustila pevné korene a domohla sa vplyvu, zaujala nepriateľské stanovisko voči cirkvi.
www.rotary-jubilee2016.org
Radi priznávame, že v Rotary kluboch sú i takí členovia, ktorí nie sú slobodomurári, ba ani s nimi nesympatizujú, ani zďaleka nepomýšľajú stavať sa proti cirkvi; ale predsa, keby dobre porozmýšľali nad programom Rotary a jeho cieľmi, nemohli by v nich s dobrým svedomím zotrvať. Keby sa jednalo o nejakú priemyselnú alebo obchodnú spoločnosť, nebolo by to až také zlé. Ale Rotary majú mravný cieľ, majú mravný katechizmus, majú mravné príkazy. To však nie je pravá katolícka morálka, aj keď by ju neprijali nekatolíci. Je to morálka nezávislá, laická, na ktorej by sa vraj mali zhodnúť všetci ľudia, totožná s morálkou slobodomurárov, ktorú tak energicky zavrhol Lev XIII. Pokladá všetky náboženstva za “si rovné”, chce moralizovať svojich členov a pritom sa v podstate odlišuje od jedinej pravej morálky Ježiša Krista. Preto ju aj zavrhlo toľko katolíckych časopisov, preto španielsky episkopát zakázal svojim veriacim členstvo v Rotary. “Kto nie je so mnou, je proti mne.” (Mt 12, 30).
Prevzaté zo stránky: afinabul.blog.cz/1208/angloamericke-s…