Napr. takým typickým príkladom je organizácia Rotary Club (rotariani), ktorí "točia" peniaze za učelom akože podpory kulturnych pamiatok, zvlášť čo sa týka náboženských ... je to nastrčená firma, ktorá sa tvári že nemá nič spoločné so slobodomurarmi, ale už len ich pôvod a taktika prezrádza, kto za nimi stojí a aké maju plány

hriechyokultizmus.wordpress.com/…/kauza-rotary-in…

Albo Lions Club, takisto pôsobia na Slovensku

hriechyokultizmus.wordpress.com/2013/04/08/kauza-lions-club/

Mnohí si neuvedomujú, aké nebezpečenstvo na nich číhá, keď si oblubujú veci zo sveta.
Myslia si, že je to normálne. Len pozri, čo píše aobubo:

aobubo 11.6.2014 00:09:38
ak uznám ... :) si asi děláš srandu že?

jsme lidé na zemi a ne v nebi a ani ty nevíš nic o tom co v nebi probíhá jak mnozí z nás

a nezapomínejme,že jsme lidi ,úplně normální lidi,a jako lidé se i chováme,nejsme cyborgové ani ET

Vidno, že je rozpolcený. Chcel by aj svetské, aj Božie. No, ale to predsa neide dokopy. To nieje posudzovanie osoby, ale stavu, v ktorom sa nachádza.
:)

Nerozvážný skutek pouze posvětil nemravné soutěže. Vzbudil se dojem, že to, co dělá svět, se líbí Bohu a to není pravda!

***

..si vystihol. Presne o to išlo diablovi a presne toto sa deje vo svete nie len v oblasti hudby:

napr. Sakrálneho umenia

Slobodomurári daju peniaze na obnovu kostolov, kresťania to príjmu a naoplátku im nechaju vyobraziť svoje symboly alebo aspon maju od nich "pokoj",že o nich nebudu nič zlé hovoriť.

Namiesto toho, aby verejne odsudili ich praktiky, tak radšej prijmu od nich peniaze

zaujímavé bude, ked kresťanské deti začnu počuvať original autorku piesni, ako sa budu obliekať, či ako reholná sestra alebo ako speváčka

Ked dospelí ľudia nevedia rozlišiť, o aký podvod ide pri preferovaní takejto hudby a šhowbiznisu, tak čo potom deti?!

Sestrička je ešte mladá, neskusená, vychovaná v sicilskom prostredí - bez ľutosti nad hriechom okultizmu skrývajuc sa za rockovou hudbou, takže ešte ani zrejme nevie, čo je to padnuť do osídla satana.

Zaujímavé by bolo počuť jej svedectvo, ako ju Boh vyslobodil z hriechu okultizmu, zrejme by povedala, že nikdy s tým nemala problém. Pravda však je taká, že je vkaždej oblasti a niet kresťana, ktorý by s tým nemal problém, zvlášť v hudobnej sfére.

Práve že v hudobnej sfére, diabol najviac je rafinovaný, pretože hudba stále nachádza nové štýly a tak aj silne veriaci kresťan má čo, robiť aby jednak odhalil, čo sa za tým skrýva a potom aj vedel sa toho vzdať.

Samson1 11.6.2014 05:43:10
Jinak člověk musí uznat, že pohnula i s netopýry v porotě.

Nepovídej, Samsone a jak se to projevilo? Netopýři šli ke zpovědi? :)

Člověče aobubo, rozlišuj mezi odsuzováním osoby a odsuzování zlého skutku!
Pozorně si přečti, co napsal Peter(skala) a pouč se.

Nebyla to evangelizace a porotou nepohlo svědectví o Bohu. Nerozvážný skutek pouze posvětil nemravné soutěže. Vzbudil se dojem, že to, co dělá svět, se líbí Bohu a to není pravda!

A nezapomeň, že koho chválí svět, toho nechválí v nebi! :(

Filotea

OPOVÁŽLIVÉ POSUDZOVANIE

DVADSIATA PRVÁ KAPITOLA
«Nesúďte a nebudete súdení; neodsudzujte a nebudete odsúdení» (Lk
6, 37). Tak hovorí božský Spasiteľ. Svätý Pavol hovorí: «Nesúďte pred
časom, kým nepríde Pán. On osvieti aj temnosti a zjaví zmýšľanie sŕdc»
(1 Kor 4, 5). Sväté Písmo zakazuje súdiť a posudzovať blížneho, kým je
jeho vina ešte neistá a pochybná. Opovážlivé posudzovanie,
posudzovanie bez dostatočnej príčiny je ťažkým prehrešením sa proti
kresťanskej láske k blížnemu a Boh to nenávidí. Nik nesmie byť
sudcom druhého, lebo kto posudzuje, privlastňuje si úrad a právo
Spasiteľovo. Reči a súdy sú preto opovážlivé, lebo mravná dobrota a
zlo každého skutku závisí aj od úmyslu a vnútorného zmýšľania
človeka. A to býva najčastejšie skryté. Opovážlivé sú aj preto, lebo
každý má dosť čo súdiť seba, nemusí ešte aj blížneho. Ak nechceme,
aby nás súdil Boh, musíme sa sami súdiť a druhých nechať Bohu na
posúdenie. Jedno nám zakazuje Spasiteľ, druhé nám nakazuje svätý
Pavol. «Ak budeme sami seba súdiť, nebudeme súdení» (1 Kor 11, 31).
Bohužiaľ, my robíme veľmi často naopak. Robíme to, čo nám je
zakázané, totiž súdime blížnych, a nerobíme to, čo nám je nakázané,
nesúdime samých seba.
Ak sa chcem zbaviť zla, musíme najprv poznať jeho korene a príčiny.
Ak sa chce človek v chrániť opovážlivého posudzovania, musí najprv
poznať jeho príčiny a zdroje. Niektorí to už majú v povahe, že vždy
tvrdo a prísno súdia svojho blížneho. Sama povaha nie je nič hriešneho,
je to len nedokonalosť. Je však veľmi nebezpečná, lebo má silnú
náklonnosť k pohŕdaniu a ponižovaniu blížneho. Taká povaha
potrebuje veľmi múdreho a skúseného lekára.
Niektorí zasa opovážlivo posudzujú z pýchy a závisti. Myslia, že ich
vlastná česť a sláva budú o toľko väčšie, o koľko potlačia česť a slávu
iných. Sú to bezočiví a namyslení, ktorí seba natoľko zbožňujú a
obdivujú, že iných nepokladajú skoro za nič. «Ja nie som ako iní ľudia»,
povedal nafúkaný a falošný farizej.
Iní zas nie sú tak zjavne pyšní, ale zlo u druhých im pôsobí zvláštne
potešenie, lebo ho môžu zrovnávať so svojím dobrom. Táto samoláska
je však natoľko skrytá a zahalená, že len veľmi bystré oko ju môže
spozorovať.
Sú aj takí, ktorí svoje vlastné chyby a nečnosti aj na iných hľadajú, aby
sa sami pred sebou ospravedlnili a učičíkali výčitky vlastného
svedomia. Predpokladajú totiž, že ich vlastné chyby a nečnosti sú
menšie len preto, že aj iní ľudia také majú.
Iných vedie pri posudzovaní vlastný cit. O tých, ktorí im dobre robia,
myslia dobre, a o tých, ktorí im zle robia, myslia zle.
Napokon aj strach, závisť a iné ľudské slabosti veľmi napomáhajú
opovážlivé posudzovanie.
Ako liečiť túto chorobu? Hlavný liek je opravdivá kresťanská láska.
Láska sa obáva stretnutia so zlom, preto ho ani nevyhľadáva. Keď ho
jednako stretne, odvráti od neho svoju tvár, ako by ho nevidela a vo
svojej svätej prostote verí, že to, čo videla, nebolo zlo, ale len tôňa zla.
Svojich blížnych posudzujme vždy priaznivo. I keď možno blížneho
pozorovať a súdiť aj zo sto všelijakých hľadísk, predsa súďme vždy z
tej najlepšej stránky.
Ak máš dobré a láskavé srdce, tvoja reč a tvoj súd je dobrý a láskavý.
Svätý Jozef nevyslovil nad blahoslavenou Pannou Máriou nijaký
opovážlivý súd, hoci ešte nebol poučený anjelom o vtelení Syna
Božieho. Celkom ju pokladal za svätú a čistú, preto si nedovolil ani
najmenšie podozrenie a rozhodol sa celý súd nechať na Boha. Sám Boh
svedčí v evanjeliu, že Jozef bol mužom spravodlivým. Božský Spasiteľ
nemohol ospravedlniť hriech tých, ktorí ho ukrižovali, ale usiloval sa
zmierniť ich zodpovednosť poukazom na ich nevedomosť. Aj my, ak
nemôžeme ospravedlniť hriech niektorého človeka, majme s ním súcit a
pripíšme jeho vinu nevedomosti a ľudskej slabosti.
Naozaj, či nikdy neslobodno posudzovať blížneho? — Nie, nikdy! Boh
je jediný, ktorý súdi. Svoj súd nám zjavuje hlasom zákonitej vrchnosti.
Preto aj vrchnosť len ako sluha a zástupca Boží môže súdiť. Ak súdi
ináč, ak pri súde dá miesto osobnej nálade a náklonnosti, vtedy súdi
sama, a preto bude aj sama súdená. Človek nikdy nesmie vo svojom
mene súdiť a odsúdiť blížnych.
Smiem pochybovať o dobrom zmýšľaní a dobrej vôli blížneho?
Môžeme, keď máme na to dostatočné príčiny. Ak však nemáme
dostatočných príčin, naše posudzovanie je opovážlivé a teda
nedovolené.
Kto pracuje úprimne a vážne na svojom duchovnom pokroku a svojej
vnútornej dokonalosti, nikdy nepríde do pokušenia opovážlivo
posudzovať. Len nečestné duše a duchovní zaháľači môžu mať radosť z
toho, keď pozorujú, sliedia a kritizujú život druhých. Výnimkou sú tí,
ktorí vo svedomí a z úradu sú povinní pozorovať život iných. Tak
napríklad rodičia svoje dietky, cirkevní a svetskí predstavení sebe
zverených. Svoju povinnosť musia vykonávať s láskou a nesmú pritom
zabúdať ani na pozorovanie seba samých.

OHOVÁRANIE
DVADSIATA DRUHÁ KAPITOLA
Kto o blížnom vedome hovorí nepravdu, alebo zveličuje jeho osobné,
skutočné chyby, prehrešuje sa ohováraním. Ohováranie je najhorší
prípad opovážlivého posudzovania, ako mor otravuje spoločenský
život. V živote proroka Izaiáša čítame, že anjel vzal z oltára žeravý
uhlík a dotkol sa mu úst a posvätil ich. Aj ja by som chcel očistiť ľudské
ústa žeravým uhlíkom a posvätiť ich, aby sa nikdy neprehrešili
ohováraním. Kto by vykynožil zo sveta ohováranie, odstránil by veľkú
časť hriechov a nespravodlivosti.
Ohováranie je istý druh vraždy. Človek má trojaký život: Duchovný
život v posväcujúcej milosti, telesný život a spoločenský život, v
ktorom záleží na dobrom mene. Ťažkým hriechom strácame duchovný
život milosti, smrť nás pozbaví telesného života a ohováranie nás
pozbaví dobrého mena v spoločenskom živote. Ohovárač vlastne
vykoná tri vraždy naraz. Svojím hriechom vraždí svoj vlastný
duchovný život, vraždí duchovný život toho, kto ohováranie ochotne
počúva, a napokon tomu, koho ohovára, vraždí spoločenský život.
Svätý Bernard povedal, že ten, kto ohovára, aj ten, kto ohováranie
počúva, majú v sebe diabla. Jednému sedí na jazyku, druhému v uchu.
Drahá Filotea, prosím ťa a zaprisahávam, nikdy nikoho neohováraj.
Neuver hneď vymysleným hriechom blížneho, nevynášaj jeho tajné
hriechy, ani nezveličuj jeho známe hriechy. Nepopieraj, ani zlomyseľné
nezatajuj dobro iných, nezmenšuj dobro zlomyseľným výkladom. To
všetko je dvojaký hriech, totiž lož a poškodenie blížneho. Boh to
nenávidí.
Najprefíkanejší a najhorší sú tí ohovárači, ktorí svoje ohováranie
začínajú najprv chválou a uznaním, alebo zabalia ohováranie do žartu a
vtipu, aby tým silnejšie a účinnejšie ranilo. Pozoruješ tú lesť? Kto chce
vystreliť šíp, napne najprv tetivu, pritiahne k sebe, aby potom tým
silnejšie mohla odletieť. Tak aj ohovárači napnú tetivu ohovárania a
pritiahnu celkom k sebe, aby ju potom zrazu pustili, aby sa jedovatý šíp
ohovárania tým silnejšie zavŕtal do sŕdc poslucháčov. Ohováranie,
zabalené do vtipu a žartu, sa tak ľahko nezabúda a nejde, ako sa
hovorí, jedným uchom dnu a druhým von.
Jeden zlý skutok ešte neoprávňuje, aby sme niekoho usvedčili zo zlého
návyku. Nehovor teda o nikom, že je luhár, lebo ťa raz oklamal.
Nemožno povedať, že svätý Peter je bohorúhač, lebo sa falošne
zaprisahal. Ak chceme hovoriť o čnosti alebo nečnosti, musíme mať
istotu o dobrom alebo zlom zvyku. Ba keď aj niekto žil dlhší čas v
nejakej neresti, ešte vždy sa môžeme mýliť. Šimon Malomocný
pomenoval Magdalénu hriešnicou, lebo ešte nedávno takou bola.
Predsa však nemal pravdu. V tej chvíli už nebola hriešnicou, ale svätou
kajúcnicou, preto ju vzal Spasiteľ do ochrany. Kto môže s istotou
povedať, že človek, ktorý ešte včera bol hriešnikom, je ním aj dnes,
keď Božie milosrdenstvo je toľké, že stačí jediný okamih, aby milosť
zaúčinkovala? Včerajší deň nemá súdiť dnešný a dnešný včerajší.
Posledný deň má právo, aby súdil všetky ostatné. Nemôžeme nikdy
povedať, že niektorý človek je zlý, lebo nemusíme mať pravdu. Ak už
predsa o niekom musíme niečo povedať, môžeme najviac toľko, že to
alebo ono zle urobil, že vtedy a vtedy zle žil, že nateraz zle žije, ale nie,
že je zlý. Nikdy nesmieme súdiť zo včerajška na dnešok, ani z dneška
na včerajšok, ale už celkom nie z dneška na zajtrajšok.
Aj keď musíme byť v rečiach veľmi obozretní, aby sme neohovárali
blížneho, predsa nesmieme byť ani úzkostliví a upadnúť do druhej
krajnosti, totiž chváliť nečnosti a chyby druhých. Neslušné dôvernosti
nemožno nazvať nevinnými nežnosťami, hriešny pomer nemožno
nazvať priateľstvom, nevľúdnosť a hnev nemožno ospravedlniť
nervozitou, grobianstvo nemožno okrášliť slovom otvorenosť. Tak by
sa nikdy neresť ohovárania nevykorenila. Zlé treba pomenovať zlým a
pokarhaniahodné treba karhať. Každú vec načim pomenovať jej
vlastným menom.
Ak chceme dovoleným spôsobom karhať chyby iných, musíme
zachovať niekoľko pravidiel. Najprv musí byť pokarhanie na úžitok
karhaného alebo poslucháčov. Ďalej musíme mať oprávnenie alebo
povinnosť karhať. Napokon pri každom karhaní musíme rozlišovať
chybu ako takú a človeka, ktorý dotyčnú chybu vykonal, prípadne má.
Chybu treba karhať, ale toho, kto chybu urobil, treba šetriť. O osobách
s verejným zlým chýrom možno voľnejšie hovoriť, ale vždy v duchu
opravdivej kresťanskej lásky, súcitne, nie pyšne alebo škodoradostne.
Posledné by bolo znakom nešľachetného srdca a nízkej povahy.
Výslovných popieračov Boha a nepriateľov Cirkvi treba odhaliť a dať
poznať. Dobre urobíme, keď upozorníme na vlka, čo sa vlúdil medzi
ovce, keď ho pomôžeme zahnať a zneškodniť.
Ak niekto v tvojej prítomnosti ohovára, pochybuj a never hneď v také
obviňovnie. Ak je to nie možné, usiluj sa aspoň ospravedlniť úmysel
toho, o kom je reč. Keby však ani to nebolo možné, obráť reč na iný
predmet. Upozorni druhého, že ak niekto neupadol do hriechu, môže
za to ďakovať milosti Božej a nie je to jeho zásluha. Láskou a dobrotou
zaúčinkuj na ohovárača, aby nadobudol lepšie presvedčenie, a ak vieš o
ohováranej osobe niečo dobrého, nezabudni to pripomenúť

Ked je reč o porote, pre zaujímavosť:

Porota udajne nevedela kto spieva a dajme tomu, že je to fakt:

O porote vieme, že je liberálna - mieša pohanstvo s kresťanstvom, podobne ako ľudia na sicílii, že kríž na tele, ale díka za chrbtom, v ruke ruženec a v srdci pomstychtivosť (mafianske praktiky).

Takže porota skôr ako videla "sestričku v akcii", už pri počutí jej piesne mali výzor, že s ňou suhlasia, že sa im páči takáto hudba (pop-rock music) Z toho vyplýva, že aj keby sme si odmysleli text piesne alebo dokonca aj keby spievala o Ježišovi a porota by nepoznala text piesne -tak by jej fandili, lebo sa im páčil skôr spev,hudba -rytmus piesne.

A práve o tom to je, že títo liberáli su známy svojou povrchnosťou. Neidú do hlbky, aby skutočne ocenili hudobné dielo, ale preferovali tvrdú a skazenú hudbu. Nech je mládež "osprostelá" - ako to nedávno ktosi zavesil na Net.

Mons.Ravasi tlieska tomu, čomu by sa sám radšej vyhol, ak by to malo byť na liturgii alebo ešte horšie, že by mu to nevadilo, keby prišla zaspievať na jeho sv.omšu ?

Text radiovatinanu zavádza ľudí do omylu, pretože sa odvoláva na Vatikán, pritom so sestričkou suhlasil len Mons.Ravasi, ktorý si zrejme stoličku dlho neohreje. Zaujímavé by bolo, čo na to Benedikt XVI., ktorý zrušil rockový koncert vo Vatikáne.

Takže tu máme 2 strany vo Vatikáne, ktorí jej tlieskaju, ale aj kritizuju.

Dalšia zaujímavá otázka na telo a pre svedomie:
Ako by sa nám páčilo, keby sme naše deti videli takto spievať v kostole?

Pretože, ak sa niekomu páči "anjelská" tvár sestričky a jej hudba, prečo potom by sa im nepačilo počuť svoje deti takto spievať pred Božou tvárou v kostole?

A čo v Nebi?
Chceli by ste, aby sme takto chválili Boha v nebesiach (aj anjeli)?
Páčilo by sa Vám takéto Nebo.

Ako sa hovorí: istý nemenovaný politik bol skušaný diablom a ponukal mu Nebo v podobe hudby-zábavy-jedla-slávy-moci... a takto sa mu to páčilo.

Ked zomrel prišiel do pekla a pýtal sa diabla, prečo tu nie je ako si mi ukázal ...?

A on mu odpovedal: "To bola predvolebná kampaň"

Alebo ako istý arcibiskup povedal: "Peklo je Nebo, len človek v ňom sa trápi, že ho objíma Božia láska"

Ked takto dnes zmýšľaju klerici a laici, že miešaju Nebo s Peklom, tak potom ako chceme prísť do Neba? ... alebo chceme sedieť na 2 stoličkách? jednou nohou v Nebo a druhou v Pekle?

ak uznám ... :) si asi děláš srandu že?

jsme lidé na zemi a ne v nebi a ani ty nevíš nic o tom co v nebi probíhá jak mnozí z nás

a nezapomínejme,že jsme lidi ,úplně normální lidi,a jako lidé se i chováme,nejsme cyborgové ani ET

aobubo 10.6.2014 23:49:13

... ak niekto dokáže, že anjeli v Nebi - ktorí su vzorom dokonalosti spevu a hudby na Božiu chválu - spievaju ako tá sestrička, tak potom uznám, že sestrička spievala podľa Božej vôle
ale ked vidím, ako jej hudba a tanec nemá nič spoločné s nebeským chorom, tak su to len svetské predstavy o evanjelizácii a Božej vôle.

aobubo 10.6.2014 23:53:05
Názor ano ale ne odsouzení....v tom je rozdíl.....názory azory

No tak příště ostatní neodsuzuj. Přej Kladivárovi pokoj a sestře přej poznání Ježíše. Prkna, co znamenají svět zná až moc dobře. :(

Neposlouchám Ewu ani se mi to nijak nelíbí....asi ani nebude

S evangeliem to bylo na tebe Ostriku...