Najsvätejšie srdce Ježišovo-sviatok -16.jún
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa slávi na Slovensku každoročne vo štvrtok 9 týždňov po Velkej noci. Tento sviatok je zasvätený Ježišovmu srdcu ako symbolu jeho lásky a milosrdenstva k ľuďom. Je to významný sviatok pre katolíkov a mnohé kostoly na Slovensku sú zasvätené práve Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
V piatok celá Cirkev slávi slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pri tejto príležitosti prinášame text katolíckeho kňaza Daniela Diana. Využité sú v ňom texty s Vatikánskeho rozhlasu.
Počiatky osobitnej úcty k Ježišovmu Srdcu siahajú do 12. storočia k sv. Anzelmovi (†1180), sv. Bernardovi (†1154), ktorí často hovoria o Spasiteľovom Srdci. Úcta Najsvätejšieho Srdca Pána sa zrodila v ovzduší kristocentrickej a mystickej spirituality. Tá sa vytvorila okolo benediktínskeho a františkánskeho rádu. Z rozjímania o Kristovom utrpení a jeho prebodnutom boku došlo k vnímaniu symboliky srdca, ktoré je otvoreným útočišťom duší, pokladom božského bohatstva a symbolom nekonečnej lásky. Bl. Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Sumni Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa Najvyššieho). V 13. storočí táto úcta dostáva na samotný vrchol. Bola to sv. Luitgarda (†1246), sv. Mechtilda Magdeburská, ktorá mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. Sv. Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi, (1217/1221 – + 15. júl 1274), titulovaný ako Doctor Seraphicus ( serafínsky doktor) v diele Vita mystica (Mystický život) píše ako prvý o úcte Najsvätejšieho Srdca. Medzi ďalších veľkých ctiteľov v dejinách Cirkvi patrili napríklad sv. Gertrúda Veľká, mystička (1256-1302), ktorá o Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné veci, sv. Albert Veľký, biskup a učiteľ Cirkvi (1193 – 1280), sv. Katarína Sienská panna a učiteľka Cirkvi (1347-1380), sv. Peter Faber, spoluzakladateľ Spoločnosti Ježišovej (1506 – 1546) či sv. František Saleský, biskup a učiteľ Cirkvi (1567 – 1622).
Pri príležitosti stého výročia zavedenia tohto sviatku, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom „Haurietis Aquas“ (Čerpajte vodu), v ktorom vysvetľuje teológiu úcty k Božskému Srdcu. Emeritný pápež Benedikt XVI. v jednom z poludňajších príhovorov Anjel Pána zasa pripomenul, že „v srdci Spasiteľa si uctievame Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“
Počiatky pobožnosti k Božskému Srdcu
Cirkev prejavovala úctu k Ježišovmu Srdcu už v začiatkoch svojej existencie. V 12. storočí sa stal horlivým šíriteľom úcty k Panne Márii a k Božskému Srdcu jej Syna sv. Bernard z Clairvaux (1091 – 1153). Pochádzal z urodzenej šľachtickej rodiny z Fontaines-lés-Dijon. Bol vzdelaný, vynikal vnútornou sebadisciplínou, bezchybným vystupovaním a duchovnou dokonalosťou. Po smrti matky, ktorú stratil v mladom veku, svoju oddanosť a lásku venoval nebeskej Matke, Panne Márii. Ako 21-ročný vstúpil do cisterciánskeho kláštora v Citeaux, neskôr sa stal opátom nového kláštora Clairvaux. Svojim príkladom povzbudil mnohých mladých mužov, ktorí ho nasledovali. Je považovaný za svätca, ktorý vytvoril prvú ucelenú víziu úcty k Božskému Srdcu. V jednej zo svojich modlitieb hovorí: „Železo preniklo jeho dušu a priblížilo sa k jeho Srdcu, takže už nevie necítiť s mojimi slabosťami. Cez telesné otvory sa vyjavujú tajomstvá srdca, aj ono veľké tajomstvo nábožnosti a hĺbka milosrdenstva nášho Boha, s ktorým nás navštívil Vychádzajúci z výsosti. Prečo by sa táto hĺbka nevyjavila cez rany? Lebo v čom inom, ako v tvojich ranách jasnejšie zažiarilo, že ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý?“
Základ úcty k Božskému Srdcu tvorí okamih z Ježišovho ukrižovania, keď jeden z vojakov Mu kopijou prebodol bok (Jn 19, 34). Podnetom k rozšíreniu úcty sa stalo zjavenie, ktoré mala v Paray-le-Monial rehoľnica Margita Mária Alacoque v júni 1675. Videla Ježišovo Srdce a zaznamenala Ježišovu žiadosť, aby sa prvý piatok po oktáve Najsvätejšej Sviatosti stal zvláštnym sviatkom na počesť Jeho Srdca, aby sa zmierujúcim svätým prijímaním podala náhrada za všetky urážky, ktorých sa mu dostalo v Oltárnej Sviatosti.
Úcta k Božskému Srdcu je úctou Ježiša Krista. Jeho prebodnuté srdce a smrť na kríži hovoria o tom, ako nás veľmi miluje. Zomrel za nás hriešnikov. Ale to nie je všetko. Sám Ježiš Kristus, náš Vykupiteľ, bude stáť počas posledného súdu pri tých, za ktorých zomrel. To je význam slov, ktoré napísal apoštol Pavol Rimanom: Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení Jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení Jeho životom (Rim 5, 9-10).
Od nás sa požaduje dôvera v Boha, ktorého Syn nám smrťou na kríži priniesol zmierenie. Táto dôvera má byť radostná, smelá a pevná (Hebr 3, 6 a 10, 19). Samozrejme, sú okamihy, keď je ťažké nájsť v sebe túto radostnú a neochvejnú dôveru v Pána Boha. Dejiny dosvedčujú, že keď kresťania zažívali takéto chvíle, či už ako jednotlivci alebo spoločenstvá, vždy sa našli svätci a mystici, ktorí im hovorili o Ježišovom súcitnom a nežnom Srdci, ktorému môžu plne dôverovať.
V jednom mystickom stretnutí, ktoré mala sv. Katarína Sienská (1347 – 1380), jej Ježiš povedal, že rana v Jeho Srdci bola urobená iba preto, aby sme cez ňu mohli vidieť Jeho srdce a tak poznať, ako veľmi nás miluje. Ježišovo Srdce je raz také … milujúce až do krajnosti.
Zo súkromných zjavení, ktoré mala sv. Margita Alacoque, poznáme dvanásť prísľubov pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce. Najznámejší prísľub je tento:
Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.
Pre veriaceho je to veľmi silný prísľub. Osobne mu verím. Povzbudzujem k odhodlaniu, vykonať si deväť prvých piatkov. Rozhodnutie stojí za to – pre naše dobro a pre Božiu oslavu.
Sv. Gertrúda z Helfty (1256 – 1302) je najväčšou nemeckou mystičkou a najvýznamnejšou ctiteľkou lásky Božského Srdca v stredoveku a predchodkyňou jeho novovekej úcty. Už ako malé päťročné dieťa žila v cisterciánskom kláštore v Helfte. Na mladú Gertrúdu mala veľký vplyv jej spolusestra, sv. Mechtilda von Hackeborn, tiež veľká ctiteľka Božského Srdca. Gertrúda sa rýchlo učila, mala záľubu najmä v literatúre, filozofii a umení. Vyznačovala sa skromnosťou, čistotou a hlbokou duchovnosťou. Ako 25-ročnej sa jej zjavil Pán Ježiš a prihovoril sa jej: „Nikdy sa už neumáraj v smútku a pochybnostiach. Som tvojím Spasiteľom a zachránim ťa. Ty sa ničoho neboj!“ Odvtedy žila hlbokým mystickým životom. V jednom zo svojich videní sa rozprávala so sv. Jánom evanjelistom, ktorý jej sprostredkoval milosť, akú zažil aj on sám, že jej Ježiš dovolil položiť si hlavu na jeho Srdce, tak ako to urobil sv. Ján pri Poslednej večeri. Očarená blízkosťou a silou lásky Ježišovho Srdca sa Gertrúda pýtala Jána, prečo vo svojom evanjeliu nenapísal pre naše povzbudenie nič o Božskom Srdci, na ktorom mu bolo dovolené odpočívať. Sv. Ján odpovedal: „Mojou úlohou bolo zvestovať Cirkvi učenie o nestvorenom Slove“. Boh si vyhradil zjaviť lásku svojho Srdca na neskoršie časy, aby tlkot jeho Srdca opäť oživil vyhasnutú lásku sveta. Túto víziu by sme mohli považovať za prorocké oznámenie pobožnosti k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorú neskôr dôsledne propagovala a šírila sv. Margita Mária Alacoque. Sv. Gertrúda žila v hlbokom zjednotení s Božou vôľou a Ježiš ju odmenil tým, že jej mystickým spôsobom daroval svoje Srdce a prenikol jej srdce šípom lásky.
Prvé liturgické slávenie
Sv. Ján Eudes (1601 – 1680) sa stal v 17. storočí ďalším významným šíriteľom úcty k Božskému Srdcu a k Srdcu Panny Márie. Pochádzal z obce Ri pri Argentane v severozápadnej časti Francúzska. Stal sa kňazom a už počas štúdií vynikal veľkou láskou k Panne Márii. Svoju obetavosť preukázal, keď sa prihlásil ako dobrovoľník do morom postihnutých oblastí a staral sa o chorých a umierajúcich, bez ohľadu na nebezpečenstvo nákazy. Neskôr sa horlivo angažoval v apoštoláte farských misií. Videl okolo seba úpadok viery, preto sa snažil o jej obnovenie a tiež o obnovenie kňazstva vo svojej krajine. Snažil sa vybudovať kňazský seminár v univerzitnom meste Caen, stretol sa však s nepochopením. Preto spolu so skupinou podobne zmýšľajúcich kňazov založil v r. 1643 kňazskú Kongregáciu Ježiša a Márie. Jej hlavnou náplňou bolo viesť kňazské semináre a konať ľudové misie. Písal knihy o živote Ježiša a Márie, aby vzdelával nielen kňazov a misionárov ale aj ostatných veriacich. Jeho celoživotná úcta k Božskému Srdcu a Srdcu Panny Márie sa stala základom ich liturgického kultu. Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho konal svätec 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Pápež Pius X. ho nazval: „pôvodcom, učiteľom a apoštolom liturgickej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.“ V r. 1889 bolo schválené pápežom Levom XIII. litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Z posolstva v Paray-le-Monial pochádza „dvanásť prísľubov“ Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré nám stručne a jasne pripomínajú milosti späté s týmto kultom. Ich zoznam vypracoval neznámy autor na základe zjavení svätej Margity. Považujú sa za vierohodné, pretože tieto prísľuby sú naozaj obsiahnuté v listoch svätice. V každom prípade tento zoznam mimoriadne uľahčil rozšírenie kultu Najsvätejšieho Srdca.
Prísľuby tým, ktorí budú zbožne uctievať Najsvätejšie Srdce Ježišovo:
1: Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
2: Vnesiem pokoj do ich rodín.
3: Poteším ich v trápeniach.
4: Stanem sa im bezpečným útočiskom v živote a najmä v hodine smrti.
5: Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.
6: Hriešnici nájdu v mojom Srdci milosti a nekonečné more milosrdenstva.
7: Vlažné duše sa stanú horlivými.
8: Horlivé duše dosiahnu rýchlo veľkú dokonalosť.
9: Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.
10: Osobám, ktoré budú pracovať na spáse duší, dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie duše.
11: Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vymazané.
12: Všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí.
Prísľub víťazstva
Vrcholným momentom zjavení Najsvätejšieho Srdca bol úžasný prísľub konečného víťazstva nad Jeho protivníkmi.
NA PRVÝ PIATOK V MESIACI
Božský Spasiteľ, na Tvoju žiadosť sa dnes – na prvý piatok mesiaca – skláňame k Tvojim nohám. S hlbokou úctou a poklonou Ti obetujeme toto naše sväté prijímanie na zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme my alebo iní urazili Tvoje najsvätajšie Srdce v tejto vznešenej Sviatosti.
Ľ: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.
Obetujeme Ti toto sväté prijímanie ako zmierenie, odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže, ktorými mnohí ľudia znevažujú Tvoje najsvätejšie Srdce v Oltárnej sviatosti, v tomto veľkom tajomstve Tvojej lásky.
Ľ: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.
Božský Spasiteľ, milostivo prijmi túto náhradu pokorných a kajúcich tvojich verných a daj, aby sa na nich hojne splnil Tvoj potešujúci prísľub. Dúfame v to pre Tvoje nesmierne milosrdenstvo a pre Tvoju všemohúcu lásku.
Ľ: Srdce Ježišovo, horiace láskou k nám, zapáľ naše srdce láskou k Tebe.
Nech nám je Tvoje Božské Srdce istým útočiskom v hodine smrti, aby sme posilnení sviatosťami kajúcne zakončili svoj život, ozdobení posväcujúcou milosťou prišli k Tebe do neba a v blaženej láske a radosti spočinuli na Tvojom Srdci. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Amen.
Jún je mesiacom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v ktorom si môžeme uctiť lásku Ježiša Krista. Predmetom tejto krásnej oddanosti je Srdce vteleného Slova, a to ako v jeho fyzickom aspekte, tak aj ako symbolu božskej lásky.
Prvá apoštolka lásky k Srdcu Ježišovmu, významná svätica Margita Mária Alacoque, mala veľký dar. Vďaka mystickej milosti bola požehnaná poznaním tajomstiev Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Vo zjaveniach jej Pán Ježiš dával pokyny, ako šíriť kult jeho Najsvätejšieho Srdca. Jej vrúcne vyznanie opísalo Najsvätejšie Srdce Ježišovo ako najúčinnejší liek na všetky ťažkosti, ktoré prežívame vo svojich životoch. Ježišovo Srdce je plné milosrdenstva. Neustále ohlasovala, že v každej chorobe a hriechu sa uchýľte do Najsvätejšieho Srdca Ježiša, tam je útočisko pokoja a nádeje.
Svätá Faustína Kowalská sa vo svojom Denníčku na mnohých miestach vyjadrila, že sa každodenne ukrýva v Najsvätejšom Srdci Ježiša. Jeho Srdce je jediné mocné útočisko pred každým zlom. Do Srdca Ježiša vkladala mnohých, za ktorých sa modlila.
Zjavenia týchto dvoch svätíc majú rovnaké paralely. Majú v sebe túžbu ohlasovať milosrdenstvo pre hriešnikov a poukazujú na nevďačnosť ľudí, pretože urážky, ktoré zakúsil náš Spasiteľ, nie sú odčinené.
Iba Srdce Ježiša prebodnuté na kríži nás môže vyslobodiť z každej našej biedy, choroby a trápenia. Naše pochybnosti, nevera voči Bohu či časté vnútorné bolesti nás mnohokrát vedú k predstave, že Pán na nás zabudol. Preto všetko vložme do Ježišovho Srdca. Podobne ako apoštol Tomáš, ktorý pochyboval až do tej chvíle, pokiaľ mu Kristus neponúkol vložiť ruku do svojho boku. Ježiš mal päť rán, a predsa mu ponúkol ranu pri srdci. A dnes ju ponúka aj vám.
Kontemplácia prebodnutého Srdca Ježišovho nás vedie k objaveniu jeho veľkej lásky. Ježiš, náš Pán a Spasiteľ, nás miloval až tak, že zomrel za nás na kríži, nechal si prebodnúť svoje sväté srdce, aby sme my boli spasení.
Tento mesiac je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, preto ho využime na jeho oslavu. Umiestnime si obraz Ježišovho Najsvätejšieho Srdca do svojich príbytkov. Začnime každé ráno modlitbou: „Ježišu, cez Nepoškvrnené Srdce Panny Márie ti obetujem svoje modlitby, skutky, radosti a utrpenia tohto dňa a vkladám ich do tvojho Nepoškvrneného Srdca.“
Obetujme čas adorácie v kostole, aby sme si uctili Ježišovo Najsvätejšie Srdce. Pripomeňme si hodinu Božieho milosrdenstva o 15.00. Tento čas je spojený s úctou k Najsvätejšiemu Srdcu, pretože nám pripomína Ježišovu lásku: „Ó, Krv a Voda, ktorá si vyšla z Najsvätejšieho Ježišovho Srdca ako prameň milosrdenstva pre nás, dôverujeme Ti!“
Jezuita sv. Claudius la Colombière, spovedník sv. Margity Márie Alacoque, zložil krásnu modlitbu zverenia sa Ježišovi: „Ó, Ježišu! Si môj skutočný priateľ, môj jediný priateľ. Zúčastňuješ sa na všetkých mojich trápeniach, biedach, bolestiach, vidíš všetky moje neúspechy, zlyhania – berieš ich na seba, počúvaš ma s najväčšou láskavosťou, keď ti zverujem všetko to, čo mám, lebo len ty máš vždy niečo na zahojenie mojich rán.“
Niet krajšej, vernejšej, obetavejšej lásky, ako je láska nášho milujúceho, večného Boha. Tá živá láska je jeho Srdce v Eucharistii. Zakaždým, keď pristupujeme k Eucharistii, pristupujeme k tejto nekonečnej láske plnej milosrdenstva. A iba v tejto láske, v tajomstve jeho Nepoškvrneného Srdca, nachádzame zmysel nášho života.
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je duchovné spoločenstvo živých i zosnulých ctiteľov Ježišovho Srdca z domova aj zo zahraničia. Úcta k Ježišovmu Srdcu má biblické základy. Pán Ježiš sa takto prihováral zástupom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je duchovné spoločenstvo živých i zosnulých ctiteľov Ježišovho Srdca z domova aj zo zahraničia.
Úcta k Ježišovmu Srdcu má biblické základy. Pán Ježiš sa takto prihováral zástupom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,28-29). Ďalší evanjeliový text, dôležitý pre úctu k Ježišovmu Srdcu, spomína Ježišovu obetu na kríži a jeho prebodnutý bok: „jeden z vojakov mu prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (porov. Jn 19,33-34). Prebodnutie Ježišovho boku a srdca výstižne vyjadruje celé veľkonočné tajomstvo smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Neskôr apoštol Pavol napísal kresťanom vo Filipách: „Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša“ (Flp 1,8).
Cieľom spoločenstva je oslava Pána Boha a posväcovanie seba i sveta, a to najmä čnostným kresťanským životom podľa vzoru Bohočloveka – Ježiša Krista.
Hlavným sviatkom spoločenstva je slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (druhý piatok po slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi).
1. Členovia spoločenstva sa usilujú sláviť sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zvláštnou pobožnosťou a prijímaním sviatostí.
2. Členovia sa zúčastňujú na prvý piatok v mesiaci na svätej omši
a prijímajú sväté prijímanie. Sú účastní aj na pobožnosti verejného odprosenia (na prvý piatok alebo na prvú nedeľu v mesiaci).
3. Každý člen sa denne pomodlí Otče náš, Zdravas a Verím v Boha s prosbou: „Najsvätejšie Srdce Ježišovo daj, aby som ťa vždy viac a viac miloval.“
4. Členovia spoločenstva sa usilujú čnostne žiť.
5. Členovia sa často modlievajú jeden za druhého a to aj za zosnulých členov.
„Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.“ (Lk 9, 6). Keď počujeme tieto slová, vždy máme tendenciu zaradiť sa do skupiny deväťdesiatich deviatich poctivých, ktorí nepotrebujú robiť pokánie, a „z diaľky“ pozorovať, ako Ježiš ponúka spásu iným, ktorí sú na tom, podľa nášho zdania, oveľa horšie ako my. Vôbec nie! Ježišova radosť má meno a tvár: moja, tvoja, jeho… Všetci sme „stratené ovce“ kvôli našim hriechom.
Žijeme v dobe, kde sa pojem hriech bagatelizuje alebo dokonca popiera, kde sviatosť pokánia niektorí považujú za niečo ťažké, smutné a zastarané. Pán však vo svojom podobenstve hovorí len o slávení, a nerobí to len tu, ale v celom evanjeliu. Zachej po prijatí odprosenia pozýva Ježiša na jedlo, aby oslávil svoje obrátenie (porov. Lk 19, 1 – 9); márnotratnému synovi otec odpustí a ponúkne oslavu (porov. Lk 15, 11 – 32) a Dobrý pastier sa raduje z nájdenej ovečky, ktorá sa zatúlala z cesty.
Jeden svätý povedal: „Človek má takú hodnotu, akú má jeho srdce.“ Meditujme na podklade dnešného evanjelia, či sa cena -ktorá sa objavuje na ceduľke nášho srdca- dá porovnať s výkupným, ktoré zaplatilo Najsvätejšie Srdce Ježišovo za každého z nás.
Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Sarajeve je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny Sarajevo. Je centrom Vrhbosenskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Súčasne je najväčšou rímskokatolíckou katedrálou na Balkánskom polostrove.
Cirkevný sviatok je deň, keď si cirkev pripomína významnú udalosť z dejín spásy alebo významného svätca.
V jednotlivých cirkvách sa rozlišujú rôzne stupne sviatkov.
Rímskokatolícka cirkev
Prikázané sviatky Rímskokatolíckej cirkvi (Slovensko)[upraviť | upraviť zdroj]
V rímskokatolíckej cirkvi sú najdôležitejšie prikázané sviatky. V súčasnosti sú na Slovensku pre rímskokatolíkov prikázané tieto sviatky:
Panny Márie Bohorodičky (1. január)
Zjavenie Pána (6. január)
Nanebovstúpenie Pána (štvrtok, 40. deň od Veľkej noci, t.j. 39. deň po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania)
Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice, t.j. 60. deň po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania)
Svätých apoštolov Petra a Pavla (29. jún)
Nanebovzatie Panny Márie (15. august)
Všetkých svätých (1. november)
Nepoškvrnené počatie (8. december)
Narodenie nášho Pána Ježiša Krista (25. december)
V prikázaný sviatok a každú nedeľu sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa práce (porov. CIC, kán. 1247 – 1248).
Slávnosti
Po prikázaných sviatkoch, ktoré sú tiež slávnosťami, a nedeliach sa v rímskokatolíckej cirkvi prikladá najväčší význam slávnostiam, počas ktorých sa pripomínajú významní svätci alebo iné významné teologické prvky a udalosti zo Svätého Písma. Počas slávností, ktoré nie sú prikázané, veriaci nie sú povinní zúčastniť sa na omši, no účasť na nich Cirkev vrelo odporúča. V súčasnosti sa na Slovensku slávia nasledujúce slávnosti (vynímajúc prikázané sviatky spomínané už vyššie):
Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (19. marec)
Zvestovanie Pána (25. marec)
Zoslanie Ducha Svätého (50. deň po Veľkej noci)
Najsvätejšej Trojice (nedeľa po slávnosti Zoslania Ducha Svätého)
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (piatok v týždeň po slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi)
Narodenie svätého Jána Krstiteľa (24. jún)
Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov (5. júl)
Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska (15. september)
Krista Kráľa (34. nedeľa v Cezročnom období)
Okrem toho sa v každom kostole oslavuje výročie posvätenia ako slávnosť. Pri tých kostoloch, ktorých deň posviacky nie je známy sa výročie posviacky slávi 26. októbra.
LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU
Pane, ty si chcel zostať prítomný uprostred nás v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej...
Pane, zmiluj sa. PANE, ZMILUJ SA.
Kriste, zmiluj sa. KRISTE, ZMILUJ SA.
Pane, zmiluj sa. PANE, ZMILUJ SA.
Otec na nebesiach, Bože, ZMILUJ SA NAD NAMI.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, ZMILUJ SA NAD NAMI.
Duch Svätý, Bože, ZMILUJ SA NAD NAMI.
Svätá Trojica, jeden Boh, ZMILUJ SA NAD NAMI.
Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca,
ZMILUJ SA NAD NAMI.
Srdce Ježišovo, Duchom Svätým utvorené
v lone panenskej Matky, “Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom,”
Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti, “Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží,”
Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho, “Srdce Ježišovo, dom Boží a brána do neba,”
Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky, “Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti,”
Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti, “Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností,”
Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály, “Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc,”
Srdce Ježišovo, v ktorom sú všetky poklady múdrosti
a poznania, “Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva,”
Srdce Ježišovo, v ktorom má Otec zaľúbenie, “Srdce Ježišovo, z ktorého plnosti my všetci sme čerpali,”
Srdce Ježišovo, túžba za večnými výšinami, “Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné,”
Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú, “Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti,”
Srdce Ježišovo, zmierna obeta za naše hriechy, “Srdce Ježišovo, potupami preplnené,”
Srdce Ježišovo, pre naše neprávosti strýznené, “Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné,”
Srdce Ježišovo, kopijou prebodnuté, “Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy,”
Srdce Ježišovo, náš život a naše vzkriesenie, “Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie,”
Srdce Ježišovo, obeta za hriešnikov, “Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú,”
Srdce Ježišovo, nádej všetkých, čo v tebe umierajú, “Srdce Ježišovo, slasť všetkých svätých,”
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,
zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
JEŽIŠU, TICHÝ A POKORNÝ SRDCOM.
PRETVOR NAŠE SRDCE PODĽA SVOJHO SRDCA.
Karmelitánska rodina
1747 - 1770 sviatok 1.september
Čím je hlbšia, tým sa zdá byť menšia a čím viac je duša skrze mučeníctvo srdca "s Kristom pribitá na kríž", tým viac získava hojné ovocie vykúpenia pre seba a pre druhých.
Narodila sa 15. júla 1747 v šľachtickej rodine Redi v Arezze v Taliansku. Anna Mária už od detstva mala sklon k modlitbe a pohrúženosti. V šiestich rokoch opakovane prosila svojich rodičov: „Povedzte mi, kto je to Boh!“ Na výchovu ju zverili sestrám benediktínkam v Kláštore sv. Apolónie vo Florencii, kde dostala základné liturgické vzdelanie a prehĺbila sa jej eucharistická a mariánska zbožnosť, hoci tu čiastočne vládol jansenistický duch.
Jej otec ju viedol k úcte voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Už v priebehu posledných mesiacov pobytu u sestier benediktínok nadobudla istotu, že je povolaná do Karmelu. Po návrate domov to oznámila svojej rodine a 1. septembra 1764 vstúpila do Kláštora sv. Terézie vo Florencii. Obliečku mala 11. marca 1765 a pri nej prijala meno Terézia Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej život bol krátky, mala iba 22 rokov a sedem mesiacov, lebo 7. marca 1770 zomrela na zápal pobrušnice. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pius XI. a ten istý ju svätorečil 13. marca 1934.
Jej život bol jednoduchý, navonok v ňom nebolo nič zvláštne ani mimoriadne, ale jej vnútorný život bol hlboko kontemplatívny v pravom karmelskom duchu. Boh to potvrdil tým, že ju skoro priviedol na vrchol svätosti a že aj po jej smrti jej telo ochránil pred porušením a dal mu tajomnú krásu. Terézia Margita chcela žiť skrytá pred očami všetkých a byť „skrytá s Kristom v Bohu“ (Kol 3, 3). Chcela prebývať v Srdci Ježišovom. „Srdce Ježišovo je moja svätá púšť, v ktorej som skrytá pred celým svetom aj pred sebou.“ „Bože môj, chcem sa teraz a navždy uzatvoriť do tvojho milujúceho Srdca ako do púšte, aby som tam žila v tebe, s tebou a pre teba skrytým životom lásky a obety.“ Svätica chápala Najsvätejšie Srdce ako „stred lásky, z ktorého nás božské Slovo milovalo už v lone Otca po celú večnosť; touto láskou nám v čase zaslúžilo, aby sme na nej mali účasť a mohli mu na zemi a aj v nebi lásku opätovať.“
Raz v nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého v roku 1767 dostala mystickú milosť, ktorá jej umožnila preniknúť do slov sv. Jána: „Boh je láska“ (1 Jn 4, 16). Jej spovedník a duchovný vodca P. Ildefons o tom svedčí: „Opísala mi božské veci. Odhalila mi, že táto láska je tá istá, ktorou Boh miluje sám seba od večnosti; že to je Boží Duch, teda Boží život a dych, totiž Duch Svätý… A ďalej, keď sa hovorí, že kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom, to znamená, že taký človek žije Božím životom a že Boh – v istom zmysle – žije jeho životom.“ Skúsenosť mystického vyliatia Ducha Svätého do jej duše živila jej intenzívnu úctu k Duchu Svätému, ku ktorému „sa utiekala s celou dôverou a ktorého prosila, aby v jej srdci nebol nikdy nečinný, ale aby čoraz viac roznecoval a rozmnožoval jej lásku“. A Duch Svätý – táto nestvorená láska – v nej prebúdzal a podnecoval vrúcne apoštolské túžby a intenzívnu potrebu prispievať modlitbou a obetou k dobru Cirkvi a duší.
Takmer po celý čas pobytu v kláštore bola ošetrovateľkou chorých, slúžila však pokorne všetkým sestrám, ktoré o jej službu požiadali. Bola vždy prívetivá, dokázala zabúdať na seba, ochotne prijímala najťažšie práce v spoločenstve. Pracovala so stálym úsmevom, ktorý skrýval jej utrpenie a únavu a pôsobil ako tiché pozvanie, aby sa na ňu človek obrátil so žiadosťou o ďalšiu službu lásky. Úsmev bol závojom, ktorý zahaľoval jej trvalé úsilie o praktizovanie čností v každodennom živote. Tento konkrétny spôsob, ktorým Terézia Margita reagovala na mystické utrpenie, ktoré ju stravovalo – darovanie sa v láske ostatným sestrám ako dôkaz jej hlbokej potreby a túžby milovať Pána – bol posledným a najvýrečnejším slovom jej svedectva. Touto cestou kráčali všetci svätí: kto dospel k dokonalej láske k Bohu, uskutočňoval ju darovaním sa mu prostredníctvom lásky k blížnemu.
P. Ildefons píše: „O jej láske k blížnemu, v ktorom videla, ctila a milovala živý Boží obraz, by sa dalo povedať ešte veľa, veď už ako dieťa bola veľmi citlivá na potreby blížnych. Čo však stojí za zvláštnu pozornosť, je jej nežná, trpezlivá a súcitná láska k chorým. Preto – nech už zastávala v kláštore službu ošetrovateľky alebo nie – jej priorka hneď po sľuboch zverovala starostlivosť o jednu či viac chorých sestier. Nakoniec jej bola daná útecha, po ktorej veľmi túžila a o ktorú prosila Boha, aby bola službou ošetrovateľky poverená až do svojej smrti. V roku jej smrti dostala od duchovného vodcu dovolenie, že môže žiť skrytý život s Ježišom vo svojom vnútri. Chápala ho nielen ako život nepovšimnutý ostatnými sestrami, ale rovnako ako život skrytý a neznámy sebe samej. Túžila zomrieť sama sebe bez toho, aby si to uvedomovala a bez toho, aby v tejto mystickej smrti zakúšala nejakú útechu. Pre Teréziu Margitu to znamenalo pochovať v Ježišovi každú myšlienku a úvahu zameranú na seba, dokonca aj na duchovné veci a na večnosť. Boh jej vyhovel a splnil tieto veľké túžby tým, že ju previedol skúškou najbolestnejšej duchovnej opustenosti.
Ak Božie správanie môžeme vysvetliť, môžeme sa domnievať – keď vieme, akým veľkým a ako stravujúcim sa stal jej oheň lásky k Bohu – ža sama táto láska alebo jej smrť urýchlila, alebo bola dokonca jej bezprostrednou príčinou. Terézia Margita zomrela – po 18. hodinách veľkých bolestí súvisiacich so zápalom pobrušnice 7. marca 1770 okolo druhej hodiny popoludní, a to tak, že jej hlava spočinula na jej drahom kríži, ktorý nežne objímala svojimi ramenami, v nepredstaviteľne pokojnej a zbožnej polohe. Jej odchod z tohto sveta sa podobal viac na pokojné zaspávanie než na bolestnú smrť.
Pamiatku sv. Terézie Margity od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho slávime v Karmeli 1. septembra