Musíš sa narodiť znovu. Novému narodeniu však bráni náboženstvo!
Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor 1:18
Kresťan tak dostáva Svätého Ducha, ktorý ho usvedčuje z hriechov a formuje ho vo viere. Písmo hovorí o Duchu Svätom, že bude poslaný miesto Ježiša:
A keď on (Duch) prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde. Jn 16:8
Všimnime si Nikodéma, aký je popletený. Nechápe čo mu Pán Ježiš hovorí:
A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? Jn 3:4
Nikodém bol zbožný žid. Nebol to nejaký pohan, on sa snažil z celej sily dodržať zákon. On veril, že keď sa narodil ako žid, že má spásu istú. Veril vo svoje dobré skutky. Veril v Mesiáša, ktorý vykúpi Izrael. Nie duchovne, ako to urobil Ježiš. On veril vo Vykupiteľa svetského, ktorý zbaví Izrael nadvlády iných národov. Keď mu Ježiš hovorí o duchovných veciach, nič nechápe, ničomu nerozumie.
Nikodém je prototypom všetkých ľudí, ktorí sa nenarodili znovu. Ide o ľudí náboženských. Robia to čo im cirkev povie, dodržiavajú predpísané rituály, modlitby, kľačanie, úkony. Všetko verne zachovávajú a veria, že takto budú spasení. Takto veril Nikodém. Ale Ježiš mu hovorí o úplne inom spôsobe spasenia, ktorému ani za mak nerozumie. Jeho duchovný zrak je slepý.
Inak tomu nebolo ani s Pavlom. Pavol prenasledoval Božiu cirkev o ktorej sa nazdával, že koná proti Bohu. Kresťanov bral ako sektu, ktorú je potrebné zničiť, aby bola zachovaná pravá viera. Pravou vierou Pavol samozrejme myslel to isté, čo aj Nikodém. Narodenie sa ako žid, obriezka, dodržiavanie zákona, dávanie desiatkov, návšteva sobotnej synagógy, raz za rok pascha. Stretnutie s Ježišom mu otvorilo duchovný zrak a on prežil nové narodenie.
Inak tomu nie je ani v mnohých cirkvách. Konajú svoje obrady, skutky, zásluhy, majú odpustky. Veria že sa spasia zo svojich výkonov, skrze krst, zo svojich prác. Odpustené hriechy budú mať prostredníctvom kňaza, ak si budú spytovať svedomie a budú sa spovedať. Veria, že Boh ich za toto ich úsilie bude odmeňovať. K tomu pridajú mnohé modlitby, ružence, púte, krížové cesty, obety.
Ak si dobre pozrieme systém v ktorom sa pohyboval Pavol a Nikodém, je veľmi podobný systému, ktorý vytvorili cirkvi. Členovia týchto cirkví nie sú znovuzrodení, neprežili narodenie z Ducha. Systém im hovorí, že ich náboženstvo je jediná cesta ku spáse. Ich duchovný zrak je však slepý. Sú na tom rovnako ako Nikodém a Pavol pred novým narodením.
Písmo nehovorí o obrátení Nikodéma, ale hovorí o obrátení Pavla. Pavol musel celé toto náboženské harašenie opustiť a odovzdať sa do vôle Boha a Jeho Syna. Len na Kristov kríž upínal svoj zrak, všetko ostatné sa stalo pre neho smeťami. Pavol pochopil že celé náboženstvo v ktoré veril, je iba ľudským odpadovým košom, do ktorého sa zbytočne vhadzujú takzvané dobré skutky, ktoré nemajú žiadnu moc spasiť človeka. Preto Pavol píše:
Ale pravda aj pokladám všetko za ztratu pre svrchovanosť známosti Krista Ježiša, svojho Pána, pre ktorého som to všetko stratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista Flp 3:8
Ďalší zbožný muž bol Kornélius. Napriek tomu že bol pohanom, odvrátil sa od pohanstva k židovskej viere a uplatňoval ju vo svojom živote. Dával desiatky, pomáhal chudobným, podporoval vdovy, dodržiaval desatoro. Ak by takto zostal, nebol by spasený. Ale Boh sa nad ním zmiloval a poslal ku nemu Petra, ktorý mu vyložil evanjelium o Kristovi a Kornélius sa narodil znovu – duchovne.
A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej, nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien a vždy sa modlieval Bohu. Sk 10:1-3
Tu vidíme tri príklady mužov, ktorí sa chceli spasiť sami, svojimi skutkami. V mnohých cirkvách takýto postoj ku spáse podnes funguje. Čím viac ľudia pracujú pre Boha, tým viac si o sebe myslia, že Boh je z nich nadšený. Ale my vidíme, že nie sú znovuzrodení a preto majú prístup do nebeského kráľovstva zatvorený.
Pán Ježiš ukazuje na farizeja a publikána, keď obaja prišli do chrámu. Farizej sa modlil tak, ako sa modlievajú tí, ktorí nie sú znovu narodení:
Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Lk 18:11-12
Všimnime si veľké skutky farizeja.
1. Nebol vydierač, snažil sa žiť poctivým životom
2. Nebol nespravodlivý – snažil sa rozhodovať podľa zákona a práva
3. Nebol cudzoložník – sexuálnym hriechom sa oblúkom vyhýbal
4. Postil sa až dva krát do týždňa
5. Dával desiatky zo všetkých svojich príjmov Bohu a chudobným
Ak by sme dali farizeja za vzor mnohým cirkvám, určite by si z neho vzali príklad a obdivovali jeho náboženský život. Ale Pán Ježiš hovorí, že tento človek odišiel z chrámu domov neospravedlnený. Je to šokujúce. Naproti tomu Pán vyzdvihuje publikána, ktorý bol špatný človek, podvodník, klamal na daniach, nezaujímal sa o Boha, nedával desiatky, nikdy sa nepostil. A práve tohto človeka Ježiš vyzdvihuje ako ospravedlneného. Prečo? Lebo farizej si zakladal na svojich skutkoch, pokiaľ publikán žiadal od Boha odpustenie a spoliehal sa len na neho.
Tu vidíme že spása nespočíva na nás, na človeku, ale na Bohu. Boh v Kristovi ponúka svetu spásu. Kto v Krista uverí, bude spasený, získa nové narodenie a nový život. Nutne sa bude musieť vzdať svojho starého života, pretože ten je položený na skutkoch. Nový život je položený na viere.
Znovuzrodenie je nové narodenie zvnútra. Je to naplnenie Duchom Svätým, naplnenie samotným Bohom. Naproti tomu náboženstvo je poukazovanie na seba, na svoj zovňajšok, na vonkajší vzhľad.
Pán Ježiš kritizuje farizejov, že sa modlia na verejnosti. Pre ostatných ľudí to bola veľká vec, keď videli zbožných popredných mužov sa verejne modliť. Tak je tomu aj dnes. Mnohí ľudia sa radi modlievajú na verejnosti, prednášajú dlhé modlitby. Kresťanom ale Pán hovorí, aby zatvorili sa sebou dvere a modlili sa skryte.
Ďalej Pán vyčíta farizejom ich vonkajšie obrady, umývania rúk, presné dodržiavania modlitieb pred jedlom, po jedle. Naproti tomu im hovorí, že zo srdca vychádza zlo a špina, nie zo špinavých rúk.
Potom im vyčíta pôst. Keď sa farizeji postili, dávali to najavo svojou pochmúrnou tvárou. Každý dobre vedel, že keď farizej išiel zamračený, takmer v bojovej nálade, treba ho nechať na pokoji, lebo sa postí. Naproti tomu nám hovorí, aby sme nedávali najavo že sa postíme.
Tiež im vyčíta dávanie almužien. Keď dávali almužnu, vytrubovali pred sebou že idú dávať milodar. Pán naproti tomu hovorí, že človek nemá vedieť, ktorá ruka koľko dáva.
Všetky tieto skutky boli pre židov záväzné a posvätné. Ale Pán Ježiš na ne ukazuje ako na nedostatočné. Tí ľudia boli akoby novo narodení – ale iba zvonka. Mali krásny odev, čistý, mali strapce na koncoch, dodržiavali spoločenský poriadok a zvyky. Boli dokonalými v očiach iných ľudí a iní ľudia si ich naozaj aj vážili. Ale Pán ukazuje na ich mŕtve vnútro, ktoré nebolo zrodené z Boha. Napriek ich snaženiam, neboli títo ľudia spasení.
Keď si predstavíme, koľko ľudí dnes väzí v podobnom systéme, ako mali farizeji a nie sú spasení, nie sú znovuzrodení, je nám z toho smutno. Tí ľudia nerozumejú evanjeliu Ježiša Krista. Vymysleli si množstvo skutkov, množstvo zásluh, množstvo prác pre Boha, ale Boh vyžaduje iba jedno – uveriť Jeho Synovi a to v otázke spásy, odpustenia hriechov, obety miesto nich.
Napriek tomu že chodia ku Kristovi, modlia sa kresťanské modlitby, spievajú kresťanské piesne, sú bez Krista. Je to dané iba jednou vecou. Svoj život nepoložili na Krista, nespoľahli sa na Neho, len na Neho a len na Neho – ale si svoju spásu chcú odpracovať, zaslúžiť, odmakať. Chcú sa postaviť pred Boha s náručím plným skutkov a zásluh. Ale Boh vyžaduje len jeden skutok a jednu zásluhu – uveriť v Krista, ktorý pre nich zomrel.
Skutkom Božím je veriť v Toho (Ježiša), ktorého On poslal. Jn 6:29
Ježiš vzal veriacim ľuďom hriechy na kríži, za čo Boh Otec na Neho vylial svoj hnev a to aj miesto nich. Ježiš zomrel miesto nich, aby oni naveky mohli žiť. Boh prijal Ježišovu platbu Syna za nich, preto ho vzkriesil zmŕtvych. Tomuto títo dobrí náboženskí ľudia neveria a tak sa míňajú so spásou. Takto isto neverili pred svojim znovuzrodením – Nikodém, Kornélius, Pavol.
Je veľmi ťažké veriť v zástupnosť Krista za človeka, ktorý žije v náboženstve plného skutkov a zásluh. A tým nemáme na mysli len veľké cirkvi, ale aj mnohé protestantské zbory, ktoré taktiež učia dokázanie viery skrze skutky. Ak hrešíš, nemáš správnu vieru. Musíš ju prehodnotiť. Ak budeš mať lepšie skutky, budeš mať aj väčšiu vieru.
Zveriť celú svoju spásu len na Krista, je pre človeka veľmi obtiažne. Tak musí celé svoje snaženie odhodiť ako smeti a hľadieť len na kríž, len na kríž a len na kríž. Len tam je Jeho spasenie, len tam je jeho záchrana. Mimo jeho skutky a mimo jeho dobré činy. Pre človeka je toto dosť obtiažne, keďže chce mať na spáse podiel. Nie je divu, že ku spáse si ľudia pridali mnohé dobré skutky a zásluhy do svojich cirkevných pravidiel. Paradox je v tom, že vlastné skutky a činy ich odrezávajú od spasenia.
Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Ef 2:8-9
Tu vidíme jasný rez medzi náboženstvom a vierou. Náboženstvo chce vykázať tony skutkov, ale viera vyžaduje len jeden skutok – uveriť v Krista a bodka. Lebo človek je spasený z milosti. Spasenie nie je z nás ľudí, ale z Boha. Je to dar Boží. Dar zdarma. Nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť.
Ak by spása závisela na skutkoch, potom by tí, ktorí sa viac postili, modlili, dávali desiatky, podporovali chudobných, starali sa o chorých – dostali zaslúženú mzdu. Mohli by sa chváliť, že vykonali pre Boha viac a preto majú lepšiu výplatu. Ale Pavol hovorí, že nikto sa chváliť nemôže, pretože nemá sa čím chváliť. Ak len nie krížom Ježiša Krista.
Nábožní ľudia nerozumejú tomu, čo sa po nich chce, pretože nie sú znovuzrodení. Veci Ducha sú pre nich bláznovstvom. Nechcú sa vzdať svojich skutkov a zásluh. Myslia si, že ich ľudia klamú, že ich chcú odviesť od pravého náboženstva, od pravej cirkvi. Napriek tomu že všetko nájdu v Božom slove, oni ani slovu Boha nedôverujú, čím nedôverujú Bohu samému. Je to celkom prirodzené, oni boli vychovaní vo svete skutkov a len túto prax považujú za pravdivú.
Môžeme sa úprimne za tých ľudí modliť. Je smutné keď ľudia budú počuť strašnú vetu od Pána Ježiša – nikdy som vás nepoznal. Tí ľudia sa musia znovuzrodiť, inak neporozumejú pravde.
Jeden kazateľ veľmi často kázal kázeň o znovuzrodení. Preto dostal otázku, prečo často takto káže. On odpovedal, že toto je najdôležitejšia vec pre človeka, aby sa znovu narodil. Ak sa nenarodí znovu, nedostane nič! Absolútne nič!Bude pracovať pre cirkev, bude sa namáhať a snažiť, bude bojovať svojimi silami s hriechom, vytvorí si systém ako hriech poraziť, ale na konci nedostane nič – vôbec nič! Žiadne spasenie. Bude počuť tie desné Ježišove slová – nepoznám ťa.
Koľko ľudí potrebuje znovuzrodenie? Koľko ľudí chodí do kostolov, do zborov, modlitební, konajú mnohé záslužné skutky. Ale ak svoju vieru nepoložili výhradne na Krista, alebo ak ku viere pripájajú skutky, nedostanú za svoju snahu nič! Absolútne nič! Ich spasenie je zčasti postavené na sebe. Veria, že Ježiš za nich zomrel, ale neveria tomu plne. Chcú si pre seba časť uchvátiť. Zabúdajú, že sú pred Bohom zločinci, ktorí si nezaslúžia žiadnu spásu. Ak spásu obdržia, len vďaka Božej milosti.
Milý človek, milý čitateľ. Odhoď svoje náboženstvo skutkov, svoju vieru skutkov, svoje vlastné práce a zásluhy, pretože za tie nedostaneš absolútne nič! Volaj k Bohu aby ti dal nové narodenie, aby sa nad tebou zmiloval.
On sa zmiluje, ak ho budeš prosiť. Veď On je ďaleko lepší ako my. My nedáme nikomu hada, keď nás prosí o rybu a nedáme nikomu kameň, keď nás prosí o chlieb. O čo Otec nebeský nám dá rád tieto veci, ak sa na Neho obrátime.
Amen…
