Viesť svojich protestantských priateľov do Katolíckej cirkvi sa môže zdať ako beznádejná úloha. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám zabezpečia úspešné pristátie.
Viesť svojich protestantských priateľov do Katolíckej cirkvi sa môže zdať ako beznádejná úloha. Váš priateľ sa môže zdať príliš vzdialený, príliš zaujatý proti katolicizmu alebo dokonca príliš apatický.
Najmä otázka, ktorá sa vám zdá nedôležitá, môže vášho protestantského priateľa naozaj trápiť. Vypočujete si jeho obavy a odpoviete na ne niečím, čo je pre vás jednoznačná odpoveď, ale on stále nie je presvedčený a stále otvára túto tému. Takéto situácie si vyžadujú, aby ste sa hlbšie zahĺbili do problému a načreli do svojej zásoby trpezlivosti. Pozrime sa na tri príklady, s ktorými som sa stretol, a na to, ako ich riešiť.
Kamarátka Jarmila, ktorá sa zmenila na protestantku, mi napísala správu o ťažkostiach, ktoré mala s katolíckou cirkvou. Bola najmä zdesená nedostatkom morálnej disciplíny, ktorú uplatňujú katolícki kňazi a biskupi. Napísala:
Ako to, že Katolícka cirkev ignoruje naliehanie Nového zákona, aby miestne zhromaždenie bolo čisté od poškvrny hriechu? Napríklad Pavlovo exkomunikovanie hriešnika v 1. liste Korinťanom (1 Kor 5, 1 – 13). Nevyčleňuje len túto konkrétnu situáciu ako jedinečnú, ale ďalej vysvetľuje všeobecný princíp zaobchádzania s hriešnymi členmi Cirkvi. Tí, ktorí sa nazývajú bratmi, a pritom sú smilníci, sexuálne nemravní, chamtiví a zlodeji, majú byť vylúčení zo spoločenstva Cirkvi, vydaní satanovi a exkomunikovaní z Kristovho tela.
Videla som, ako to robia protestantské cirkvi, a skutočne to privádza hriešnikov zo stavu hriechu k pokániu. A predsa, ako som ti povedala, vyrastala som ako katolíčka a neverím, že by som to niekedy videla, a myslím si, že väčšina dnešných katolíkov by si ani neuvedomovala, že sa niečo také v Kristovom tele vyžaduje.
Hoci som chápal, čo Jarmila hovorí, táto otázka pre mňa nikdy nebola dôležitá. Jediná vec, na ktorej mi záležalo, keď som skúmal katolicizmus, bola doktrína. To, ako Cirkev vykonáva disciplinárnu autoritu nad svojimi členmi, je cenná téma na diskusiu, myslel som si, a určite je to téma, v ktorej možno vzniesť oprávnenú kritiku voči mnohým katolíckym biskupom a kňazom, ale nepovažoval som ju za základnú otázku.
Možno by mal kňaz napríklad upozorniť na miestneho politika, ktorý verejne vyznáva názory v priamom rozpore s katolíckou doktrínou - napríklad v prospech legálnych potratov. Ale ak to neurobí, neznamená to, že učenie Katolíckej cirkvi je falošné. Znamená to len, že kňaz si nesplnil svoju povinnosť. (Alebo možno kňaz vyzval politika súkromne, alebo nejakým iným spôsobom, o ktorom sme nevedeli).
Odpovedal som Jarmile, že v minulosti Cirkev používala disciplíny, ako je exkomunikácia, liberálnejšie než v posledných desaťročiach. A súhlasím s ňou, že disciplína by mala mať liečivý účinok, aby priviedla hriešnika k pokániu a návratu do plného spoločenstva s Kristom a jeho Cirkvou. Zdôraznil som však, že nejde o doktrinálnu otázku.
Potom som sa vrátil k otázke autority, ktorá je ústredným problémom:
Aj vy si uvedomte, že hoci nejaký protestantský pastor alebo rada starších môže "exkomunikovať" človeka, ktorý ide do ich cirkvi, otázkou je odkiaľ pochádza ich autorita? Ako presne môžu niekoho exkomunikovať? V prípade kongregacionalistov, ako sú baptisti, ten človek jednoducho opustí Prvú baptistickú cirkev, prejde k Druhej baptistickej cirkvi a bác! je späť v spoločenstve s "cirkvou". Otázka teda znie: čo predstavuje cirkev a ako viem, či som s ňou v plnom spoločenstve?
Katolícka cirkev na túto otázku odpovedá zdôraznením, že spoločenstvo s rímskym biskupom (a biskupmi v spoločenstve s ním) je autoritatívnou normou pre spoločenstvo s Cirkvou. Inými slovami, Kristus ustanovil na zemi právoplatné autority, aby viedli jeho Cirkev, a práve títo muži, a iba títo muži, majú právomoc niekoho exkomunikovať. Protestantský model hovorí, že každý, kto presne vykladá Písmo, má autoritu, ale každý človek rozhoduje o tom, či ho iný vykladá správne, takže v skutočnosti neexistuje autorita mimo jednotlivca.
V situáciách, ako je táto, je dôležité obrátiť pozornosť späť na nedostatok legitímnej autority v protestantizme. Tým sa ukazuje, že aj keď katolíci nevykonávajú dostatočnú disciplínu, majú aspoň schopnosť takúto biblickú disciplínu správne vykonávať. Protestantskí predstavitelia sa síce tvária, akoby takúto autoritu mali, ale v skutočnosti ju nemajú, a o smiešnosti ich predstierania, že ju majú, svedčí skutočnosť, že "exkomunikovaný" protestant môže jednoducho odísť z tejto cirkvi a byť prijatý v tej o ulicu ďalej.
Ako vždy, buďte ochotní uznať opodstatnené pripomienky vášho priateľa. V tejto situácii súhlasím s Jarmilou, že katolícki biskupi a kňazi by mali využívať svoju oprávnenú právomoc disciplinovať členov svojho stáda, dokonca až po exkomunikáciu. Neschopnosť mnohých biskupov potrestať katolíkov, ktorí nerešpektujú učenie Cirkvi a podporujú vážne zlo, je škandalózna. Napriek tomu nie som kňaz ani biskup, nepoznám tieto situácie v celom ich kontexte a myslím si, že laici by mali byť mimoriadne opatrní pri verejnej kritike duchovných za to, že nepoužívajú disciplinárny prút liberálnejšie.
"Katolíci sa mi zdajú mŕtvi," povedal mi môj priateľ baptista Štefan. "Keď prídem do svojho kostola, vidím tam život, živosť. Ale keď si spomeniem na všetkých katolíkov, ktorých poznám, ty si jeden z mála, ktorý sa dokonca správa, akoby veril v Ježiša."
Štefanovo vnímanie je, žiaľ, až príliš časté a až príliš pochopiteľné. Ak je Katolícka cirkev pravdivá, tak argument znie, prečo sa zdá, že mnohí katolíci nežijú vo vzťahu s Kristom? Prečo tak málo z nich pozná svoju vieru alebo číta Bibliu? Prečo tak málo z nich prejavuje zmenu vo svojom živote?
Štefan veril, že energickí protestanti vstúpia do kráľovstva skôr (alebo namiesto) apatických katolíkov. A mohol by mať pravdu. Ježiš povedal, že vyvrhne zo svojich úst vlažné duše (pozri Zjv 3,16). Sviatosti nie sú magické. Ako povedal jeden katolícky evanjelizátor: Katolíci majú v banke miliardu dolárov a väčšina z nich použije jediný dolár, zatiaľ čo baptisti majú v banke len sto dolárov a väčšina z nich použije všetky.
Podobne ako v prípade cirkevnej disciplíny, ani otázka katolíkov bez života nebola veľkou prekážkou môjho obrátenia. Podľa môjho názoru sú ľudia padlí hriešnici, a tak by aj pravá Cirkev bola plná ľudí, ktorí len prežívajú. Pre Štefana to však bola monumentálna prekážka, a na tom záleží.
Snažil som sa mu pomôcť uvedomiť si, že aj protestantské cirkvi majú nominálnych členov a "ohrievačov lavíc" a že to neznamená, že samotné protestantské učenie je nesprávne. Súhlasil, ale pre neho bolo pohoršujúce, že katolíci vo všeobecnosti žijú životom, ktorý vyzerá nekresťansky.
Podelil som sa s ním aj o niektoré príčiny rozšírenej straty viery: sexuálna revolúcia, otrasy po Druhom vatikánskom koncile, vzostup sekularizmu na Západe, čoraz nepriateľskejšia postmoderná spoločnosť, v ktorej žijeme, a tak ďalej. Tieto problémy, ako som zdôraznil, mali katastrofálny vplyv na všetky kresťanské cirkvi a spoločenstvá, vrátane protestantských.
On oponoval, že ak je katolicizmus pravou Cirkvou, nemal by sa vymykať prevládajúcim trendom výraznejšie než ktorákoľvek iná kresťanská skupina? Mal by, súhlasil som, a čo sa týka učenia a morálky, aj tak koná. Ale aj pravá Cirkev sa skladá z ľudských členov so všetkými ich chybami.
Takéto otázky sú kameňom úrazu pre niektorých protestantov, najmä tých, ktorí si veľmi zakladajú na tom, že strom sa posudzuje podľa ovocia. Najlepšie, čo môžete urobiť, je pripomenúť im, že hriech a ľudské chyby budú vždy s nami, a potom im predstaviť katolíkov, ktorí žijú svoju vieru.
Môžete sa s nimi podeliť aj o príbehy veriacich a inteligentných protestantov, ktorí sa stali katolíkmi. Tento rozhovor so Štefanom som ukončil úsmevom a slovami: "Máš pravdu: je veľa nominálnych a mŕtvo vyzerajúcich katolíkov. O to viac potrebujeme, aby si sa stal katolíkom a pomohol nám evanjelizovať týchto ľudí!"
Niekedy sa váš priateľ nebude upínať na niečo, čo vy považujete za nedôležité, ale nebude sa zaujímať ani o niečo, čo vy považujete za dôležité. Napríklad niektorí protestanti sa bránia katolíckej cirkvi, pretože si myslia, že v konečnom dôsledku je jedno, ku ktorej cirkvi patríte. Pre nich je "všetko dobré". Katolíci sú kresťania, protestanti sú kresťania. Iste, v niektorých veciach sa nezhodneme, ale žiadna z týchto vecí nie je až taká dôležitá. Už sme dostatočne zjednotení, pretože všetci veríme v Ježiša, a nič viac netreba robiť. Môžete sa pokúsiť prinútiť takýchto ľudí, aby sa zaujímali, ale povaha ich ľahostajnosti ich často robí odolnými voči teoretickým argumentom. Často to najlepšie, čo môžete urobiť, je ukázať im slovom a skutkom, aké dôsledky pre život má byť katolíkom v porovnaní s protestantom.
Môj priateľ Boris chodil so svojou manželkou niekoľko rokov do nevýrazného protestantského kostola. Nikdy sme sa s ním nerozprávali o náboženstve, pretože som z neho nikdy nemal pocit, že je pre neho dôležité. Jedného dňa sme mali politickú diskusiu, ktorá vyústila do rozhovoru o morálke, najmä o posvätnosti ľudského života.
Boris a jeho manželka mali dcéru. Nebola pokrstená a on si nebol istý, či by mala byť pokrstená. Ich cirkev nekládla na krst takmer žiadny dôraz, a tak jednoducho išli ďalej s prúdom a pomaly plávali, obrazne povedané, lenivou riekou protestantizmu, ktorý dáva na výber.
Náš rozhovor však podnietil ďalší rozhovor. Snažil som sa ho presvedčiť, aby mu záležalo na ľudskosti nenarodených detí. Vo všeobecnosti bol tejto myšlienke naklonený a časom sa stal pevne Pro-life. Vtedy začal uvažovať o svojej protestantskej cirkvi, keď som ho naďalej jemne podpichoval, čomu verí a prečo.
Z Božej milosti sa v ňom ozvalo svedomie a začal študovať svoju cirkev. Dozvedel sa o jej pôvode - založil ju Angličan v roku 1800, ktorý nebol spokojný s existujúcim protestantským švédskym stolom - a rozhodol sa ju opustiť. Hoci sme o katolicizme diskutovali šesť mesiacov, nebol pripravený stať sa katolíkom. Namiesto toho sa spolu s manželkou pridal k episkopálnej cirkvi.
S Borisom sme pokračovali v rozhovoroch a po troch rokoch modlitieb a diskusií sa spolu s manželkou rozhodli stať sa katolíkmi spolu s ich dcérou, ktorá bola pokrstená a prijala prvé sväté prijímanie. Za krstných rodičov si vybrali mňa a moju manželku. Narodili sa im ďalšie dve deti a zapojili sa do viacerých apoštolátov v ich cirkvi, od hudby cez mužské rekolekcie až po RCIA. Ich jemný duch rozkvitol v Cirkvi a bol požehnaním pre mnohých. Aj ľahostajných protestantov môže pohnúť milosť. Pozrite sa, či Boh neotvára dvere u vašich priateľov, ako je Boris, a jednoducho urobte jeden krok za druhým, aby ste im pomohli objaviť pravdu.
Väčšinou sadíme semienka. Často zalievame. Ale občas nám Pán dá milosť priniesť úrodu.
Možno sa ocitnete v šťastnej situácii, keď uvidíte, ako váš protestantský priateľ zmäkne voči Katolíckej cirkvi, presvedčí sa o jej pravde a rozhodne sa vstúpiť. Radujte sa! Je to veľký dar pre vás i pre neho, za ktorý vzdávame Bohu slávu a vďaku.
Priviesť loď do prístavu však môže byť zložitá záležitosť. A aj keď už raz v prístave je, vlny môžu naraziť na prístavisko, keď sa vystupuje a hľadá sa konečne postaviť na terra firmu (pevnú zem) katolicizmu. Pozrime sa na tieto posledné tri fázy plavby po Tiberi.
Fáza 1: Blíženie sa k pobrežiu
Váš priateľ sa blíži. Videli ste náznaky, že začína horieť pre Cirkev. Chápe argumenty, modlí sa a začína chápať, že Katolícka cirkev môže byť práve tým, čo tvrdí.
Dávajte pozor, aby ste svojho priateľa nedusili; dajte mu priestor, ktorý potrebuje. Buďte pripravení odpovedať na všetky otázky a ponúknuť priateľstvo a duchovnú podporu, ale sledujte, či sa neodťahuje, a buďte pripravení nechať priestor Duchu Svätému, aby uzavrel dohodu. Mal som priateľa, ktorý sa dostal do tohto bodu, a musel som sa stiahnuť, pretože okrem toho, že sa stal katolíkom, musel uznať, že ja mám "pravdu" a on sa "mýli". Pre niektorých nie je ťažké prehltnúť pýchu, ale pre iných to môže byť jedna z posledných prekážok. Za každú cenu sa vyhýbajte triumfalizmu. Vaša oslava nespočíva v tom, že máte pravdu, ale v tom, že ste boli použitý ako nástroj nášho Pána, aby ste priviedli dušu do jeho Cirkvi.
Fáza 2: Vplávanie do prístavu
Rozhodol sa a povedal vám, že chce byť katolíkom. Čo urobíte ďalej? Zvyčajne sa porozpráva s miestnou farnosťou a opýta sa na program RCIA (Obrad kresťanskej iniciácie dospelých).
Niekedy mu to časovo vyjde, práve sa začína jesenný "semester" a on môže začať hneď a byť prijatý do Cirkvi na Veľkonočnú vigíliu nasledujúceho roka. Ak však bude čakacia doba pred ďalším kurzom RCIA dlhá, povzbuďte svojho priateľa, aby sa porozprával s diakonom alebo kňazom vo farnosti a zistil, či existujú nejaké možnosti prijatia inštrukcií.
Počas tohto obdobia sa tiež musí podeliť so správou o svojom nadchádzajúcom obrátení so svojimi priateľmi a rodinou. Toto môže byť pre konvertitu najťažší zo všetkých krokov. Môže mať protestantských blízkych, ktorí sú šokovaní a znepokojení tým, že sa stáva katolíkom. Môžu mu posielať knihy a videá, objaviť sa u neho doma, a dokonca ho predvolať pred radu starších v jeho protestantskom zbore. Môže ho navštíviť pastor; jeho priatelia mu budú posielať dlhé e-maily, v ktorých mu budú vysvetľovať všetky zlé stránky katolicizmu v nádeji, že ho presvedčia, aby zmenil názor.
Ak sa to vášmu priateľovi stane, povzbuďte ho, aby sa s vami podelil o všetky svoje obavy. Možno vám bude chcieť poslať e-maily, ktoré dostal, aby ste mu pomohli na ne odpovedať. To, že sa stáva katolíkom, ešte neznamená, že počul všetky argumenty proti katolicizmu, nehovoriac o odpovediach na ne. Choďte spolu na ryby na brehy Tiberu a hľadajte odpovede na výzvy, ktoré mu môžu byť predložené.
Je smutné, že mnohí konvertiti z protestantizmu vidia, ako mnohí ich priatelia a rodina prerušili tieto vzťahy. Ja som stratil mnohých priateľov, mužov, ktorých som považoval za blízkych ako bratov, a to ma veľmi poznačilo. Aj on môže stratiť priateľov. Povzbuďte ho, aby nepálil mosty a aby sa snažil vidieť do budúcnosti, keď sa nálada upokojí a ľudia uvidia, že je to stále ten dobrý človek, ktorého poznajú, len teraz je to katolík.
Fáza 3: Rieka Tiber je prekročená
Váš priateľ sa stal katolíkom. Je to koniec jeho cesty cez Tiber, ale je to začiatok oveľa väčšej cesty, ktorá bude trvať celý jeho život.
Želám si, aby ste mu povedali, že odtiaľto to už pôjde len dolu kopcom, že to bude ľahké a príjemné. Ale my vieme, že to tak nie je. Stále máš úlohu, ktorú musíš zohrať, ako priateľ aj ako sprievodca neofytu v širokej krajine katolicizmu.
Povzbudzujte ho, aby sa ponoril do hĺbky: adorácia, spoznávanie svätých, každodenná svätá omša, pobožnosti. Možno bude musieť dokonca na chvíľu nechať argumenty a apologetiku bokom. Ja to viem. Chcel som sa ponoriť do katolíckej viery a objaviť, aké poklady sa skrývajú pod povrchom.
Navrhnite mu, aby zvážil možnosť spoznať spolubratov katolíkov tým, že sa napríklad zapojí do: Katolíckej Charizmatickej Obnovy, Neokatechumenátu, Fokolárov alebo len do pomoci pri farských sezónnych slávnostiach. Cieľom je pomôcť mu spojiť sa s katolíckym spoločenstvom a aby mal príležitosť slúžiť Cirkvi a svetu ako katolík.
Môže sa stretnúť so sklamaním alebo dokonca rozhorčením. Vieme, že Katolícku cirkev tvoria ľudia a ľudia môžu byť sebeckí, hrubí a bezohľadní. To môže byť nepríjemné. Takisto niektoré liturgie sa slávia s primeranou úctou a krásou, iné sa vykonávajú nedbalo a neúctivo.
