Prečo desivé utrpenie nevyvracia Božiu existenciu

POZNÁMKA: Tento príspevok je upravený zo siedmej kapitoly mojej knihy Answering Atheism: How to Make the Case for God with Logic and Charity (Odpoveď na ateizmus: Ako logicky a s láskou obhájiť Boha).

Raz sme sa s manželkou zúčastnili na baseballovom zápase, kde domáci tím viedol v deviatej zmene o osem bodov. Rozhodli sme sa odísť, aby sme nezostali trčať na parkovisku počas hromadného odchodu po zápase. Keď nám zavolala manželkina matka a spýtala sa, či náš tím vyhral, povedali sme, že áno, ale nevedeli sme konečné skóre, pretože sme odišli skôr. "No," odpovedala, "ako viete s istotou, že vyhrali?"

Mala pravdu. Bolo možné, že sa súperov tím vrátil do zápasu a vyhral ho, alebo že hráči domáceho tímu utrpeli nešťastnú nehodu, ktorá ich prinútila zápas prehrať. Bolo to možné, ale veľmi nepravdepodobné. Keďže to bolo také nepravdepodobné, považovali sme za bezpečné povedať, že naše mužstvo vyhralo[1].

Ateisti uvádzajú podobný argument proti existencii Boha. Tento argument sa opiera o extrémnu nepravdepodobnosť existencie Boha tvárou v tvár obrovskému zlu alebo utrpeniu.

Dôkazný argument zo zla

Filozof William Rowe pripúšťa: "Existuje pomerne presvedčivý argument pre názor, že existencia zla je logicky konzistentná s existenciou teistického Boha."[2] Rowe však tvrdí, že hoci je logicky možné, že Boh má dobré dôvody na to, aby dopustil zlo vo svete, zdá sa neuveriteľné, že existujú dôvody, ktoré ospravedlňujú obrovské množstvo utrpenia, ktoré pozorujeme.

V dôsledku toho sa toto utrpenie zdá byť viac zlučiteľné s neprítomným Bohom než s Bohom zámerne nečinným. Rowe to nazýva "dôkazový argument zla", pretože namiesto toho, aby samotná prítomnosť zla znemožňovala existenciu Boha (t. j. logický argument zla), dôkazy o veľkom množstve zla robia existenciu Boha nepravdepodobnou. Roweho verzia problému zla prebieha takto:

1. Premisa: Ak existuje nezmyselné zlo, potom Boh neexistuje.

2. Premisa: Nezmyselné zlo existuje.

Záver: Preto Boh neexistuje.

Podľa Roweho Boh síce môže tolerovať niektoré zlá, pretože slúžia vyššiemu dobru (napríklad umožňuje ľuďom mať slobodnú vôľu), ale existujú aj iné zlá, ktoré zdanlivo neslúžia žiadnemu vyššiemu dobru. Niektoré z nich sa nazývajú prirodzené zlo a patria k nim veci, ktoré nespôsobili ľudia, ako napríklad hurikány a rakovina, ktoré každoročne zabijú veľké množstvo tvorov. Rowe uvádza jeden konkrétny príklad takéhoto prirodzeného zla:

V nejakom vzdialenom lese udrie blesk do mŕtveho stromu a vznikne lesný požiar. V požiari uviazne jeleň, oheň ho strašne popáli a niekoľko dní leží v strašných mukách, kým ho smrť zbaví utrpenia.

Rowe tvrdí, že zlo, ako je toto, neslúži žiadnemu väčšiemu dobru, a preto je skôr zlučiteľné s neexistenciou Boha. Aj keď Rowe nemôže dokázať, že tieto zlá sú nezmyselné s rovnakou istotou, s akou môžeme dokázať, že 1+1=2, tvrdí, že na základe dôkazov je veľmi pravdepodobné, že tieto zlá sú nezmyselné, a preto je existencia Boha veľmi nepravdepodobná.

Ako by mohol teista odpovedať na tento argument?

Na tento argument môže teista reagovať niekoľkými spôsobmi. Jedným z menej populárnych prístupov je poprieť 1. Premisu alebo tvrdiť, že neexistuje rozpor medzi existenciou Boha a existenciou zla, ktoré neslúži žiadnemu väčšiemu dobru (t. j. nezmyselné alebo bezdôvodné zlo). Filozof Peter van Inwagen tento prístup obhajuje a tvrdí, že pojem "bezdôvodné zlo" je nejasný. Píše:

[Boh] nemôže odstrániť zo sveta všetky hrôzy, pretože by tým zmaril svoj plán na opätovné zjednotenie ľudí so sebou samým. A ak zabráni len niektorým hrôzam, ako sa má rozhodnúť, ktorým z nich zabráni? Kde určí hranicu - hranicu medzi hroziacimi hrôzami, ktorým zabráni, a hroziacimi hrôzami, ktorým dovolí, aby sa stali? Naznačujem, že nech už túto hranicu nakreslí kdekoľvek, bude to hranica ľubovoľná[3].

Takže podľa van Inwagena, tak ako sudca musí nakresliť hranicu a uložiť trest, ktorý nie je nevyhnutný na uskutočnenie cieľa, akým je "účinné odstrašenie" (napr. trest odňatia slobody na deväť rokov a 364 dní by bol rovnako účinný ako trest odňatia slobody na desať rokov, pokiaľ ide o odstrašenie od zločinu), aj Boh musí "nakresliť hranicu" a dovoliť niektoré zlá, ktoré nie sú striktne nevyhnutné na dosiahnutie vyššieho dobra.

Existuje nezmyselné zlo?

Na rozdiel od van Inwagena väčšina teistických filozofov radšej spochybňuje 2. Premisu alebo tvrdenie, že existuje nezmyselné zlo. Pýtajú sa: "Ako vieme, že existuje nejaké zlo, ktoré neslúži dobrému cieľu?". Koniec koncov, vieme si predstaviť aspoň nejaké dobré dôvody, ktoré by Boh mal na to, aby dopustil existenciu prirodzeného zla.

Prirodzené zlo môže napríklad slúžiť na budovanie nášho charakteru a pomáhať nám rozvíjať cnosti (to sa nazýva aj teodicea "tvorby duše"). Spomeňme si na ľudí, ktorí nezištne darujú čas, peniaze a dokonca aj veci, ako je krv, aby pomohli pri projektoch pomoci pri katastrofách. Uznávame, že takéto skutky súcitu sú vo svojej podstate dobré, a keď sa ľudia slobodne rozhodnú vykonávať takéto skutky, ich rozhodnutia postupne menia ich charakter a môžu viesť k veľkému dobru, že sa stanú cnostnými ľuďmi. V skutočnosti sa mnohé cnosti, ktoré robia svet lepším, praktizujú ako reakcia na nejaké zlo. Uvažujme:

Odvaha: Robiť to, čo je správne, tvárou v tvár nebezpečenstvu.

Súcit: Trpieť po boku niekoho.

Láska: Dávať prednosť potrebám druhého človeka pred svojimi vlastnými.

Okrem toho prirodzené zlo môže byť prijateľným dôsledkom života vo svete riadenom prírodnými zákonmi, v ktorom chýbajú bezdôvodné zázračné zásahy (napr. oheň, ktorý nás hreje, nás môže aj zabiť, ak Boh vždy zázračne nezasiahne, keď sa oheň vymkne spod kontroly).

Takýto svet môže byť ideálnym miestom pre vtelené, morálne subjekty, ktoré môžu žiť, rásť v cnosti a nakoniec spoznať svojho Stvoriteľa. Katechizmus Katolíckej cirkvi to vyjadruje takto:

Prečo Boh nestvoril taký dokonalý svet, aby v ňom nemohlo jestvovať nijaké zlo? Boh by vo svojej nekonečnej moci mohol vždy stvoriť niečo lepšie. Ale vo svojej nekonečnej múdrosti a dobrote chcel slobodne stvoriť svet v stave napredovania k jeho konečnej dokonalosti. V Božom pláne tento vývin prináša so vznikom určitých bytostí zánik iných, s dokonalejším aj menej dokonalé, so zveľaďovaním prírody aj jej ničenie. A tak popri fyzickom dobre jestvuje aj fyzické zlo, až kým stvorenie nedosiahne svoju dokonalosť. (KKC 310).

Skeptický teizmus a "No-see-ums"

Samozrejme, ateista by mohol povedať, že aj keď existujú dobré dôvody na ospravedlnenie prirodzeného zla vo všeobecnosti, nie je to to isté ako dôkaz, že Boh má dobré dôvody na to, aby dopustil konkrétne prípady prirodzeného alebo údajne nezmyselného zla (napr. cunami v Indickom oceáne, holokaust atď.). Problémom tohto prístupu je, že z neho vyplýva záver, že pre tieto zlá neexistujú dobré dôvody len preto, že tieto dôvody nie sú pre nás bezprostredne zjavné.

Zoberme si však fenomén "no-see-ums", čo je termín, ktorý používa kresťanský filozof Alvin Plantinga. Označuje hmyz, ktorý nevidíte voľným okom, ale ktorý má bolestivé uštipnutia. Z "no-see-ums" si treba vziať ponaučenie, že to, že niečo nevidíme, neznamená, že daná vec neexistuje[4].

Keď stojím na svojom dvore a nevidím žiadne slony, môžem oprávnene povedať: "Na mojom dvore nie sú žiadne slony." Ale keď poviem: "Na svojom dvore nevidím žiadne blchy," nie som oprávnený povedať: "Na mojom dvore nie sú žiadne blchy." Veď na mojom dvore môžu byť blchy, ale pretože sú také malé, nie som schopný ich vidieť. Keď ide o dobré dôvody, ktoré má Boh na to, aby dopustil existenciu konkrétneho zla, musíme sa pýtať: "Majú byť tieto dôvody také zjavné ako slony alebo také nepostrehnuteľné ako blchy?"

Tento prístup k dôkazovému problému zla sa nazýva aj skeptický teizmus. Tvrdí, že keďže ľudské bytosti sú obmedzené časom a priestorom, nie sme v dobrom postavení, aby sme videli, ako zdanlivo nezmyselné zlo môže viesť k väčším dobrám v budúcnosti, ako nie sme v dobrom postavení, aby sme videli blchy na dvore. Samotný počet možností, ktoré môžu byť vyvolané zdanlivo bezvýznamnými udalosťami, je jednoducho mimo nášho poznania.

Niekedy napríklad s údivom premýšľam nad dôsledkami odmietnutia manželkinej prababky, aby jej dcéra cestovala na Titanicu. Je úžasné pomyslieť na všetky následky v budúcnosti (napríklad narodenie môjho syna), ktoré by boli drasticky odlišné, keby neurobila také jednoduché rozhodnutie. A to je len jeden príklad, ale stačí na to, aby sme ukázali, že zlo, ktoré existuje v súčasnosti, môže mať dobré účinky o stovky či tisíce rokov, ktoré nie sme schopní pochopiť ani predvídať.

Ak to zhrnieme, dôkazový argument zla spočíva v tom, že ateista je schopný dokázať, že je veľmi nepravdepodobné, že by existovali "dobré dôvody, ktoré ospravedlňujú vážne zlo". Ľudské bytosti však nie sú v dobrej epistemickej (čiže poznávacej) pozícii, aby vedeli, že tieto dôvody neexistujú. Preto dôkazový argument zo zla nemôže dokázať, že Boh pravdepodobne neexistuje.

Opačný prístup

Teista by napokon mohol Roweho argument obrátiť nasledujúcim spôsobom:

* Ak existuje nezmyselné zlo, potom Boh neexistuje.

* Boh existuje.

* Preto nezmyselné zlo neexistuje.

Keďže dôkazový argument zla sa snaží ukázať len to, že Božia existencia je nepravdepodobná (a nie nemožná), je spravodlivé, aby sa do diskusie zohľadnili dôkazy o Božej existencii. Jedným z dôležitých dôkazov by boli samotné pojmy objektívneho zla, objektívnych dobier a morálna pravda, že človek môže dovoliť zlo len preto, aby získal väčšie dobro alebo zabránil väčšiemu zlu (predpoklad, ktorý je jadrom dôkazového argumentu zla). Úspešný morálny argument pre existenciu Boha by mohol ukázať, že samotný morálny rámec, o ktorý sa opiera dôkazový argument zla, aby dokázal svoje tvrdenie, je konzistentný len v teistickom rámci.

Trent Horn

Poznámky pod čiarou:

[1] Michael Murray uses a similar example to this in his book Nature Red in Tooth and Claw: Theism and the Problem of Animal Suffering. A real-life example did occur in 1998 when eleven members of a Congolese soccer team were all killed by lightning while the opposing team was left unharmed. See “Africa Lightning kills football team.” BBC News, October 28, 1998. Available online at: http:// BBC News | Africa | Lightning kills football team

[2] See William Rowe, “The Problem of Evil and Some Varieties of Atheism.” American Philosophical Quarterly 16 (4): 335–41, October 1979.

[3] Peter van Inwagen, The Problem of Evil (Oxford University Press, New York, 2006) 104-105.

[4] Alvin Plantinga, Warranted Christian Belief (Oxford University Press: Oxford, 2000) 466-467.