Okultné pozadie psychológie a psychiatrie
Psychológia - psychiatria vznikla ako náhrada kresťanstva. Sigmund Freud, G. Jung, O. Gross. Freud bol v 20. storočí tretím najcitovanejším psychológom svojej doby. Hlásal bludy, trpel halucináciami. Freud tvrdil že terapia bez sexu nemá zmysel. Samotná Freudova dcéra bola lesba a prežila celý život s lesbou. Freud ju ale dlhé roky odmietal liečiť. Dôvod bol jednoduchý: Freud veril tomu, že na liečenie pacienta potrebuje lekár s pacientom blízky vzťah. Poddefiníciou blízkeho vzťahu, bol sexuálny vzťah so svojím lekárom. Hovoril tomu, orgazmová terapia.
Okultné pozadie psychológie a psychiatrie č. 2
Nežiadúce /smrtiace/ účinky liekov = smrť ®
Takáto forma liečenia sa využívala aj na pacientky, ktoré boli traumatizované po znásilnení, a týraní. To, aké následky to malo nie je potrebné uvádzať. Freud trpel halucináciami,a dcéru doviedol k šialenstvu a tvrdil, že každý by mal mať sex so svojou matkou.
Žiadny svätý nepotreboval poradiť od psychológa či psychiatra, alebo modlitbe exorcizmu. Lebo psychológia ani neexistovala. Psychológia vznikla náhrada kresťanstva liberálmi tej doby aby odstránili Boha. Namiesto spovede a modlitby, ľudia začali chodiť k psychológom aby Boha viac nepotrebovali. Jemne sa vkrádajúci humanizmus, nepriateľ Boha a človeka, sú ingredienciami filozofickej zmesi. Keď začali ubúdať spovednice, začali pribúdať psychiatrické nemocnice.
Uvediem 3 pohľady na túto temu: pohľad duchovný, vedecký a skúsenosť John Rengen Virapen. Virapen Bol riaditeľ švédskej pobočky americkej farmaceutickej spoločnosti Eli Lilly, jedného zo svetových farmaceutických gigantov, ktoré tvoria takzvanú Big Pharmu. Po tom, čo prežil život ako boháč z Orientu, kde mu nebol odopretý žiadny luxus, Rengen oženil sa a mal syna. Tým, že videl, ako sa oficiálna medicína starala o jeho syna, si (ako sám hovorí) uvedomil hrôzu zločineckej mašinérie, ktorej on sám bol členom 35 rokov. Preto sa dal na pokánie a rozhodol sa verejne odsúdiť (prostredníctvom knihy a série konferencií) skutočnú tvár farmaceutického priemyslu.
youtube.com/watch?v=lZs2_9Dvgq0
youtube.com/watch?v=qAlJ97gjrCU
Psychológia ako onáboženstvo
● Martin Gross: „Keď vzdelaný človek stratil vieru vo formálne náboženstvo vyžadoval náhradnú vieru, ktorá by mala tak dobrú
povesť v druhej polovici 20. storočia, akú malo kresťanstvo v prvej polovici. Túto úlohu na seba prevzala psychológia a
psychiatria.
● Bernie Zilbergeld: „Psychológia sa stala náhradou„starých systémov viery“. Rôzne školy terapie ponúkajú vízie pre dobrý život, a tí ktorých predchodci hľadali útechu u Boha, slúžili pri oltároch Ježiša Krista a teraz hľadajú útechu pri oltároch Freuda, Junga, Carla Rogersa, Alberta Ellisa, Wernera Erharda a iných šarlatánov. V minulosti spoločný bod bola Biblia, dnes je jazyk terapeutov.
Thomas Szasz (psychiater - o psychológii): “To nie je iba náboženstvo, ktoré sa tvári ako veda, ale v skutočnosti je to falošné náboženstvo, ktoré sa usiluje zničiť skutočné náboženstvo.”„Problémy spôsobu myslenia a správania, kedysi patriace do pôsobnosti duchovných, boli transformované na lekárske, a z tohto dôvodu údajne na vedecké problémy. Tieto boli potom presunuté z kostola na pohovku psychiatra.
● Thomas Szasz (o psychológii): „Ako učí klasika, Freud a skorí Freudiáni pretvorili tieto predstavy
dovnútra a premenovali ich, z hľadiska medicíny, na choroby a liečebné postupy. Táto premena bola v
modernom svete všeobecne nadšene prijatá ako epochálny vedecký objav. Bohužiaľ, v skutočnosti je
to iba šikovná a cynická deštrukcia duchovnosti človeka, a jej nahradenie pozitivistickou „vedou
mysle“.
● Jacob Needleman: „Veľký a rastúci počet psychoterapeutov je teraz presvedčený, že východné náboženstvá ponúkajú oveľa kompletnejšie pochopenie ľudskej mysle než hocičo iné predkladané západnou vedou. V tomto čase,
vodcovia nových náboženstiev samotní - početní guru a duchovní učitelia teraz na západe - reformulujú a prispôsobujú tradičné systémy v súlade s jazykom a atmosférou modernej psychológie.
● Richard Feynman: Psychoanalýza nie je veda [a je] asi podobnejšia šamanizmu. (nositeľ Nobelovej ceny za fyziku)
● Carl Jung: Náboženstvá sú systémy liečenia psychických chorôb. Preto pacienti tlačia psychoterapeutov do úlohy
kňazov a očakávajú od nich, že ich oslobodia z ich utrpenia.To je dôvod prečo sa my psychoterapeuti musíme zaoberať
s problémami, ktoré presne povedané, patria teológom. (okultný a transpersonálny psychológ)
Aký je skutočný cieľ psychológie? Ak posudzujeme psychológiu či už priamo alebo cez jej aplikácie (manažérske metódy, marketing, atď.) z hľadiska veriaceho človeka, musíme konštatovať, že sa jedná
o typickú svetskú náuku – o ľuďoch a pre ľudí.
Jedná sa teda o socializáciu človeka, cez posilnenie jeho sebavedomia a prispôsobenie sa tejto spoločnosti. Tu je
však na mieste varovanie, že prispôsobenie sa tejto spoločnosti nemusí mať ďaleko – z kresťanského pohľadu –
k prispôsobeniu sa svetu – jeho hodnotám, jeho metódam a kritériam (svetonázoru), podľa ktorých je človek hodnotený
ako úspešný (uznanie, spoločenské postavenie, výkon, sláva, majetkové pomery, popularita, atď.)
Ľudské metódy (psychológia, marketing) využívajú a do "dokonalosti" dovádzajú metódy zamerané na človeka. Sú zamerané na výkon, efektivitu, úspech, popularitu, atď. Zameriavajú sa na len na veci časné, kde kráľom je človek, ktorému sa slúži (podoba s filozofiou New Age nie je náhodná). Ako je však možné spájať Božie slovo s náukami, kde v centre pozornosti nie je Boh ale človek? Predstavuje to veľmi nebezpečný zvod od vecí Božích (večných) k veciam ľudským (časným). A aký je výsledok? Cirkev sa sústredí na budovanie imidžu zborov a kazateľov (aby boli atraktívnejší pre svet), namiesto pravdivého kázania sú neveriaci ľudia potešovaní a uisťovaní (klamaní) o zachraňujúcej Božej láske bez pokánia,
posilňuje sa ich sebavedomie a viera v seba samého, a namiesto snahy o poskytnutie alternatívy voči tomuto svetu tu nastáva presne opačný jav, snaha dokázať "akí podobní sme svetu". To všetko s cieľom priblíženia sa neveriacim,
ale za cenu opustenia evanjelia, ktoré jediné má moc zachrániť hriešneho človeka. Tu totiž vždy platilo, a bude platiť:
„Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.“ 1 Kor 1,18
POĎME KU KOREŇU psychológie a psychiatrie - AK JE KOREŇ ZLÍ, AJ OVOCIE BUDE OTRÁVENÉ
jung bol vnukom odpadlíka katolíka a lekára Karla Gustava Junga, ktorý dostal vysoko k slobodomurárskym a iluminátskym kruhom. Carl Jung tvrdil, že bol – plodom cudzoložného vzťahu medzi matkou KG a Goethem. 20-ročný Jung sa zapojený do seansy špiritizmu a kontaktuje sa s mŕtvými príbuzných - čo sú vlastne démoni. Tieto seansy označil ako otvorenie dverí duchom, ktoré sa nikdy nezavreli, počul nespočetné množstvo hlasov démonov s ktorými sa Jung radil – a učil to ostatných.
Jean-Charco používal hypnózu pri svojich prednáškach, a ukazoval účinky na dobrovoľníkoch. Freud bol fascinovaný. Aj Kafka vykonával pokusy so sugesciou, telepatiou. Akého ducha preberajú psychológovia a psychiatri? Určite nie ducha svätého! Ak je niečo od koreňa zlé, ťažko to môže byť dobré
Nik netvrdí že psychiatri, a tí čo chodia k psychiatrovi sa odtiahli od Boha, aj keď takých poznám. Ale hovorí sa o vedľajších učinkoch, a o psychiatri ktorá má okultné koreňe, a odviesť od Boha. Treba si pozorne prečítať článok. Sigmund Freud napísal, že osoba, ktorá verí v Boha Stvoriteľa, žije v blude a a pridržiava sa svojich bludných predstáv. Karl Marx presadzoval, že každý, kto verí v Boha má mentálnu poruchu, ktorá spôsobuje choré zmýšľanie.
Elias Vella exorcista povedal, zo 100 psychiatrických pacientov vyše 70% potrebuje exorcizmus. A ostatný z ľahkými príznakmi usmernenie k Bohu. Predstavte si že svätý by sa radili s psychiatrom, čo je od diabla, smiešne. Keby boli kňazi ako svätý ako sv. Pio, vedeli by rozlíšiť ducha.
Jung bol vnukom odpadlíka katolíka a lekára Karla Gustava Junga, ktorý sa dostal vysoko v slobodomurárskym a iluminátskym kruhom. Carl Jung tvrdil, že bol – plodoom cudzoložného vzťahu medzi matkou KG a Goethem. 20-ročný Jung sa zapoja do seansy špiritizmu a kontaktuje sa s mŕtvými príbuzných - sú to démoni. Tieto seansy označil ako otvorenie dverí duchov, ktoré sa nikdy nezavreli, počul nespočetné množstvo hlasov démonov s ktorými sa Jung radil – a učil to ostatných. v Katolíckej cirkvi učenie Ježiša Krista, sv. Pavla, sv. Augustína a sv. Tomáša Akvinského, sa nahradilo pohanskýn učením Carla Junga Fruda atď, a väčšina katolíkov si to ešte nevšimla. Jung ktorý sa považoval za zakladateľa nového náboženstva nahrádzajúceho tradičné kresťanstvo, Jung, „apoštol cudzoložstva“, ktorý veril v a praktizoval polygamiu, (polygamia mnohoženstvo) zasvätil život v starovekých pohanských bohov diabla.
V januári 1939 v rozhovore pre Hearst's International Cosmopolitan Jung opísal Hitlera slovami: Niet pochýb o tom, že Hitler patrí do kategórie skutočných mystikov. Ako sa o ňom ktosi vyjadril na poslednom norimberskom straníckom zjazde, od čias Mohameda nič podobné na tomto svete nebolo. Takže vidíte, Hitler je podľa nich medicinman, duchovná nádoba, polobožstvo.
Medill McCormick, spolumajiteľ The Chicago Tribune , ktorý trpel alkoholizmom aj depresiami. V liste z roku 1909 svojej manželke, Ruth Hanna McCormick, prezradil, že Jung mu predpísal milenky na hriech ako liek na jeho choroby.
Jung podobne odporúčal cudzoložstvo (NEVERU) Henrymu A. Murraymu, psychológovi a teoretikovi osobnosti na Harvardskej univerzite, keď Murray uvažoval o rozvode so svojou manželkou – a Jung, samozrejme, mu riadil. Kým jeho manželka rodila deti, Jung priviedol k sebe svoju milenku Toni Wolffovú.
V čase, keď sa Murray v roku 1925 stretol [Jung a Wolff], boli milenci už viac ako desať rokov. Boli presvedčení, že založili nové náboženstvo - sektu. Verili v novú vieru, v ktorej sa hriechy stali nevyhnutnými pre duchovné znovuzrodenie.
Bolo to náboženstvo SEKTA, ktoré vzniklo prostredníctvom polygamie - mnohoženstvo pohlavná zvrátenosť.
Jung napísal Oskarovi Schmitzovi v roku 1923, ukazuje, že Jung považoval kresťanstvo za cudzí rast v Nemecku.
Dr. M. Viceňová klinická psychologička a kristoterapeutka v knihe Ježiš uzdravuje z depresie hovorí. Mnohé psychiatrické lieky, s vedľajšími účinkami, spôsobujú depresie. Sú to hlavne lieky určené deťom a mladým pri indikovaných poruchách správania, pozornosti s hyperaktivitou.
Sú to hlavne lieky určené deťom a mladým pri indikovaných poruchách správania, pozornosti s hyperaktivitou. Lieky ako napríklad straterra majú za následok také depresívne stavy ktoré pri dlhodobom užívaní vedú až k samovražedným myšlienkam a pokusom. Strattera je nenávykový liek, ktorého hlavnou oblasťou pôsobenia je liečba poruchy pozornosti s hyperaktivitou,(úzkosť a depresia) inak známou ako ADHD.
Nie sú to výmysly ale vedecky dokázateľne fakty ktoré boli skúmané a overené odborníkmi na mladistvých psychiatrických pacientoch s poruchami správania v USA. Je znakom úbohosti farmaceutických firiem že bez vedomia na zisku uvádzajú na trh lieky ktoré dokážu mať za následok smrť.
Niektorí ľudia ktorí spáchali vražedné útoky, lekári zistili že užívali antidepresiva, ktoré ich podnecovali k týmto činom
Všetky lieky jedlo žehnať, prípadne sv. vodou a nosiť posvätené veci
Xanax a Valium, Klonopin, způsobují poškození mozku a sebevraždy. Lékaři a psychiatři předepisují tyto léky k léčbě úzkosti již desítky let.
Vo svojej knihe nežiadúci účinok smrti, podrobne opisuje John Virapen ktorý celé desaťročia patril k vedeniu jednej z týchto veľkých firiem, ako sám uvádza jeho svedomie a duše mŕtvych pacientov mu nedovolili mesiace spávať a tak napísal a vydal knihu v ktorej sa priznáva k osobnej zodpovednosti za mnohé časné vyhasnuté životy.
Málokto si uvedomuje že sú to chemické látky ktoré napriek zdanlivej rýchlej úľave nesú so sebou množstvo nežiaducich účinkov ničiaci organizmus vrátane mozgu a jeho funkcií do takej miery, že pomaly prestávajú plniť svoje funkcie.
Antidepresíva sú vo svojej podstate liekmi ktoré neliečia depresiu, iba človeka spomaľujú a utlmujú natoľko, že nedokáže rozumné premýšľať, až vôbec nemá sily ani ublížiť si.
( Všetky lieky aj jedlo žehnať, prípadne sv. vodou a nosiť posvätené veci. Už prví kresťania žehnali jedlo, lebo pri prenasledovaní kresťanov ich chceli otráviť.Studie zjistila, že Xanax a Valium způsobují poškození mozku a sebevraždy | Akta X
Antidepresíva neliečia duševnú bolesť, iba odďaľujú jej pôsobenie. Je potrebné nechať svoje city uzdraviť Kristom, ktorý stvoril a spasil naše ľudské duše. On ich najdokonalejšie ako lekár pozná. Jediný kto skutočne dokáže uzdraviť komplexne bez akýchkoľvek následkov je Boh Ježiš Kristus. Dr. M. Viceňová.
Nacisté pálili Freudovy knihy na svém shromáždění v Berlíně. Nacisté jeho psychologii považovali za zvrhlou.
Freudove knihy boli medzi prvými, ktoré zhoreli v nacistických ohňoch. Freudova koncepcia podvedomia a sexuality bola kliatbou pre nacistov, ktorí všetko podriaďovali národu a jeho rasovej ideológii. Predstava niečoho nekontrolovateľného v ľudskej mysli sa im zdala podvratná, napriek tomu, že sami boli príkladom najtemnejších impulzov.
Psychológia a psychiatria ako odbor nemali nikdy existovať! To nie sú medicínske ani vedné odbory, ale pokusy na ľudoch s pozadím okultizmu. Freud Jung, Gross a všetci otcovia psychológie, počuli hlasy démonov a s nimi komunikovali.
Akého ducha preberajú psychológovia a psychiatri? Určite nie ducha svätého! Psychotronika, ezoterika, parapsychólgia, špiritizmus, atď. sú založené na okultizme, a majú jedného ducha, ducha diabla. Ak je niečo od koreňa zlé, treba to odmietnuť!
Všetci osvietenci boli „slobodomurári, intelektuáli, humanisti a nepriatelia kat. Cirkvi. Dnes sa skrývajú pod menom Liberáli. Najvýznamnejší z nich bol Voltaire. Toho, podobne ako ďalších k odpadu od katolíckej viery priviedlo čítanie antických pohanských spisovateľov v detstve. Tento humanistický klam viedol k tomu, že ľudia strácali pocit viny a pojem hriechu sa vytrácal.
Občianska komisia za ľudské práva: Občianska komisia za ľudské práva (CCHR) je nezisková organizácia pre dohľad na poli duševného zdravia, zodpovedná za prijatie viac ako 150 zákonov na ochranu jednotlivcov pred poškodzujúcimi či donucovacími praktikami. Ako sa zrodilo elektrošokové týranie? Elektrošoky je diablov výmysel, psychiatri tomu hovoria liečebný záchvat. V roku 1938 Ugo Cerletti bol svedkom zabíjania prasat elektrickým šokom, ktorým sa inšpiroval a začal to experimentovať na prascoch a potom na ľudoch. Keď sa pacienti začail zvíjať, zvyšoval im volty. Takto sa zrodilo elektrošokové týranie. Pacienty po elektrošokoch mali zlomené zuby, sanky, a iné kosti pre silné krče. 120, 480 voltov elektriny. Elektrošok spôsobuje trvalú stratu pamäti, poruchy, mozgové záchvaty, aj smrť. Každý rok dostane elektrošok viac než 110 000 Američanov a každoročne sa v USA vykonáva minimálne 300 psychochirurgických operácií. ECT predstavuje priemysel s ročným obratom 5 miliárd dolárov.
Psychoaktívne lieky, sa predpisujú deťom po celom svete, vrátane Slovenskej republiky, zarobia farmaceutickým firmám 3,62 miliárd eur ročne. O praktikách farmaceutických firiem a spôsobe, ako sa schvaľujú psychiatrické lieky, nás informuje z prvej ruky pán John Virapen, ktorý pracoval ako generálny riaditeľ pre jednu z najväčších farmaceutických firiem na svete ELI LILLY vo Švédsku. Svoje spovede publikoval v knihe "Nežiaduci účinok: smrť?", ktorá sa na Slovensku okamžite ujala na trhu a stala sa bestsellerom. V rámci kampane Občianskej komisie za ľudské práva zavíta na Slovensko aj John Virapen, aby ako hlavný hosť na konferencii v Košiciach dna 22.mája priblížil ľuďom práve túto problematiku. Nemecká spoločnosť psychiatrov priznala úlohu psychiatrie ako poskytovateľa ideológie a metód zabíjania pri nacistickom holokauste.
Psychiatria a súdnictvo: V súdnom systéme existuje skrytý vplyv, ktorý sa hlasno oháňa svojou odbornosťou. Na duševnú chorobu nie sú psychiatri ani psychológovia o nič viac kvalifikovaní ako ktokoľvek iný na posúdenie, duševného stavu osoby.
Znásilňovanie a podvody: Štúdie ukazujú, že najmenej 10% psychiatrov priznáva pohlavné zneužívanie pacientov a každou dvadsiatou obeťou zneužívania je neplnoletá, najmladšia dokonca trojročná osoba.
Nevedecké poruchy: Štúdia z apríla 2006 odhalila, že viac než 50% psychiatrov rozhodujúcich o tom, či by mala byť určitá "duševná porucha" zaradená do "fakturačnej biblie" - psychiatrického Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM), malo nepriznané väzby na farmaceutické spoločnosti. 100% psychiatrov takto rozhodujúcich o "poruchách nálady" a "psychotických poruchách" bolo platených farmaceutickými spoločnosťami. Len málo ľudí trpiacich emočnou alebo duševnou traumou dostane informácie o obrovskom farmaceutickom vplyve na ich diagnózu alebo o tom, že na rozdiel od telesných ochorení neexistujú žiadne telesné testy, röntgenové vyšetrenia, krvné testy alebo mozgové snímky, ktoré sú schopné určiť ich "duševnú poruchu" .
Dopovanie školákov psychofarmakami: 10 miliónov detí dostáva psychiatrické lieky, čo reprezentuje zisky vo výške niekoľko miliárd dolárov. Súčasne v príslušných krajinách strmo narastá počet násilných trestných činov medzi maloletými a za takmer každou streľbou v škole možno nájsť adolescentou na antidepresívach alebo stimulačných liekoch. Federálna vláda USA odporučila, aby všetkých 52 miliónov školákov bolo testovaných na "duševné choroby", čo by mohlo viesť k predpisovaniu nebezpečných liekov ďalším miliónov detí. 2,3 milióna mladistvých dnes zneužíva Ritalin a Adderall.
Zabezpečovanie ľudských práv
CCHR odfotografovala a zverejnila tajné psychiatrické "otrocké pracovné tábory" v Južnej Afrike, kde bolo v 70-tych a 80-tych rokoch uväznených desiatky tisíc Afričanov proti ich vôli, v zrušených banských zriadeniach, boli omámení a podrobení bolestivým elektrošokom bez anestetík.
Vláda Apartheidu v roku 1976 zareagovala na túto situáciu zákazom fotografovania alebo šírenia akýchkoľvek informácií o psychiatrických ústavoch, ale CCHR následne na to održala vyšetrovania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré podložili ich obvinenia. Keď Apartheid skončil, CCHR prezentovala ústne a písomné svedectvá organizáciám South Africa?s Truth a Zmierovacej komisii (Reconciliation Committee) vyšetrujúcim kriminálne činy Apartheidu a získala vládne povolenie vyšetrovať rasizmus v psychiatrii. Vláda zrušila zákaz zverejňovania informácií o psychiatrickom zneužívaní.
CCHR v Nemecku vykonalo rozsiahly výskum, ktorý presvedčivo stanovil, že poprední nemeckí psychiatri poskytli teóriu ako aj "vedecké" zdôvodnenie pre nacistickú vládu zničiť "život nehodný života". Eutanázia bola prvýkrát testovaná v psychiatrických ústavoch pred vývozom do koncentračných táborov. Mnohí psychiatri unikli nacistickej justícii Norimbergského súdu a pokračovali vo svojich povolaniach aj po vojne.
V roku 1995 CCHR vydala celosvetovo uznávanú knihu "Psychiatri: Muži za Hitlerom". O štyri roky neskôr nemecká psychiatrická asociácia vydala správu potvrdzujúcu, že psychiatri boli "aktívni a najmä zodpovední za rôzne organizácie, ktoré vykonávali eutanáziu. Viedli a riadili rôzne kampane o eutanázii. "Oni" sledovali a riadili výber tých, ktorí mali byť zabití."
CCHR podnikla rozsiahle výskumy o etnických čistkách v Bosne a Kosove, podala svoje zistenia tribunálu OSN pre vojnové zločiny v Haagu a Rade Európy. Zistili, že psychiatrické predstavy o rasovej hygiene a eugenike boli zdrojom konfliktov, najmä práce Jovana Raškovica, zakladateľa Sociálno-demokratickej strany a Radovana Karadžiča, vojnového vodcu, obaja povolaním psychiatri.
V roku 1999 členovia Rady Európy vydali uznesenie, ktoré uznalo psychiatrov ako architektov etnických čistiek a povzbudilo členov Rady, aby "študovali materiály zostavené a preskúmané francúzskou pobočkou Občianskej komisie za ľudské práva." Keď bol Karadžič chytený v roku 2008, veľa sa hlásilo o tom, že Karadžičove etnické čistky pochádzali z jeho psychiatrického pozadia.
Elektrošok nie je liečba, ale týranie
youtube.com/watch?v=foqsKQn7sr0
Nepriatelia Ježiša Krista - liberalismus, humanizmus, kult rozumu
Freud, Jung, Gross, Melanchton, Kalvin, Zwingli a sekty
Nepriatelia Ježiša Krista kat. Cirkvi
Voltaire tvrdil, že zničí kat. Cirkev
v r. 1728 začal bojovať proti Katolíckej cirkvi. Tak konal 50 rokov, pričom posledných 25 rokov svojho života svoj spisovateľský talent použil výlučne na to, aby porazil Krista.
Čo je zvláštne je to, že na nikoho tak svet a satan neutočí ako na kat. Cirkev. Liberáli a protestanti majú jedno spoločné. Nenávisť výsmech voči kat. Cirkvi. Spája ich jeden duch, duch satana.
Tvrdil, že zničí kat. cirkev a vyvráti Kristove slová, že odolá všetkým útokom. Značný dôraz kládol na výsmech kat. Cirkvi.
Voltaire a niektorí ďalší z týchto spisovateľov zamerali svoje úsilie spočiatku najmä na vzdelaných ľudí, ktorých chceli premeniť na bezbožníkov. Preto vydali encyklopédiu, ktorá mala byť najvyššou autoritou namiesto sv. Písma.
Panna Mária don Gobbimu.
Rodia sa veľké filozofické bludy, pokračujúce cez storočia až do vašich dní. Prehnaná dôležitosť prisudzovaná rozumu ako jedinému, výlučnému kritériu pravdy nutne vedie k zničeniu viery v Slovo Božie.
Vskutku protestantskou reformou sa zavrhuje tradícia, ústne podanie, ako prameň Božieho zjavenia a uznáva sa jedine Sväté písmo.
Avšak i to musí byť vysvetľované len rozumom a tvrdošijne sa odmieta autentické Magistérium hierarchickej Cirkvi, ktorú Kristus poveril chrániť poklad viery.
Dielom Antikrista je v tomto historickom období rozdelenie Cirkvi a následné vytváranie nových a mnohých kresťanských vyznaní, ktoré pozvoľna privádzajú ku stále rozsiahlejšej strate viery v Slovo Božie.
Odvahu! Buďte silní, moje malé deti! Vám v týchto ťažkých rokoch patrí úloha zostať vernými Kristovi a jeho Cirkvi a znášať nepriateľstvá, zápasy a prenasledovanie. Všetkých si vás pripravujem, ochraňujem a žehnám!“slová Panny Márie, don Gobbi. Don Stefano Gobbi - Modra kniha
Čo človek zaseje, to bude aj žať
Voltaire sa pred svojou smrťou sa chcel zmieriť s Bohom, ale jeho odchovanci k nemu nepustili kňaza. Zomrel v obrovskom zúfalstve.
Dr. Fruchen, ktorý bol toho svedkom, sa vyjadril, že to bol taký strašný pohľad, že keby tí, ktorých Voltaire zviedol svojou tvorbou, boli pri umierajúcom, nedokázali by zotrvať v jeho učení.
Podobne aj cítil d´Alembert pred smrťou výčitky svedomia a chcel sa zmieriť s Bohom. Ale slobodomurár Condorcet k nemu tiež nepripustil katolíckeho kňaza. Keď zomieral i jeho slúžka povedala, že už nikdy v živote by nechcela vidieť zomierať neveriaceho. Kričal a v zúfalsve si hrýzol jazyk si do krvi.
A to isté aj Marx a Lenin ten dokonca prosil aj stoly a stoličky za odpustenie svojich vín a jeho hlavnou vinou bolo, že bojoval proti Bohu. Lenin sám povedal, ja som osobný nepriateľ Boha!
Viac tu: Nepriatelia Ježiša Krista kat. Cirkvi.
A toto je ovocie psychológie a psychiatrie. Freud traumatizovanú Annu ukazoval konferencii ako experimentálneho potkana. Freudova dcéra Anna, ako sme písali vyššie, bojovala celý život so svojou identitou a psychikou. Po dvadsiatke sa dostala do veľmi blízkeho priateľstva s ďalšou ženou, čo konečne donútilo Freuda, aby ju aj cez svoje presvedčenie začal liečiť.
Nasledujúcich niekoľko rokov takmer každý večer Annu posadil do kresla, kde dlhé hodiny analyzoval jej myseľ a skúmal všetky jej sexuálne fantázie.
Jedným z hlavných pilierov založenia Freudovej psychológie je založená na zvrátenosti. O Freudovi sa začalo rozprávať ako o vyšinutom psychiatrovi.
Sigmund Freud bol falošným prorokom s vlastnou sektou, hovorila jeho vnučka. Sofia Freudová v detstve každý deň návštevovala starého otca Sigmunda, boli to tiché chvíle.Musela sa spod jeho mena vymaniť.
Freudov otec zneužíval svoje deti. V jednom zo svojich listov Freud napísal: "Bohužiaľ, môj otec bol tiež jedným z perverzných ľudí a nesie zodpovednosť za to, že môj brat (ktorého symptómy spĺňajú profil) a niekoľko mladších sestier trpí hystériou."
Freud "sprznil" detskú nevinnosť. Bol závislý na peniazoch. V jednom z listov označil peniaze za jeho "rajský plyn". Užíval kokaín a pacientov liečil kokaínom, jeho knihy nacisti upaľovali.
S nadšením užíval a prezentoval užívanie kokaínu, ktorého sa nevzdal až do jeho smrti v roku 1939. Jeho láska ku kokaínu ho dokonca viedla k tomu, že ho rozdával priateľom a kolegom. Niekoľko z nich skončili s ťažkou závislosťou, jedným z nich bol napríklad jeho blízky priateľ Ernst von Fleischl-Marxov. Mimo toho mal rád aj užívanie iných drog, ale kokaín bol pre neho čosi ako pre bežného človeka ranná káva.
Jeho psychológia sa zakladala na pudoch
Túto teóriu začal už počas asistentskej práce pre Viedenský psychologický inštitút. Neskôr sa sexualita, libido a vedomie ako také stalo veľkou časťou jeho prác. Podľa Freuda, homosexuálne správanie nepredstavuje žiadny problém.
Šokující přiznání: Unesl Maddie prominentní britský pedofil? Jeho oběť po letech promluvila! Sir Clement Freud (†84), vnuk slavného zakladatele psychoanalýzy Sigmunda Freuda a jinak také známý politik a spisovatel dětských knih. Donedávna byl považován za bezúhonného muže. Jenže 15. června odvysílala britská televize ITV dokument odhalující jeho nejtemnější tajemství. Tři ženy po dlouhých letech mlčení konečně vyšly s pravdou na světlo a označily Freuda za pedofila, který je kdysi sexuálně zneužil a znásilnil. A jedna si je jistá, že Freud má co do činění i s kauzou Maddie!Jedna z obětí, Sylvia Woosley, se svěřila, že ji začal obtěžovat, když jí bylo pouhých jedenáct let. Další žena, která si přála zůstat v anonymitě, pak popisovala, jak si ji postupně připravoval od jedenácti let, ve čtrnácti letech ji zneužil a po dovršení osmnáctého roku ji prý brutálně znásilnil.O svém traumatickém zážitku se rozhodla promluvit také Vicky Haynes (64), která dnes žije v britském hrabství Somerset a je hrdou babičkou tří vnoučat. S manželem žije šťastně již 44 let, ovšem vzpomínky na Freuda se jí sem tam vrací dodnes. "Byl chlupatý, tak strašně chlupatý jako opice. A ublížil mi," popsala ho znechuceně Vicky v televizním dokumentu.
Freud bol závislý na peniazoch. V jednom z listov označil peniaze za jeho "rajský plyn".
Ukázalo sa veľa prípadov pacientov, ktorí posielali Freudovi veľké sumy peňazí. Freud tak veľakrát zneužíval dôveru, ktorú v ňom mali. V jednom z prípadov napríklad donútil dvoch pacientov, aby sa rozišli so svojimi partnermi a vzali sa navzájom. Ako odmenu za riešenie ich problému navrhol odoslanie balíčka peňazí jeho inštitúcii.
Otto Gross: Psychologické posedenia, ktoré praktikoval, sa vyznačovali sexuálnymi orgiami, pacientom tiež podával kokaín či hašiš. Gross sa v puberte stal závislým od drogách. Najskôr na arzéne (niekdajší všeobecne rozšírený liek na potenciu), neskôr na kokaínu a morfínu.
Je důležité zmínit, že raná traumatizace jeho dětství. Již brzy byl malý Otto sexuálně traumatizován: byl totiž příliš často svědkem pohlavního styku svých rodičů, s nimiž neúměrně dlouho vyrůstal ve společné ložnici. "Byl jsem strašlivě vystrašen sexualitou svých rodičů; jako pětiletý chlapec jsem si to spojoval s obrazem kuřete, jež je ubodáváno ke smrti, a měl jsem dojem znásilnění." (Gross in Berze and Stelzer, 1913)
Důležitý je ten moment, že Otto Gross je jeden z prvních psychoanalytiků, kteří shledávají homosexualitu nebo bisexualitu jako v podstatě zdravou a přirozenou. Sadomasochismus Freud vysvětluje jako dědictví jednoho z primárních instinktů. Mezi další umělce, které Gross ovlivnil, patřili: Franz Kafka, Robert Musil. Otto Gross provozoval svou psychoanalytickou praxi nejvíce po kavárnách. Říká se, že jeho ordinace měla 24 hodinovou otvírací dobu.
Nietzsche a Freud byly Grossovými hlavními inspiračními zdroji.
V létě roku 1917 se v nočním vlaku setkají Franz Kafka a Otto Gross s Mariannou Kuh, dcerou Sophie a švagrem Antonem. Kafka na to vzpomíná:
Sotva jsem znal Ottu Grosse; ale uvědomil jsem si, že zde bylo cosi esencielního s jeho rukou nataženou k 'směšnému'. Jeho přátelé a příbuzní, kteří byli úplně perplex (bratr, švagr, dokonce tajemně tiché dítě mezi cestovními zavazadly) ... jaksi připomínaly náladou Kristovy následovníky, kteří stáli pod ním, když byl přibit na kříž. Právě jsem se vracel z Budapešti směrem na Prahu... (Kafku prý fascinoval ten obraz, kdy mu Gross v kupé celou noc horečnatě cosi vyprávěl, sem tam si šlehl dávku kokainu a na bagáži poklidně spalo malé dítě, vypráví Heuer).
"Otto Gross, Satanův kazatel sexu." (Muller, 2000)
"Zhýralec." (Anom, 2001)"V Grossovi jsem zakoušel všechny aspekty mé vlastní přirozenosti, takže se mi často zdál být mým dvojčetem."
Jeho život se roztáčel zcela mimo jeho kontrolu. Neklidně přejížděl mezi Štýrským Hradcem (kde nárazově žil u své matky), zatímco cestoval do Vídně, Prahy, Budapešti a Berlína. V těchto letech publikoval své stěžejní práce. V posledních měsících pobýval v Berlíně u Franze a Clare Jungových ve "spisovatelské horečce". Jeho drogová závislost se zhoršovala. Jakoby chtěl zničit sám sebe a nezůstat již mezi živými.
Franz Jung: Noc za nocí zůstával na ulicích bez domova, bez narkotik, ve spěšném chvatu z lékárny do lékárny. Všichni, kdo se mu snažili pomoci, věděli, že je to nemožné. Nikomu to nebylo umožněno, a Gross to odmítal. Plakal, toužil po vřelém místě, ale vlastně se o to nestaral. Ztrácel peníze, které mu lidé dávali. Nenašel už lékárnu, která by mu dodávala narkotika. Zapomněl adresu bytu, kde byl očekáván. Tudíž, v prosinci byste mohli vidět hladového a otrhaného muže chvátajícího sněhovými vánicemi, hlasitě naříkajícího a plazícího se tak, aby ukryl své prsty a hruď do tepla. Lidé se zastavovali a bylo slyšet jejich smích. Šílenec, myslela si většina z nich. Ale on klopýtal dál. psychologia-sociologia-psychiatria-Sigmund-Freud-Carl-Gustav-Jung-Otto-Gross-Martin-Luther-Filip-Melanchton-Johannes-Kalvin-Ulrich-Zwingli-Filozofia-katolicka-cirkev-viera-sekty-teologia-magia-okultizmus
-----------------
Duchovné princípy Biblie nahradili svojimi vlastnými teóriami o sekulárnom humanizme, filozofickom materializme, liberalizme a naprosto mylne pochopenými pojmami slobody, solidarity a lásky. A moderná spoločnosť im ochotne zobala z ruky.
NIČ NOVÉHO POD SLNKOM
Všetky tieto rozmanité a protirečiace ingrediencie, ktoré vytvorili pohanské filozofie staroveku ako sekulárny humanizmus, filozofický materializmus, naturalizmus, ateizmus, hedonizmus, diktatúra proletárskej elity, aristokratická panská morálka, agnosticizmus, existencionalizmus, sú ingredienciami filozofickej zmesi, ktorú do súčasného sveta vniesli naši moderní filozofi.
Prastará zmiešanina životných filozofií starého hada, ktorý vo všetkých dobách v histórii otravoval spoločnosť a rôzne kultúry, aby sa civilizácia rozkladala. Svedkami toho sú pád a rozpad všetkých doterajších civilizácií.
Na konci 80. rokov 20. storočia sa stalo zrejmým, že celá táto zmiešanina životných filozofií, na ktorej bola naša moderná spoločnosť na Východe i Západe založená, viedla ku kolapsu a morálnemu úpadku. Preto začali deväťdesiate roky so zásadnou otázkou v srdciach miliónov: Kadiaľ ďalej? Čomu teraz máme veriť?
Mnohí teraz odhalili veľký podvod sekulárneho humanizmu, ktorý vládol odo dní Voltaira a Rousseaua – že „človek je v jadre dobrý, ale spoločnosť a zlé prostredie viedli k tomu, že sa stal zlým“.
Tento humanistický klam viedol k tomu, že nikto na seba nevezme zodpovednosť a nebude sa obviňovať z toho, že sám tieto pravidlá porušil. Na vine sú ostatní: spoločnosť
Z histórie vieme, že život všetkých známych ctiteľov Satana nakoniec skončil v nešťastí a mravnom marazme. Nie inak tomu bolo s rodinou Karola Marxa, ktorý v zúfalstve napísal Engelsovi:
„Aký nezmyselný a prázdny je život, ale ach, ako si človek praje žiť!“
Dve z Marxových dcér a zať spáchali samovraždu, vypráva A. Kunzli v knihe Karol Marx – A Psychogram.
Friedrich Nietzsche, priekopník nihilizmu: čelný útok na hodnotový základ kresťanstva a Západu a vykorenenie morálnych noriem.
Keď Nietzsche stratil vieru v Boha svojich predkov, strávil zbytok života hľadaním nového božstva. Veril, že ho našiel v nadčloveku. Potom, čo opustil kresťanskú vieru, stal sa cynickým a osamelým – ako človek, ktorý vsadil všetko na jedinú kartu a prehral.
robotníckej triedy a jeho démonický „ráj“, ktorý zruinoval ekonomiku, morálku a životné prostredie.
Paul Johnson v knihe Intelektuáli hovorí: „Na Marxovi nie je nič vedeckého. V skutočnosti je vo všetkých dôležitých veciach antivedecký. Avšak Marx básnik má väčší význam, ako sa obvykle má za to, pretože jeho básnické výtvory boli úplne predchnuté jeho politickou víziou.“ V poslednej dobe sa bádatelia zaoberajúci sa Marxom začali viac zaujímať o jeho poéziu. Študujú jeho osobnosť a pôvod jeho revolúcie. Z týchto štúdií teraz vychádzajú šokujúce tvrdenia, že Karol Marx bol uctievačom Satana.
Z histórie vieme, že život všetkých známych ctiteľov Satana nakoniec skončil v nešťastí a mravnom marazme. Nie inak tomu bolo s rodinou Karola Marxa, ktorý v zúfalstve napísal Engelsovi:
„Aký nezmyselný a prázdny je život, ale ach, ako si človek praje žiť!“
Dve z Marxových dcér a zať spáchali samovraždu, vypráva A. Kunzli v knihe Karol Marx – A Psychogram.
Friedrich Nietzsche, priekopník nihilizmu: čelný útok na hodnotový základ kresťanstva a Západu a vykorenenie morálnych noriem.
Keď Nietzsche stratil vieru v Boha svojich predkov, strávil zbytok života hľadaním nového božstva. Veril, že ho našiel v nadčloveku. Potom, čo opustil kresťanskú vieru, stal sa cynickým a osamelým – ako človek, ktorý vsadil všetko na jedinú kartu a prehral.
Francois Voltaire, apoštol sekulárneho humanizmu a kultu rozumu, ktorý učil, že svet zachráni osvietený rozum.
Človek, ktorý sa v našej dobe stal prototypom sebaistých sekulárnych humanistov, bol sám neistý, tápajúci a bez odpovedí na základné otázky života. Voltaire píše:
„Neviem, ako som vznikol ani ako som sa zrodil. Celkove nepoznám príčiny toho, čo som v priebehu života videl, počul alebo cítil.“
Ku koncu svojho života píše jasnejšie, že verí v Najvyššiu bytosť. V roku 1778, keď ležal v Paríži nemocný a umierajúci, vo veku 83 rokov, povoláva katolíckeho kňaza, aby vypočul jeho spoveď. Cíti, že potrebuje Božiu milosť a odpustenie. Avšak kňaz mu rozhrešenie odmieta, iba ak by podpísal, že pevne verí v doktrínu katolicizmu. Voltaire odmietol. A navyše keď v zufásltve volal kňaza jeho odchovanci ani k nemu nepustili kňaza. Zomrel v obrovskom zúfalstve. Dr. Fruchen, ktorý bol toho svedkom, sa vyjadril, že to bol taký strašný pohľad, že keby tí, ktorých Voltaire zviedol svojou tvorbou, boli pri umierajúcom, nedokázali by zotrvať v jeho učení. Keď zomieral jeho slúžka povedala, že už nikdy v živote by nechcela vidieť zomierať neveriaceho. Kričal v zúfalsve si zohrýzol do krvi jazyk
Podobne aj cítil d´Alembert pred smrťou výčitky svedomia a chcel sa zmieriť s Bohom. Ale slobodomurár Condorcet k nemu tiež nepripustil katolíckeho kňaza.
Jemne sa vkrádajúci humanizmus, nepriateľ živého Boha a skryto i nepriateľ človeka, do nás môže preniknúť tisícorakými spôsobmi.
Nepriatelia Ježiša Krista kat. Cirkvi
Břetislav Kafka, spoluzakladatel světové psychotroniky. byly založeny především na hypnotických metodách. B. Kafka a jeho experimenty s levitáciou osôb, materializáciou, premiestňovaním predmetov. Kafkove pokusi hypnózou a špiritizmom zo záhrobia
Kafka prováděl pokusy zejména se sugescí, telepatií, tělesným magnetismem ale i dalšími jevy, přírodní léčitelství v kombinaci s prohlubujícím se zájmem o okultní vědy. Břetislav Kafka zabývá tématy, jakými jsou duše, paranormální jevy, telepatie, jasnovidnost, tělesný magnetismus, hypnóza, umírání a smrt, duchové, mimosmyslové vnímání a mnohými dalšími.
Bohužel se můžete v církvi stále setkat s nejasným postojem k záležitostem spojeným s léčitelstvím, a to bohužel i mezi kněžími. Problém tkví hlavně v neinformovanosti. Teprve před relativně nedávnou dobou se začalo dostávat do všeobecného povědomí, že působení léčitelů může vést k poškození a k napadení zlem, a tak k léčitelům chodilo hodně lidí. Dnes se toho ví mnohem více. V současnosti však lze již v církvi slyšet jednoznačně varující tón.
Z pohledu křesťana je považováno léčitelství jako součást okultismu a je odsuzováno již ve Starém Zákoně. Zákaz věštění jako takového a zákaz různých okultních praktik nalezneme v tzv. Deuteronomickém zákoníku:
Deuteronomium (5. kniha Mojžíšova) 18,10-11. Jde tu o nejúplnější seznam těch, kdo se zabývají okultními praktikami, v celém Starém zákoně. Komentáře uvádějí, že jednotlivé kategorie nedokážeme přesně identifikovat, obecně se však týkají nároku znát tajemné věci a přesáhnout tak různými metodami meze lidských schopností.
Dalším odkazem může být např. Leviticus (3. kniha Mojžíšova) 19, 26.31. Břetislav Kafka
Kafka byl katolíkem, nevíme přesně, co všechno se mu do jeho víry vešlo. To by nás nemělo mást a překážet nám ve zdravém kritickém pohledu na jeho experimenty. Kafkovu hypnózu a jiné jevy překračující limity, které byly dány lidské přirozenosti, připomínají zvláště druhá dvě Pánova pokušení: „Jsi-li Syn Boží, řekni, ať z těchto kamenů jsou chleby.“ Břetislav Kafka zabývá okultnými tématy, jakými jsou duše, paranormální jevy, telepatie, jasnovidnost, tělesný magnetismus, hypnóza, umírání a smrt, duchové, mimosmyslove. Skrze okultní praktiku či osobu provozující okultismus (věštění, magii, spiritismus...) křesťan přijímá skrytou duchovní infekci, která v něm zůstává.
Bretislav Kafka, okrem experimentov zameraných na hypnotické javy v terapeutickej praxi popisuje jeden experiment. Opisuje javy telesného magnetizmu, ktorý spôsobuje rozsvietenie žiarovky bez pripojenia k elektrickej energii. Žiarovka sa drží v jednej ruke, zatiaľ čo prsty druhej ruky mávajú nad žiarovkou. Autor tohto článku tento experiment zopakoval so študentmi zo seminára Experimentálna psychológia na Ostravskej univerzite.
Břetislava Kafky stále čerpá z jeho poznatků a objevů v oblasti experimentální psychologie. Své mimořádné schopnosti objevil při hospodské rvačce
Že má pronikavé hypnotické schopnosti zjistil Břetislav Kafka jako devatenáctiletý mladík při hospodské rvačce. Aktéry šarvátky zkrotil pouhou myšlenkou. Aby překonal své tělesné neduhy a s tím nepochybně související i značnou psychickou zátěž, začal se intenzivně věnovat posilování své vůle.
Rukopis Břetislava Kafky|foto: Romana Pacáková
Následným studiem hypnózy a rozvíjením svých schopností zjistil, že dokáže své přátele snadno uspat. Rozhodl se proto v tomto oboru experimentovat. Prováděl systematické a celá desetiletí trvající pokusy zejména se sugescí, telepatií, tělesným magnetismem, ale i dalšími jevy, které patří spíše do oblasti parapsychologie. léčitel zabýval, byly založeny především na hypnotických metodách.V knize Parapsychologie se Břetislav Kafka zabývá tématy, jakými jsou duše, paranormální jevy, telepatie, jasnovidnost, tělesný magnetismus, hypnóza, umírání a smrt, duchové, mimosmyslové vnímání a mnohými dalšími.
Parapsychologie se zabývá mimosmyslovými kontakty mezi osobami navzájem, nebo mezi organismy a vnějším prostředím. Vznikla koncem 19. století, kdy někteří vědci začali záhadné jevy při spiritistických seancích (viz Spiritismus) vysvětlovat mimosmyslovým působením.
V r.1882 byla založena v Londýně první parapsychologická společnost „Society for Psychical Research“, záhy další společnosti i speciální vědecké parapsychologické laboratoře a začaly se vydávat parapsychologické časopisy. Brzy se parapsychologie rozvinula do mimořádné šíře a rozvíjí se dodnes. Do jejího rámce patří různé mimosmyslové schopnosti, jevy psychosenzorické i psychomotorické. Do první skupiny patří mimosmyslové vnímání (Extra Sensory Perception - ESP), kam řadíme jasnovidnost (paragnózie), přenos myšlenek (telepatie a předvídání budoucnosti (proskopie). Mezi jevy psychokinetické, motorické, patří telekineze, levitace, materializace, transformace energie apod. Všechny tyto jevy mají být zprostředkovány dosud neznámou silou. Představy o její povaze byly rozmanité, od materialistických, jako je elektrická energie, biomagnetismus (viz Mesmerismus), kosmická i gravitační energie, vibrace, dnes kvantové děje (viz Kvantová teorie v pseudovědě), až k mystickým (mentiony, tachyony, astrály atd.). Byl zvolen i neutrální termín pro takové síly: „psí“ (PSI = psychické síly). Studium parapsychologických jevů mělo zprvu charakter vědecké disciplíny, která se snažila experimentálně tyto jevy potvrdit, a prokázat také existenci síly „psí“, např. hádáním tažených karet, viděním na dálku, Ganzfeld experimenty nebo ovlivněním generátorů náhodných čísel psychickým působením. Experimentální výzkum, který měl umožnit využívat mimosmyslové kontakty ve vojenství, se prováděl i v době studené války v USA, Británii i v SSSR. V zemích východního bloku se místo parapsychologie používal termín psychotronika.
Po r.1989 nastal v ČR další rozkvět psychotroniky, zejména v medicíně pod pojmem biotronika, později bioenergetika. Pod tímto názvem se zakládají společnosti (v Česku např. v Brně), které usilují o uznání jejich disciplíny a o její zařazení do rámce medicíny oficiální. Objevily se stovky, možná tisíce léčitelů, senzibilové, kteří „vidí“ nemocné orgány uvnitř těla, léčí „energií“, která jim vyzařuje z rukou nebo z mozku a léčí i telepaticky. Objevují se stále nové metody, využívající ESP. Jednou z nich je např tzv. „terapie dotekem“ (viz Therapeutic touch) nebo „Reiky“ metoda. Módní se také stala biozonanční terapie, vycházející z představy o morfických polích (viz Sheldrake Ruppert). Do rámce parapsychologie patří také proutkaření. Někdy se používají i složitější přístroje. Pak se mluví o „radionice“. Před deseti léty se rozšířila Silvova metoda, umožňující údajně léčbu na telekinetickém principu. Konečně i channeling, který se rozvinul především v USA, patří do rámce parapsychologie.
V 19. století se objevila další fáze parapsychologie, spiritismus. Vznikl z pozorování dvou dcer pana Foxe v Hydesville blízko New Yorku, které slyšely divné harašivé zvuky ve svém domě. Domnívaly se, že to jsou duše zemřelých, a začaly s nimi rozmlouvat.
Někteří parapsychologové se domnívali, že si tyto okultní, resp. hermetické jevy zaslouží skutečně vědecké bádání a rozbor. Založili tak moderní parapsychologii. Bylo to v roce 1882 v Londýně, kde vznikla Společnost pro psychický výzkum, Society for Psychical Research. Záhy se podobné společnosti rozšířily po celém světě. Jejich cílem bylo zkoumat záhadné jevy a dokázat, že existují síly zodpovědné za existenci mimosmyslového vnímání a psychokinetických fenoménů.
Experimenty byly prováděny na specializovaných ústavech nebo odděleních univerzit. Začátkem století existovalo několik desítek takových ústavů. Nejvýznamnější z nich, v Durhamu, vedl Joseph Banks Rhine, který zavedl standardní metodiku do studia parapsychologických jev.
Katolik.cz
Nepriatelia Ježiša Krista - liberalismus, humanizmus, kult rozumu
„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“
Friedrich Nietzsche sa narodil 15. októbra 1844 v Röckene, v rodine protestantského farára. Už Friedrich Nietzsche ohlasoval kultúrnu smrť Boha. Pred 140 rokmi napísal F. Nietzsche v knihe The Gay Science, že Boh je mŕtvy.
V období, keď Nietzsche napísal The Gay Science, sa v Európe, ale hlavne v Rusku, veľmi rýchlo šíril ateizmus. Ľudia boli viac a viac racionálni a materialistickí, kvôli čomu prestávali veriť v niečo, čo ich prevyšuje. Túto prázdnotu potrebovali ale zaplniť, a tak prišiel marxizmus, ktorý mal presne toto spraviť. Náboženstvo nahradili štátom a Boha Leninom.
Karl Marx presadzoval, že každý, kto verí v Boha má mentálnu poruchu, ktorá spôsobuje choré zmýšľanie. Psychiater Sigmund Freud napísal, že osoba, ktorá verí v Boha Stvoriteľa, žije v blude a a pridržiava sa svojich bludných predstáv len kvôli „vyplneniu želaní“, čo Freud považoval za neobstojné. Filozof Frederick Nietzsche priamo povedal, že viera sa rovná nechcieť vedieť čo je pravda. Hlasy týchto troch historických osobností (spolu s ostatnými) sú jednoducho opakované dookola novou generáciou ateistov, ktorí tvrdia, že viera v Boha je intelektuálne neopodstatnená. Biblia hovorí: Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. Hebrejom 11:1-6
Je to skutočne pravda? Nie človek dáva otázku o Bohu, ale jeho samotná existencia kladie túto otázku.
Bojím sa iba Boha, nikoho iného!
„Milosrdné“ zabíjanie - Eutanázia POTRAT nemeckých detí
Nacistická genocída1 , ako každá genocída, bola najradikálnejšou metódou vylúčenia ľudských bytostí zo
spoločenstva, v tomto prípade z nemeckej národnej komunity. Ideológia ľudskej nerovnosti sa stávala čoraz
rozšírenejšou medzi vzdelanými vedeckými a profesionálnymi elitami. Vedci z oblasti genetiky, antropológie
a psychiatrie zaoberajúci sa ľudskou dedičnosťou spojili svoje neraz pseudovedecké teórie s extrémistickými
nacionalistickými teóriami a napokon s politickým nacizmom založenom na rasizme. Nacistom sa tak podarilo
vytvoriť politický rámec, ktorý umožnil vyčleniť ľudí na základe ideológie nerovnosti, ktorá nadobudla
legitimitu aj vďaka aktivite vedcov. V tom istom čase teda nemecké vedecké elity dávali punc legitímnosti
režimu, čím mu umožnili implementovať politiku rasizmu.
História
Francis Galton (1822 – 1911), zakladateľ eugeniky
Nástup pseudoteórií
Vzrastajúca dôležitosť biologických vied
v 19. storočí, objavy Charlesa Darwina,
priviedli mnohých vedcov k teóriám
o ľudskej nerovnosti, čo označovali za
vedecký fakt. Pseudoteórie ako vzťah
medzi veľkosťou mozgu a inteligenciou
sa prezentovali ako vedecké fakty. Nie
ktorí vedci sa zhodli v úvahách o nadra
denosti bielej rasy nad ostatnými, pri-
čom čiernu rasu postavili na spodok ra
sovej hierarchie. Nemecký anatóm Carl
Vogt v roku 1864 vyhlásil, že dospelý je
dinec čiernej rasy sa intelektuálne rovná
dieťaťu, žene alebo senilnému bielemu
mužovi. Výskumníci taktiež „dokázali“,
že bohatí a vzdelaní jedinci dedia väčšiu
inteligenciu ako ľudia z nižších socio
ekonomických tried. Americký paleon
tológ Edward D. Cope identifikoval štyri
skupiny nižších ľudských foriem, medzi
ktoré zaradil ženy, nie-bielych, Židov
a nižšie triedy v rámci bielej nadradenej
rasy. Takto biologické vedy v 19. storočí
premenili zakorenené predsudky na „ve
decké“ fakty.
Na konci 19.storočia sa objavila aj
teória či pseudoveda – eugenika2 , kto
rú jeden z popredných amerických an
tropológov Charles B. Davenport opísal
ako vedu na zlepšenie ľudskej rasy uve
domelým rozmnožovaním sa. Rozličné
eugenické spoločnosti podporovali vý-
skum dedičnosti spoločenských čŕt, naj
mä tých nežiadúcich, so snahou klasifi
kovať jednotlivcov, skupiny a národy na
mierke „ľudskej hodnotnosti“. Tie isté
spoločnosti ponúkali aj biologické „rie-
šenia“ spoločenských problémov, a teda
lobovali za implemen
táciu svojich výskumov.
Eugenici zamerali svo
ju pozornosť aj na sla
bomyseľných, ktorých
označovali slovami ako
idiot, imbecil či debil,
pričom spájali ich výskyt
s nízkou inteligenciou,
nemorálnosťou či krimi
nalitou. Uvedené teórie
sa prezentovali mnohý-
mi zjednodušujúcimi té-
zami, napr. každý slabo
myseľný je potenciálnym
kriminálnikom, či každá
slabomyseľná žena má
tendenciu k prostitúcii. Degeneráciu
pritom pripisovali nielen nižšej triede
v rámci bielej rasy, ale aj rozličným et
nickým skupinám. Napríklad obyvatelia
južnej Európy a Slovania z východnej Eu
rópy boli podľa týchto teórií menej in
teligentní ako bieli obyvatelia západnej
a severnej Európy. Predstavitelia čiernej
rasy, či Židia, boli označení za tých, ktorí
sa morálne nachádzajú na nižšej úrovni.
Na podklade týchto „zistení“ sa mohol
konkrétnym ľuďom obmedziť vstup do
Spojených štátoch amerických.
Na začiatku 20. storočia sa rozbehla
politická kampaň eugenického hnutia
za sterilizáciu. V USA mali byť sterili
zovaní pacienti psychiatrických
inštitúcií, osoby usvedčené zo
sexuálnych kriminálnych činov,
slabomyseľní, morálne dege
nerovaní i epileptici. V Nemec
ku k ľudským „degeneráciám“
pričlenili alkoholizmus, homo
sexualitu a hystériu. Nemecko bolo do
koncom prvej svetovej vojne naklone
né pozitívnej eugenike, a teda snahe
o podporu nadradenej populácie. Počas
Weimarskej republiky podporovali eu
geniku takmer všetky politické strany –
konzervatívne, liberálne i socialistické.
Čoskoro sa do vedeckej slovesnej zásoby
uviedol termín rasová hygiena3 , ktorého
obsah prezrádzal, že sa jedná o „vedu“
zaoberajúcu sa rasami s ich následným
hierarchickým zaradením na základe
hodnoty jednotlivých rás.
Eugenika a rasové zákony
Politika vylúčenia stála v centre záujmu
nacistickej utópie, masové vraždenie
bolo teda najradikálnejším závereč-
ným štádiom „vytesnenia“ konkrétnych
skupín ľudí. Inštitucionalizovaná ľudská
nerovnosť presne zapadla do predstavy
o utopickej národnostnej či rasovej ko
munite. No, predtým ako sa Hitlerovo
Nemecko začalo fyzicky zbavovať Židov,
Rómov, Svedkov Jehovových či poli
tických nepriateľov z utopickej „nad
radenej“ spoločnosti začalo vylučovať
hendikepovaných. Tí boli označení za
Carl Vogt (1817 – 1895)
Edward D. Cope (1840 – 1897) na
stretnutí členov Americkej asociácie
pre rozvoj vedy – Buffalo (1896)
Wikimedia Commons
wiki/File:Edward_drinker_cope-AA
AS_1896.png„neproduktívnych“ a „nehodných“ živo
ta. V určitých prípadoch medzi hendike
povaných zaradili aj prostitútky, žobrá-
kov, tulákov a notorických kriminálni
kov, ktorých správanie malo byť cudzie
národnej komunite Nemecka.
V roku 1933, po nástupe Hitlera
k moci, sa nemecká veda musela zosyn
chronizovať s požiadavkami nového re-
žimu. Tí vedci, ktorí sa postavili do opo
zície, boli zo svojich postov prepustení.
Eugenika a rasové zákony sa dostali
medzi hlavné body programu Hitlerovej
nacistickej strany. Na ich praktickú im
plementáciu však režim potreboval nie
len ochotných kolaborantov spomedzi
bežných občanov, ale aj profesionálov,
čiže rasových špecialistov, doktorov,
právnikov či štatistov. Proti hendikepo
vaným pripravil nacistický režim zákony,
ktorých cieľom mala byť kontrola po
pulácie a jej ochrana pred podradnými
a degenerovanými jedincami. Takzvaný
sterilizačný zákon, ktorý nadobudol
platnosť už v roku 1933, bol využívaný
počas celého obdobia nacistickej dikta
túry ako modelový zákon eugeniky. Za
viedol sterilizáciu pre jedincov trpiacich
rôznymi duševnými a telesnými choro
bami, čím boli títo vylúčení z nemeckej
národnej komunity. Sterilizačný zákon
zahŕňal osoby trpiace dedičnými cho
robami dokladujúc, že takto postihnutá
osoba by potenciálne preniesla svoje
postihnutia na budúcich potomkov.
Kandidátmi na sterilizáciu boli osoby,
ktorým bola diagnostikovaná napríklad
vrodená slabomyseľnosť, schizofrénia,
mániodepresívna psychóza, dedičná
epilepsia, tanec svätého Víta (Sydenha
mov syndróm), vrodená slepota, vrode
ná hluchota, vrodené telesné
deformácie alebo alkoholiz
mus. Hendikepovaní mohli po-
žiadať o sterilizáciu sami, no
žiadosť mohli podať aj doktori
z verejných zdravotných zaria
dení, iní pacienti, väzni, ale aj riaditelia
nemocníc, zdravotných zariadení či vä-
zení. Zákon zahŕňal taktiež povinnú ste
rilizáciu. Ak súd rozhodol o sterilizácii,
mohla byť vykonaná aj proti vôli jedinca.
Zrod programu
Útok na hendikepovaných občanov Ne
mecka, pacientov štátnych nemocníc
a ošetrovateľských domovov zmenil do
značnej miery štandard vnímania zdra
votnej starostlivosti. Násilná sterilizá-
cia bola iba vstupnou bránou k radikál
nemu „riešeniu“ zlepšovania národnej
komunity. Inštitucionalizovaná násilná
sterilizácia bola už iba krokom k euta
názii4 . Zatiaľ čo k eutanázii dospelých sa
pristúpilo neskôr, eutanázia detí začala
už v roku 1938.
Prvým prípadom eutanázie, konkrét
ne usmrtením dieťaťa, sa rozbehol celý
program na odstránenie nežiadúcich
a života nehodných detí. Jednalo sa
o novorodenca, ktorý sa narodil s chý-
bajúcou nohou a časťou ruky, taktiež
bol diagnostikovaný ako slepý a „idiot“.
Otec tohto dieťaťa požiadal riaditeľa
o usmrtenie novorodenca, s čím ria
diteľ nesúhlasil. Tak sa otec rozhodol
získať povolenie u samotného Hitle
ra. Šéf kancelárie vodcu NSDAP Philipp
Bouhler podobné prípady už videl, no
v tomto prípade sa rozhodol konať. Pri
pravil podklady pre Hitlera, ktorý naria
dil usmrtenie dieťaťa doktormi, ak sa
diagnóza dieťaťa zhoduje s diagnózou
pripojenou k žiadosti. Vyslaným lekárom
Karlom Brandtom, ktorý od roku 1934
pôsobil ako osobný lekár Adolfa Hitlera,
bola diagnóza potvrdená, eutanázia au
torizovaná a dieťa usmrtené. Následne
Hitler poveril Bouhlera a Brandta vy
pracovaním programu na vraždenie detí
trpiacich duševnými a fyzickými postih
nutiami – zrodil sa program eutanázie.
Hitler si úmyselne vybral šéfa svojej
kancelárie, aby sa tak vyhol vystavova
niu oficiálnych nariadení, a aby program
mohol fungovať relatívne v utajení.
Nechcel riskovať prípadný nesúhlas
strany či verejnosti.
Projekt eutanázie pred implementá-
ciou svojej činnosti do praxe sa začal
napĺňať vytváraním nevyhnutných pod
mienok. Zamestnal mnoho nových pra
covníkov – od byrokratického aparátu až
po zdravotný personál. Od začiatku plá-
novania po uskutočnenie tohto projektu
bola eutanázia, ako už bolo naznačené,
klasifikovaná ako ríšska vec najvyššieho
utajenia a o role kancelárie vodcu sa
nehovorilo. Keď sa jednalo o operácie
týkajúce sa eutanázie, jej organizáto
ri dokonca nepoužívali svoje skutočné
Počas okupácie Porýnia po prvej svetovej
vojne sa nemeckým matkám a Afričanom,
ktorí slúžili vo francúzskom vojsku narodili
deti, ktoré boli označované hanlivým výrazom
„porýnski bastardi“. Podľa rasovej teórie boli
považované za menejcenné a museli sa podro
biť povinnej sterilizácii.
Bundesarchiv, Bild 102-15664 / CC-BY-SA 3.0
wikimedia.org/wikipedia/
commons/5/59/Bundesarchiv_Bild_102-
-15664%2C_Farbiger_Junge.jpgmená a namiesto nich uvádzali kódové
označenia
Úzka skupina lekárov a úradní-
kov pracovala na systéme fungovania
programu už na jar roku 1939 pričom sa
zhodla na vytvorení registračného sys
tému. Na tomto základe experti hodno
tili stav detí a vyberali pacientov urče
ných na usmrtenie. Plánovanie prebehlo
pomerne rýchlo, do konca leta toho is
tého roku bola teoretická časť projektu
dokončená, a už v októbri došlo k prvým
vraždám.
Prísna evidencia
Príkaz, ktorý nadobudol platnosť 18. au
gusta 1939, nariaďoval pôrodným asis
tentkám a doktorom registrovať všet
kých novorodencov so špeciálnymi
zdravotnými ťažkosťami, ako idiotia
a Downow syndróm (najmä v prípadoch
slepoty a hluchoty); mikrocefalia (ab
normálne malá veľkosť hlavy); hyd
rocefalus; všetky telesné deformácie
(chýbajúce končatiny, deformácie leb
ky, poškodenia chrbtice a iné); paralýza
(vrátane detskej obrny). Okrem toho
bolo zdravotným pracovníkom nariade
né, aby evidovali všetky takto postihnu
té deti do tretieho roku života.
Záznam o dieťati zahŕňal meno, vek
a pohlavie dieťaťa, podrobný popis
zdravotného stavu a vysvetlenie do akej
miery postihnutie obmedzuje fungova
nie pacienta v bežnom živote. Záznam
taktiež informoval o pobyte dieťaťa
v nemocnici či zdravotnom zariadení
a obsahoval aj výpočet predpokladu
dĺžky života. Lekári a pôrodné asistent
ky mali nariadené, aby tieto informácie
podávali formou protokolu miestnemu
zdravotnému referentovi, ktorý mal pre
veriť predložené informácie. Protokol
sa tiež posielal do anonymnej číslova
nej schránky v Berlíne, kde osoby často
bez medicínskeho vzdelania rozhodovali
o jednotlivých prípadoch a určovali tie,
ktoré si, podľa nich, zaslúžili väčšiu po
zornosť.
Pre samotné vraždenie vytvorila Ríš-
ska komisia pre deti tzv. detské odde
lenia pre špeciálnu starostlivosť v štát
nych nemocniciach a klinikách. Tie boli
navonok prezentované ako jednotky po
skytujúce pokročilú terapiu, ktoré majú
zachrániť deti pred trvalou invaliditou.
Peniaze investované do tohto projektu
neboli malé. Vysoké náklady sa zdôvod-
ňovali argumentom: aj keď terapia po
môže iba v niektorých prípadoch, vzhľa
dom na budúci záujem Ríše a národa sa
jedná stále o výhodnú investíciu. Infor
mácie o skutočných výdavkoch však ne
mali k dispozícii ani rodičia, ani inštitú-
cie sociálnej či zdravotnej starostlivosti.
Prezradili by príliš veľa. Rodičia verili, že
terapia potrvá roky prípadne desaťročia.
Spočiatku ani lekári, ani pôrodné asis
tentky nemali predstavu k čomu majú
záznamy o deťoch v skutočnosti slúžiť.
Autority, ktoré mali projekt eutanázie
detí na starosti samozrejme vedeli, že
„terapia“ prebehne rýchlo, no rodičom
to nemohli ani len naznačiť.
Systém eutanázií však vyžadoval spo
luprácu medzi úradníkmi, zdra
votníckym personálom ako aj
rodičmi. Ríšska komisia síce mala
dostatok financií na pokrytie
nákladov, no aj tak chcela zaan
gažovať rodičov či sociálne zaria
denia do platenia za utajené vraždenie.
Komisia musela taktiež zamestnať jed
notlivých aktérov projektu eutanázie –
úradníkov, lekárov, sestry a najať tých,
ktorí vraždenie mali vykonávať. Len čo
sa rozhodnutie o usmrtení potvrdilo,
bolo nutné okamžite zadovážiť potreb
né oddiely, ktoré eutanáziu zrealizujú.
Vraždy vykonávali samotní lekári, kto
rých zodpovedné autority vybrali pria
mo alebo cez lekárske zariadenia v jed
notlivých spolkových krajinách. Väčšina
vybraných lekárov spolupracovala na
vraždení, niektorí však odmietli a ná-
sledne boli ospravedlnení z neúčasti na
operáciách.
Vraždiaci stroj
Viacerí lekári začali svoju kariéru vraž-
dením detí a pokračovali ďalej eutaná-
ziou dospelých jedincov. Činnosť nie
ktorých oddielov zúčastňujúcich sa na
programe eutanázie detí či dospelých
nie je možné rekonštruovať, iné sa sta
li neslávne známymi vďaka povojnovým
procesom. Oddiel v Görden pri Bran
denburgu a jeho metódy predstavovali
vzorový model pre ostatné oddiely po
dieľajúce sa na projekte eutanázie detí.
Görden sa stal aj výcvikovým centrom
pre lekárov, ktorí boli určení na ich
vraždenie. Tu sa navyše nachádzalo aj
História
Vládou podporovaný spolok Lebensborn e. V. sa
snažil zvýšiť počet árijských detí vrátane tých,
ktoré pochádzali z mimomanželských zväzkov.
Tieto deti mali zaľudniť priestor uvoľnený vyhla
dením či odsunutím pôvodného obyvateľstva.
„Porovnanie“ denných životných
nákladov vynaložených na dedične po
stihnutého jednotlivca a zdravú rodinu
výskumné príslušenstvo“, ktoré vedúci
lekár Hans Heinze a jeho študenti vyu-
žívali pri lekárskych pokusoch na deťoch
predtým, ako ich zavraždili. V priebehu
roka 1940 vznikli minimálne ďalšie dva
vraždiace oddiely. Jeden z nich začal
fungovať v obrovskom štátnom zaria
dení v Steinhofe vo Viedni a ďalšie stre
disko vzniklo v Bavorsku, neďaleko Mní-
chova, v rámci veľkého verejného inšti
tútu Eglfing-Haar. Oddelenie pre vraž-
denie detí bolo síce umiestnené v rámci
komplexu, avšak nie priamo v bežnom
detskom pavilóne. V oboch prípadoch sa
vykonávatelia snažili udržať svoju čin
nosť v utajení a nepriťahovať pozornosť
verejnosti.
Ďalšie z oddelení na eutanáziu detí
vzniklo na prelome rokov 1941 a 1942
v Kalmenhofe pri Idsteine. Toto sana
tórium fungovalo už v 19. storočí zo
súkromných fondov, no po nástupe
Hitlera k moci si nedokázalo svoju au
tonómiu udržať. A tak napokon slúžilo
nacistickému programu eutanázie. Ríš-
ska komisia postupne zakladala oddiely
a oddelenia na vraždenie detí po celom
Nemecku aj keď mnohé z nich boli rela
tívne malé. Dokonca niektoré súkrom
né i štátne kliniky z vlastnej iniciatívy
zriaďovali oddelenia na vraždenie detí
v rámci svojich inštitúcií. So
zvyšujúcim sa počtom oddelení
narastal tlak na zamestnávanie
čoraz väčšieho lekárskeho per
sonálu. Mnohí z lekárov boli vy
braní na základe neformálnych
vzťahov k tým lekárom, ktorí už
mali skúsenosti s programom
eutanázie, inokedy ich spájali
kontakty s vrchným vedením
nacistickej strany. Aj Ríšska
komisia pre deti odporúčala
konkrétnych lekárov. Neskôr sa
mnohí z nich obhajovali argu
mentami, že oni sami nevraž-
dili, vraždiť mal zdravotnícky
personál a lekári iba dohliadali na čin
nosť oddielov.
Metódy eutanázie
Ludwig Lehner, nemecký učiteľ a opo
nent nacistického režimu, ktorý bol
uväznený v koncentračnom tábore v Da
chau, navštívil jedno z vraždiacich od
delení. Hneď po svojom prepustení bol
vyslaný na front a ako vojenský zajatec
bol v roku 1946 vypočutý v Londýne. Tu
opísal svoju skúsenosť z Eglfing-Haaru,
kde navštívil jedno z oddelení, ktorým
ho sprevádzal doktor Hermann Pfann
müller. Lekár mu ukázal postieľky, v kto
rých ležali malé deti a v duchu ideo
lógie národného socializmu ich opísal
ako kreatúry predstavujúce
záťaž pre zdravie nemecké-
ho národného tela. Taktiež
mu opísal spôsob vraždenia: „Neusmr
cujeme ich jedom či injekciami, pretože
to by iba poskytlo príležitosť na novú
ohováračskú kampaň zahraničnej tlače.
Nie, naša metóda je, ako môžete vidieť,
oveľa jednoduchšia“. Lekár mal ukázať
na bezmocné vychudnuté detské telá
vysvetľujúc, že deťom pomaly redukujú
príjem potravy, čo vedie k vyhladovaniu
na smrť. Pfannmüller na svoju obhajobu
medzi iným uviedol, že „ukladať deti na
spánok“ predstavuje najčistejšiu formu
eutanázie.
Jedným z postupov spôsobujúcich
smrť dieťaťa bolo skutočne vyhladova
nie. Avšak táto metóda nepatrila medzi
všeobecne prijímané postupy. Obľúbe
nou formou bola aplikácia liekov. Roz
hodnutie o druhu liekov určených na
eutanáziu bolo na každom konkrétnom
lekárovi. Spomínaný Pfanmüller prefe
roval sedatíva a tabletky na spanie, kým
iní používali lieky na báze morfia. Lekári
boli taktiež zodpovední za rozhodnutie
o forme užívania lieku, no v niektorých
prípadoch to boli sestry, ktoré sa stara
li o podávanie liekov. Zvyčajne sa lieky
určené na usmrtenie podávali vo forme
tabliet, resp. v tekutej forme. Len vo
vzácnych prípadoch – ak pacient od
mietal alebo nedokázal lieky prehltnúť,
aplikovali sa injekčnou formou. Tabletky
zväčša rozpúšťali v tekutinách, naprí-
klad v čaji, aby dieťa prijalo lieky spolu
sjedlom. Pacienti tak nezomierali na ná-
sledok otravy jedom, ale v dôsledku pre
dávkovania sa bežnými liekmi. Niektoré
lieky taktiež neviedli k priamej smrti, ale
spôsobili iné komplikácie, ako napríklad
zápal pľúc, ktoré následne viedli k smr-
História
Život tohto postihnutého stojí ná-
rodné spoločenstvo 60 000 Ríšskych
mariek. Propagandistický plagát.
Pro paganda
Hitlera pri návrate z mníchov
ských rokovaní vítajú jeho spolu
pracovníci. Bouhler s Hitlerom si
potriasajú ruky.
A tak mohli lekári oznámiť prirodzenú
smrť. Eutanázia si vyžadovala množstvo
liekov a ich zadovažovanie spôsobovalo
problémy, ktoré riešili úradníci Ríšskej
komisie. Ich dodávateľom sa stala Kri
minálna polícia v spolupráci s Gestapom
a Bezpečnostnou políciou s vedomím
šéfa RSHA5 Reinharda Heydricha.
Riešenie „problémov“
V prípade keď už deti boli umiestne
né v zdravotníckych zariadeniach ich
transfer nebol problémom. Avšak mno
ho detí, a najmä novorodencov urče
ných na transfer, bolo doma s rodičmi.
Kancelária vodcu však nemohla priamo
kontaktovať rodičov detí, ktoré boli le
kárskym personálom vybrané na „hospi
talizáciu“. Z toho dôvodu lokálne zdra
votnícke úrady a úradníci v jednotlivých
spolkových krajinách museli oslovovať
rodičov a vybaviť transfer. Akonáhle sa
transfer dieťaťa uskutočnil, experti Ríš-
skej komisie mohli pokračovať dvoma
spôsobmi. Jednou možnosťou bol príkaz
na usmrtenie dieťaťa okamžite po jeho
príchode na oddelenie, inou eventuali
tou bolo nariadenie o ďalšom pozorova
ní dieťaťa a vypracovávanie záznamov
o postupe hospitalizácie. Až potom keď
lekári predložili pozitívny záznam bolo
nariadené usmrtenie. Táto časť procesu
sa nazývala pozorovanie a bola zriade
ná za účelom prevencie potenciálnych
chýb. Avšak vo väčšine prípadov lekári
vypracovávali pozitívne nálezy. Ani le
kári, ani úradníci Ríšskej komisie neboli
ochotní vrátiť deti, keď už raz boli na
oddelenia prijaté. Skutočné rozhodnu
tie o usmrtení dieťaťa vystavovala Ríš-
ska komisia. Bol to oficiálne vyzerajúci
dokument tlačený na hlavičkovom pa
pieri fiktívnej Ríšskej komisie a podpísa
ný úradníkom z Kancelárie vodcu. Roz
hodnutie o vražde bolo označované ako
„autorizácia na starostlivosť o dieťa“.
Hoci tieto deti netrpeli bolestivými
alebo smrteľnými chorobami, ich vraho
via neskôr ospravedlňovali svoje činy ar
gumentmi, že boli postihnuté nevylieči
teľnými ochoreniami. Mnohé z nich na
ozaj mali neurologické nemoci, psychic
ké poruchy či fyzické hendikepy. Uvede
né ochorenia a poruchy boli často nelie-
čiteľné, ale neboli vždy smrteľné. Lekári
však častokrát rozhodli, že choroba ale
bo postihnutie je neliečiteľné, a to bez
ďalšej konzultácie. Veľakrát odmietli
názory rodinných lekárov, ktorí stav die-
ťaťa nepovažovali za tak závažný. Mnohí
z nich boli navyše presvedčení, že ocho
renia a postihnutia by bránili takýmto
jedincom viesť samostatný život počas
dospelosti. Fakty dokazujúce, že viace
rí z tých, ktorí v detstve, ale aj dospe
losti, trpeli rozličnými postihnutiami,
dokázali fungovať samostatne, neboli
brané do úvahy. Kategória zahŕňajúca
idiotiu a Downow syndróm
do programu eutanázie
bola taktiež vágna, keďže
tam začlenila deti len na
základe inteligencie a sprá-
vania. Posudky boli robené
na základe zovšeobecnenia
a zjednodušenia detského správania.
Lekári, ktorí patrili do vraždiacich
oddielov mali rovnakú váhu v rozho
dovacom procese ako ich nadriadení,
pretože to boli práve oni, ktorí deti vi
deli a písali o nich záznamy. Často však
išlo o mladých neskúsených, dokonca
nekvalifikovaných, jedincov. Aj napriek
tomu, že prešli špeciálnym výcvikom,
mnohí z nich nemali ani len atestáciu
v špecializácii. Boli však ambiciózni
a pripravení plniť kvóty. Niektorí sa do
konca sťažovali, keď im nebol dodaný
dostatočný počet detí. Ríšska komisia
však oceňovala ich prácu a odmeňovala
ich finančnými bonusmi.
Rodičia
Deti spadajúce pod Ríšsku komisiu boli
vraždené pretože nezapadali do pláno
vanej budúcej nemeckej spoločnosti.
Navyše pred smrťou slúžili lekárom na
výcvik a experimenty. Akonáhle boli
zaevidované na Ríšskej komisii, tá pre
berala za nich „zodpovednosť“ počas
pozorovania a zhodnotenia ich stavu až
po smrť a pitvu. Na získanie úplnej kon
troly nad deťmi potrebovala komisia,
i lekári, dôveru rodičov. Získavali ju naj-
častejšie vďaka klamstvám i vyhrážkam.
V prípade, že deti boli umiestnené v ne
mocniciach a iných ošetrovateľských či
zdravotníckych centrách, povolenie ro
dičov nebolo nevyhnutné. Obyčajne im
bolo oznámené, že dieťa môže byť vďaka
špeciálnej terapie vyliečené. Väčšina
rodičov sa podriadila, niektorí však pro
testovali. Nechceli sa vzdať svojich detí,
nechceli byť rozdelení, obávali sa faloš-
nej diagnózy, keďže ich rodinný lekár
História
Karl Brandt
Jedna z obetí programu nedobrovoľnej
eutanázie T-4 prišiel z oveľa pozitívnejšou prognózou
stavu a napredovania dieťaťa. Neskôr sa
mnohí obávali najhoršieho, keďže sa za-
čali šíriť fámy o vraždení.
Proti týmto rodičom Ríšska komisia
využívala nátlak. Používala argumenty,
ktoré ich mali presvedčiť o prospešnosti
terapie. Ak však nezabrali, autority po
kračovali v emočnom vydieraní, apelujúc,
že znemožňujú pomoc vlastným deťom.
Následne sa prechádzalo na vyhrážky ad
resované samotnej rodine. Ponechanie
dieťaťa doma malo vážne ohroziť ostatné
zdravé deti i celú domácnosť. Väčšinou
zabrala vyhrážka o odobratí ostatných
detí. V mnohých prípadoch, keďže otco
via boli nasadení na frontoch, boli matky
s deťmi doma samy. Ak im bola nariadená
pracovná činnosť stratili možnosť plne
sa venovať dieťaťu, a tak im dieťa mohli
jednoduchšie odobrať. To však platilo
iba pre matky z robotníckej triedy. Nie
ktorí rodičia žiadali o vrátenie detí zo
špeciálnych oddelení, čo teoreticky bolo
možné, no v praxi nefungovalo, keďže
lekári z vraždiacich oddielov robili všetko
preto, aby k tomu nedošlo. Boli aj takí,
ktorí sa snažili získať svoje deti späť pro
stredníctvom petícií, súdov či podvodov,
no iba máloktorí z nich boli úspešní.
Po vojne sa úradníci i lekári zapletení
do eutanázie detí nechceli priznať, že
vykonávali vraždy bez súhlasu rodičov.
Snažili sa zabezpečiť si svedkov, ktorí sa
dobrovoľne vzdali svojich detí v prospech
terapie, takých, ktorí sa tak chceli zbaviť
záťaže v podobe svojho postihnutého
dieťaťa. Mnohí boli členmi nacistickej
strany či SS. V drvivej väčšine prípadov
však rodičia neodsúhlasili vraždu svojich
detí. Navyše rodičom
nebolo nikdy priamo
povedané, že ich deti
budú usmrtené. Väč-
šinou sa lekári túto
skutočnosť snažili ka
muflovať a uvádzali
vymyslený príbeh o chystaných operáci-
ách s veľkými rizikami, dokonca možnos-
ťou smrti, ktoré by však ich deťom mohli
pomôcť a vyliečiť ich. Ak rodičia súhlasili
s takouto operáciou, lekári to považovali
za súhlas s eutanáziou.
Vraždenie detí predchádzalo vražde
niu dospelých. Deti však boli dôležitej-
šie, pretože tvorili budúcu generáciu.
Odstránenie detí označených za choré
a deformované sa javilo ako nevyhnutné,
ak mal byť eugenický a rasový plán očisty
úspešným. Vraždenie hendikepovaných
dospelých eutanáziu detí zatienilo. Navy-
še eutanázia dospelých bola v roku 1941
samotným Hitlerom pozastavená, ale
vraždenie detí pokračovalo až do konca
druhej svetovej vojny. Počas celého ob
dobia implementácie sa záujem lekárov
o postihnuté deti rozširoval. Pôvodne
boli na eutanáziu vyberaní iba novoro
denci a deti do troch rokov, neskôr sa jej
obeťou stali aj staršie deti, dokonca aj
tie, ktoré boli v pubertálnom veku.
Treba dodať, že nie všetky deti, ktoré
sa stali obeťami nacistickej eutanázie
skutočne trpeli závažnými postihnutia
mi. Boli to i deti, ktoré boli umiestnené
na oddelenia s drobným postihnuím, iné
dokonca len s poruchami učenia, alebo
boli tzv. pomalšími žiakmi. Keďže sa mno
hé dokumenty nezachovali, nie je možné
vyčísliť presný počet detských obetí, kto
ré boli zavraždené počas druhej svetovej
vojny. Ich počet sa odhaduje najmenej na
5 000.
Poznámky
Genocída je čiastočné alebo úplné
vyvraždenie skupiny osôb alebo jej
ťažké duševné či telesné poškodenie
s cieľom zničiť ju, zvyčajne z nábo-
ženských, rasových, jazykových, ná-
rodnostných, niekedy aj kultúrnych či
politických príčin.
Eugenika - teória, ktorú založil v 19.
storočí britský psychológ Francis Gal
ton. Eugenici verili, že prísnym výbe
rom jedincov, ktorým sa umožní mať
deti, sa dá vytvoriť silná rasa. Spoloč-
nosť mala, podľa nich, odradiť od plo
denia detí tých svojich členov, ktorí sú
„neschopní“ fyzicky, mentálne alebo
sociálne.
Rasová hygiena - na začiatku 20. sto
ročia štátom schválená politika, vďaka
ktorej boli určité skupiny jednotlivcov
podporované v rozmnožovaní sa za
účelom podpory charakteristík pova-
žovaných za žiaduce, kým iným skupi
nám ľudí malo byť rozmnožovanie zne
možnené. K najrozsiahlejšej realizácii
takýchto zámerov došlo v nacistickom
Nemecku, no podobné praktiky boli
realizované v celej Európe, Severnej
Amerike a Južnej Afrike.
Eutanázia – moderné vnímanie pojmu
v medicíne hovorí o umelom skrátení
ťažkého smrteľného stavu, o ktoré
žiada samotný pacient. Nacistická eu
tanázia bola vykonávaná bez súhlasu
pacienta či rodiny pacienta.
5
RSHA - Reichssicherheitshauptamt -
Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad - na
cistický štátny úrad, ktorého úlohou
bol boj proti vnútorným aj vonkajším
nepriateľom nacistického Nemecka.
História
denná doktorandka na Filozofickej
Fakulte UK v Bratislave. Venuje sa
predovšetkým politickým a sociálnym
dejinám Blízkeho východu s osobitým
zameraním na dejiny Izraela a Pales
tíny od konca 19. storočia do konca
20. storočia. Taktiež sa zameriava na
náboženské súvislosti spojené s kon
fliktom. Zároveň sa venuje dejinám
holokaustu.
Obete eutanázie1939
Čo človek zaseje, to bude aj žať :: Ježiš Mária
Joga a bojové umenie - čo je za tým? Svedectvo kňaza
Čierna a biela mágia - čo je za tým?
PEKLO EXISTUJE! Panna Mária nám ukázala peklo aby …
Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch.…
PEKLO EXISTUJE! Panna Mária nám ukázala peklo aby …
<span style="background-color:#ffff3f;font-weight:…
Deti Amišov sú na 100 % neockovane a pritom ich nepostihuju žiadne civilizačné choroby. očkovanie nielenže nefunguje, ale je škodlivé pre naše zdravie. Zero Amish Children Diagnosed with Cancer, Diabetes or Autism
THE FACTS: Social media users are pointing to Amish communities as proof that vaccinations not only don’t work, but are harmful to our health.
Anglikánsky biskup po vstupe do katolíckej Cirkvi: „Cítim, že som sa vrátil domov“ -
Francúzske povstanie vyhlásilo vojnu proti náboženstvu. - Oficiálny sviatok satanského kultu rozumu bol svätený v chráme Notre Dame, ktorý bol aj vysvätený za chrám Rozumu - namiesto P. Márie, bola nahá žena bohyňa rozumu. Paríž je dodnes hlavným mestom nahého sveta módy. Ako zdôrazňuje Pius XII., „neresť nevyhnutne nasleduje po verejnej nahote“. Vyniesli z neho kresťanský oltár a postavili Oltár Slobody s nápisom „Filozofii“. Nenávisť voči Matke Božej.
Nie je náhoda, že na olympiáde 2024 v Paríži zobrazovali Máriu Antoinettu, ktorá si držala hlavu v dlaniach a revala z budovy metalová skupina. Francúzsko ukázalo, že úroveň morálneho úpadku sa už podobá na úroveň úpadku Nemecka počas Weimarskej republiky, ktoré následne ovládol Hitler.
masové vyvražďovanie kňazov a mníšok sa dostalo do mesta Lyon, kde na rozkaz Foucheta postrieľali 1900 kresťanov. V 1793 zaviedli francúzsky revolučný kalendár, z ktorého boli vyškrtnuté všetky sviatky svätých. Na dvoroch sa pálili sochy svätých a vyrezávané kríže.
Z názvov miest a dedín zmazali slovo „svätý“, dokonca aj obce boli premenované. Neresť nevyhnutne nasleduje po verejnej nahote, Pius XII. Sv. Isidor hovorí, že neexistuje žiadna neresť, ktorá tak zotročuje ľudí diablovi ako nečistota. Dôsledky francúzskej revolúcie pociťujeme dodnes.
Ježiš varoval: Francúzsko padne tak hlboko, hlbšie ako ostatné národy kvôli svojej pýche a kvôli zlým vládcom, ktorých si zvolí. Bude mať nos v prachu.
Vtedy bude kričať k Bohu a je to Svätá Panna, ktorá ho príde zachrániť. Znovu nájde svoje poslanie „najstaršej dcéry Cirkvi“ a opäť pošle svojich misionárov do celého sveta. „Ak veríš v Boha a Boh neexistuje, nič si nestratil. Ale ak Boh existuje a ty v Neho neveríš, stratil si všetko.“Pascal Library : New Book Shows Scary Side of Jung
Teror rozumu - História prenasledovania kresťanov
Olympiáda 2024 - Evropu připravují na válku
Satanské olympijské hry Paris 2024
DÉMONICKÁ Hororová OPERA SANCTA
Dôsledky odmietnutia Božích napomenutí /olympiáda Paríž 2024
Diabolsky duch Jezabel
Ak sa obliekať?
Olympiády 2024 - Evropu připravují na válku
Dôsledky odmietnutia Božích napomenutí /olympiáda Paríž 2024
Teror rozumu - História prenasledovania kresťanov
„Mimo kat. Cirkvi niet spásy“