Zúrivý lov na pravoverných kňazov pokračuje: Tentoraz je pod paľbou exorcista Vdp. Matúš Marcin

Zaklínadla z Harryho Pottera nejsou skutečná. je to pohádka. Stačí to porovnat například s některými čarodějnicemi a čaroději historických románů. Ti vždy vzývají nějakou pohanskou modlu, které přinášejí i lidské oběti, provozují rituální sex. Ta kouzla jsou ve skutečnosti modlitby nebo chvály zpívané těmto démonům. V Harry Potterovi nic takového není. Přečetla jsem všech 7 dílů. Jediné nebezpečí vidím v nabízení zkratky. Magie opravdu funguje. Když si někdo hraje tak, že se pokouší pomocí napřažené hůlky a slova Nox zhasnout, tak to opravdu nefunguje. Horší je, když se začne zajímat o skutečnou magii, o skutečná zaklínadla. To může být. Kniha Harry Potter neustále ukazuje, jak si mohou kouzelníci a čarodějky usnadnit život a jak to ti mudlové mají těžké. Ukazuje život čarodějů jako přitažlivý, snadný, plný radosti, úspěchů, aktivity, prostě naplněný život. Prostě předzvěst ráje. Život mudlů připomíná očistec. Těžkopádný, šedý, nudný, plný problémů, na který chudáci mudlové nestačí. Tam nebezpečí je. Kniha působí hodně opravdově. Hlavní hrdina není žádný pohádkový princ ani chudý mladý muž, který svou odvahou, laskavostí, srdcem na pravém místě, důvtipem a za pomoci různých dobrých nadpřirozených bytostí přemůže zlo. Harry Potter je náš současník, chlapec, který po tragické smrti svých rodičů vyrůstá u svých přízemních, nepřejících příbuzných a zakouší od nich mnohá příkoří. Vysvobodí ho jeho schopnosti a dopis z čarodějnické školy, kam je zván jako student. To zní hodně přesvědčivě. Kdo by si nepřál nějaké ty schopnosti! Tu ten Zlý hned přichází s nabídkou. Láká. Samozřejmě, že je třeba poznat toto pokušení a nabídku odmítnout. Není to těžké, když si člověk uvědomí, že "ty schopnosti" jsou ve skutečnosti jen iluze. Nepřítel dotyčného ovládne a udělá si z něho svůj kanál, jehož prostřednictvím šíří svůj jed. Představa, že mě ovládá příšera, která mě nenávidí je děsuplná.

Sama autorka je aktívna čarodejnica - spomínal to o Marcin - takže bacha, nie je to také neškodné, ako sa zdá... používanie mágie, okultizmu, zaklínadiel je vždy ZLO

@Rosllynn citát z komentára Janko333 vyššie:

Harry Potter potraty detských duší - K hodnoteniu pápeža Benedikta XVI, môžeme pridať hodnotenie hlavného vatikánskeho exorcistu Gabriela Amortha. Gabriel Amorth varoval, že knihy J. K. Rowlingovej o Potterovi robia falošný rozdiel medzi čiernou a bielou mágiou, lebo čierna a biela mágia je to isté!
V roku 2006 sa vyjadril, že príbehy čarodejníckeho žiaka sú nakazené „princom temnoty" a inšpirujú pokolenie satanistov a hriešnikov.
Amorth hovorí: Začnite Harrym Potterom a skončíte u diabla.

Japonsko je síce westernizovaná krajina ale stále v drvivej miere pohanská a tu musia zablikať kontrolky. Peklo sa nikdy nesnažilo vypadať nevinne až na to že je to jedna z hlavných metód klamu u satana a iných zlých duchov. však aj Jóga je pre západ podhadzovaná ako cvičenie ale nie reklamné borožúrky sú ten pravý zdroj informácii ale majstri jógy ktorý na hulváta potvrdili že je to 40 kľaňaní sa božstvám čiže po pravde démonom

a rádža Jóga určená "celibritám" a neplebsu je tá najhoršia a aby som sa vrátil na začiatok tak Japonsko má západnú fasádu ale stále je územím východného pohanstva

Ja viem o čom je Japonsko, keďže sa dlhodobo venujem japonskej kultúre a jazyku. Ale osobne Pokémon by som určite neradil medzi nejaké škodlivejšie kreslené seriály pre deti, než tie západné. Ono viem, že tu bola na Slovensku veľká vlna nenávisti proti tomuto seriálu, a nakoniec bol aj stiahnutý, a viac menej sa tu na Slovensku už žiadne japonské anime oficiálne nedostalo. Ešte aj nad samotnými menami pokémonov možno špekulovať, pretože väčšina pokémonov má v Japonsku iné mená napríklad ako v angličtine alebo nemčine, a na Slovensku čo bol kedysi dávno vysielaný na STV, boli prebrané mená z angličtiny, nie japončiny. Pikaču je jedným z pokémonov, ktorý majú všade rovnaké meno. V podstate to má byť myš, ktorá vie šľahať blesky. Toľko k tomu. V Pokémone nie je zdôrazňované nijako násilie, pokiaľ nejde o súboje medzi príšerkami, aj tie nikdy k žiadnej vážnej ujme nedôjdu, lebo ich odnesú do pokémon centra, kde ich vyliečia po zápase. Samozrejme, je tam ten raketový tím, ktorý chce kradnúť pokémonov, ale vždy skončí porazený a plány mu nevyjdu, takže to je víťazstvo dobra nad zlom a ponaučenie, že konať zlo ani kradnúť sa neoplatí. Zdôrazňuje sa tam priateľstvo, to je asi tak na prvom mieste, cestovanie po krajine a zažívanie dobrodružstiev. O nejakej sexualizácii sa tiež nedá veľmi hovoriť, lebo aj tá prvá kamarátka hlavného hrdinu, ktorá bola oblečená tak menej, väčšinou trávila rada čas pri vode a chytala vodných pokémonov, a bola to jej špecializácia. Mnohí ľudia sa k vode oblečú inakšie. Ďalšie jeho kamarátky boli oblečené normálne. Väčšinou mal vždy pri sebe jedného kamaráta a jednu kamarátku. Absolútne žiadne iné vzťahy, než kamarátske tam neboli a ani sa neriešili. A tiež sa tam neriešili nejaké čary a mágia. Boli tam síce pokémoni duchovia, alebo so psychickými schopnosťami, ako telekinéza, ale to tiež nie je niečo mimoriadne pre v podstate rozprávku pre deti. Pokémon sa v svete preslávil aj tým, že v jednej časti boli silné svetelné efekty, ktoré vyvolali epileptické záchvaty u detí. Ale odvtedy to japonská vláda zakázala, a nesmú sa používať, alebo sa musia tlmiť.

Dominik, dakujem za upresnenie, čo sa týka zdroja odkial vznikol pojem POKEMON, ked sa odvolávaš na anglické slová Pocket Monsters, už len by bolo dobré aj napísať ten zdroj, kde sa o tom píše, ale tiež ma zaujal význam slova: Monsters.

Hovoríš, že to v preklade z angličtiny znamená: "príšery". Lenže čo znamenaju prišery v slovenčine?

príšera -y -šer ž. obluda (význ. 1), netvor, strašidlo, mátoha: rozprávková, nočná p.;
pren. p. hladu, vojny

Ked sa to tak vezme, tak to je ako s pojmom: mimozemšťania - tých totiž nikto nikde nevidel a keď, tak vieme veľmi dobre, že to boli démoni.

Píšem to preto, lebo aj príšeri neexistuju ako bytosti, ktoré by stvoril Boh (myslím stvorenia ktoré by mali služiť človeku na osoh, ako su napr. zvieratá) a aj ked sa ten pojem používa, či dokonca ho pripisujú nejakým postavám, v skutočnosti neexistujú alebo sú to napokon démoni v podobe, ktoru ludia vnimaju ako ducha, ktorý straší, čiže strašidlo (ludovo povedané), či netvor alebo obluda (takisto démon v podobe niečoho, čo sa človeku protivý.)

...takže Monster je príšera ale zaroven aj démon - presnejšie padlý anjel alebo zatratená duša

Ono to vyzerá tak, že Pokémon obhajujem, ja len však tvrdím, že obhajoba otca Marcina na základe slov je slabá. Keby povedal, že exorcisti majú také a také skúsenosti s Pokémonom, že cez neho vchádza zlo do života detí, že sa tam používajú nejaké zaklínadlá a podobne ako v Harrym Potterovi, tak pochopím. Ale keď to argumentuje len slovne, že sa niečo takto nazýva, tak potom nech sa nečuduje, že sa mu niekto za to vysmieva. Veď exorcisti sa aj pravidelne stretávajú v Ríme a vymieňajú si informácie, tak ono by mal povedať, že vyskytli sa také a také prípady pôsobenia zlého na základe Pokémonu. A maja, Pikaču má chvost v tvare blesku, lebo je to elektrický pokémon. Aj na rozvodných skriniach máš blesk a teraz mi chceš povedať, že všetko, čo nejako súvisí s elektrinou je od diabla? Netreba vidieť diabla všade, ale treba uznať, keď naozaj cez niečo pôsobí. Keď som pozeral Otázky a odpovede na SDZR, tak otec Marcin aj k Disneymu povedal, že ten obsah sa zmenil až v poslednej dobe, a mnohí, vrátane jeho samého pozerali rozprávky od Disneyho. V mnohých slovenských rozprávkach vystupujú priamo čerti, a teraz tieto rozprávky, ak si pozrieme, skutočne vpúšťame zlo do našich životov? Pôsobia ako kanály tieto rozprávky pre zlých duchov? Ono sa na to treba takto dívať. Pozeral som Dr. Taylora Marshalla, kde napríklad rozoberal Harryho Pottera, tam bolo povedané to, že mladých jednoducho zvádza k mágii a aby skúšali čary, ktoré v ňom sú skutočné, a preto privádza zlo do života človeka. V pokémone čary nie sú, dokonca sa v ňom ani nedá vyslovene hovoriť o nejakej sexualizácii alebo šíreniu LGBT propagandy, a v japonskej kultúre sú veľmi obľúbené veci ako obliekanie sa do šiat iného pohlavia, alebo láska medzi dvoma chlapcami či dvoma dievčatami, ale ani to v pokémone nie je, ako decko som to pozeral a videl som veľa sérií pokémonu. Až v jednej sérii v jednej časti dostal hlavný hrdina pusu od dievčaťa, a ani to neukázali priamo, len naznačili, a ukázali ich nohy. Hovorím, Japonci majú radi súboje medzi hmyzom, väčšinou chrobákmi alebo modlivkami, a na základe toho vznikol pokémon, len namiesto bežného hmyzu vymysleli príšerky, ktoré medzi sebou bojujú. Pomenovali to príšerky, lebo to nie sú zvieratá, a majú určité vlastnosti, ktoré majú len niektoré zvieratá, že dokážu striekať vodu, alebo sú elektrické ako elektrický úhor a podobne.