Kde nakúpime chleba?
Ježišova otázka na Filipa z dnešného evanjelia je v súčasnosti čoraz aktuálnejšia. Tvárou v tvár obrovským suchám, lesným požiarom (Zjv 16;9 Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.) a potopám, zhoršujúcej sa ekonomickej situácii, narastajúcej inflácii, ako aj covidovej totalite, pri ktorej možno už nezaočkovaní ľudia si nebudú môcť ani do obchodu ísť nakúpiť, (len aby sa tým zaočkovaným neskôr ešte nevyhodili vredy na tele...), nás čaká čoraz výraznejšie zvyšovanie cien potravín, ich nedostupnosť, ako aj ďalších tovarov, a napokon aj hladomor biblických rozmerov, ako na Ukrajine za čias Stalina.
Na tomto mieste chcem tiež opäť pripomenúť veľkú pohromu, ktorá má zasiahnúť Slovensko, o ktorej hovorila Nepoškvrnená Čistota v Litmanovej, ktorú sa nám modlitbami a pokánim podarí oddialiť, ale nie sa jej vyhnúť, ako aj opäť slová pátra Pia v liste z roku 1959 svojmu predstavenému: „Ste ako mravce, lebo prichádza čas, kedy si ľudia pre kus chleba vypichnú oči. Obchody budú vydrancované, sklady vykradnuté a zničené. Beda tomu, kto v tie dni nebude mať pri sebe sviecu, nádobu s vodou, a veci potrebné na tri mesiace.“
Tieto slová zaznievajú zvlášť výrazne v dnešnej dobe, keď vidím, ako mnohí Slováci pri akciách v obchodoch ihneď vykúpia všetok dotyčný tovar, neochotní niečo nechať pre iných, alebo počas sviatkov cestujú do zahraničia, len aby si mohli nakúpiť, pretože im je ťažké kúpiť si niečo len jeden deň dopredu, a vnímajú to ako veľké obmedzenie svojich práv. Od totálnej anarchie nás delí len deväť jedál.
Ježiš však hovorí, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst Dt 8;3.
Ježiš Filipa len skúšal, lebo vedel, čo urobí, a bude skúšať aj nás, a každý, kto nie je pevne zakorenený v Ježišovi Kristovi, touto skúškou neprejde. Pri dnešnom evanjeliu mi napadol aj príbeh zo Starého Zákona o Eliášovi a vdove, ktorej potom, ako dala Eliášovi vodu a chlieb, neubúdalo múky ani oleja. 1Kr 17;14 Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.“
Na inom mieste Pán Ježiš hovorí: Mt 6;31-33 „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?, alebo: „Čo budeme piť?“, alebo: „Čo si oblečieme?!“ Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“
Zo Starého Zákona, v príbehu o faraónovom sne, keď mu ho Jozef vyložil, vidíme, že faraón dopredu na roky hladu dal uložiť do sýpok obilie navyše. Keď potom prichádzali iní do Egypta kvôli hladomoru, obilie im predával.
Z nie tak dávnej minulosti máme tiež poučenie, keď v koncentračných táboroch väznili Nemci mnohých ľudí, okrem iných aj duchovných. Vo väčšine prípadov sa podarilo prežiť práve tým, ktorí boli ochotní sa o veci podeliť.
V najbližších ťažkých časoch by sme si mali teda počíňať obdobne, ako nás to učí Písmo. Vytvoriť si zásobu potravín, vody, sviečok a vecí potrebných na tri mesiace, ako o tom píše páter Pio vo svojom liste, vytrvalo sa modliť, hľadať Božie kráľovstvo, nebyť lakomí a skúpi, a podeliť sa s ľuďmi, ktorých za nami Pán pošle. Niekedy to môžu byť anjeli, inokedy Boží svätí, aby napokon nestriasli prach zo svojich topánok pri našich dverách. Nepovažujme zázrak o rozmnožení chlebov, o neubúdaní múky a oleja za rozprávky. Pán Ježiš nám jasne hovorí, že náš Otec v nebi vie, že toto všetko potrebujeme, a dá nám to, ak ho budeme hľadať. Ž 27,8 V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár. Buďme v čase núdze pravými apoštolmi Ježiša Krista.
Na záver sa chcem vrátiť k pasáži o tom, že nielen z chleba žije človek. V dejinách Katolíckej cirkvi máme svätcov, ktorí dostali milosť, že nemuseli prijímať žiaden pokrm a žili len z Eucharistie a Božieho Slova. Pán určite udelí aj túto milosť tým, ktorí v nastavajúcom čase hladu budú o ňu prosiť, aby tak mohli konať pokánie za celé ľudstvo, a predovšetkým svoj národ. O túto milosť by mohli prosiť predovšetkým kňazi a Bohu zasvätené osoby.
Napokon chcem tento článok ukončiť slovami „nebojte sa!“ Náš Pán ich viackrát povedal svojim učeníkom, a hovoril nám ich aj sv. Ján Pavol II. Neopomíňajte každodennú modlitbu posvätného ruženca, pretože je to mocná duchovná zbraň, ktorá veľa zmôže a ničí zlo.
Ave Maria!
Na tomto mieste chcem tiež opäť pripomenúť veľkú pohromu, ktorá má zasiahnúť Slovensko, o ktorej hovorila Nepoškvrnená Čistota v Litmanovej, ktorú sa nám modlitbami a pokánim podarí oddialiť, ale nie sa jej vyhnúť, ako aj opäť slová pátra Pia v liste z roku 1959 svojmu predstavenému: „Ste ako mravce, lebo prichádza čas, kedy si ľudia pre kus chleba vypichnú oči. Obchody budú vydrancované, sklady vykradnuté a zničené. Beda tomu, kto v tie dni nebude mať pri sebe sviecu, nádobu s vodou, a veci potrebné na tri mesiace.“
Tieto slová zaznievajú zvlášť výrazne v dnešnej dobe, keď vidím, ako mnohí Slováci pri akciách v obchodoch ihneď vykúpia všetok dotyčný tovar, neochotní niečo nechať pre iných, alebo počas sviatkov cestujú do zahraničia, len aby si mohli nakúpiť, pretože im je ťažké kúpiť si niečo len jeden deň dopredu, a vnímajú to ako veľké obmedzenie svojich práv. Od totálnej anarchie nás delí len deväť jedál.
Ježiš však hovorí, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst Dt 8;3.
Ježiš Filipa len skúšal, lebo vedel, čo urobí, a bude skúšať aj nás, a každý, kto nie je pevne zakorenený v Ježišovi Kristovi, touto skúškou neprejde. Pri dnešnom evanjeliu mi napadol aj príbeh zo Starého Zákona o Eliášovi a vdove, ktorej potom, ako dala Eliášovi vodu a chlieb, neubúdalo múky ani oleja. 1Kr 17;14 Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.“
Na inom mieste Pán Ježiš hovorí: Mt 6;31-33 „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?, alebo: „Čo budeme piť?“, alebo: „Čo si oblečieme?!“ Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“
Zo Starého Zákona, v príbehu o faraónovom sne, keď mu ho Jozef vyložil, vidíme, že faraón dopredu na roky hladu dal uložiť do sýpok obilie navyše. Keď potom prichádzali iní do Egypta kvôli hladomoru, obilie im predával.
Z nie tak dávnej minulosti máme tiež poučenie, keď v koncentračných táboroch väznili Nemci mnohých ľudí, okrem iných aj duchovných. Vo väčšine prípadov sa podarilo prežiť práve tým, ktorí boli ochotní sa o veci podeliť.
V najbližších ťažkých časoch by sme si mali teda počíňať obdobne, ako nás to učí Písmo. Vytvoriť si zásobu potravín, vody, sviečok a vecí potrebných na tri mesiace, ako o tom píše páter Pio vo svojom liste, vytrvalo sa modliť, hľadať Božie kráľovstvo, nebyť lakomí a skúpi, a podeliť sa s ľuďmi, ktorých za nami Pán pošle. Niekedy to môžu byť anjeli, inokedy Boží svätí, aby napokon nestriasli prach zo svojich topánok pri našich dverách. Nepovažujme zázrak o rozmnožení chlebov, o neubúdaní múky a oleja za rozprávky. Pán Ježiš nám jasne hovorí, že náš Otec v nebi vie, že toto všetko potrebujeme, a dá nám to, ak ho budeme hľadať. Ž 27,8 V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár. Buďme v čase núdze pravými apoštolmi Ježiša Krista.
Na záver sa chcem vrátiť k pasáži o tom, že nielen z chleba žije človek. V dejinách Katolíckej cirkvi máme svätcov, ktorí dostali milosť, že nemuseli prijímať žiaden pokrm a žili len z Eucharistie a Božieho Slova. Pán určite udelí aj túto milosť tým, ktorí v nastavajúcom čase hladu budú o ňu prosiť, aby tak mohli konať pokánie za celé ľudstvo, a predovšetkým svoj národ. O túto milosť by mohli prosiť predovšetkým kňazi a Bohu zasvätené osoby.
Napokon chcem tento článok ukončiť slovami „nebojte sa!“ Náš Pán ich viackrát povedal svojim učeníkom, a hovoril nám ich aj sv. Ján Pavol II. Neopomíňajte každodennú modlitbu posvätného ruženca, pretože je to mocná duchovná zbraň, ktorá veľa zmôže a ničí zlo.
Ave Maria!
