Kamil Horal
11,3 tis.

NEKRSTENÝ - stará legenda

UNBAPTIZED - stará legenda Unbaptized - stará anglická legenda z 12. storočia...

Počas reštaurátorských prác v 60. rokoch 20. storočia v starom anglickom kostole z 12. storočia a neďalekom starobylom kláštore reštaurátori šetrne odkryli starú originálnu maľbu na stene kostola, ktorá bola premaľovaná a o ktorej nikto nevedel, že je pod exteriérom. maľovanie. na stene kostola objavil starý, smutný príbeh, namaľovaný na pamiatku tejto udalosti. V starej kronike kláštora z 12. storočia našli aj príbeh zapísaný, ktorý súvisel so starou maľbou. V tom čase žil bohatý šľachtic príbuzný anglickému kráľovi, ktorý vlastnil kostol a kláštor, ktoré štedro podporoval peniazmi. Bol to mladý, hrdý a bohatý šľachtic, ktorý sa oženil a jeho manželka čakala prvé dieťa. Mala ťažký pôrod.

Na ich zámku v noci po hrade pobehovali slúžky so sviečkami a babica chcela mladej grófke čo najviac pomôcť. Nakoniec porodila chlapca, no bol taký slabý, že sa báli, že bude žiť. Pôrodná babica prišla v noci za grófom a prosila ho, aby dal chlapca rýchlo pokrstiť, lebo je veľmi slabý, aby nezomrel. Bohatý, mladý gróf to nebral vážne. Mám syna a sám kráľ bude jeho krstným otcom. Urobím veľkolepú hostinu na oslavu krstu môjho prvorodeného syna a dediča. Gróf poslal poslov na kráľovský dvor do Londýna ku kráľovi, kde ho prosil, aby bol krstným otcom jeho syna a začal pripravovať veľkolepú hostinu. Chlapec bol ale veľmi slabý a hoci robili všetko možné, do týždňa zomrel. Mladá grófka a jej manžel boli veľmi smutní, chlapca pochovali v kostole. Ale deti už mať nemohli.


Uplynulo viac ako 30 rokov. Gróf naďalej podporoval kostol a kláštor. Bolo pred dušičkami a gróf bol na koni vybavovať pochôdzky v susednom kraji a vracal sa domov už neskoro v noci. Ponáhľal sa a poháňal koňa v tme noci.


Vyšiel mesiac, posol noci a osvetlil cestu svojim matným svetlom.


Gróf poznal starú povesť, že v tú noc vychádzajú duchovia nešťastných, utrápených duší a hľadajú útechu a pomoc vo svojom temnom osude. Preto hnal koňa, aby sa rýchlo dostal domov... Keď sa priblížil ku kostolu, uvidel akési tajomné svetlo vychádzajúce z kostola. Všade bola tma a prišla polnoc. Len mesačný svit slabo osvetľoval náhrobné kamene na cintoríne pri kostole. Svetlo o polnoci? Gróf si myslel, že nejakí zbojníci vykrádajú kostol. Zosadol teda z koňa a prišiel pred kostol.


Dvere kostola boli otvorené a videl z nich vychádzať zástup neznámych, priehľadných bytostí, ktoré sa vznášali tesne nad zemou. To nemôžu byť ľudia!!! Sú to duchovia!!! Kráčali, pomaly, zachmúrene sa kolísali od kostola k neďalekému cintorínu.


Videl dlho mŕtvych kráčať v tom zvláštnom dave, niektorých poznal, iných nie. Zmocnil sa ho strach, lebo nebožtík mal smutný, bolestivý pohľad a zakalené oči a pomaly sa presúvali z kostola na cintorín.

Grófovi búšilo srdce a bol vystrašený. Na konci tohto temného, strašidelného sprievodu videl niečo plaziť sa, nahé stvorenie, ako pes. Podišiel bližšie, aby sa lepšie pozrel, a videl, že je to nahé dieťa, celé rozmazané a poškriabané, ako sa plazilo za zástupom mŕtvych. väčší strach a bolesť, keď videl utrpenie tohto detského ducha. Zavolal na dieťa, kto si??? a ako by som ti mohol pomôcť? Nahé, plaziace sa stvorenie zastalo a jeho tmavé, žiariace oči sa zaborili do grófa s malátnym pohľadom... zvolal som... som tvoj syn, ktorého si nedovolil pokrstiť... a takto musím trpieť v temnote, mukách a bolesti na veky...

Gróf omdlel od hrôzy a bolesti, vynorili sa mu spomienky z dávnych čias, keď nechcel pokrstiť svojho narodeného a umierajúceho syna. Nabral odvahu a priblížil sa k tomuto prapodivnému tvorovi, plaziac sa...prosím, odpusť mi, za Kristove rany, moju vinu....ak nie živý, tak ťa po smrti pokrsím....V mene Ježiša Kriste, ja ťa krstím a dávam ti meno Ján...a požehnal nahé, chudobné dieťa. ... Potom sa plaziace, mučené dieťa postavilo, od radosti vyskočilo a pred ním stál krásny chlapec.

Som Tvoj nepokrstený syn


Ďakujem ti otec, konečne prišlo moje vyslobodenie a môžem odchádzať šťastný.... Chlapec s láskou a vďakou pozrel na svojho vystrašeného otca a potom sa pridal k sprievodu zosnulých a stratených v tme cintorína a noc.


Gróf bol dojatý, oľutoval svoj starý, zlý čin, ale bol šťastný, že jeho Ján našiel pokoj, milosť aspoň po smrti. Potom dal namaľovať výjav v kostole... až o stáročia neskôr kostol premaľovali novými maľbami, pôvodný obraz zakryli a ten zmizol, a tak bol na stáročia skrytý dávny, smutný príbeh... To dokazuje, aký je krst potrebné pre šťastie a pokoj duše na druhom svete. A to je koniec starého smutného príbehu. Ďakujem za čítanie.

čierna ruža na hrobe

Kamil Horal
Based on the stimulating critical comments of readers on this story, I want to give a statement. Unbaptized is an old legend, which I kept according to the story as it was. I fully recognize, according to the teachings of the Catholic Church and Christianity in general, that the sacrament of baptism can only be given to a living person, not to a dead person. And I do not tell anyone to baptize a …Viac
Based on the stimulating critical comments of readers on this story, I want to give a statement. Unbaptized is an old legend, which I kept according to the story as it was. I fully recognize, according to the teachings of the Catholic Church and Christianity in general, that the sacrament of baptism can only be given to a living person, not to a dead person. And I do not tell anyone to baptize a dead person. The story is about an old legend, where the main point is that the father sees the suffering of his son's soul due to his own fault and wants to help the son's suffering son's soul. The soul longs for baptism, which it did not have while alive. In the legend, the father baptizes his son and his soul finds peace and happiness ... But then again, it is a legend without the moral judgment of Catholic dogmatics. I do not comment or evaluate the fate of dead children before birth or after birth, if they were not baptized... that belongs to God and his infinite love, but also strict justice. The whole Church is interconnected... the church suffering the suffering of souls in purgatory, the wandering church - we living on this earth, and the glorified church in heaven. The Church and we are not indifferent to the suffering of souls in purgatory, so we pray for them, we offer the sacrifices of St. . masses with the intention that their suffering would be shortened or alleviated and that one day they could reach heavenly bliss. In such a view, the unhappy father from the story can be understood when he sees the suffering of his son. I repeat that the purpose of this story is not to spread delusion, heresy, it only shows the love of an unhappy father for his suffering son. Please, if this story offended, offended someone... then it was not my intention and goal, and I sincerely ask for your forgiveness. ... Thank you for your critical comments and warnings, I really appreciate and appreciate that you have true faith and the gospel in love and that you drew my attention to this part - honest, God bless you... I wish you God's help, protection and love as well as the protection of the Virgin Mary in your life, which we live in such a difficult and troubled time. With love, Kamil