Večerný brífing Ministerstva obrany Ruskej federácie 26. marca 2002 a ďaľšie správy

26.03.2022 18:11

Share

Generálmajor Igor Konašenkov informoval o špeciálnej operácii a udalostiach za posledný deň.

Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili vo vzduchu nad obcou Staraja Basaň ukrajinský vrtuľník Mi-24.

V priebehu dňa boli nad Balaklejou, Kyjevom a Černigovom zničené tri ukrajinské bezpilotné lietadlá. Zničené bolo aj jedno ukrajinské bezpilotné lietadlo blížiace sa k Sevastopoľu vo vzdušnom priestore nad Čiernym morom.

Ofenzíva proti dlho opevňovaným baštám v Novoselovke a Novobachmutovke, dobre spevnených betónovými konštrukciami, pokračuje. V týchto bojoch zahynulo až 50 ukrajinských vojakov 25. samostatnej výsadkovej brigády. Zničených bolo 7 strelníc a 5 pancierových objektov v chránených úkrytoch.

V priebehu dňa zasiahlo operačno-taktické a armádne letectvo 91 vojenských objektov Ukrajiny, medzi nimi: dve veliteľské stanoviská, 11 poľných skladov zbraní a munície, dve stanice rádio-elektronického boja, 20 pozícií jednotiek ukrajinských ozbrojených síl, 52 oblastí koncentrácie vojenského vybavenia.

Share

Bodku za Bidenovou návštevu Poľska urobilo Rusko

26.03.2022 20:59

Share

Ruské rakety, ktoré dnes, 26. marca, okolo 15:30 zasiahli vojenské ciele vo Ľvove, predčasne ukončili dvojdňovú návštevu amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku.

Bývalý poľský veľvyslanec na Ukrajine Jan Pieklo, ktorý naživo komentoval útok v televízii TVP, nepochyboval, že ide o „signál“, ktorý Moskva poslala americkému prezidentovi. A spolu s Poliakmi sa na svojom Twitteri pridal aj Tomasz Lis, šéfredaktor časopisu „Newsweek Polska“.

Nejde samozrejme o to, že by Rusi chceli Bidenovu návštevu „pokaziť“. Potom, čo predseda vládnej poľskej strany „Právo a spravodlivosť“ (PiS) Jarosław Kaczyński, ktorý navštívil Kyjev, predložil iniciatívu vyslať na Ukrajinu „ozbrojený mierový kontingent“ pod záštitou NATO alebo „inej medzinárodnej organizácie“, jasné, že v skutočnosti išlo o fragmentáciu ukrajinského štátu. Ale bolo nejasné, či Severoatlantická aliancia túto operáciu zosnovanú Varšavou prikryje alebo budú musieť Poliaci operovať pod vlastnou vlajkou.

Vo štvrtok 24. marca sa veci začali vyjasňovať. Na tlačovej konferencii v Bruseli po mimoriadnom stretnutí hláv štátov NATO generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol myšlienku vyslania „mierových jednotiek“ na Ukrajinu s cieľom „vyhnúť sa vojne s Ruskom“. Zostal však „plán B“, ktorý naznačuje, že Poľsko spolu s niekoľkými štátmi, z ktorých niektoré možno ani nie sú členmi aliancie, budú konať samostatne. Ale iba v prípade, že Washington dá súhlas.

Preto bola Bidenovej nezvyčajnej návšteve v mnohých ohľadoch venované toľko pozornosti. Veď odštartoval dokonca nie z Varšavy, ale z poľského mesta Rzeszow ležiaceho na hraniciach s Ukrajinou, kde momentálne sídli 82. divízia amerických výsadkárov. Americký prezident sa s nimi stretol v piatok 25. marca a dovolil si dvojzmysel. Z Bidenovho prejavu sa dalo nadobudnúť dojem, že Ukrajinu navštívi americká armáda. Hoci ho vzápätí „opravila“ CNN, ktorá uviedla, že prezident jednoducho urobil prešľap alebo sa nepresne vyjadril.

Nejasnosti však pretrvávali do poslednej chvíle. Veď Biden sa dnes vo Varšave stretol nielen s poľskými politikmi, ale aj s ukrajinskými ministrami zahraničia a obrany, čo naznačilo, že ich prezident USA pred niečím dôležitým varoval. Netrpezlivosť rástla, všetci čakali na Bidenovu záverečnú reč na kráľovskom zámku vo Varšave o 20:00.

V tejto situácii Moskva išla dopredu. Ruská operácia vo Ľvove ukázala, čo čaká akýkoľvek zahraničný vojenský kontingent, ak sa odváži prekročiť poľsko-ukrajinskú hranicu. Je to tiež jasná odpoveď na Kaczyńského údajne „mierovú“ iniciatívu, za ktorou sa skrývala myšlienka „privlastnenia si“ troch až piatich západoukrajinských regiónov.

Biden, ktorý vo svojom prejave na Kráľovskom hrade meškal 16 minút, nakoniec zopakoval, že „americké jednotky v Európe nemajú vstúpiť do konfliktu s Ruskom, ale chrániť našich spojencov“ a vyzval „pripravte sa na dlhý boj“. No aby predniesol takéto banálne frázy do Poľska lietať nebolo treba.

Jelena Panina

Nemecko už nemôže prijímať utečencov z Ukrajiny

14.03.2022 13:19

Share

Nemecké úrady požiadali Poľsko, aby pozastavilo vlaky s ukrajinskými utečencami, keďže krajina zatiaľ nemôže prijať toľko ľudí.

Vyhlásil to námestník ministra vnútra a správy Poľska Paweł Szefernaker v televízii TVN24. Informuje agentúra RIA Novosti.

„Včera večer nás kontaktovalo nemecké ministerstvo vnútra a požiadali nás, či by sme mohli zastaviť mimoriadne vlaky, ktoré idú do Nemecka, pretože tam už majú plno… za tri dni v mimoriadnych vlakoch opustilo Varšavu, Krakov a Katovice 28.000 ľudí. A my máme 1,5 milióna ľudí,“ povedal Szefernaker.

Zdôraznil, že žiadna krajina EÚ nie je pripravená prijať taký veľký počet utečencov. Vďaka práci dobrovoľníkov a mimovládnych organizácií však môžu poľské úrady ľudí prijímať.

Podľa niektorých správ prišlo od 24. februára do Poľska z Ukrajiny viac ako 1,7 milióna ľudí.

Porošenko potvrdil, že z Ukrajiny cielene robili základňu NATO k útoku na Rusko

26.03.2022 20:01

Share

Bývalý prezident Ukrajiny Petro Porošenko v nemeckej televízii otvorene priznal, že NATO vytvorilo na území Ukrajiny výcvikové stredisko a Rusko ho zničilo.

Navyše dodal, že toto centrum postavili za jeho vlastné peniaze.

Porošenko sa tak v snahe zatiahnuť Európsku úniu do vojny s Ruskom v skutočnosti priznal k tomu, o čom hovoril prezident Ruskej federácie Vladimir Putin, teda že z Ukrajiny bola účelovo vytvorená základňa NATO k útoku na Rusko.

Sankcie proti Rusku môžu priviesť ku kolapsu Európy

26.03.2022 19:34

Share

Po zavedení protiruských sankcií môže samotná Európska únia čeliť ich opačnému efektu, čo môže poslúžiť ako impulz ku katastrofálnej kríze.

Tento názor vyjadrila v rozhovore pre RT 26. marca nemecká ekonómka Aika Hamerová. Za veľmi reálnu perspektívu považuje kolaps nemeckej ekonomiky kvôli sankciám, po ktorých sa „rozpadne celá Európa“.

„V celom tomto boji a konfrontácii s Ruskom nie je žiadne zdravé zrno,“ sťažovala sa expertka.

Verí, že kríza zasiahne predovšetkým strednú triedu, ako aj najmenej majetnú časť nemeckého obyvateľstva, Európu a Spojené štáty americké.

„Väčšina Európanov a Američanov si pre prudký nárast cien pohonných hmôt nebude môcť dovoliť cestovať autom. A bez toho „veľký prosperujúci Západ nie je ničím iným ako ilúziou,“ dodala Hamerová.

Zároveň predpokladá, že sankcie by sa mohli zmeniť nielen na energetickú, ale aj potravinovú krízu. Pred bezprecedentným rastom cien potravín varoval najmä Nemecký zväz farmárov. V januári v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka vzrástli ceny o 21,7%.

Treba poznamenať, že vedenie Nemecka si zjavne uvedomuje škodlivosť sankčného kurzu, no nedokáže odolať tlaku Spojených štátov.

Ukrajinská armáda čelí akútnej palivovej kríze

26.03.2022 18:46

Share

V Ozbrojených silách Ukrajiny sa rozvinula akútna palivová kríza.

Zdroj z vojenských kruhov, ktorý si želal zostať v anonymite, to povedal korešpondentovi agentúry „EADaily“. Nepochybne je to dôsledok účinnosti presných úderov ruských jednotiek na skladovacie a prepravné zariadenia pre pohonné hmoty a mazivá.

Obrnené vozidlá spotrebujú veľa paliva a údery ruských „Kalibrov“ a iných ničivých zbraní dopadajú práve na ropné sklady práve preto, aby zneškodnili taktiku útokov obrnenými skupinami, ktorú používajú Ozbrojené sily Ukrajiny.

„20 vagónov motorovej nafty teraz stojí 1,4 milióna eur. Spotreba tanku je asi 150 litrov na 100 km. Tankový prápor má 35 tankov. Vzhľadom na ukrajinskú taktiku napádania obrnenými skupinami predstavuje jeden útok 5 ton nafty,“ vypočítal expert.

Efektívnosť ruských úderov vysoko presnými zbraňami možno podľa neho usúdiť z toho, že takýchto výpadov s použitím obrnených vozidiel ozbrojených síl Ukrajiny je čoraz menej.

„Na druhej strane sú raketové útoky a práca MLRS čoraz častejšie. A ak si všimnete, Rusi aktívne ničia ukrajinské „buky“ a ďalšiu techniku pomocou „Iskanderov“,“ dodal zdroj z ukrajinskej armády.

Ruská riadená strela „Kalibr“ zasiahla sklad s pohonnými hmotami vo Ľvove