N A V Š T Í V E N I E...P A N N Y...M Á R I E...-sviatok 2.júl

Sviatok Navštívenia Panny Márie-2.júl

Už takmer 800 rokov sa slávi pamätný deň 2.júl /sviatok je veľmi starobylý/ -stretnutie dvoch svätých žien,budúcich matiek -najvýznamnejších synov v dejinách sveta...sv.Jána Krstiteľa-ktorý Spasiteľovi pripravil cestu /vyučil učeníkov/ ...a skončil svoj hrdinský,svätý život z rozmaru a pomsty dvoch bezbožných žien v pevnosti Macherus /Herodiady a jej dcéry Salome/...A tak Jánovi učeníci nasledovali svojho nového Majstra -Ježiša Krista...svojho Boha...

Správu o stretnutí Panny Márie a jej staršej sesternice Alžbety nám zanechal evanjelista sv.Lukáš,ktorý navštívil Efez,kde žil v malom domčeku apoštol sv.Ján a staral sa o Pannu Máriu.Mária rozprávala spomienky zo svojho života a Lukáš ich vložil do svojho evanjelia.Lukášovo evanjelium najviac opisuje tajomné udalosti pred narodením Ježiša a z detstva Ježiša,ktoré vyrozprávala Panna Mária Lukášovi...
Stretnutie oboch žien v požehnanom stave sa stalo okolo r.6 pr.n.l /upravený letopočet po chybe mnícha Dionýzia Malého/ za končiacej vlády židovského kráľa Herodesa Veľkého,ktorý umrel na konci marca r.4 pr.nl.,za vlády rímskeho cisára Augusta...
Mária sa dozvedela o tehotenstve svojej staršej sesternice Alžbety žijúcej vo vzdialenom mestečku Ain Karim -40 km od Nazaretu so svojim manželom-kňazom Zachariášom...Tak sa rozhodla,že ju navštívi a bude jej pomáhať...Mária sa vydala na cestu k Alžbete...
Evanjelium ukazuje príbuzenský vzťah Márie a Alžbety...pravdepodobne sesterníc / Anna-matka Panny Márie bola sestrou matky Alžbety/...iná verzia naznačuje,že Alžbeta bola sestrou otca Panny Márie -sv.Joachima a bola teda tetou Márie...
Pamiatku stretnutia Panny Márie a Alžbety začal sláviť ako prvý sv.Bonaventúra -2.júl 1263 a potom aj rehoľa františkánov.V cirkvi sviatok zaviedol pápež Urban VI. r.1389...

Na kresťanskom Západe sa návšteva Panny Márie u Alžbety slávi ako sviatok od 13. storočia, keď ho zaviedli františkáni. Dátum bol určený na 2. júla, čo bol deň po oktáve sviatku Jána Krstiteľa.

2. júla 2024 Panna Mária a Alžbeta

Sviatok, ktorý pripomína návštevu Panny Márie u Alžbety (Navštívenie Panny Márie, lat. Visitatio Beatissimae Mariae Virginis), je vo všeobecnom cirkevnom kalendári zaradený na 31. mája. Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami II. vatikánskeho koncilu. Na tento sviatok sa viaže aj tradičná veľká púť do baziliky Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči.

Sviatok Návštevy Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe. Na Západ ho uviedla františkánska rehoľa v roku 1263. Prvý slávil tento sviatok sv.Bonaventúra 2.júla 1263...Postupne ho prevzali ďalšie rehole, ako karmelitáni, mercedári, servíti atď. a v roku 1389 tento sviatok rozšíril pápež Urban VI. na celú katolícku Cirkev.

Ide o stretnutie tehotnej Panny Márie s tehotnou príbuznou (neplodnou) Alžbetou, budúcou matkou Jána Krstiteľa.

Alžbeta a Zachariáš

Pri tomto stretnutí boli po prvýkrát prednesené aj dve významné modlitby katolíckeho kresťanstva – Zdravas Mária (presnejšie časť tejto modlitby) a Magnifikat.

Evanjelista Lukáš (Lk 1,39–56) hovorí: 39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ 46 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Mariotto Albertinelli, Navštívenie Panny Márie

Bolo to hneď po Zvestovaní, pri ktorom Panna Mária súhlasila s tým, že sa stane matkou vteleného Božieho Syna. Na neopakovateľné Božie vyvolenie odpovedala slovami: „Hľa, Pánova služobnica…“ A neostala len pri slovách. Keď počula, že jej staršia príbuzná (teta) Alžbeta je v šiestom mesiaci ťarchavosti, uvedomila si, že táto staršia budúca matka potrebuje pomoc, potrebuje službu.

Preto sa ju ponáhľala navštíviť. Okrem túžby slúžiť ju mohla pobádať k rýchlym krokom túžba podeliť sa o radostné tajomstvo, ktoré spájalo obe ženy.

Alžbeta bola manželkou kňaza Zachariáša, ktorá sa v pokročilom veku stala matkou Jána Krstiteľa, predchodcu Nášho Pána Ježiša Krista. Podľa tradície žila v mestečku Ain Karim v judských kopcoch, západne od Jeruzalema, čo bolo z Nazareta približne na 4 dni chôdze. Panna Mária niesla v sebe Nášho Pána Ježiša Krista. Po tom, ako sa otvorila Božiemu daru vtelenia, pôsobil cez ňu takisto Duch Svätý a Ježiš Kristus. Podľa niektorých teológov sa Panna Mária stala živou Monštranciou.

Stretnutie dvoch vyvolených žien bolo pohnuté a živé. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, naplnil ju Duch Svätý a hneď pochopila celú situáciu. Z evanjelia a čiastočne z modlitby Zdravas poznáme jej slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone…“

Panna Mária pochopila, že Alžbete nemusí nič vysvetľovať. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí. Panna Mária prežívala v sebe vnútornú slobodu, ktorou nás oslobodzuje Kristus.
Giotto, Navštívenie Panny Márie

Na východných ikonách je Navštívenie Panny Márie tradične zobrazované ako obraz, na ktorom Panna Mária objíma Alžbetu. Panna Mária býva častejšie zobrazovaná v ľavej časti obrazu a Alžbeta sa pred Pannou Máriou mierne ukláňa.

V pozadí býva neurčitá scenéria mesta, teológovia uvažujú, že Navštívenie Panny Márie sa mohlo uskutočniť v Hebrone (asi 130 km od Nazareta, kde Panna Mária žila), alebo na dnešnom jeruzalemskom predmestí Ain Kerim, či v meste Juta v blízkosti Hebronu.

Alžbeta a Zachariáš

Vekový rozdiel medzi Pannou Máriou a Alžbetou je naznačovaný aj farbou vlasov.

Navštívenie Panny Márie patrí k obľúbeným témam západných umelcov. K najznámejším patria predrenesanční umelci Giotto, Jacques Daret, Rogier vand der Weyden. V období renesancie Fra Angelico, Piero di Cosimo, Domenico Ghirlandaio, Mariotto Albertinelli, Rafael Santi. K barokovým umelcom patria Mateo Rosseli, El Greco, Peter Paul Rubens či Harmenszoon van Rijn Rembrandt. V západných motívoch Alžbeta pred Pannou Máriou kľačí – západné maliarstvo nezdôrazňuje Alžbetin vek, zdôrazňuje sa však fáza tehotenstva.

Katolícka i pravoslávna tradícia vníma ako miesto stretnutia Panny Márie s Alžbetou mesto Ain Kerim. Počas križiackych vojen tu katolíci založili františkánsky kláštor a Ain Kerim sa stal dôležitým pútnickým miestom. Podľa niektorých odborníkov informácie o rodisku Jána Krstiteľa v mimokresťanských spisoch (Kopti, Arabi), takisto hovoria o Ain Kerim. Paradoxne proti Ain Kerim sú niektoré teórie protestantských teológov, ktorí považujú za rodisko sv. Jána Krstiteľa Hebron.

Kostol Ain Kerim
s

Tajomstvo sviatku Navštívenia Panny Márie nám naznačuje, že ak má byť náš kontakt s druhými ľuďmi požehnaním, aj my musíme prinášať nielen Božie slovo, ale musíme sa snažiť, aby z nás vyžaroval aj Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nemusíme byť pre druhých vždy požehnaním.

Svätý Augustín hovoril, že Panna Márie nosila Pána Ježiša vo svojom lone. My, katolíci by sme mali nosiť Pána Ježiša v našom srdci.

Chváľme Pána za to, čo vykonal pre nás všetkých. Ďakujme mu za jeho dobrotu, ktorou nás každodenne zahŕňa, ďakujme za milosti, ktoré plnými priehrštiami dostávame.

Návšteva Panny Márie

Sviatok: 31. mája, na Slovensku 2. júla

Liturgické slávenie: sviatok

Raffaello Sanzio: Návšteva Panny Márie u Alžbety

Sviatok, ktorý pripomína návštevu Panny Márie u Alžbety, je vo všeobecnom cirkevnom kalendári zaradený na 31. mája. Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami 2. vatikánskeho koncilu. Na tento sviatok sa viaže aj tradičná veľká púť do baziliky Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči.

Sviatok Návštevy Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe. Na Západ ho uviedla františkánska rehoľa v r. 1263. Postupne ho prevzali iné rehole, ako karmelitáni, mercedári, servíti atď. V r. 1389 ho pápež Urban VI. rozšíril na celú Cirkev.

Predmetom sviatku je biblická scéna, ktorú opisuje evanjelista Lukáš v prvej kapitole svojho evanjelia (verše 39-56).

Bolo to hneď po Zvestovaní, pri ktorom nazaretská panna, menom Mária, súhlasila s tým, že sa stane matkou vteleného Božieho Syna. Na neopakovateľné Božie vyvolenie odpovedala slovami: „Hľa, Pánova služobnica…“ A neostala len pri slovách. Keď počula, že jej staršia príbuzná (teta) Alžbeta je v šiestom mesiaci ťarchavosti, uvedomila si, že táto oneskorená matka potrebuje pomoc, potrebuje službu. Preto sa ju ponáhľala navštíviť. Okrem túžby slúžiť ju mohla pobádať k rýchlym krokom túžba podeliť sa o radostné tajomstvo, ktoré spájalo obe ženy.

Alžbeta bola manželkou kňaza Zachariáša a v pokročilom veku sa nečakane stala matkou Pánovho predchodcu. Tradícia hovorí, že bývala s manželom v mestečku Ain Karim v judských vrchoch na západ od Jeruzalema. Z Nazareta to boli približne štyri dni chôdze.

Stretnutie dvoch vyvolených žien bolo pohnuté a živé. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, naplnil ju Duch Svätý a hneď pochopila celú situáciu. Z evanjelia a čiastočne z modlitby Zdravas poznáme jej slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone…“

Mária vidí, že nič nemusí vysvetľovať. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom nazaretská deva vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí. Sama bola ďaleko od toho, aby si pripisovala dajakú zásluhu. Všetko, čo dostala, pochádza od Boha: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“. Preto je tým prekvapujúcejšie jej smelé proroctvo: „Od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia“.

Keby tento verš nebol aj v najstarších rukopisoch, racionalisti našich čias by ho bez meškania vyhlásili za dodatočne vsunutý, aby ospravedlnil mariánsku úctu dvadsiatich storočí. Tí, čo odmietajú mariánsku úctu v mene Biblie, by sa mali pri tomto verši zamyslieť, či sa ich postoj naozaj zhoduje s Bibliou.

Posledná veta Alžbetinho pozdravu má v rukopisoch dvojaké znenie: „Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán,“ alebo „Blahoslavená, ktorá si uverila, že sa ti splní, čo ti zvestoval Pán“. Obidve podoby textu sa vzťahujú na Máriu a zdôrazňujú význam a silu viery v jej živote. Hoci vedela niektoré veci zo zjavenia, mnohé skúšky a ťažké situácie v živote musela prekonávať silou viery. Dostala mnohé milosti, ale tie ju neoslobodzovali od osobnej spolupráce s Božími rozhodnutiami tak v prirodzenom ako aj v nadprirodzenom poriadku.

Evanjelium píše, že Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace – až do času jej pôrodu. Potom sa vrátila domov.

Navštívenie Panny Márie ( latinsky obvykle Visitatio Beatissimae Mariae Virginis ) je označenie pre novozákonnú udalosť, popísanú v Lk 1, 40-56 ( Kráľ , ČEP ). Ide o stretnutie tehotnej Panny Márie s rovnako tehotnou príbuznou Alžbetou , budúcou matkou Jána Krstiteľa . Tehotenstvo neplodnej Alžbety mal byť zázrak , ktorý by Márii potvrdil predchádzajúce Zvestovanie Panny Márie . Ide tiež o príležitosť, pri ktorej boli prvýkrát prednesené dve významné modlitby katolíckeho kresťanstva , Zdravas Mária (respektíve jej časť) a Magnificat . Sviatok sa v rímskokatolíckej cirkvi oslavuje podľa tradičného kalendára 2. júla , podľa kalendára nového omšového poriadku pamiatka pripadá na 31. mája . Je jej zasvätených mnoho chrámov a inšpirovala množstvo umeleckých diel.

Novozákonné podanie

Lukášovo evanjelium

Podľa novozákonného podania Mária potom, čo jej bolo anjelom zvestované Zvěstování Panny Marie – Wikipedie že porodí Syna Božieho, vyšla (evanjelista zdôrazňuje, že "ponáhľala") navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, manželku kňaza Zachariáša , ktorá žila v bližšie nešpecifikovanom "judejskom meste v horách" pozri ďalej), a ktorá bola v piatom mesiaci tehotenstva , hoci bola už pokročilého veku a bola pokladaná za neplodnú. Jej tehotenstvo malo byť podľa zjavenia archanjela Gabriela v predchádzajúcich veršoch pre Pannu Máriu dôkazom, že Ježišovo narodenie bude zázrak a Zvestovanie je pravdivé.

Alžbeta Márii pozdraví slovami: „ Požehnaná si nad všetky ženy a požehnaný plod tvojho života . Ako to, že ku mne prichádza matka môjho Pána? Hľa, akonáhle sa zvuk tvojho pozdravu dotkol mojich uší, pohlo sa radosťou dieťa v mojom tele. A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní to, čo jej bolo povedané od Pána .“ ( ČEP ) Mária na to odpovie modlitbou, ktorá vošla do liturgie pod názvom Magnificat :

„
Duša má velebie Pána

a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
že sa sklonil k svojej služobnici v jej ponížení.
Hľa, od tejto chvíle budú ma blahoslaviť všetky pokolenia,
že so mnou urobil veľké veci ten, ktorý je mocný. Sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo od pokolenia do pokolenia k tým, ktorí sa ho boja.
Preukázal silu svojim ramenom, rozptýlil tých, ktorí v srdci zmýšľajú pyšne;
vladárov zvrhol s trónu a ponížených povýšil,
hladných nasýtil dobrými vecami a bohatých poslal preč s prázdnou
Ujal sa svojho služobníka Izraela, pamätníkov svojho milosrdenstva,
ktoré sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomkom na veky

“

Mária podľa Lukášovho evanjelia pobudla v meste tri mesiace a potom sa (ešte pred Alžbetiným pôrodom ) vrátila do Nazaretu .

Ostatné evanjelia sa o tejto udalosti nijako nezmieňujú - Markovo a Jánovo evanjelium začínajú až Ježišovým krstom, Matúšovo evanjelium síce Ježišovo narodenie a udalosti, ktoré mu predchádzali, opisuje, ale zameriava sa skôr na postavu Jozefa a Zvestovaním a Navštívením sa nezaoberá.

Apokryfy

Trochu podrobnejšie ako Lukáš, ale bez zásadných rozporov, opisuje túto udalosť apokryfné Protoevanjelium Jakubovo , pochádzajúce pravdepodobne z 2. storočia . V ňom sa Mária vydá k svojej príbuznej Alžbete. Zaklope na dvere, Alžbeta sa ponáhľa otvoriť. Keď zbadá Máriu, pozdraví ju slovami: „ Ako je to možné, že ku mne prišla Matka môjho Pána? Veď dieťa, ktoré vo mne prebýva, sa pohlo a pozdravilo ťa “. Mária si neuvedomí súvislosť so Zvestovaním, a odpovie trochu odlišne ako v Lukášovi: „ Kto som ja, Pane, že ma oslavujú všetky národy zeme ?“ Aj tu zostane Mária s Alžbetou tri mesiace a pomáha jej, ale potom sa vráti domov a „ukryje sa pred synmi Izraela“. V tomto texte nie je žiadna súvislosť medzi Zvestovaním a Navštívením, udalosti Navštívenia nemajú byť dôkazom platnosti Zvestovania ako v Lukášovom evanjeliu. Chýba tiež zmienka o Alžbetinom pokročilom veku.

Zaujímavý je aj opis v neskorom apokryfe Život Jána Krstiteľa , ktorý napísal antiochijský patriarcha Serapion okolo roku 390 . Väčšina opisu sa takmer doslova zhoduje s Lukášom, z teologického hľadiska je však pozoruhodná poznámka, že „ Slovo pokrstilo Jána už v lone jeho matky “. Serapion tiež chápe stretnutie Panny Márie s Alžbetou ako naplnenie proroctva z Knihy žalmov ( Ž 85, 11 ( Kráľ , ČEP )): „ Stretnú sa milosrdenstva a vernosť, spravodlivosť s izbou si dajú pobozkanie. “

Korán

Korán na začiatku 19. súry síce pomerne podrobne popisuje ako okolnosti počatia a narodenia Jána Krstiteľa, tak okolnosti Zvestovania Ježiša Krista (obaja sú v islame ctení ako významní proroci, hoci je pohľad na ich život a učenie značne odlišný od pohľadu kresťanského), medzi oboma popisy a tiež medzi Lukášovým evanjeliom sú zjavné paralely (štruktúra oboch rozprávaní je prakticky totožná), Navštívenie ale výslovne nespomína a ani vzťahu medzi Ježišom a Jánom sa nevenuje nijak hlbšie.

Lokácia

Kostol Navštívenie Panny Márie v Ejn Kerem

Alžbetino bydlisko a teda aj miesto Navštívenia je predmetom diskusií a dohadov už od stredoveku. Biblia ani apokryfy konkrétne umiestnenie neuvádza (grécky iba "εις πολιν ιουδα", ČEP: "mesto Judovo", ČSP : "mesto v Judei", preklad Ondreja Petrov : "jedno mesto v Judeji"), uvádza však, že sa dotyčné mesto nachádza "v horách" (εις την ορεινην). Spravidla sa uvádza buď Hebron (vzdušnou čiarou asi 130 km od Nazaretu, kde Mária žila) alebo dnešné jeruzalemské predmestie Ejn Kerem (vzdušnou čiarou zhruba 100 km), menej často potom mesto Juta blízko Hebronu, všetky tri mestá sú (ako väčšina Judska ) v hornatom teréne. Ani jedna z hypotéz nie je všeobecne prijímaná.

Pre Ejn Kerem hovorí predovšetkým starobylá tradícia západných, východných i orientálnych cirkví, ktoré ho uvádzajú ako miesto narodenia Jána Krstiteľa (a teda logicky aj bydlisko Alžbety). V dobe križiackych vojen tu bol založený františkánsky kláštor , celý rad chrámov, a stalo sa z neho dôležité pútnické miesto . Tradícia je prvýkrát písomne doložená z polovice 9. storočia z rukopisu mnícha Epifania, v ktorom opisuje Svätú krajinu, údajne sa toto udanie miesta objavuje aj v niektorých koptských a arabských rukopisoch evanjelií. [3] Niekedy sa v tejto súvislosti poukazuje aj na pasáž zo Starého zákona . zlo a veľká skaza. Bét -keremom je zrejme mienený práve Ejn Kerem ;

Pre Hebron, ktorý navrhuje väčšina anglických komentátorov, katolíckych i protestantských ( Catholic Encyclopedia , Matthew Henry ), hovorí predovšetkým to, že bol podľa Joz 11, 21 ( Kráľ , ČEP ) mestom kňazov, a teda by dobre vyhovoval ako bydlisko kňaza Zachariáša (Heb avšak nebol jediným mestom určeným pre kňazov, kniha Jozua ich vymenováva celý rad). Bol (po Jeruzaleme) jedným z historických centier Judey a nachádza sa navyše vo výrazne hornatej krajine.

Holandský učenec Adriaan Reland ( 1676 – 1718 ), jeden zo zakladateľov orientalistiky, navrhol v spise Palaestina ex monumentis veteribus illustrata domnienku, že grécke slovo ιουδα na tomto mieste nie je ako obvykle označením pre Judeu, ale skomoleninou mena mesta 55 ( Kral , ČEP )), dnešná Jata (יטה) asi 10 kilometrov južne od Hebronu; aj Júta bola podľa Jozua 21 mesto určené levitom , takže by mesto mohlo byť Zachariášovým bydliskom. Táto hypotéza ale nenašla širší ohlas.

Výtvarné umenie

Ikony

Na ikonách je Navštívenie tradične zobrazované ako obraz Márie objímajúcej Alžbetu. Mária býva skôr v ľavej časti obrazu, hoci to nie je pravidlom. Alžbeta sa niekedy pred Máriou mierne ukláňa. V pozadí ikony býva neurčitá scenéria mesta , oproti západnému maliarstvu to len zriedkakedy býva vchod do Alžbetinho domu. Vekový rozdiel medzi Máriou a Alžbetou väčšinou býva nejakým spôsobom naznačený, napr. farbou Alžbetiných vlasov, v západnom maliarstve, zvlášť stredovekom, býva rozdiel oveľa menší.

Západné maliarstvo

Na západe patrí k najvýznamnejším maliarom Navštívenie:

pred renesanciou: Giotto , Jacques Daret (1434 – 1435), Rogier van der Weyden (1435 – 1440), Majster Litoměřického oltára (približne 1505)

renesancia : Fra Angelico (asi 1432 – 1434), Perugino (1472 – 1473), Piero di Cosimo (1489 Jacopo da Pontormo – Wikipedie 1490), Domenico Ghirlandaio (1491), Mariotto Albertinelli (1503), Raffael Santi ( 1517) 1516, druhýkrát 1528 – 1529),

barok : Matteo Rosseli , El Greco (1607 – 1614), Peter Paul Rubens (1612 – 1614), Rembrandt (1640), Philippe de Champaigne

V západnom maliarstve stojí Mária častejšie vpravo, často aj Alžbeta pred Máriou kľačí (napr. Domenico Ghirlandaio). Scenéria býva väčšinou mestská, ale objavuje sa aj prírodná (lúky za mestom Jacquesa Dareta), často je to vchod do Alžbetinho domu (napr. El Greco, Fra Angelico). Vo väčšine západných verzií je v pozadí človek v úcte kľačiaci pred týmto výjavom, obvykle je ním Alžbetin manžel Zachariáš (ako u Majstra Litoměřického oltára), inokedy dosť ťažko identifikovateľná ženská postava (napr. u Fra Angelica). Niekedy je postáv v okolí viac, tvorí paralelu k Márii a Alžbete v centre obrazu (Giotto, u ktorého sú ženy tiež tehotné, neskoré Portromo, u ktorého je v paralele k Márii a Alžbete jedno mladé dievča a jedna starená). Ako už bolo spomenuté, západné maliarstvo toľko nezdôrazňuje Alžbetino vek, avšak u niektorých maliarov (Rubens, Giotto, Pontormo) však tvorí vekový rozdiel oboch žien zaujímavý realistický detail. Tiež výraznosť ich tehotenstva sa u rôznych maliarov značne odlišuje.

Obraz Majstra litoměřického oltára, najvýznamnejšieho maliara českej neskorej gotiky, pochádza z rokov 1505 – 1510 a pôvodne tvoril súčasť niekoľkodielneho Strahovského oltára. Ide o tempera na lipovom dreve, obraz je teraz umiestnený v Národnej galérii .

Mimo akejkoľvek konvencie je manýristická verzia El Greca, ktorý scénu Alžbety vítajúcej Máriu zobrazil ako pochmúrny a dynamický nočný výjav (doslova "medzi dverami"). V jeho poňatí prevládajú rôzne odtiene šedej, ani jednej zo žien nie je vidieť do tváre.

Liturgia

Pamiatka v kalendári

Liturgická pamiatka Navštívenia Panny Márie sa v západných cirkvách oslavuje 31. mája (pôvodne 2. júla , tak dodnes v starokatolíckej cirkvi av niektorých oblastiach Nemecka), vo východných 30. marca .

Najskôr sa táto pamiatka rozšírila vo františkánskom poriadku zásluhou sv. Bonaventúry , ktorý na túto príležitosť zložil niektoré texty a prvýkrát takto oslávil 2. júla 1263 . Mimo františkánsky rád je Navštívenie oslavované od roku 1386 , zakladateľom tejto slávnosti bol pražský arcibiskup Ján z Jenštejna , pre celú cirkev ho na jeho návrh zaviedol pápež Urban VI. v roku 1389 . Vo východnej cirkvi sa táto pamiatka rozšírila pod západným vplyvom až v 19. storočí .

Dátum 2. júla vychádzal z františkánskej tradície, v ktorej sviatok vznikol, motivácia tohto dátumu nie je celkom jasná. Nový dátum, ktorý vznikol pri úprave liturgického kalendára v roku 1969 , vychádza z pôvodného zámeru Jána z Jenštejna. Mal byť zvolený deň medzi 25. marcom , kedy sa oslavuje Zvestovanie, a 24. júnom , kedy sa oslavuje narodenie Jána Krstiteľa (25. marec je deväť mesiacov pred Vianocami , 24. jún je šesť mesiacov pred Vianocami), aby dátum lepšie zodpovedal novozákonnému chronológiu. Voľbou 31. mája je navyše zavŕšený mariánsky charakter mesiaca mája v ľudovej zbožnosti (pozri májová pobožnosť ).

V katolíckej cirkvi je liturgickým čítaním pre tento deň úryvok z knihy proroka Sofoniáša ( Sof 3, 14–18 ( Kráľ , ČEP )), začínajúce slovami: „ Jasaj, sionská dcér, zaplesaj, Izrael “, namiesto žalmu sa spieva Iz 12, 2 -6 ( Kral , ČEP ) s antifónou "Vládne nad vami Svätý Izraela". Ako evanjelium sa kladie úryvok z Lukáša, rozprávajúci o tejto udalosti: Lk 1,39-56.

Význam pre katolícku modlitbu

Z textu biblického pojednávania tejto udalosti sú vzaté dva texty úplne zásadného významu pre rímskokatolícku liturgiu a zbožnosť, modlitby Zdravas Mária (v ktorej sú spojené pozdrav archanjela Gabriela zo Zvestovania, Alžbetino požehnanie a navyše prosby doplnené v 15. storočí ) a Magnificat cirkvi hlavnú časť vešpier , v anglikánskej cirkvi ústrednou súčasťou večernej modlitby ).

Rozjímanie o tejto udalosti je druhým tajomstvom ruženca . Navštívenie býva pri ružencovej meditácii spájané s cnosťou láskavosti , účinnej lásky k blížnemu.

Význam pre cirkevnú hudbu

Okrem nespočetných zhudobnení Ave Maria (najznámejšie od Franza Schuberta a Gounoda ) a Magnificat (zhudobnili okrem iného Claudio Monteverdi , Antonio Vivaldi a Johann Sebastian Bach ) existuje aj ďalšia cirkevná hudba s Navštívením súvisiaca. Johann Sebastian Bach napísal jednu zo svojich najslávnejších kantát, Herz a Mund a Tat a Leben (BWV 147), práve pri príležitosti tohto sviatku. K udalosti Navštívenie odkazuje napr. aj ľudová koleda Bola cesta, bola ušlapaná , hoci jej líčenie nie je príliš v súvislosti s biblickým popisom.

Sakrálne stavby

V českom prostredí je zrejme najznámejšou stavbou, zasvätenou tejto udalosti, bazilika na Svatom Kopečku blízko Olomouca , veľmi známe pútnické miesto. Ďalším chrámom s titulom baziliky minor v Česku, zasvätenej tejto udalosti, je vo Frýdku .

Ďalej je Navštívenie Panny Márie zasvätený celý rad menších kostolov a kaplniek, pozri rozcestníky Kaplnka Navštívenia Panny Márie a Kostol Navštívenia Panny Márie .

Pokiaľ ide o zahraničné stavby, Navštívenie Panny Márie sú zasvätené baziliky vo francúzskom Annecy , v Nemecku v Marktleugaste a Werle , v Poľsku v Krakove Krakov – Wikipedie Radkówe Radków – Wikipedie Reszelu a Sejnoch Vytváření Sejny – Wikipedie v slovenskom Levoči av Starých Horách av slovinskom .

Rehoľná kongregácia

Pocte Navštívenia je venovaný ženský rehoľný Rád Navštívenia Panny Márie , tzv. vizitantky (skrátene VSM, latinsky Ordo Visitationis Beatissimae Mariae Virginis ), ktorý založili sv. František Saleský a sv. Jána Františka de Chantal vo Francúzsku v roku 1610 . Úlohou tohto poriadku je žiť v napodobňovaní vnútorných i vonkajších cností Panny Márie a spájať tak rozjímanie (ako vnútorné cnosti) so službou chorým a potrebným (ako vonkajšou cnosťou, symbolizovanou práve Navštívením). Tento poriadok pôsobí aj v Českej republike, kláštor sa nachádza v Kroměříži . S týmto poriadkom je spojený aj dnes už nefunkčný kláštor Chotěšov .

Galéria

Predrenesanční umelci

Giotto

Jacques Daret

Rogier van der Weyden

Majster Litoměřického oltára

Renesanční umelci

Fra Angelico

Perugino

Piero di Cosimo

Domenico Ghirlandaio

Mariotto Albertinelli

Raffael Santi

raný Pontormo

neskoré Pontormo

Barokový umelci [ upraviť | upraviť zdroj ]

Matteo Rosselli

El Greco

Rubens

Rembrandt

Phillippe de Champaigne

Svätá Alžbeta (hebrejsky אֱלִישֶׁבַע / אֱלִישָׁבַע (Môj Boh prisahal), štandardná hebrejčina Elišéva / Elišáva, tiberská hebrejčina Ĕlîšéḇa / Elisabete; arabsky: إشاع) bola podľa Nového zákona a Koránu matkou Jána Krstiteľa a manželkou kňaza Zachariáša.

Svätá Alžbeta ( hebrejčina אֱלִישֶׁבַע / אֱלִישָׁבַע , štandardná hebrejčina Elišévaʿ / Elišávaʿ , tiberská hebrejčina ʾĔlîšî : إشاع ) bola podľa Nového zákona a Koránu matkou sv . Jána Krstiteľa a manželkou kňaza sv. Zachariáša .

Príbuzenský vzťah k Márii

V Lukášovom evanjeliu je popisovaná ako príbuzná Mária . Použité grécke slovo συγγενίς môže odkazovať na rôzne príbuzenské vzťahy. Podľa anglickej Catholic Encyclopedia je ich vzťah popísaný svätým Hippolytom (asi 170 – 236), ktorý ich považuje za sesternicu. Matku Alžbety a matku Márie považuje za sestry. Matka Mária je známa aj z apokryfných textov. Niektoré preklady tohto verša uvádzajú ich príbuzenstvo všeobecne, iné ich označujú rovno za sesternice.

Alžbeta v Biblii

Podľa Lukášovho evanjelia Alžbeta pochádzala z kňazského rodu Áronovcov . Jej manžel Zachariáš bol jedným z kňazov poverených chrámovou službou. Obaja boli „úprimne zbožní ľudia“, ale boli už starší a bezdetní, pretože Alžbeta bola neplodná. Potom pri vykonávaní obradu Zachariáša navštívil anjel Gabriel a oznámil mu, že jeho žena Alžbeta porodí syna , ktorý „bude veľkým pred Pánom“.Tehotnú Alžbetu navštevuje potom jej príbuzná Mária , ktorá mala v lone Ježiša :

„
Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej tele; bola naplnená Duchom Svätým a zvolala veľkým hlasom: ‚Požehnaná si nad všetky ženy a požehnaný plod tvojho tela...'

“
— Lk 1, 41 ( Kráľ , ČEP )

Na inom mieste ako v Lukášovom evanjeliu nie je Alžbeta v Novom zákone vymenovaná. Zmieňujú sa o nej ešte niektoré apokryfy, najmä Protoevanjelium Jakubovo , ktoré líči narodenie jej syna a následnú vraždu jej manžela

Svätosť

Alžbeta je uctievaná ako svätá v rímskokatolíckej cirkvi av starokatolíckej cirkvi ( 5. novembra ), v pravosláviach a anglikánskych cirkvách potom 5. septembra v rovnaký deň ako jej manžel Zachariáš.

Život Panny Márie (VI): Návšteva Svätej Alžbety

Séria textov o živote Panny Márie pokračuje šiestou časťou, návštevou Panny u svojej tety.

Alžbeta, ktorú považovali za neplodnú, sa stane matkou. Mária sa to dozvedá prostredníctvom Bohom zoslaného archanjela Gabriela. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária sa nepozastavuje nad touto neobyčajnou udalosťou ani sa nevydáva na cestu, aby si overila, čo jej zvestoval anjel. Pokorná a naplnená láskou, ktorá ju núti zaujímať sa viac o svoju staršiu sesternicu ako o seba, ide k Alžbete. V nebeskom posolstve Mária rozpozná tajomstvo vzťahu medzi Alžbetiným synom a Synom Božím, ktorého nosí vo svojom lone.

Cesta z Nazareta do malého mestečka Ain Karin v judejských horách, ktoré tradícia označuje ako bydlisko Zachariáša a Alžbety, je dlhá skoro štyridsať kilometrov. Máriin presun pravdepodobne zabezpečoval Jozef. Snažil sa nájsť karavánu, v ktorej by Mária mohla bezpečne cestovať, a možno ju aj on sám sprevádzal aspoň po Jeruzalem. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že s ňou putoval dokonca až do mestečka Ain Karin, ktoré je od hlavného mesta vzdialené viac ako sedem kilometrov. Potom sa pre prácu musel hneď vrátiť do Nazareta.

Mária „vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu“ (Lk 1,40). Traduje sa, že k stretnutiu sesterníc nedošlo v samotnom meste, ale vo vidieckom sídle, kde sa podľa Svätého písma Alžbeta skrývala päť mesiacov (porov. Lk 1,24). Alžbeta sa tak mienila vyhnúť zvedavým očiam susedov a príbuzných a tiež pozdvihnúť svoju dušu k vďakyvzdaniu dobrotivému Bohu.

Obyčajne sa zdraví človek, ktorý prichádza unavený cestou, ale tentokrát je to Mária, ktorá zdraví Alžbetu. Objíme ju, zablahoželá a sľúbi jej, že bude po jej boku. S ňou vstúpila do tohto domu milosť Pána, pretože Boh ju učinil svojou prostredníčkou. Jej príchod spôsobil duchovnú revolúciu. Ako hovorí svätý Lukáš: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“ (Lk 1,41).

Mária so sebou priniesla tri dobrodenia (pozri Lk 1,42-45). V prvom rade naplnila tento dom slávou: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Ak návšteva nejakej osobnosti je poctou tomu, kto ju hostí, akú poctu má ten, kto prijme jednorodeného Syna, ktorý sa stal človekom v lone Panny Márie? Ešte nenarodený Ján Krstiteľ sa okamžite pohol v Alžbetinom lone a radostne zajasal. Bol posvätený prítomnosťou Ježiša Krista. Alžbeta, osvietená Božím Duchom, zvolala prorockým hlasom: „Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

V Magnifikate, piesni zloženej Pannou Máriou a inšpirovanej Duchom Svätým, sa slovami Starého zákona zrkadlí Máriina duša. Je to spev o Božom milosrdenstve, o jeho veľkosti a všemohúcnosti, no prejavuje sa v ňom aj pokora Panny Márie. Bez toho, aby som ja čokoľvek učinila, hovorí Mária, Pán chcel, aby sa vo mne splnilo to, čo oznámil našim predkom, Abrahámovi a jeho potomkom naveky. Velebí moja duša Pána, no nie preto, že by moja duša bola výnimočná, ale preto, že ju Pán takú učinil.

Mária je pokorná služobnica Pána a ľudí. Zostáva tri mesiace s Alžbetou, kým sa nenarodí Ján. Svojou prítomnosťou naplní milosťou aj Zachariáša, ktorý rozviazanými ústami a jazykom prednesie tento chválospev: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud (Lk 1,68).
Narodenie sv. Jána Krstiteľa

Alžbeta a Zachariáš – bezdetní pár v pokročilom veku. Evanjelista Lukáš o nich píše, že boli: „spravodliví a nábožní pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Božie prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.“ (Lk 1, 6-7) V ich časoch bola neplodnosť u ženy považovaná za Boží trest. Zachariáš napriek tomu, že sa mohol na Pána hnevať, uraziť, vyčítať Mu túto neprávosť, šiel vykonávať kňazskú službu, lebo bol poslušný a verný. Do tejto Zachariášovej vernosti vstúpil Boh s tou svojou.

V Liste Rimanom 8, 28 sa píše, že: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“, čo KKC v bode 313 rozširuje o citát sv. Kataríny Sienskej, ktorá hovorí, že: „Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na spásu človeka; všetko, čo Boh robí, robí iba s týmto cieľom.“

Túto svoju lásku ukázal Boh aj pri narodení sv. Jána. Prišiel do Zachariášovej beznádejnej, smutnej, zahanbujúcej situácie a premenil ju na spásu. Spásu nielen Zachariáša a Alžbety, ale toto zázračné počatie sa stalo súčasťou Jeho plánu na spásu celého ľudstva.

Boh vyslyšal prosbu tohto staručkého manželského páru a dal im syna, ktorý bol „veľký pred Pánom“ a už od narodenia naplnený Duchom Svätým. Boh dal vo svojej láske a štedrosti Zachariášovi, Alžbete a každému z nás oveľa viac, ako by sme sa odvážili prosiť.