Svätý ...T O M Á Š ...A P O Š T O L -apoštol Indie a Východu -sviatok 3.júl /preložený z 21.decembra/
Sv. Tomáš, apoštol- je apoštolom Indie
sviatok cirkevne preložený z 21.decembra na 3.júla
Keď začiatkom 16.storočia Portugalci dobyli časť Indie,našli tam prekvapenní výrazné stopy po kresťanstve a dozvedeli sa,že apoštol Tomáš pred 1500 rokmi obrátil mnoho Indov-pohanov na vieru a založil tam cirkevnú kresťanskú obec.Úzasnutý mladý portugalský kráľ Ján III r.1523 rozkázal svojim vojakom,aby hľadali hrob sv.Tomáša v Indii...
Stará povesť hovorí, že ohlasoval slovo Božie v Ethiopii a Abesinii, potom Parthom, Medom, Peršanom, Hyrkánom, ia vyhľadal sv. troch mudrcov a kráľov Gašpara, Melichara a Balthazara vo vlasti ich, vyučil vo sv. náboženstve a pokrstil. Zvlášť činným bol sv. Tomáš vo východnej Indii; áno, v neskorších časoch za 1500 rokov našli sa zrejmé stopy, že zašiel do Číny a Japonska.Keď Portugalci v 14-15 st. objavovali svojimi plavbami východnú a južnú Áziu,prekvapení sa stretali so stopami dávneho kresťanstva,ktoré tam pred 1500 rokmi zaniesol apoštol Tomáš...Jeho hrob je v ďalekej Indii na kopci v prístavnnom meste Čennai /Chennaí/ juhovýchodná India.
Dejepis Luciov, ktorý podáva život svätého Tomáša, tvrdí, že pohanský kráľ mesta Gundšavaru, nahneval sa na svätého apoštola, lebo pokrstil viacej osôb pri panovníckom dvore jeho, a že odovzdal ho vojakom, aby ho zabili. Títo zavliekli ho na blízky kopec a prepichli kopijou.
Dejepisci portugalskí rozprávajú, že Ján III, kráľ portugalský /1502-1557/ rozkázal po obsadení mesta Meliapuru hľadať telesné ostatky sv. apoštola Tomáša v rumoch prastarej kaplnky, ktorá za hradbami mesta Meliapuru podľa podania nad hrobom jeho stála. Roku 1523 dali sa vojaci do kopania, i našli jaskyňu na spôsob kaplnky, a v nej ostatky sv. apoštola, i čiastku kópie, ktorou bol usmrtený, tiež i skleničku-nnádobku s jeho krvou.
Mylapore (tiež písané Mayilapur ), alebo Thirumayilai , je štvrť v centrálnej časti mesta Chennai v Indii. Je to jedna z najstarších obytných častí mesta. Toto miesto je údajne rodiskom slávneho tamilského filozofa Valluvara a hinduistického svätca a filozofa Peyalvara .
Mylapore je známy svojimi stromami lemovanými alejami, chrámom Kapaleeshwarar , sezónami Katcheri a Ramakrishna Matha a mnohými ďalšími. Katedrálna bazilika sv. Tomáša, Chennai, o ktorej sa predpokladá, že je v nej hrobka apoštola Tomáša , sa nachádza v Mylapore.
Evanjelium, skutky apoštolské a ústné podanie apoštolské málo píšu a zmieňujú sa o živote, o prácach a utrpení sv. Tomáša; a preto nemožno predstaviť dokonalý obraz o tomto veľkom sv. apoštolovi a mučeníkovi. Ale predsa to, čo známo je zo sv. Písma, starého ústneho podania a zo spisov slávnych, i svätých spisovateľov cirkevných, stavia sa tu verne v týchto skromných riadkoch pred oči čitateľa.
Sv. Tomáš nazývaný býva vo sv. Evanjeliu i menom Didimus. Prvé meno je hebrejské (židovské), druhé grécke. Obe mená vyznamenávajú to isté, to je, po slovensky, blíženec-dvojička. On bol rodený Žid a pochádzal z Galilee. Zamestnaním bol chudobným rybárom. Bol síce neučený a skromný človek; ale zato dobromyseľný, priamy a veľmi horlivý plniteľ zákona Božieho, daného Mojžišovi na vrchu Sinai. Dobrotivý Boh poprial mu milosti, že stal sa učeníkom Spasiteľa božského.
Roku 31. vyvolený bol od Neho i za apoštola, aby ohlasoval národom učenie Jeho Božie. A od toho času, čo stal sa apoštolom, neopustil viac Učiteľa a Pána svojho. Medzi sv. apoštolmi vyznačoval sa úprimnosťou a nevinnosťou detinskou duše, jako i vrúcnosťou horlivosti svojej, i nebál sa žiadneho nebezpečenstva. On miloval Pána Ježiša Krista takou mierou, že chcel i umrieť s Ním.
Túto lásku ku Pánu Ježišovi prejavoval vždycky a menovite už vtedy sa ukázalo, keď sv. apoštolovia nemohli zadržať Pána Krista s cesty do Jeruzalema. Stalo sa, že Spasiteľ zdržoval sa za Jordánom a dostal zprávu, že Lazar, brat Márie a Marty, je nemocný v Bethanii. Na tom mieste potom zostal ešte dva dni: ale po dvoch dňoch riekol učeníkom a apoštolom, že sa vráti do zeme Judskej.
Sv. apoštolovia rozpamätali sa, že Židia prenasledujú Ho a chcú zabiť, i zdržovali Ho a riekli (ján 11, 8.): «Majstre, teraz Ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ideš ta?» Pán Ježiš odpovedal im (Ján 11., 14. a 15.): «Lazar umrel; a radujem sa pre vás, že som nebol tam, aby ste uverili. Ale poďme k nemu!» I umlkli učeníci, a zdá sa, že nie bez strachu, aby nestalo sa im v Judsku niečo zlého.
Tu vzmužil sa sv. Tomáš a zvolal smelo, srdnato k apoštolom (Ján 11., 16.): «Poďme i my, aby sme zomreli s ním!» Hľa, takú prítulnosť,oddanosť a lásku prejavil sv. Tomáš ku Spasiteľovi Božiemu, prv než ešte Duch svätý zostúpil bol na apoštolov a posilnil ich!
«Pred slávnym dňom veľkonočným», jako píše sv. Ján (13, 1, 2.), «keď Ježiš vedel, že Mu prišla hodina, aby odišiel z tohoto sveta k Otcovi ... a po odbavenej večeri», keď sv. apoštolom oznámil, že treba je, aby nezadlho ich opustil, chcel ich potešiť pred blízkym rozlúčením, i riekol (Ján 13, 1—4.): «Nech sa nezarmucuje srdce vaše. Veríte v Boha, i vo Mňa verte! V dome Otca Môjho sú mnohé príbytky.
Keď by nebolo (tomu) tak, bol by som povedal vám; preto idem, aby som pripravil vám miesto. Ale keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a vezmem vás k Sebe Samému, aby ste, kde Ja som, i vy boli. A kam Ja idem, viete, i cestu znáte.» Na tieto slová zvolal sv. Tomáš, ktorý veľmi zatúžil ísť za Majstrom svojim (]án 14, 5.): «Pane, nevieme, kam ideš, a ako môžeme poznať cestu?»
Týmito slovami zapríčinil sv. Tomáš, že Pán Ježiš vyslovil tieto krásné a potešiteľné slová (Ján 14, 6—7.): «Ja som cesta a pravda i život. Žiaden (človek) neprichádza k Otcovi, než skrze Mňa. Keby ste znali Mňa (t. j. živou vierou, že som pravý Boh), zaiste boli by ste poznali i Otca môjho: a od tejto chvíle (keď osvietení budete Duchom svätým) poznáte Ho, a videli ste Ho (to jest vo Mne, v rečiach Mojich, skutkoch, divoch a zázrakoch).»
Touto prekrásnou rečou poučil ho Spasiteľ, že On učením Svojím a príkladom svojím učí a ukazuje cestu ku spaseniu; že je On pôvodcom tejto cesty, ktorou môžeme dostať sa k večnému životu, že je Učiteľom pravdy, ktorá vedie k životu; že na zemi udeľuje milosť života a v nebi večnú slávu, ktorú môžeme dosiahnuť na tejto ceste a skrze túto pravdu. Touto odpoveďou uspokojil sa sv. Tomáš a vytrval verne s Pánom Ježišom Kristom.
Keď Spasiteľ na vrchu Olivovom bol chytený ozbrojencami, ktorí vyslaní boli od najvyššej rady židovskej, opustil i sv. Tomáš síce s inými sv. apoštolmi sputnaného Majstra svojho, ale tým láska jeho k Pánu Ježišovi neumdlela. Ano, táto láska uvrhla ho do takého hlbokého zármutku nad smrťou Spasiteľovou, že nemohol sa zotaviť, vzpamätovať, ba že ani na vzkriesenie Jeho nechcel dlho veriť.
Z mrtvýchvstalý Spasiteľ zjavil sa i sv. apoštolom, keď pri zavrených dverách zotrvávali na modlitbách a v rozhovoroch. On prišiel k ním, aby presvedčil ich o tej vážnej pravde, že živý vstal z hrobu. Sv. Tomáš nebol vtedy medzi učeníkami a apoštolmi, keď prišiel k ním Pán Ježiš. Keď nneskôr sv. Tomáš objavil sa medzi nimi, rozprávali mu, jako sa im zjavil Pán, jako videli ho všetci a zhovárali sa s Ním. I riekli sv. Tomášovi (Ján 20, 25.): «Videli sme Pána!» Ale sv. Tomáš neveril im.
I riekol (Ján 20, 25.): «Keď neuzriem jazvy klinov na rukách Jeho, a keď nevložím prst svoj nad miesta klinov, i nevložím ruku svoju do boku Jeho, neuverím!» Pán Ježiš Kristus nechcel nechať sv. Tomáša dlho v pochybnosti. Z lásky k úprimnému, prostosrdečnému a horlivému apoštolovi Svojmu a z veľkého milosrdenstva a shovievania nad slabosťou jeho ľudskou, zjavil sa po ôsmich dňoch potom zase učeníkom Svojim v tom istom večeradle. Teraz bol i sv. Tomáš prítomný.
Prišiel zavrenými dvermi a zastal uprostred nich a riekol. (Ján 20, 26.): «Pokoj vám!» Na to obrátil sa k sv. Tomášovi a riekol (Ján 20, 27.): «Vlož sem prst svoj, a pozri ruky Moje, a vztiahni ruku svoju a polož do boku Môjho, a nebuď neveriacim, lež veriacim!»
Neočakávané stretnutie sa so vzkrieseným Vykupiteľom a milostivá dobrota Jeho pri útlom pokarhaní nevery jeho, i toto zľutovanie tak dojali zarmúteného sv. apoštola, že preniknutý citom najhlbšej pokory a zahanbenia, i pocitom najsrdečnejšej radosti ohromený zvolal (Ján 20, 29.): «Pán môj a Boh môj.» V týchto slovách objavila sa celá duša jeho; lebo slávnostne vyznáva, že Ježiš Kristus je skutočne Pán a Boh náš.
A láskavý Ježiš riekol mu: «Preto, že si videl Mňa, Tomášu, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli a uverili!» Tieto slová Spasiteľove platia i všetkým ľuďom, ktorí síce nevidia Ježiša, ale ktorí z celého srdca veria v Neho, dúfajú v Neho a nado všetko milujú Ho. Táto nevera svätého apoštola podáva nám silný, živý dôkaz vzkriesenia Spasiteľa nášho; lebo ona utvrďuje nás tým viac vo viere.
O tejto udalosti hovorí svätý Gregor Veľký: «Zaiste nestalo sa iba náhodou, ale divným riadením spravodlivosti Božej, že ten istý učeník, ktorý pochyboval, dotknutím sa Tela Majstra svojho zahojil v nás rany nevery. Lebo veď ku potvrdeniu viery našej prispela zaiste nevera apoštola (Tomáša) viac, než viera veriacich apoštolov; a ten, ktorý dotknutím privedený bol k viere, odňal nám všetko pochybovanie a utvrdil vieru našu.»
A svätý Augustín píše: «Bolo nám potrebné, aby sa (svätý Tomáš) tiež dotkol Toho, ktorého znal, a my snáď hovoriac, že ho sklamali oči, aby sme mohli povedať, že ho ruky podviedli.» Od tej chvíle nepochyboval sv. Tomáš viacej nikdy ani na okamih. Sv. Písmo zmieňuje sa ešte raz o sv. Tomášovi, keď pripomína, jako sa zjavil Kristus Pán sv. apoštolom a doprial im hojný lov rýb a pri tej príležitosti pojedol si s nimi a presvedčil zase ich, že skutočne vstal z mrtvých.
Veď sv. Ján píše (21, 1—12.): «Potom zase zjavil sa Ježiš učeníkom pri mori Tiberiadskom. I zjavil sa takto: Boli spolu Peter a Tomáš, ktorý sa menuje Blíženec, a Nathanael, ktorý bol z Kány Galilejskej, a synovia Zebedeovi a iní dvaja z učeníkov Jeho. Hovorí mi Šimon Peter: Idem loviť ryby. Riekli mu: Pôjdeme i my s tebou. I vyšli a vystúpili na loď; a tej noci nepochytili nič. A keď už bolo ráno, stál Ježiš na brehu: ale učeníci nepoznali, že je Ježiš.
Vtedy riekol im Ježiš: Dietky, či máte niečo k jedlu? Odpovedali Mu: Nemáme. Praví im: Hoďte sieť na pravú stranu lodi a nájdete. I vrhli; a už nemohli ju utiahnuť pre množstvo rýb... A keď vystúpili na zem, uzreli žeravé uhlie položené a rybu svrchu položenú a chlieb. Praví im Ježiš: Prineste z rýb, ktoré teraz ste ulovili Hovorí im Ježiš: Poďte, obedujte. A žiaden z tých, ktorí obedovali, neosmelil sa spýtať sa Ho: Kto si ty? Lebo vedeli, že Pán je.»
Keď potom na Turice zostúpil Duch svätý na apoštolov, a tak i na sv. Tomáša, bola viera sv. apoštola, milosťou Božou tak utvrdená, že horlivé ohlasoval sv. Evanjelium mnohým ľuďom. Dľa udania starých spisovateľov poslal sv. Tomáš Thadeaša, jedného spomedzi dvaaštyridsiatich učeníkov Pánových do mesta Edessy, kde obrátil i uzdravil panovníka Abgara a pokrstil ľud jeho. Sám sv. Tomáš ohlasoval nnejaký čas sv. Evanjelium najprv vo Svätej Zemi, potom vybral sa do ďalekých krajín.
Stará povesť hovorí, že ohlasoval slovo Božie v Ethiopii a Abesinii, potom Parthom, Medom, Peršanom, Hyrkánom, i vyhľadal sv. troch mudrcov a kráľov Gašpara, Melichara a Balthazara vo vlasti ich, vyučil vo sv. náboženstve a pokrstil. Zvlášte činným bol sv. Tomáš vo východnej Indii; áno, v neskorších časoch po 1500 rokoch našli sa zreteľnné stopy, že zašiel do Číny a Japonska.
Všetkým týmto národom ohlasoval sv. Tomáš učenie Pána Ježiša Krista, ačkoľvek stavali sa mu do cesty nepočetné prekážky od nepriateľov, a mnohé ťažké prenasledovania treba bolo mu zakúsiť. Najdlhší čas strávil sv. Tomáš vo východnej Indii.
Šimon Metafrastes píše, že prišiel horlivý apoštol do tej zeme chatrne oblečený, s dlhými rozcúchanými vlasami a s celkom bledou a vysušenou (tvárou), a že telo jeho také bolo vysušené a chudé, že podobal sa viac tieňu (tôni) človeka, než opravdivému človekovi. Premnohé zázraky, ktoré stávali sa na orodovanie jeho, získaly mu dôveru u pohanov, ktorých oči neboly slepé pre pravdu.
Neunavene cestoval po tej krajine z dediny do dediny, z mesta do mesta, i uviedol do lona sv. cirkve toľko ľudí, že ešte i po tisícpäťsto rokoch Portugalci našli sem-tam stopy pôsobenia jeho apoštolského. Mnoho tisícov pohanov obrátil sv. Tomáš na vieru kresťanskú, to je isté; áno, vystavil i mnoho chrámov v tých krajoch.
Zarytí pohania, zvláštne brahmani, či modlárski kňazi, nedali sa ani horlivým slovom sv. Tomáša, ani zázrakami, ktoré milostivý Boh činil na potvrdenie pravdy sv. náboženstva, odvrátiť od modloslužby; lebo skutky ich boly zlé. A najmä brahmani obávali sa, aby skrze neho neprišli o vážnosť u ľudu pohanského a o dôchodky, ktoré podávali im pri obetách zaslepenci. I poburovali ustavične zberbu proti horlivému apoštolovi, jako i vladárov a panovníka.
Keď Portugalci prišli do mesta Meliapuru, rozprávali im obyvatelia o mnohých divoch a zázrakoch, ktoré konal sv. Tomáš na potvrdenie sv. Evanjelia, ktoré ohlasoval. Medzi iným hovorili, že sv. apoštol vystaviť chcel chrám ku cti pravého Boha v tomto meste. Sagamus, panovník tejto krajiny, a brahmani celou silou vzopreli sa úmyslu jeho. Jedného dňa vyhodilo more, ktoré toho času desať míl vzdialené bolo od mesta, velikánske brvno na breh.
Kráľ Sagamus chcel upotrebiť to ohromné brvno na stavbu domu svojho. Rozkázal pracovníkom, aby dovliekli ten kus dreva na miesto, určené pre stavbu. Ale ani ľudia, ani zapriahnuté slony, ani stroje, ktoré boly použité, nemohli pohnúť z miesta ten nevídaný kus dreva. Keď to videl sv. Tomáš, riekol: «Ja dovlečiem ho sám do mesta, keď dáte mi ho ku stavbe chrámu.» Kráľ, ktorý považoval to za nemožné, rád privolil.
Muž Boží pripevnil pás svoj na hrču ohromného brvna, prežehnal ho znamením sv. kríža a ťahal ho pri prítomnosti veľkého zástupu zvedavého ľudu s takou ľahkosťou ku ohrade mesta, ako by nemalo žiadnej ťarchy. Tento zázrak zapríčinil veľkú milosť v celom kraji; lebo kráľ Sagamus a mnohí z poddaných jeho, jako i susední panovníci obrátili sa a prijali učenie Pána Ježiša Krista. Sv. Tomáš vystavil chrám Boží a posvätil ho.
Na skalnom brale blízko mesta Meliapuru vytesal do skaly kríž, i predpovedal obyvateľom, že, keď more dostane sa až pod samý ten kríž, pošle im Boh zo vzdialenej krajiny bielych ľudí, ktorí budú ohlasovať im to isté náboženstvo, ktorému on ich učil. Toto proroctvo vyplnilo sa; lebo keď Portugalci vydobyli krajinu Koromandel, more už tak ďaleko pokročilo ku mestu Meliapuru, že vlny jeho ovlažovali úpätie kríža, ktorý tam stál na brale. I druhý zázrak pôsobil, že mnohí pohani sa obrátili.
Zlostný pohan zavraždil vlastného syna tým úmyslom, aby obžaloval svätého Tomáša pre tú vraždu a zapríčinil vzburu proti sv. apoštolovi. Svätý Tomáš vzkriesil zavraždeného syna pohanovho a týmto zázračným skutkom dokázal, že je nevinným. O mučeníckej smrti sv. Tomáša rozpráva sa rozlične. Jedni tvrdia, že brahmini umučili horlivého sv. apoštola, a to v meste Meliapure.
Sv. Tomáš podľa zprávy ich chodieval každodenne pod večer na ten kopec pri meste, na ktorom si do brala vytesal kríž, aby sa tam modlil a rozjímal. Rozhnevaní brahmani nad úspechom účinkovania jeho išli tajne za ním a keď sa celkom zotmelo a on kľačal na kolenách a sa modlil, prepichli ho kopijou a dotĺkli kyjami.
Dejepis Luciov, ktorý podáva život svätého Tomáša, tvrdí, že pohanský kráľ mesta Gundšavaru, nahneval sa na svätého apoštola, lebo pokrstil viacej osôb pri panovníckom dvore jeho, a že odovzdal ho vojakom, aby
Dejepisci portugalskí rozprávajú, že Ján III, kráľ portugalský /1502-1557/ rozkázal po obsadení mesta Meliapuru hľadať telesné ostatky sv. apoštola Tomáša v rumoch prastarej kaplnky, ktorá za hradbami mesta Meliapuru dľa podania nad hrobom jeho stála. Roku 1523 dali sa vojaci do kopania, i našli jaskyňu na spôsob kaplnky, a v nej ostatky sv. apoštola, i čiastku kópie, ktorou bol usmrtený, tiež i skleničku s krvou.
Áno, našli i dosku mramorovú, na ktorej vytesaný bol kríž a okolo neho nápis, ktorý svedčil, že sv. Tomáš apoštoloval v tých krajinách a horlivosťou svojou priviedol do lona sv. cirkve kráľov Koromandského, Pandského a Malabarského a mnohé národy. Doska pokropená bola krvou, i mysleli Portugalci, že sv. Tomáš kľačal na tej daske, keď bol umučený. I obnovili kaplnku a tú dosku mramorovú zamurovali do oltára. Pôvodnné mesto Meliapur menuje sa teraz mestom sv. Tomáša.
Poučenie.
Sv. apoštol Tomáš bol tak pohrúžený do zármutku nad smrťou Spasiteľovou, ktorého nado všetko miloval, že nechcel uveriť na vzkriesenie Jeho, poneváč nevidel Ho na vlastné oči. Ale keď na vlastné oči videl láskavého Vykupiteľa a dotkol sa rukami rán Jeho, hlboko sa pokoril a obživil vieru svoju vo vzkriesenie Jeho, tak že išiel ku vzdialeným národom, aby ohlasoval sväté Evanjelium a potvrdil vlastnou krvou pravdu učenia Božieho.
Kresťane, ver, že Pán Ježiš Kristus zomrel za celé pokolenie ľudské; že vstal z mrtvých, aby pripravil v nebesiach i nám večnú slávu; že je peklo i večný raj. A budeš sväté žiť! Alebo či nechceš veriť, iba keď sám sa presvedčíš! Beda ti! Sv. Laurenc Justinian hovorí: «Sväzok viery, nádeje a lásky drží sviazané srdcia pokorných a nedopustí, aby boli pyšné, i aby neuchýlili sa s cesty cnosti. On pozdvihuje ich do výšky, spojuje ich s Bohom a dáva zakúsiť im pocit večných radostí.»
Máš vedieť, že bez viery nebudeš spasený. Sv. Tomáš zachoval vrúcnu živú vieru v Pána Ježiša Krista až do mučeníckej smrti. Kresťane, či i ty máš úmysel vytrvať v účinlivej viere až do smrti ? Beda ti, keď ustaneš na tejto tŕnistej ceste! «Tu vidieť, že kráľovstvo nebeské trpí násilie; lebo mnohí začnú, ale iba niektorí pokračujú, a najmenej je tých, ktorí prichádzajú k dokonalosti», hovorí spisovateľ «Záhradky Ružovej (Hortulus rosarum, c. 4.)».
Svätý Tomáš dokazoval vieru svoju dobrými skutkami. Nielen sám pracoval neunavene na spasení duší; ale povzbudzoval k tomu i druhých. Starí spisovatelia rozprávajú, že sv. Tomáš pozsoslaní Ducha svätého poslal Thadeáša, učeníka Pánovho, ku panovníkovi Abgarovi do Edessy, aby ho vyučil a pokrstil. Cirkevný spisovateľ Eusebius zanechal dva listy, ktoré, jako udáva, odpísal z archivu mesta Edessy a ktoré poukazujú na túto udalosť.
Prvý list znie takto: «Abgarus Ježišovi! — Abgarus, panovník v Edesse, Ježišovi, dobrotivému Spasiteľovi, ktorý zjavil sa v krajine okolo Jeruzalema, vrúcne pozdravenie! Počul som o Tebe, a o uzdravovaní Tvojom, ktoré konáš bez liekov a bez zelín.
Lebo nesie sa povesť, že činíš, aby slepí videli a ochromení chodili; že očisťuješ malomocných a vyháňaš nečistých duchov, a uzdravuješ tých, ktorí zápasia s dlhotrvanlivou nemocou, že tiež i kriesíš mrtvých k životu. Keď som počul o Tebe všetky tieto veci, myslel som si sám u seba, že jedna zo dvoch vecí musí byť pravdivá: Alebo si Ty Boh, a sostúpi! si s neba; alebo Ty, ktorý činíš tieto veci, si Synom Božím.
A tak prosím Teba skrze toto písmo, aby si sa ráčil ustávať ku mne a vyliečiť nemoc, ktorú mám. I to počul som, že Židia sa hnevajú a útočia proti Tebe a chcejú učiniť Ti zlé. Ja mám síce iba malé, ale predsa dobre usporiadané mesto, ktoré postačí dostatočne pre nás oboch.»
Druhý list znie: «Odpoveď Ježiša na list Abgarov. — Abgarus, ty si blahoslavený, lebo nevidel si Ma, a predsa si uveril; lebo stojí o Mne napísané, že tí, ktorí nevidia Ma, nebudú veriť vo Mňa, aby tí, ktorí nevideli Mňa, verili a živí boli. Čo týka sa toho, že si mne písal, aby som prišiel k tebe, nuž treba je, aby všetko to, prečo som poslaný bol, na tomto mieste bolo vyplnené na Mne, i aby som Ja, keď bude vyplnené, bol vzatý k Tomu, ktorý poslal Mňa.
Keď teda vzatý budem do neba, pošlem ti jedného z učeníkov Svojich, aby uzdravil nemoc tvoju, a tebe, ako tiež i tým, ktorí sú u teba, dal zdravie.»
Kresťane, dokáž životom svojím, že si rozumný tvor; ver silne v Pána Ježiša Krista, Vykupiteľa sveta, po celý život svoj nezapredávaj pomíňajúcou rozkošou milosť Božiu, večné blahoslavenstvo. Príkladom svieti ti sv. Tomáš!
Modlitba.
Popraj nám, ó Pane Bože, prosíme, tak sláviť pamiatku sv. apoštola Tvojho Tomáša, aby sme prímluvou jeho dochádzali vždy pomoci a nasledovali s príslušnou pobožnosťou vieru jeho. O to prosíme Teba. skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Sv. Tomáš, apoštol-preložený sviatok z 21.decembra na 3.júla
Sv. Tomáš sa z nariadenia Nášho Pána vydal do Indie. Sprevádzal ho Abbanes, úradník jedného z indických kráľov, ktorý hľadal v Caesarei architekta. Tomáš tomuto kráľovi postavil nie pozemský, ale nebeský palác, rozdal jeho bohatstvo chudobným a obrátil skrze mnohé zázraky mnoho Indov. Potom zamieril do severnej Indie. Tam obrátil na vieru kráľovnú Migdoniu a jej sestru. Od tej chvíle odmietali líhať so svojimi pohanskými mužmi. Kráľ sa rozzúril a nariadil, aby poviazaného Tomáša pred neho predviedli. Prikázal mu, aby uzmieril vzdorovité manželky.
Ale apoštol kráľovi odpovedal, že tak nemôže urobiť, kým kráľ vyznáva falošnú vieru. Kráľ rozkázal, aby priniesli kusy rozžeraveného železa a postavili bosého apoštola na toto železo. V tej chvíli, z Pánovej vôle, vytryskol zo zeme prameň a rozpálené železo uhasil. Potom kráľ, podľa rady svojho švagra Carisia, uvrhol Tomáša do rozpálenej pece, ale pec sa zázrakom ochladila tak, že Tomáš na druhý deň vyšiel bez zranenia. Potom Carisius kráľovi poradil: “Prikáž mu, aby obetoval slnečnému bohu. To na neho privolá hnev jeho Boha, ktorý ho doteraz chránil.” Tak skúsili Tomáša donútiť, ale ten odpovedal, že v modle je diabol a že Boh ju rozdrví na kúsky, len čo sa k nej priblíži. A to sa stalo. A tak im nezostalo nič iné, len Tomáša zabiť. Veľkňaz ho preklal mečom. Kráľ a jeho švagor sa neobrátili, ale museli utiecť, lebo ľud sa rozhodol apoštola pomstiť.
Náš Pán povedal apoštolom, že budú konať zázraky väčšie a viac ako on sám: “Veru, veru hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja odchádzam k Otcovi. (Jn 14:12). Prečo? Čo je za týmito slovami?
Nie je ľahké túto otázku zodpovedať presne, ale medzi mnohými odpoveďami je jedna hodná pozornosti. Človek, ktorý videl Pána Ježiša Krista a počul slová z Jeho Božských úst, už zažil zvláštny zázrak, veď videl na vlastné oči vteleného Boha. Prítomnosť nášho Pána bola tak nadprirodzená, tak božská, tak mimo každú ľudskú mieru, že pre muža viery netreba nič viac, aby uveril v jeho Božstvo. Jeho prítomnosť bola viac než každý predstaviteľný zázrak.
Z toho dôvodu odmietol tých, čo pýtali zázraky. Označil ich za “bezbožné a zvrátené pokolenie”, ktoré uverí, len ak vidí zázrak. A tak je požehnaním veriť bez zázraku. Sv. Tomáš tiež utŕžil od Pána výčitku: “Uveril si, lebo si uvidel. Ale blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili.” (Jn 20:29).
Životopisný úryvok uvádza niektoré Tomášove ohromujúce divy v Indii. Konal tam zázrak za zázrakom, ale kráľ sa neobrátil. Nezmenil zmýšľanie, nechcel uveriť a nakoniec dovolil kňazovi, aby Tomáša zabil. Zázrak, dva, veľa zázrakov, nestačilo. Keď ho premohli zázraky, stal sa komplicom vraždy sv. Tomáša.
Takéto zmýšľanie majú tí, ktorým nestačí normálna milosť, ale vždy pýtajú zázrak. Navonok prahnú po milosti, ale vo vnútri sú leniví tej milosti otvoriť dušu. Ak im Boh zázrak dá, aj tak im nestačí. Budú chcieť viac, zatvrdia sa a nakoniec odmietnu svätca, ktorý zázraky vykonal. Zmýšľajú rovnako ako ten pohanský kráľ.
To nás vedie k zamysleniu sa nad hlbinou ľudskej zloby. Človek poškvrnený dedičnou vinou a mimoriadne pohodlne si hoviaci v aktuálnych hriechoch, má silný sklon zatvárať svoju dušu pred milosťou, dokonca aj pred zázrakom. Takú dušu zasiahne len naozaj mimoriadna milosť.
Iný symptóm tejto zatvrdlivosti je, keď človek, tak ako ten indický kráľ, podlieha poverám. Poznal som človeka, ktorý mal veľké povolanie a ktorý bojoval náš boj za Cirkev, ale nikdy necítil skutočnú náklonnosť k Panne Márií. Nakoniec zišiel z cesty. Bol to poverčivý muž, nosil amulet a veril v temné sily. Nemyslím si, že táto jeho chyba bola vyvolaná tým amuletom. Myslím si, že jeho spoliehanie sa na magické mocnosti bolo prejavom uzatvorenia sa pred milosťou a pohŕdaním nadprirodzenou pomocou, ktorú nám ponúka Cirkev.
Za povšimnutie stojí tiež postoj sv. Tomáša k jeho predchádzajúce neviere. Bol neverný, lebo pochyboval o zmŕtvychvstaní Pána. Bol za to potrestaný. Bol to jediný apoštol, ktorý nebol pri smrti Panny Márie. Prišiel neskoro, až keď už bola bratá do neba. Láskavo sa však nad ním zmilovala a spustila na neho svoj pás. Bol potrestaný, ale tiež bol zároveň zahrnutý jej láskou.
Sv. Tomáš sa obrátil jej láskavosťou, rovnako ako Pánovou prísnosťou a stal sa skutočnou kajúcou dušou. Čo to je ozajstná kajúca duša? Je to človek, ktorý spáchal zlý skutok, ale s hanbou a smútkom ľutuje zlo, ktoré spáchal a keď sa naskytne príležitosť, tak vyzná svoj hriech. Rád sám seba na verejnosti pokorí a obviní sám seba z hriechu. Nenávidí svoj hriech a chce, aby ho aj ostatní nenávideli. To je profil skutočného kajúcnika. Čo sa týka hriechov proti čistote, tak samozrejme sa toto pravidlo týka iba takých, ktoré sú verejné a známe.
A aj keď taký človek už vykonal zadosťučinenie za svoj hriech a koná skutky ozajstnej cnosti, vždy má pred sebou svoj hriech. Tak aj Dávid spieval v kajúcich žalmoch: “Peccatum meum contra me est semper” – svoj hriech mám stále pred sebou. To znamená, nenávidím svoj hriech a budem ho pred sebou vidieť až do smrti a len tá ho odstráni. Kajúcnosť je obrátiť nenávisť na zlo, ktoré bolo spáchané.
Čím viac si človek uvedomuje dôsledky hriechu, tým viac v ňom rastie ľútosť. Byť voči sebe neústupný je jeden z oporných bodov katolíckeho a kontrarevolučného ducha.
Je aj iný spôsob, ako si možno v človeku všimnúť tento zmysel pre kajúcnosť. Osoba, ktorá si uvedomuje účinok dedičného hriechu, sa rada nechá napomínať. Je vďačná, keď jej niekto ukáže, kde urobila zle. Cíti úľavu, keď je napomenutá, pretože od tej chvíle sa môže hriechu vyhnúť a polepšiť sa.
Sv. Tomáš zašiel pri hlásaní evanjelia ďaleko a som si istý, že tak ako sv. Peter, plakal nad svojou neverou. Som si istý, že verejne a bez obavy z pohoršenia a poškodenia svojej povesti, vyznal svoj hriech. Úprimné pokánie dokáže pritiahnuť na cestu cnosti aj iných.
Tu je pár bodov pre spytovanie svedomia: Naozaj ľutujem hriechy, ktoré som spáchal? Je moja kajúcnosť naozaj taká hlboká, ako má byť? Skutočne cítim odpor k zlu, ktoré som spravil? Mám pred sebou stále svoje hriechy, aby som ich mohol nenávidieť a napraviť ich? Som šťastný, keď ma iní napomínajú za moje chyby, alebo s hnevom v srdci utekám pred tými, čo ma kritizujú?
Ak nám toto skúmanie ukázalo, že nie sme takí kajúcnici, ako by sme mali byť, môžeme smerovať naše modlitby ku všetkým kajúcim svätcom v nebi, najmä k sv. Tomášovi, a prosiť o milosť, o dar skutočnej kajúcnosti, pokánia a hojný smútok a ľútosť spolu s nenávisťou k hriechu v našej duši.
Duša s duchom skutočnej kajúcnosti miluje bez sebeckého úmyslu cnosť, ktorá oponuje spáchanému hriechu. Táto duša volá Pannu Máriu. Ona do tej duše prichádza, vstupuje do nej a zostáva v nej a prináša do tej duše jej Ženícha, Pána Ježiša Krista, Syna Panny Márie a Boha Otca. Prosme, aby nás učinila toho hodnými.
Film -Apoštol Tomáš 2001 -slovensky dabing
Gli amici di Gesù - Tommaso | Kukaj.to - Raj online filmov a seriálov
Apoštol Tomáš / Blízko pri Ježišovi (2001) | Filmotéka | ČSFD.sk
Apoštol Tomáš / Blízko pri Ježišovi
(TV film)
Taliansko / Nemecko, 2001, 91 min
Réžia:
Raffaele Mertes
Scenár:
Gareth Jones
Kamera:
Giovanni Galasso
Hudba:
Marco Frisina
Hrajú:
Hannes Jaenicke, Ricky Tognazzi, Mathieu Carrière, Maria Grazia Cucinotta, Danny Quinn, Mehmet Günsür, Manfred Zapatka, Mathias Herrmann, Matt Patresi
(ďalšie profesie)
Obsahy
Pochybnosti z neho urobili najľudskejšieho a najdojímavejšieho apoštola. I napriek prezývke "Neveriaci Tomáš" dokázal tento apoštol, že v skutočnosti bol Kristovi oddaný a veľmi v neho veril. Impulzívny Tomáš bol natoľko odvážny, že sa ponúkol zomrieť spolu s Ježišom...
Sv. Tomáš, apoštol
Sviatok: 3. júl
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“.
Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov. V Jánovom evanjeliu nosí prívlastok Didymus – dvojča. Nesprávne chápanie tohoto mena viedlo k názoru, že Tomáš je dvojčaťom Ježiša, Eleazára, alebo Lýzie.
V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom, sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš. Podľa týchto apokryfných spisov, vraj s Filipom a Matúšom prijal od Pána po vzkriesení tajné zjavenia, ktoré zaznamenal.
Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše, spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly. V Indii sa Tomášovi podarilo priviesť ku kresťanstvu kráľa Gundaphara.
Archeologické nálezy mincí, ktoré dosvedčujú existenciu kráľa Gundaphara z prvého storočia, ako aj veľmi stará tradícia o hrobe apoštola Tomáša v Mailapure, sú dostatočným argumentom, že Tomáš v Indii pôsobil.
Tomáš zomrel mečom alebo kopijou, podľa Herakleóna prirodzenou smrťou, neskôr ako zomreli Peter a Pavol.
Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov. Odtiaľ preniesli v roku 1258 jeho relikvie na grécky ostrov Chios a z Chiosu do talianskeho prístavného mesta Ortona, kde sa uctievajú až dodnes.
3. júla
SV. TOMÁŠ
apoštol
(1. stor.)
Sv. Tomáš patrí medzi apoštolov, o ktorých máme málo spoľahlivých historických údajov. Novozákonné spisy ho uvádzajú okrem zoznamov apoštolov (v evanjeliách a Skutkoch apoštolov) štyrikrát v Jánovom evanjeliu. Apoštol tam vystupuje ako trocha prchký a netrpezlivý, ale pritom priamy, úprimný človek. Neuveril tak ľahko, ale keď sa o niečom presvedčil, konal podľa toho so všetkou rozhodnosťou.
Jánovo evanjelium ho po prvý raz spomína v súvislosti s Ježišovou cestou do Betánie, kde zomrel jeho priateľ Lazár. Židovskí predáci sa v tom čase už rozhodli zabiť Krista a apoštoli to vedeli alebo aspoň tušili. Keď sa Ježiš vybral k hrobu mŕtveho priateľa, Tomáš, nazývaný Dvojča, povedal spoluučeníkom: "Poďme aj my a zomrime s ním!" (Jn 11,16.)
Ďalšia zmienka predstavuje Kristovu rozlúčkovú reč pri poslednej večeri. Ježiš okrem iného povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Idem vám pripraviť miesto . . . Cestu, kam ja idem, poznáte." Tomáš mu protirečil: "Pane, nevieme, kam ideš, akože môžeme poznať cestu?" Ježiš mu odpovedal: "Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik neprichádza k Otcovi, ak (len) nie skrze mňa ..." (Por. Jn 14,2-6.)
Najznámejšia epizóda opisuje Tomášovo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Tomáš nebol pri prvom Kristovom zjavení sa apoštolom, a keď mu o ňom hovorili, neveril. Vyhlásil: "Ak len neuvidím na jeho rukách znak po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch a nevložím ruku do jeho boku, neuverím". Pri ďalšom zjavení bol už Tomáš medzi apoštolmi. Ježiš sa naňho obrátil so slovami: "Vlož sem svoj prst a pozri na moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš odpovedal pekným a poníženým vyznaním Kristovho božstva: "Pán môj a Boh môj!" (Por. Jn 20,24-28.)
Po štvrtý raz spomína Jánovo evanjelium Tomáša medzi apoštolmi, ktorí s Petrom lovili ryby na Genezaretskom jazere, kde sa im znovu zjavil zmŕtvychvstalý Kristus (por. Jn 21, In). Z toho niektorí usudzujú, že Tomáš bol pred apoštolským povolaním tiež rybárom.
Kde pôsobil Tomáš po rozídení apoštolov?
Vážni starokresťanskí autori uvádzajú ako miesto jeho misijnej činnosti Perziu (terajší Irán) a južnú Indiu, kde údajne pokrstil kráľa, ktorý sa volal Gundafar. Podľa starého podania zomrel mučeníckou smrťou (sťatím mečom alebo prebodnutím kopijou) v Majlapure (Mylapore), na predmestí terajšieho mesta Madrásu v juhovýchodnej Indii. Pre nedostatok písomných dokladov boli pochybnosti o jestvovaní kráľa Gundafara, ale napokon sa podarilo nájsť jeho mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi. Tento nález a odveké uctievanie hrobu sv. Tomáša v Majlapure vážne hovoria v prospech podania o apoštolskom účinkovaní sv. Tomáša v južnej Indii.
Od sv. Tomáša odvodzujú pôvod starí juhoindickí kresťania sýrskeho obradu. Sú to asi 4 milióny (podľa štatistík z roku 1974) tzv. malabarských a malankarských kresťanov, ktorí žijú v juhozápadnej Indii.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Tomáš, apoštol
3. júla, sviatok
Postavenie:
apoštol
Úmrtie:
s. ja
Patron:
Východná India, Portugalska, Gói, Tomášových ostrovov; architektov, staviteľov, geometrov, tesárov, murárov, kamenárov, stavebných robotníkov a teológov; je vzývaný pri bolestiach chrbta a za dobrý sobáš
Atribúty:
kopije a meč, pás, Panna Mária, uholník
ŽIVOTOPIS
Bol apoštolom úprimného a otvoreného srdca. Po Kristovej smrti na kríži ochabol vo svojej viere. Jeho slová nedôvery a dôsledná viera, potom čo sa fyzicky presvedčil o Kristovom zmŕtvychvstaní, majú podporiť našu vieru aj v to čo vlastnými očami nevidíme, aby sme mohli byť blahoslavení. Ježiš je skutočne "Pán môj a Boh môj!" ako to vyjadril Tomáš. Ten po zoslaní Ducha Svätého preukázal svoju horlivosť a vyšiel do sveta hlásať evanjelium zo všetkých apoštolov najďalej a na najviac rôznych miest. Pre zatvrdnuté srdcia nakoniec zomrel mučeníckou smrťou v Indii.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
APOŠTOL S POVESŤOU NEVERIACEHO
Tento apoštol patrí medzi Kristových svedkov, o ktorých je viac legendárneho rozprávania ako spoľahlivých historických údajov. V čase povolania za apoštola žil v Galilei. Niektorí sa domnievajú, že sa vtedy živil rybolovom. Podľa starobylého podania pochádzal z chudobnej rodiny a bol staviteľom a murárom zároveň. Murársky uholník patrí medzi jeho atribúty. O jednej jeho staviteľskej úlohe hovorí aj jedna z legiend súvisiaca s jeho neskoršou evanjelizáciou na východe u kráľa Gundapha.
Nás má v prvom rade osloviť jeho skutočne hodnoverný obraz, ako nám ho ukazuje apoštol Ján na troch miestach svojho evanjelia.
Prvý obraz súvisí s Ježišovou cestou do Betánie v čase úmrtia Lazára, keď sa židovskí predáci už rozhodli Krista zabiť. Apoštoli mali na pamäti, že nedávno už chceli Židia Ježiša kamenovať, a tak sa ho od cesty snažili zrádzať. Ale "Tomáš, inak Didymos, povedal ostatným učeníkom: Poďme aj my, nech zomrieme spolu s ním!" (Ján 11,16) Tomáš je tu plný odvahy a odhodlania ísť kam bude jeho Majster chcieť. A k tomu priamo nabáda aj druhých. Spomínané priezvisko Didymos je grécke av slovenčine znamená Dvojča.
Druhýkrát o ňom Ján hovorí pri Kristovej reči na rozlúčku pri poslednej večeri. Ježiš hovoril o tom, že v dome jeho Otca je mnoho príbytkov a on im ide pripraviť miesto. A keď potom predniesol slová: "A cestu, kam idem, poznáte." Povie mu Tomáš: "Pane, nevieme, kam ideš. Ako by sme mohli poznať cestu?" Ježiš mu odpovedal: "Ja som tá cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi než skrze mňa. Keby ste poznali ma, poznali by ste aj môjho Otca. Teraz ho už poznáte, lebo ste ho videli." (Ján 14,4-7) Apoštol je trochu netrpezlivý a priamy, chce mať istotu. Tak sa javí tu aj neskôr, pri najznámejšej scéne, v ktorej sa o ňom hovorí ako o neveriacom.
Stále ešte zotrvával v "rozumárskych" úvahách a pri svojej úprimnej a trochu unáhlenej povahe, keď mu ostatní apoštoli oznámili: "Videli sme Pána." Odpovedal im: "Kým neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a kým nevložím do nich svoj prst a svoju ruku do rany v jeho boku, neuverím" (Jn 20,25).
Ježiš Tomášovu nedôverčivosť použil na lekciu viery. Prišiel znova ôsmeho dňa a povedal Tomášovi: "Polož svoj prst sem, hľa na moje ruky a vlož svoju ruku do rany v mojom boku. Nepochybuj a ver!" Tomáš mu odpovedal: "Môj Pán a môj Boh." Ježiš mu povedal: "Že si ma uvidel, veríš. Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili." (Ján 20,27-29)
Tomáš mal úprimnú a otvorenú povahu. Najprv pôsobil v Palestíne a asi okolo r. 43 odišiel do Habeša. Odtiaľ sa plavil do Perzie, kde hlásal evanjelium na územiach obývaných Parthy, Médy a Hyrkány. Žili na území dnešného Iraku, Iránu a Turkménska. Potom pokračoval v hlásaní Kristovho učenia u Baktárov, v miestach dnešného Afganistanu, Pakistanu a na Uzbeckom a Tadžickom území. Odtiaľ podľa malabarského breviárového čítania sa vydal do Číny, zrejme po tzv. hodvábnickej ceste. Podľa jeho starobylého obrazu sa usudzuje aj na jeho pôsobení v Tamo. Z Číny odišiel hlásať evanjelium do južných častí Indie. Tam sa kresťanstvo dodnes uchovalo a so starobylými omšovými obradmi sa tam vraj kresťania stále hlásia k apoštolovi Tomášovi.
Keď sa trochu pozrieme na legendárne rozprávanie, tak pred zosnutím Panny Márie sa u nej mali všetci apoštoli stretnúť, niektorí sa dostavili aj zázračným spôsobom. Tomáš z východu, možno až z Indie. Práve v súvislosti s najväčšou vzdialenosťou legendárne rozprávanie udávajú jeho neskorý príchod a že s apoštolmi potom šiel k Máriinmu hrobu, z ktorého už bola vzatá do neba. Na niektorých obrazoch je Tomáš u Máriinho hrobu plného vonných ruží a často mu P. Mária zhora hádže svoj pás ako dôkaz jej nanebovzatia. Zdá sa však, že Tomáš by mohol byť prítomný len zázračným spôsobom a žiadneho dôkazu nepotreboval. Je tu však vysvetlenie atribútu pásu.
Tomáš potom v Indii zomrel mučeníckou smrťou. Bol prebodnutý kópiou asi na rozkaz alebo so súhlasom tamojšieho kráľa Mazdae. Podľa legiend, ktorých rozprávanie sa dá pochopiť, niektoré ženy opúšťali svojich pohanských mužov, ktorí im bránili žiť kresťansky a nech sa k tomu Tomáš vyjadril súhlasne, ako sa uvádza alebo nie, museli v ňom vidieť príčinu viery svojich žien aj ich odporu k pohanstvu. , a preto vraj došlo k Tomášovmu usmrteniu neďaleko dnešného Madrasu. Miesto sa nazýva Majlapur (predtým zv. Kalamina,). Nad udávaným miestom jeho smrti bola v roku 1547 postavená katedrála.
Liturgický sviatok bol niekoľkokrát menený, naposledy r. 1969 z 21. 12. na 3. 7., kedy sa pripomína prenesenie jeho pozostatkov v roku 394 do Edessy v Sýrii (súčasné Urfy na území dnešného Turecka). V roku 1258 sa jeho pozostatky vraj dostali aj na grécky ostrov Chios a tiež do Ortony v strednom Taliansku.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Viera v Božiu všemohúcnosť, podobne ako v dokonalosť lásky a ďalšie vlastnosti, je významná pre môj život viery s Bohom. Podporou tejto viery boli aj rôzne Kristove zázraky. Bez nich by sme ťažko mali skutočnú vieru v Eucharistiu. Budem prosiť za rozmnožovanie tejto viery a vierohodný život z nej.
Všemohúci Bože, naplň nás radostným vedomím, že sa za nás prihovára svätý apoštol Tomáš, a posilni našu vieru, aby sme mali večný život v mene Tvojho Syna, o ktorom on vyznal, že je to náš Pán a Boh. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Apoštol Tomáš je patrónom kamenárov i architektov
Apoštol Tomáš je patrónom kamenárov
Tomášovia, ktorí slávia meniny 3. júla, majú za patróna jedného z najvýznamnejších svätcov - apoštola Tomáša. Bol členom Ježišovej najužšej suity a pre vernosť Majstrovi ho nazývali Dvojča, čo sa po grécky povie Didymus a po aramejsky Tomáš. Podľa tradície bol jednoduchým židovským rybárom a mal cholerickú povahu: priamu, samostatnú a horlivú, ale aj netrpezlivú a prchkú. Najviac sa o ňom píše v Evanjeliu svätého Jána, ktorý ho spomína pri štyroch udalostiach. Najznámejšou sa stalo zjavenie zmŕtvychvstalého Krista apoštolom, keď Tomáš medzi nimi nebol, a jeho následný výrok: “Kým neuvidím, neuverím!” Pri najbližšom zjavení ho vzkriesený Ježiš osobne vyzval, aby ohmatal jeho rany na rukách, na nohách a v boku a presvedčil sa, že žije. Vtedy Tomáš vyriekol svoj druhý najznámejší výrok: “Pán môj a Boh môj!”, ktorý dokazuje jeho oddanosť božskému Majstrovi.
Po Ježišovom nanebovstúpení hlásal Tomáš podľa tradície evanjelium najprv Partom a Peržanom v dnešnom Iráne a potom dlho pôsobil v Indii. Na juhu krajiny pokrstil kráľa Gundafara, ktorý žil na základe nájdených mincí medzi 20. a 50. rokom po Kristovi. Zomrel údajne v Mailapure, čo je dnešné predmestie Madrásu. Na blízkom pahorku si vytesal do skaly kríž a každý večer sa k nemu chodieval modliť. Preto si ho za patróna zvolili kamenári, tesári, zememerači a architekti. Raz apoštola pri modlitbe prepadli pohania, jeden ho prebodol dýkou a ostatní ho dobili kyjom. Kresťania previezli jeho telo do Edessy, kde sa pestuje veľká tomášovská úcta. V južnej Indii doteraz žijú približne štyri milióny tzv. “kresťanov svätého Tomáša” sýrsko-malabarského obradu.
SV. TOMÁŠ, APOŠTOL
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Jeho meno v aramejčine znamená Dvojča, takisto ako v gréčtine Didymus. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom. V evanjeliách o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát. Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním.“ (Jn 11,1-16). Druhý krát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred Veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 1-7). V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“ Uveril a zostal verný Bohu až do smrti. Posledný krát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli – medzi nimi výslovne aj Tomáš – boli loviť ryby. Vtedy sa im Ježiš opäť zjavil.
Podľa tradície Tomáš ďalej hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Podľa všetkého zomrel mučeníckou smrťou, no údaje o tom sa rozchádzajú. Podľa niektorých ho umučili v Indii v meste Mailapure pri Madrase – prepadli ho Brahmovi kňazi, dobodali kopijami a utĺkli kyjakmi. No iné podanie zase tvrdí, že Tomáš účinkoval len medzi Partmi a zomrel v meste Edessa v Mezopotámii. Zavraždili ho na rozkaz kráľa. Jeho pozostatky sa oddávna nachádzali v Edesse, kde požívali veľkú úctu.
APOŠTOL TOMÁŠ
Svätý apoštol Tomáš bol rodák z galileiského mesta Psandy. Zaoberal sa rybolovom. Keď sa dopočul o Isusovi Christovi, všetko zanechal a nasledoval Ho. Stal sa jedným z 12 apoštolov.
Podľa písma, apoštol Tomáš neuveril Vskrieseniu Christa. „Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku nevložím Mu do boku, vôbec neuverím.“(Jn 20,25). Na ôsmy deň po Vskriesení sa Christos zjavil apoštolovi Tomášovi a ukázal mu svoje rany. „Odpovedajúc Mu Tomáš, povedal: Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28).
Svätý Ján Zlatoústy hovorí, že Tomáš, ktorý bol niekedy slabší od ostatných apoštolov vo viere, sa stal milosťou Božou odvážnejší a horlivejší ako všetci ostatní. Obišiel takmer celú zem a nebál sa hlásať Slovo Božie aj pohanským národom. Podľa cirkevnej tradície svätý apoštol Tomáš založil kresťanskú cirkev v Palestíne, Mezopotámii, Parfii, Etiópii a Indii.
Evanjelium zapečatil mučeníckou smrťou. Za to, že obrátil na Christovu vieru syna a manželku vladára indického mesta Melipura, bol apoštol Tomáš uväznený. Podstúpil mučenie a nakoniec prebodnutý piatimi oštepmi odovzdal svoju dušu Hospodinovi. Časti jeho svätých ostatkov sa nachádzajú v Indii, Maďarsku a na hore Atos.
K apoštolovi Tomášovi sa modlia všetci tí, ktorých dušu trápi neviera. Pretože týmto stavom si prešiel aj samotný apoštol.
Svätý Tomáš, apoštol – 3.júl
Narodenie: okolo roku Kristovho narodenia, Galilea, Palestína;
Smrť: roku 72, Mailapur pri Madrase, India;
Sviatok: 3. júl
Životopis: Jeho meno v aramejčine znamená Dvojča, takisto ako v gréčtine Didymus. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom. Okrem zoznamov apoštolov (Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,15; a Sk 1,13) sa o ňom Jánovo evanjelium zmieňuje štyrikrát. Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním“ (Jn 11,1-16). Druhýkrát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“. Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 1-7). V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“. Poslednýkrát sa Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli – medzi nimi výslovne aj Tomáš – boli loviť ryby. Vtedy sa im Ježiš opäť zjavil. Podľa tradície Tomáš ďalej hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Zomrel mučeníckou smrťou v Indii v meste Mailapure pri Madrase – prepadli ho Brahmovi kňazi, dobodali kopijami a utĺkli kyjakmi.
Pomoc: patrón architektov; stavebných robotníkov; geometrov; murárov; kamenárov; tesárov; teológov; pri bolestiach chrbta; za dobrý vydaj; za posilnenie viery;
Ježiš povedal Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.“ (Jn 20,29)
Tomáš Apoštol, každá pochybnosť môže priviesť k pravde
Apoštola Tomáša väčšina ľudí spája s pochybnosťou vo viere. Jeho život a svedectvo však ponúkajú oveľa viac. Kým teda v skutočnosti bol? V písme sa jeho meno spomína na niekoľkých miestach: pri vyvolení dvanástich (Lk 6, 12-16 a Mk 3, 13-19), keď apoštoli dostali moc nad nečistými duchmi (Mt 10, 1-4), v texte o vzkriesení Lazara (Jn 11, 1-16), pri poslednej večery (Jn 14, 1-14), o Tomášovej pochybnosti (Jn 20, 24-29), keď sa Ježiš zjavil v Galilei (Jn 21, 1-14) pri Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 14, 1-14) a pri očakávaní zoslania Ducha Svätého (Sk1, 12-14).
Osobný profil
Meno Tomáš pochádza z hebrejského „teóma“ a znamená dvojča, používa sa aj grécke „didymus“. O tom, aké povolanie mal predtým, než ho Ježiš povolal za svojho učeníka, sa nezachovali žiadne informácie. K jeho charakteristickým črtám patrila odvážnosť, vernosť, pohotovosť, veľkorysosť a poctivosť. Intenzívne prežíval nielen pochybnosti, ale aj vieru. Mnohí ho neprávom označujú za pesimistu, ale ním nikdy nebol. Ako miesto pôsobenia apoštola Tomáša sa uvádza Sýria a Perzia, neskôr India, kde obrátil na kresťanstvo kráľa Gundaphara a v roku 72 po Kr. tu zomrel mučeníckou smrťou. Na maľbách je väčšinou zobrazení buď s kopijou v ruke (ktorá bola nástrojom jeho umučenia), alebo ako sa dotýka Kristových rán. Je vyhlásený za patróna Indie a Portugalska, tiež architektov, tesárov a kamenárov. Jeho sviatok si katolícka cirkev pripomína 3. júla.
Svedectvo odvahy
Prvé svedectvo o Tomášovej viere nachádzame pri udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Bolo to tesne potom, čo Židia chceli Ježiša ukameňovať v Jeruzaleme (Jn 10, 22-40). Po tomto „incidente“ Ježiš odišiel k Jordánu na miesto, kde kedysi pôsobil Ján Krstiteľ. Tu ho spolu s apoštolmi zastihlo posolstvo o chorobe Lazára (ktorý žil v Betánii). Keď Ježiš povedal apoštolom, že sa vrátia do Judey kvôli Lazarovi (Betánia - asi 3 km od Jeruzalema), apoštoli stŕpli. Do Jeruzalema? Do Betánie? A neveriacky mu pripomenuli: „učiteľ, Židia ťa práve chceli ukameňovať, a ty zasa ta ideš?“ Uvedomovali si totiž, že Ježišov život je ohrozený. V tomto okamihu len Tomáš bol schopný povedať: „...poďme aj my a umrime s ním“. Tieto slová odhaľujú jeho odvahu, intenzitu s akou prežíval vieru a tiež ochotu obetovať za Ježiša svoj život. Toto jeho svedectvo viery nakoniec potvrdzuje, aj jeho mučenícka smrť.
Pochybnosťou k viere
Nevieme, prečo apoštol Tomáš nebol s učeníkmi v okamihu, keď sa im Ježiš zjavil. Vieme len, že sa zdráhal uveriť ich svedectvám a povedal: „ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím...“ Požadoval teda dôkaz a nestačilo mu ani svedectvo, jeho najbližších priateľov! Pochybnosti pri tom neboli Tomášovým životným postojom, ale jeho reakciou na skutočnosť, ktorá ho presahovala. O osem dní neskôr, sa Ježiš opäť zjavil učeníkom. Po pozdrave „pokoj vám“ prišiel hneď k Tomášovi a povedal mu: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Po tejto skúsenosti Tomáš vyslovil veľkonočné tajomstvo cirkvi: „Pán môj a Boh môj!“, ktoré je označované, ako najkrajšie vyznanie viery v celom Novom zákone.
Viem, komu som uveril
Kardinál Korec v jednej zo svojich kníh píše, že hoci Tomáš pochybuje, predsa je veriacim, pretože sa nechce stretnúť s akýmkoľvek učiteľom, ale len s tým, ktorého na kríži už nebol schopný pochopiť. Toto tvrdenie podporuje aj katechéza pápeža Benedikta XVI., v ktorej sa píše, že „Tomáš sa domnieva, že znamenia, ktorými môže rozoznať Ježišovu identitu, sú predovšetkým rany, v ktorých vidíme, do akej miery nás miloval.“ Preto ako dôkaz požaduje vidieť a dotknúť sa ich. Je presvedčený, že v týchto ranách je odkaz na niečo dôležité. A cez dotyk s nimi pochopil, že Ježiš zomrel na kríži pre nás a pre našu spásu. Slová „Pán môj a Boh môj!“ sú v skutočnosti vyjadrením viery a lásky „...naozaj si môj Pán a Boh...“, ten istý pred Golgotou, i po nej, i keď medzitým ukrižovaný a vzkriesený. Ako uviedol sv. Augustín „Tomáš videl a dotýkal sa človeka, ale vyznával svoju vieru v Boha, ktorého ani nevidel, ani sa ho nedotýkal. Ale to, čo videl a čoho sa dotýkal, ho viedlo k viere v to, o čom až doteraz pochyboval.“ Teda videl jednu skutočnosť (Ježiš s ranami), no uveril v druhú (Ježiš je Boh).
Veriť znamená...
Viera je Božím darom a umožňuje nám prijať jeho zjavenie. Boh pri tom chce, aby sme odpovedali celým svojím bytím, pretože viera sa dotýka srdca i mysle. Veriť v Boha teda znamená dôverovať a zveriť mu svoj život. A práve táto viera Tomášovi pôvodne chýbala. V okamihu, keď sa Ježiš zjavil Tomášovi však pochopil, kým naozaj je a úplne sa Ježišovi odovzdal. U Tomáša nastala premena srdca. Nakoniec Ježiš jeho pochybnosť nezavrhoval, videl totiž, že je úprimná. Podľa Benedikta XVI., je príklad apoštola Tomáša pre nás dôležitý aspoň z troch dôvodov: „pretože nás potešuje v našej neistote; pretože nám ukazuje, že každá pochybnosť môže priviesť k pravde; a pretože slová, ktorými sa na neho obrátil Ježiš, nám pripomínajú skutočný zmysel zrelej viery a povzbudzujú nás, aby sme napriek ťažkostiam pokračovali v jeho nasledovaní.“ Ak pochybnosť vedie ku kladeniu otázok a nachádzaniu odpovedí, potom nám preukazuje dobrú službu a môže viesť k prehĺbeniu viery. Pokiaľ by sa však stala naším životným postojom, uzatvorili by sme sa voči samotnej pravde a takáto pochybnosť, by bola neplodná. Môžeme sa inšpirovať Tomášovou odvahou a intenzitou, ako všetko prežíval. A čo sa týka pochybnosti, Tomášova pochybnosť viedla k spoznaniu Boha a k vyznaniu „viem, komu som uveril“ A tak vždy keď budeme pochybovať, môžeme si spomenúť na Tomáša s vierou, že pochybnosť nás posilní vo viere...
Svätý Tomáš (z hebr. teóma, t.j. dvojča; * 1. storočie – † 21. december 72), nazývaný Didymos, bol jedným z Ježišových učeníkov. Jeho meno s prívlastkom „neveriaci“ sa časom stalo pomenovaním skeptikov, ktorí sa na vlastné oči alebo dotykom musia presvedčiť o existencii niektorých javov.
V evanjeliách sa okrem mena Tomáš uvádzaj aj s pogréčteným menom Didym(u)os (t.j. dvojča ale tiež blíženec), prevzatým z pôvodného aramejského a hebrejského mena. Predpokladá sa, že toto prímenie súviselo s tým, že mal zrejme sestru alebo brata, narodeného spolu s ním. Pod týmto menom ho spomína Ján na dvoch miestach svojho evanjelia:
„
Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom...
“
– (Jn 11,16)
„
Boli tam spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Didymos,...
“
– (Jn 21,2)
Tomášovo účinkovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Patrí medzi apoštolov, o ktorých jestvuje málo spoľahlivých historických údajov a tak sa o jeho živote a skutkoch dozvedáme väčšinou iba z novozákonných textov; okrem Markovho evanjelia je o ňom zmienka u všetkých ostatných evanjelistov. V nich sa jeho meno spomína niekoľkokrát: pri vyvolení Dvanástich, v texte o vzkriesení Lazára, pri Poslednej večeri, o Tomášovom pochybovaní, pri Ježišovej rozlúčkovej reči a pri očakávaní zostúpenia Svätého Ducha.
Pochádzal z Galiley a patril medzi najvernejších a najodvážnejších Kristových učeníkov. Prvé svedectvo o Tomášovej viere podáva svätý Ján vo svojom evanjeliu a týka sa udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Ježiš sa rozhodol odísť do Betánie, lebo sa dozvedel, že Lazár, brat Marty a Márie, zomrel. Učeníci ho odhovárali, pripomínajúc mu nedávnu udalosť, keď ho v Judey Židia chceli ukameňovať. Tomáš vtedy povedal ostatným učeníkom slová, ktorými dokázal svoju vieru a ochotu obetovať za Ježiša svoj život:
„
Poďme aj my a umrime s ním.
“
– (Jn 11,16)
V svedectve o Poslednej večeri sa uvádza, že Ježiš vysvetlil učeníkom, aký bude jeho osud ale tiež súčasne, že im pripraví miesto a vráti sa po nich. Povedal im, že vedia kam ide aj to, ako sa tam dostanú oni. Vtedy Tomáš odporoval:
„
Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?
“
– (Jn 14,5)
Ježiš mu nato odpovedal významnými slovami:
„
6 „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa. 7 Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“.
“
– (Jn 14,6-7)
Ak sa dívame na udalosti okolo Ježišovho zmŕtvychvstania a Tomášovej účasti v nich pohľadom moderného človeka, prichádzame k záveru, že reálna podstata príbehu, zapísaného v evanjeliách, je prostá. Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavil všetkým učeníkom. Tomáš s nimi nebol. Keď sa s nimi stretol a oni mu povedali, že Ježiš žije, Tomáš nechcel uveriť, dokiaľ sa sám nepresvedčí:
„
Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
“
– (Jn 20,25)
.
Na základe tohto vyhlásenia dostal prezývku „neveriaci Tomáš“.
O týždeň neskôr Ježiš sa opäť zjavil učeníkom a Tomáša vyzval, aby vložil prsty do jeho rán:
„
Potom povedal Tomášovi: Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož ju do môjho boku. A nebuď neveriaci ale veriaci.
“
– (Jn 20,26-27)
Tomáš pred ním padol na kolená a vyznal, že Ježiš je jeho Pán. Pre budúcnosť mal tento výrok ďalekosiahly význam, pretože pre nasledovníkov apoštolov i pre cirkevných otcov sa stal Tomáš zárukou a istotou, že apoštoli skutočne stretli zmŕtvychvstalého Krista. Svätý Ján ešte dodáva, že „Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi ešte veľa iných znamení, o ktorých nie je reč v tejto knihe.“ (Jn 20:30). Podľa tejto udalosti je v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi pomenovaná Tomášova nedeľa, ktorá je prvou nedeľou po Pasche.
Legendy o svätom Tomášovi[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa jednej legendy bol Tomáš ako jediný prítomný pri Nanebovzatí Ježišovej matky Panny Márie. Ostatní apoštoli boli zázračne prenesení do Jeruzalema, aby boli prítomní pri jej smrti, no Tomáš ostal v Indii. Po pohrebe bol však prenesený k jej hrobu, kde bol svedkom jej Nanebovzatia. Ako stúpala, spadol jej povraz (tzv. pás Panny Márie, vtedy súčasť vonkajšieho oblečenia omotaný okolo pása). Pri prerozprávaní príbehu ostatným apoštolom, tí boli vzhľadom na Tomášove pochybnosti pri Zmŕtvychvstaní Ježiša skeptickí a neuverili jeho slovám, až kým nenašli prázdny hrob a nevideli povraz. V stredovekom renesančnom umení sa často zobrazuje ako Tomáš dostáva tento povraz (napr. Raffaelovo Korunovanie Panny Márie).
Tomášovi kresťania (Kresťania svätého Tomáša)[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa jednej legendy odišiel Tomáš po Kristovom nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa kresťanstva (pôvodní indickí kresťania sa nazývajú aj kresťania svätého Tomáša alebo Tomášovi kresťania. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu Sýrsko-malabarská katolícka cirkev a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev a aj Malankarská ortodoxná cirkev).
Čo sa týka jeho účinkovania v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennai (skôr známeho pod menom Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť, keď bol prebodnutý oštepom. Ako miesto jeho smrti sa udáva Mailapur, kde dodnes miestna katolícka diecéza nesie patrocínium svätého Tomáša. Neďaleko tohto miesta je dodnes tzv. Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (v južnom Turecku). Podľa inej tradície Tomášove ostatky sa v roku 1258 dostali na ostrov Chios v Egejskom mori a odtiaľ do dnešnej Ortony v regióne Abruzzy v strednom Taliansku.
S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác uvidí až po smrti, pretože bol postavený v nebi“. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom. Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil.
Evanjelium podľa Tomáša[upraviť | upraviť zdroj]
Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo viacerých apokryfných textov. Najznámejšie z nich je Evanjelium podľa Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvorí súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí). Dodnes existuje v gréckej, latinskej a sýrskej verzii. Obsahuje rozprávanie o Ježišovej mladosti a jeho zázračnej moci už od detstva. Autor evanjelia tým chcel dokázať, že Ježiš bol obdarený Božskou mocou už ako dieťa.
Hoci niektorí si myslia, že bolo napísané skôr ako novozákonné evanjeliá, väčšina učencov ho považuje za neskoré gnostické dielo.
Svätý Tomáš v umení[upraviť | upraviť zdroj]
Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to viacero sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom (na Slovensku napr. v Novej Vsi nad Žitavou, v zahraničí napr. známy v Kostol svätého Tomáša na pražskej Malej Strane, Kostol svätého Tomáša v Brne či v nemeckom Lipsku Thomaskirche, ktorý sa preslávil ako miesto uloženia ostatkov hudobného génia Johanna Sebastiana Bacha).
Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie sa s ním stretávame ako sa dotýka Kristových rán, prípadne v scéne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí. Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.
Tomáš, apoštol
Svätý
Sviatok: 3. júl
* Galilea (?), Izrael
† 72 Kalamina, Mailapur, dnes mestská časť Mayilapuram v meste Madras/Chennai, India (?)
Význam mena: dvojča (hebr.)
Emblém: kopija, meč
Patrón architektov, geodetov, murárov, tesárov, stavebných robotníkov, kamenárov; pri pochybnostiach; proti bolestiam chrbta, pri očných chorobách; pri svadbe
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Jeho meno v aramejčine znamená Dvojča, takisto ako v gréčtine Didymus. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom. V evanjeliách o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát. Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním.“ (Jn 11,1-16). Druhý krát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred Veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 1-7). V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“ Uveril a zostal verný Bohu až do smrti. Posledný krát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli – medzi nimi výslovne aj Tomáš – boli loviť ryby. Vtedy sa im Ježiš opäť zjavil.
Podľa tradície Tomáš ďalej hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Podľa všetkého zomrel mučeníckou smrťou, no údaje o tom sa rozchádzajú. Podľa niektorých ho umučili v Indii v meste Mailapure pri Madrase – prepadli ho Brahmovi kňazi, dobodali kopijami a utĺkli kyjakmi. No iné podanie zase tvrdí, že Tomáš účinkoval len medzi Partmi a zomrel v meste Edessa v Mezopotámii. Zavraždili ho na rozkaz kráľa. Jeho pozostatky sa oddávna nachádzali v Edesse, kde požívali veľkú úctu.
Tomášovo evanjelium je novozákonný apokryf tvorený 114 výrokmi, ktoré niektorí historici pripisujú Ježišovi Nazaretskému. Kresťanské cirkvi nepovažujú výroky za autentické výroky Ježiša Krista. Evanjelium sa dochovalo na papyrusovom rukopise v koptčine, objavenom roku 1945 v náleze súboru trinástich zväzkov pri egyptskom Nag Hammádí. Kopský rukopis je datovaný približne do roku 340, no už z roku 200 pochádzajú zlomky evanjelia z egyptského Oxyrhynchu, objavené v roku 1898.:77-82
História textu
Text Tomášovho evanjelia nájdený v antickej knižnici z Nag Hammádí je kópiou koptského prekladu pôvodného gréckeho originálu, ktorý pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu. O jeho gréckom pôvode svedčia nájdené fragmenty gréckeho textu, ktoré boli objavené v egyptskom Oxyrhynchu v roku 1898. Ide o úryvky, ktoré obsahujú prológ až logion 7, 26 – 33 a 36 – 39 (40?) a pochádzajú z doby okolo roku 200. Prvotná verzia textu pochádza z rokov 110 – 120.:81
O existencii Tomášovho evanjelia sa vedelo z diel cirkevných otcov, napríklad jeruzalemský biskup Cyril Jeruzalemský († 386) vo svojich epištolách varoval pred Tomášovým evanjeliom a jeho pôvod odvodzoval od žiakov Máního, zakladateľa manicheizmu. Najstaršia zmienka o Tomášovom evanjeliu pochádza zo začiatku 3. storočia: ide o poznámku v diele Hippolyta Rímskeho o Nasejcoch, ktorá by zodpovedala tretiemu logiu.[1]:77-82
Úryvky z Tomášovho evanjelia sa našli na viacerých miestach starovekého sveta, napríklad bol objavený citát z 5. logia na egyptskej pohrebnej páske z 5. storočia alebo v západnej Číne v tzv. Turfanských fragmentoch z manichejského prostredia
Vzhľadom na fakt, že Tomáš bol ako apoštol uctievaný v Sýrii, sa predpokladá, že práve tam bolo napísané Tomášovo evanjelium. Autor je neznámy, text bol zrejme pripísaný apoštolovi Tomášovi na zvýšenie jeho autority.
V súčasnosti je koptské Tomášovo evanjelium uložené v Koptskom múzeu v Starej Káhire v Egypte, grécke fragmenty z Oxyrhynchu vo Veľkej Británii v Bodleyovej knižnici na Oxfordskej univerzite, v Britskej knižnici v Londýne a v Houghotonovej knižnici na Hardvardskej univerzite.:77-82
Charakteristika
Tomášovo evanjelium sa líši od kanonických evanjelií predovšetkým formou, keďže ide o zbierku Ježišových výrokov, nazývaných logia. Autor sa vôbec nezaoberá Ježišovým životom alebo znovuzrodením. Nepoužíva pojmy ako „viera“ a „hriech“. Ježiš tu nekoná zázraky, ale učí, pripomína kynického mudrca. Udeľuje poznanie z „tryskajúceho prameňa múdrosti“ (logion 13).Za jeho učením by sa mala skrývať múdrosť, ktorej objavenie výkladu, ako naznačuje prológ prinesie „neokúsenie smrti“.
Približne tretina výrokov má paralelu v synoptických evanjeliách a v predpokladanom prameni Q, ktorý by mal byť podobne ako Tomášovo evanjelium zbierkou Ježišových výrokov. Druhá tretina má výrazne gnostický charakter, čo bol dôvod, prečo bolo toto evanjelium populárne medzi gnostickými skupinami a rovnako aj manichejcami. Ďalšia časť výrokov by sa za určitých okolností dala považovať za autentickejšiu verziu pôvodných Ježišových postojov,[4] k čomu zvádza fakt, že sa vôbec nespomína ukrižovanie, znovuzrodenie, súdny deň, Ježišov život alebo vyhranenému postoju voči bohatým a majetku.
Ukážky z Tomášovho evanjelia
Prológ
Toto sú skryté výroky, ktoré povedal živý Ježiš a zapísal Dvojča Juda Tomáš.
Logion 1
A on povedal: „Kto objaví výklad týchto výrokov, neokúsi smrť.“
Logion 7
Ježiš povedal: Blahoslavený je lev, ktorého zje človek, takže ten lev sa stane človekom; zavrhnutý je ale človek, ktorého zje lev, a človek sa stane levom.
Logion 42
Ježiš povedal: Buďte okoloidúcimi.
Logion 50
Ježiš povedal: Keď sa vás opýtajú: „Odkiaľ ste ?“, odpovedzte im „Vyšli sme zo sveta, z miesta, kde svetlo vzniklo samo zo seba. Povstalo a zjavilo sa v ich obraze.“ Keď sa vás opýtajú „Kto ste?“, odpovedzte im „Sme jeho synovia, sme vyvolení živého Otca.“ Keby sa vás opýtali „ Čo je vo vás znamením vášho otca ?“, odpovedzte im, že je to pohyb a pokoj.
Logion 54
Ježiš povedal: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo nebeské“
Kostol Santhome
Národná svätyňa Bazilika svätého Tomáša
Poloha
38 Santhome High Road, Chennai , Tamil Nadu
Krajina
India
Jazyk(y)
tamilčina a angličtina
Denominácia
katolícky kostol
Tradícia
latinskej cirkvi
webové stránky
santhomechurch .com
História
Povoľujúca pápežská bula
16. marca 1956
Postavenie
Bazilika minor [2]
Založená
1523 (pred 501 rokmi)
zakladateľ(i)
Portugalskí prieskumníci
Venovanie
Svätý Tomáš apoštol
Relikvie držané
Apoštol Tomáš (nárokovaný)
Architektúra
Funkčný stav
Aktívne
Označenie dedičstva
Národná svätyňa [3]
architekt(i)
Kapitán J. A. Power (súčasná štruktúra)
Štýl
Neogotický
Prevratný
1500
Dokončené
1523 (súčasná budova 1896)
technické údaje
Dĺžka
64 metrov (210 stôp)
šírka
12,2 metra (40 stôp)
Šírka lode
10 metrov (33 stôp)
Výška
41 metrov (135 stôp)
Výška veže
47,2 metra (155 stôp)
Administrácia
Provincie
Chennai
Diecéza
Madras a Mylapore
Duchovní
arcibiskup
Arcibiskup George Antonysamy (2012 – doteraz)
kňaz(i)
farár o. M. Arulraj
pomocný kňaz(-ovia)
Fr. Antony Anand
asistent
Fr. Dyson Raja Rathinam
História
portugalská éra
V roku 1521 Portugalci v Goa a Bombay-Bassein vyslali misionárov do Madrasu (dnes Chennai), aby hľadali hrob apoštola Tomáša , ktorý podľa miestnej tradície prišiel do južnej Ázie kázať evanjelium a šíriť učenie Ježiša Krista. Miesto, ktoré našli, bolo zanedbané a Portugalci sa rozhodli prestavať svätyňu nad hrobkou. S podporou a autoritou portugalského kráľa Jána III. začali stavať kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1523. Portugalskí kňazi Padroado obnovili na tomto mieste každodenné slávenie liturgie ( svätej omše ).
V roku 1545 navštívil svätyňu František Xaverský a žil asi jeden rok v presbytériu kostola Santhome, kým odišiel na svoju misiu do Ilha Formosa ( Taiwan ). Keď býval v kostole, pravidelne sa modlil pred sochou Panny Márie a slúžil svätú omšu; pravidelne sa modlil aj pri hrobe. Kostol bol postavený na katedrálu v roku 1606 pápežom Pavlom V. vytvorením diecézy svätého Tomáša z Mylapore .
Britská éra
Kostol bol prestavaný v roku 1896 Britmi v štýle novogotickej architektúry . Miesto, kde sa predpokladá, že je Thomas pochovaný, je označené druhou malou vežou v strede katedrály. Pápež Pius XII. uctil tento katedrálny kostol a v roku 1956 ho povýšil na dôstojnosť a hodnosť baziliky minor. Pápež Ján Pavol II. je jediným pápežom, ktorý kostol navštívil v roku 1986. Kostol bol v roku 2004 vyhlásený za národnú svätyňu. Katolícka biskupská konferencia Indie a stala sa známou ako Národná svätyňa katedrály svätého Tomáša.
Kostol Santhome vystavuje novogotickú architektúru z konca 19. storočia. Strop má rebrovú klenbu z teakového dreva , v ostatných častiach stavby je použitý mramor a žula. Bola postavená so 16 oknami a 34 vitrážovými tabuľami, s hlavnou vitrážou nad oltárom, ktorá predstavuje apoštola Tomáša dotýkajúceho sa Kristovej rany. Socha na hlavnom oltári predstavuje „Apoštola Tomáša ako kňaza a Ježiša Krista ako kráľa“. Okrem toho je na bočnej stene katedrály pripevnených 14 krížových ciest .
Kostol má dve veže . Hlavná veža, na ľavej strane vchodu do kostola, je vysoká 45 metrov (147 stôp). Je vidieť už z diaľky a slúži ako zvonica. Druhá veža sa týči zo stredu kostola, aby naznačovala polohu uverenej Tomášovej hrobky.
Organ v kostole Santhome
Na galérii kostola je nainštalovaný 200-ročný britský píšťalový organ , ku ktorému sa dostanete po schodoch pri vchode.
Adoračná kaplnka pri hlavnom kostole poskytuje tiché chvíle pred Najsvätejšou sviatosťou . Do tejto kaplnky sa dá dostať z ľavého krídla kostola okrem exkluzívneho vchodu zvonku.
Mylai Matha
Zlatom natretá drevená socha Matky Márie bola prinesená z Lisabonu do kostola Santhome v roku 1523. Je inštalovaná na ľavej strane kostolného oltára a je označovaná ako Panna Mária z Mylapore alebo miestne Mylai Matha.
Sviatok Mylai Matha sa oslavuje v decembri . Veriaci preukazujú oddanosť Mylai Matha druhú sobotu v mesiaci špeciálnymi modlitbami, procesiou, ružencom a požehnaním vo večerných hodinách. Tradícia sa začala s Františkom Xaverským .
Pól svätého Tomáša
Podľa veriacich bola drevená tyč pri kostole vyplavená na breh a postavená apoštolom Tomášom . Títo veriaci veria, že prítomnosť stĺpa zachránila kostol pred cunami v roku 2004 .
Časová os
Rok 72 nl – Svätý Tomáš, apoštol , o ktorom sa predpokladá, že zomrel na hore sv. Tomáša a bol pochovaný v Mylapore (v súčasnosti Santhome ).
1291 – Ján z Montecorvina navštívil uverenú hrobku.
1292 – navštívil Marco Polo .
14. storočie – navštívili františkánski misionári.
1425 – 1430 – navštívil Nicolo Conti .
1517 – Portugalskí misionári prišli do Mylapore.
1522 – Začiatok výstavby.
1523 - bol otvorený kostol Santhome.
1545 – navštívil ho František Xaverský .
1606 – kostol Santhome povýšený na katedrálu pápežom Pavlom V.
1893 – Briti prestavajú portugalskú katedrálu.
1896 - Briti otvorili kostol Santhome so štatútom katedrály.
1927 – kostol Santhome povýšený na baziliku minor pápežom Piom XI .
1986 – navštívil pápež Ján Pavol II .
2004 – Kostol prechádza rekonštrukciou.
2006 - Kostol Santhome bol vyhlásený za národnú svätyňu .
Relikvie
Medzi relikvie , o ktorých sa tvrdí, že sú uložené v kostole, patria:
Kosti apoštola Tomáša
Spearhead, ktorý bol použitý na zabitie svätého Tomáša na St. Thomas Mount
Svätá relikvia Františka Xaverského
Svätá relikvia apoštola Bartolomeja
Svätá relikvia Filomény
Pohreby
Tomáša apoštola
biskup Louis Mathias
biskup Antony Devotta
Arcibiskup Kazimír Gnanadickam
Arcibiskup Anthony Rayappa Arulappa
arcibiskup Aruldas
Biskup František Arthur Carvalho
Dominikán Mikuláš z Pistoie
Guvernér AJ John
Galéria
