Dávno bol jeden starý obrázok,kde Panna Mária bola zohnutá ako podstavec a na nej stál Ježiš,bol vyššie a kázal...dávno deti si chceli naoberať krásne tmavé čerešne v sade...len konáre čerešne boli vyššie a nemohli sa na ne vyškriabať...tak jeden chlapec sa ohnul pri čerešni a iný vyšiel na jeho chrbát a dočiahol spodný konár a pekne sa vyškriabal hore a oberal sladké čerešne a zhadzoval ostatným dole...a tak aj zišiel,že sa spustil na chrbát zohnutého...Tak i Panna Mária bola poslušný,oddaný podstavec,zohnutá na svojom chrbte mala postaveného Ježiša...Hoci bola len podstavec...mala svoju hodnotu a význam...Dala Kristovi telo,prijala Ho i napriek odvrhnutiu a nepochopeniu okolia,porodila,utekala do exilu,vychovala,starala sa,učila písať čítať a dala hmotné zabezpečenie,svoju lásku a meterinskú starostlivosť Ježišovi,aby mohol začať konať svoju misiu na tejto zemi...Preto Obaja boli a sú naveky spojení...Matka a Syn...Ona ako ochotný,láskavý podstavec a On ako vďačný Syn,ktorý svoju Matku vyzdvihol do nebeskej slávy a dal Jej korunu Kráľovny neba...a preto Jej patrí úcta a vďaka a nie výsmech,pohrdanie,odvrhnutie...

Mnohí naši bratia a sestry ovládaní bludmi sú v týchto hriechoch odborníci,profíci...Nech sa milostivý Boh nad nimi zmiluje a osvieti im rozum Duchom svätým,aby poznali, ako veľmi sa mýlia a zraňujú Srdce Panny Márie a úprimne sa kájali a oplakávali svoje poblúdenie a našli si cestu pod ochranný plášť Panny Márie...odhodia meče,ktorými pichajú,bodajú do jej Nepoškvrneného Srdca,hoci ich Panna Mária tak veľmi miluje,roní krvavé slzy, kvôli ich poblúdeniu a zlobe a chce ich zachrániť...Ale i my tradiční katolíci máme voči našej drahej, nebeskej Matke veľký dlh...že sme ľahostajní k Jej napomínaniam,prosbám,varovaniam a náš duchovný život tak často zanedbávame a vzdiaľujeme sa od Boha,jeho lásky a základom kresťanského života a tak podávame ruku temnote a jej pekelnému vládcovi...