Tak je. Bude zle. Pohroma sa môže len oddialiť. Nezruší sa. Ľudia majú krásne domy, byty, chaty, na dovolenky chodia a ani ich nezaujíma, či tam bude sv. Omša a z nich, hradov, sa im nechce odísť na sv. Omšu a ďakovať Bohu za dobrodenia, ktoré im zo svojho milosrdenstva doprial a preto prídu o všetko. Ale i kňazi sa nájdu taký, čo nemajú problém povedať: "Nemusí sa chodiť denne na sv. Omšu. To nikto nechce. A na spoveď tiež nemusíš chodiť raz za dva týždne alebo týždenne. To nikto nechce."

Od takého kňaza utekajte.

Kňazi prestali hovoriť o Božej spravodlivosti, o pekle, o diablovi. Všetko je len dobré, pekné, na povzbudenie. Veď i tak všetci pôjdeme do nebíčka. Nie?

Ježiš povedal s. Faustine:
"Tak dlho, ako hovoríš o mojom Milosrdenstve, tak tak dlho hovor aj o mojej Spravodlivosti."

A tu je kameň úrazu. Boh je len milosrdný a spravodlivosť chýba.

Načo potom prišiel na svet Kristus?

Máme "krásne" opisy pekla od mnohých svätých a mystikov a nikto o tom nehovorí. (sny Don Bosca a pod.) Nikto. Každý hovorí tak, aby šteklil pocity veriacich. Áno. Pekné kázne majú naši kňazi, ale bez hovorenia o Božej Spravodlivosti, o pekle, o pokušeniach diabla je to akoby dýchali iba jednou stranou pľúc a druhá chýba úplne.