(4) Zelený štvrtok
Príchod do večeradla a Ježišova rozlúčka s matkou.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel, str.401
1 Vidím večeradlo, kde sa má jesť veľkonočný baránok. Vidím ho zreteľne. Mohla by som vymenovať všetky pukliny na stene a trhlinu na podlahe.
Je to veľká, nie celkom štvorcová miestnosť. Medzi dlhšou a kratšou stranou bude rozdiel maximálne meter alebo o čosi viac. Strop má nízky. Možno sa taký javí aj pre svoju rozľahlosť, ktorej nezodpovedá výška. Je mierne zaoblený, teda dve kratšie strany netvoria so stropom pravý uhol, ale sú takto jemne do oblúka
Na týchto dvoch kratších stranách sú dve široké okná, široké a nízke, umiestnené oproti sebe. Nevidím, kam hľadia, či na dvor alebo na ulicu, pretože obločnice sú teraz zatvorené. Povedala som: obločnice. Neviem, či je to správny výraz. Sú to okenice z dosák, ktoré sú tesne spojené železným pántom naprieč cez ne.
Podlaha je zo širokých štvorcových tehál z pálenej hliny, ktoré časom vybledli.
Zo stredu stropu visí viacramenný olejový svietnik.
Z dvoch dlhších stien je jedna bez otvorov. Zato na druhej sú v rohu malé dvierka, ku ktorým vedie schodište bez zábradlia, zo šiestimi schodíkmi, ukončené podestou asi jedného štvorcového metra. Na tejto podeste je k stene obrátený ďalší schodík, nad ktorým sa otvárajú dvere. Neviem, či som sa dobre vyjadrila. Pokúsim sa to načrtnúť.
Steny sú jednoducho obielené, bez ozdôb či pásikov. V strede miestnosti, súbežne s dlhšou stranou, je umiestnený veľký obdĺžnikový stôl z najobyčajnejšieho dreva, veľmi dlhý vzhľadom na šírku. Oproti dlhým stenám sú sedadlá. Popri krátkych stenách, pod oknom na jednej strane je truhlica s misami a amforami, a pod druhým oknom nízky dlhý kredenc, na ktorom zatiaľ nie je nič.
2 Toto je opis miestnosti, kde sa bude jesť veľkonočná večera. Vidím ju jasne po celý deň, takže som mohla spočítať schodíky a pozorovať všetky detaily. Teraz, keď nastáva noc, môj Ježiš ma vedie rozjímať o ostatnom.
Vidím, že miestnosť vedie zo schodišťa zo šiestich schodíkov do tmavej haly, ktorá sa vľavo odo mňa otvára na ulicu širokými, nízkymi, veľmi masívnymi dverami, zosilnenými železnými klincami a pásmi. Oproti dvierkam, ktoré vedú z večeradla do haly, sú ďalšie dvere, vedúce do inej, menej rozľahlej miestnosti. Povedala by som, že večeradlo vykopali hlbšie, pod úroveň podlahy ostatnej časti domu a ulice, je akoby v suteréne, vo vyčistenej a upravenej pivnici, vnorenej dobrý meter do zeme, možno preto, aby ho urobili vyššie a úmerné svojej rozlohe.
V miestnosti, ktorú teraz vidím, je Mária s ostatnými ženami. Spoznávam Magdalénu a Máriu, matku Jakuba, Júdu a Šimona. Zdá sa, že ich práve priviedol Ján, pretože si odkladajú plášte a zložené ich kladú na sedadlá rozložené po miestnosti, kým sa pozdravia s odchádzajúcim apoštolom a so ženou a mužom, ktorí pribehli pri ich príchode. Mám dojem, že sú to majitelia domu a učeníci alebo stúpenci Nazaretského, lebo sa správajú veľmi pozorne a úctivo dôverne k Márii. Mária má oblečené nebesky tmavomodré, až indigové šaty. Na hlave má biely závoj, ktorý sa odhalí, keď si sníme plášť, pokrývajúci jej aj hlavu. V tvári je veľmi strápená. Vyzerá zostarnutá. Nesmierne smutná, hoci sa nežne usmieva. Veľmi bledá. Aj pohyby má neisté a unavené ako človek pohrúžený do myšlienok.
3 Z pootvorených dverí vidím, že majiteľ pobieha po hale a večeradle, ktoré naplno osvieti, keď zapáli všetky ramená lustra. Potom ide k dverám, ktoré vedú na ulicu, a otvorí ich. Vstúpi Ježiš s apoštolmi. Vidím, že je večer, lebo na úzku ulicu medzi vysokými domami už zostupujú tiene noci.
Ježiš je so všetkými apoštolmi. Pozdraví majiteľa svojím zvyčajným pozdravom: „Pokoj tomuto domu." Potom, zatiaľ čo apoštoli zostupujú do večeradla, on vchádza do miestnosti, kde je Mária. Zbožné ženy pozdravia s hlbokou úctou, odídu, zatvoria dvere a nechajú matku a Syna osamote.
Ježiš objíme matku a pobozká ju na čelo. Mária pobozká Synovi najprv ruku a potom mu dá bozk na pravé líce. Ježiš usadí Máriu a sadne si k nej, na dve sedadlá vedľa seba. Ide k sedadlám a stále ju drží za ruku, usadí ju a ruku jej nepustí, ani keď už sedí.
Aj Ježiš je zahĺbený, zamyslený a smutný, hoci sa usiluje usmievať. Mária úzkostlivo skúma jeho výraz. Úbohá matka, ktorá skrze milosť a lásku chápe, že nadišla tá hodina! Máriina tvár sa bolestne stiahne a oči sa jej rozšíria vo videní hlbokej vnútornej bolesti. No nerobí scény. Je majestátna ako Syn.
4 On sa k nej prihovára. Lúči sa s ňou a zveruje sa do jej modlitieb.
„Mamka, prišiel som od teba nabrať silu a útechu. Mamka, som ako malé dieťa, ktoré potrebuje matkino srdce pre svoju bolesť a matkino lono pre svoju silu. Teraz, v túto hodinu, som sa znova stal tvojím malým Ježišom ako kedysi. Nie som Učiteľom, mamka. Som jedine tvojím Synom ako v Nazarete, keď som bol maličký, ako v Nazarete, prv než som zanechal život v súkromí. Mám len teba. Ľudia v tejto chvíli nie sú oddaní priatelia tvojho Ježiša. Nie sú ani odvážni v dobre. Iba zlí vedia byť v konaní zla silní a vytrvalí. Ale ty si mi verná a v tejto hodine si mojou silou, mamka. Podopri ma svojou láskou a svojou modlitbou. Len ty spomedzi tých, čo ma viac či menej milujú, sa v tejto hodine dokážeš modliť. Modliť a chápať. Ostatní sviatkujú, sú pohltení myšlienkami radosti alebo myšlienkami zločinu, kým ja trpím pre mnohé veci. Mnohé z nich po tejto hodine odumrú. A medzi nimi ich človečenstvo, a dokážu ma byť hodní, všetci okrem toho, ktorý sa zatratil a ktorého žiadna sila nedokáže priviesť aspoň k pokániu. No nateraz sú ešte mužmi, ktorí si stále neuvedomujú, necítia, že umieram, a jasajú, nazdávajúc sa, že moje víťazstvo je veľmi blízko. Hosanna spred niekoľkých dní ich opojilo. Mamka, pre túto hodinu som prišiel a nadprirodzene ju vidím prichádzať s radosťou. Ale moje ja sa jej aj bojí, pretože tento kalich sa nazýva zrada, zapretie, krutosť, rúhanie, opustenie. Mamka, buď mi oporou. Ako keď si svojou modlitbou pritiahla na seba Božieho Ducha a skrze neho si dala svetu Očakávaného národov, pritiahni teraz na svojho Syna silu, ktorá mi pomôže dovŕšiť dielo, pre ktoré som prišiel. Zbohom, mamka. Požehnaj ma, mamka, aj za Otca. A odpusť všetkým. Odpusťme spolu, odteraz odpúšťajme našim mučiteľom."
5 Ježiš skĺzol na kolená k matkiným nohám, hľadí na ňu a objíma ju okolo pásu.
Mária nehlučne plače s tvárou mierne pozdvihnutou k Bohu vo vnútornej modlitbe. Slzy sa jej kotúľajú po bledých lícach a padajú jej do lona a na Ježišovu hlavu, ktorá nakoniec spočinie na jej srdci. Potom Mária položí ruku na Ježišovu hlavu na požehnanie, nato sa skloní, pobozká ho na vlasy, pohládza ich, pohládza mu plecia, ruky, vezme mu tvár do rúk, obráti ju k sebe a pritúli si ju na srdce. Pomedzi slzy ju znova bozkáva na čelo, na líca, na ubolené oči, túli si ju, tú biednu unavenú hlavu, akoby bol dieťa, ako som ju videla láskať si ho v jaskyni Božieho novorodeniatka. Teraz však nespieva. Hovorí len: „Synu! Synu! Ježišu! Ježišu môj!" Avšak takým hlasom, že mi trhá srdce.
Potom sa Ježiš postaví. Upraví si plášť, postaví sa oproti matke, ktorá stále plače, a požehná ju. Nato sa odoberie k dverám. Prv než vyjde, povie jej: „Mamka, prídem ešte prv, než dovŕšim moju Paschu. Modli sa, kým na mňa budeš čakať." A vyjde.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel, str.401
1 Vidím večeradlo, kde sa má jesť veľkonočný baránok. Vidím ho zreteľne. Mohla by som vymenovať všetky pukliny na stene a trhlinu na podlahe.
Je to veľká, nie celkom štvorcová miestnosť. Medzi dlhšou a kratšou stranou bude rozdiel maximálne meter alebo o čosi viac. Strop má nízky. Možno sa taký javí aj pre svoju rozľahlosť, ktorej nezodpovedá výška. Je mierne zaoblený, teda dve kratšie strany netvoria so stropom pravý uhol, ale sú takto jemne do oblúka
Na týchto dvoch kratších stranách sú dve široké okná, široké a nízke, umiestnené oproti sebe. Nevidím, kam hľadia, či na dvor alebo na ulicu, pretože obločnice sú teraz zatvorené. Povedala som: obločnice. Neviem, či je to správny výraz. Sú to okenice z dosák, ktoré sú tesne spojené železným pántom naprieč cez ne.
Podlaha je zo širokých štvorcových tehál z pálenej hliny, ktoré časom vybledli.
Zo stredu stropu visí viacramenný olejový svietnik.
Z dvoch dlhších stien je jedna bez otvorov. Zato na druhej sú v rohu malé dvierka, ku ktorým vedie schodište bez zábradlia, zo šiestimi schodíkmi, ukončené podestou asi jedného štvorcového metra. Na tejto podeste je k stene obrátený ďalší schodík, nad ktorým sa otvárajú dvere. Neviem, či som sa dobre vyjadrila. Pokúsim sa to načrtnúť.
Steny sú jednoducho obielené, bez ozdôb či pásikov. V strede miestnosti, súbežne s dlhšou stranou, je umiestnený veľký obdĺžnikový stôl z najobyčajnejšieho dreva, veľmi dlhý vzhľadom na šírku. Oproti dlhým stenám sú sedadlá. Popri krátkych stenách, pod oknom na jednej strane je truhlica s misami a amforami, a pod druhým oknom nízky dlhý kredenc, na ktorom zatiaľ nie je nič.
2 Toto je opis miestnosti, kde sa bude jesť veľkonočná večera. Vidím ju jasne po celý deň, takže som mohla spočítať schodíky a pozorovať všetky detaily. Teraz, keď nastáva noc, môj Ježiš ma vedie rozjímať o ostatnom.
Vidím, že miestnosť vedie zo schodišťa zo šiestich schodíkov do tmavej haly, ktorá sa vľavo odo mňa otvára na ulicu širokými, nízkymi, veľmi masívnymi dverami, zosilnenými železnými klincami a pásmi. Oproti dvierkam, ktoré vedú z večeradla do haly, sú ďalšie dvere, vedúce do inej, menej rozľahlej miestnosti. Povedala by som, že večeradlo vykopali hlbšie, pod úroveň podlahy ostatnej časti domu a ulice, je akoby v suteréne, vo vyčistenej a upravenej pivnici, vnorenej dobrý meter do zeme, možno preto, aby ho urobili vyššie a úmerné svojej rozlohe.
V miestnosti, ktorú teraz vidím, je Mária s ostatnými ženami. Spoznávam Magdalénu a Máriu, matku Jakuba, Júdu a Šimona. Zdá sa, že ich práve priviedol Ján, pretože si odkladajú plášte a zložené ich kladú na sedadlá rozložené po miestnosti, kým sa pozdravia s odchádzajúcim apoštolom a so ženou a mužom, ktorí pribehli pri ich príchode. Mám dojem, že sú to majitelia domu a učeníci alebo stúpenci Nazaretského, lebo sa správajú veľmi pozorne a úctivo dôverne k Márii. Mária má oblečené nebesky tmavomodré, až indigové šaty. Na hlave má biely závoj, ktorý sa odhalí, keď si sníme plášť, pokrývajúci jej aj hlavu. V tvári je veľmi strápená. Vyzerá zostarnutá. Nesmierne smutná, hoci sa nežne usmieva. Veľmi bledá. Aj pohyby má neisté a unavené ako človek pohrúžený do myšlienok.
3 Z pootvorených dverí vidím, že majiteľ pobieha po hale a večeradle, ktoré naplno osvieti, keď zapáli všetky ramená lustra. Potom ide k dverám, ktoré vedú na ulicu, a otvorí ich. Vstúpi Ježiš s apoštolmi. Vidím, že je večer, lebo na úzku ulicu medzi vysokými domami už zostupujú tiene noci.
Ježiš je so všetkými apoštolmi. Pozdraví majiteľa svojím zvyčajným pozdravom: „Pokoj tomuto domu." Potom, zatiaľ čo apoštoli zostupujú do večeradla, on vchádza do miestnosti, kde je Mária. Zbožné ženy pozdravia s hlbokou úctou, odídu, zatvoria dvere a nechajú matku a Syna osamote.
Ježiš objíme matku a pobozká ju na čelo. Mária pobozká Synovi najprv ruku a potom mu dá bozk na pravé líce. Ježiš usadí Máriu a sadne si k nej, na dve sedadlá vedľa seba. Ide k sedadlám a stále ju drží za ruku, usadí ju a ruku jej nepustí, ani keď už sedí.
Aj Ježiš je zahĺbený, zamyslený a smutný, hoci sa usiluje usmievať. Mária úzkostlivo skúma jeho výraz. Úbohá matka, ktorá skrze milosť a lásku chápe, že nadišla tá hodina! Máriina tvár sa bolestne stiahne a oči sa jej rozšíria vo videní hlbokej vnútornej bolesti. No nerobí scény. Je majestátna ako Syn.
4 On sa k nej prihovára. Lúči sa s ňou a zveruje sa do jej modlitieb.
„Mamka, prišiel som od teba nabrať silu a útechu. Mamka, som ako malé dieťa, ktoré potrebuje matkino srdce pre svoju bolesť a matkino lono pre svoju silu. Teraz, v túto hodinu, som sa znova stal tvojím malým Ježišom ako kedysi. Nie som Učiteľom, mamka. Som jedine tvojím Synom ako v Nazarete, keď som bol maličký, ako v Nazarete, prv než som zanechal život v súkromí. Mám len teba. Ľudia v tejto chvíli nie sú oddaní priatelia tvojho Ježiša. Nie sú ani odvážni v dobre. Iba zlí vedia byť v konaní zla silní a vytrvalí. Ale ty si mi verná a v tejto hodine si mojou silou, mamka. Podopri ma svojou láskou a svojou modlitbou. Len ty spomedzi tých, čo ma viac či menej milujú, sa v tejto hodine dokážeš modliť. Modliť a chápať. Ostatní sviatkujú, sú pohltení myšlienkami radosti alebo myšlienkami zločinu, kým ja trpím pre mnohé veci. Mnohé z nich po tejto hodine odumrú. A medzi nimi ich človečenstvo, a dokážu ma byť hodní, všetci okrem toho, ktorý sa zatratil a ktorého žiadna sila nedokáže priviesť aspoň k pokániu. No nateraz sú ešte mužmi, ktorí si stále neuvedomujú, necítia, že umieram, a jasajú, nazdávajúc sa, že moje víťazstvo je veľmi blízko. Hosanna spred niekoľkých dní ich opojilo. Mamka, pre túto hodinu som prišiel a nadprirodzene ju vidím prichádzať s radosťou. Ale moje ja sa jej aj bojí, pretože tento kalich sa nazýva zrada, zapretie, krutosť, rúhanie, opustenie. Mamka, buď mi oporou. Ako keď si svojou modlitbou pritiahla na seba Božieho Ducha a skrze neho si dala svetu Očakávaného národov, pritiahni teraz na svojho Syna silu, ktorá mi pomôže dovŕšiť dielo, pre ktoré som prišiel. Zbohom, mamka. Požehnaj ma, mamka, aj za Otca. A odpusť všetkým. Odpusťme spolu, odteraz odpúšťajme našim mučiteľom."
5 Ježiš skĺzol na kolená k matkiným nohám, hľadí na ňu a objíma ju okolo pásu.
Mária nehlučne plače s tvárou mierne pozdvihnutou k Bohu vo vnútornej modlitbe. Slzy sa jej kotúľajú po bledých lícach a padajú jej do lona a na Ježišovu hlavu, ktorá nakoniec spočinie na jej srdci. Potom Mária položí ruku na Ježišovu hlavu na požehnanie, nato sa skloní, pobozká ho na vlasy, pohládza ich, pohládza mu plecia, ruky, vezme mu tvár do rúk, obráti ju k sebe a pritúli si ju na srdce. Pomedzi slzy ju znova bozkáva na čelo, na líca, na ubolené oči, túli si ju, tú biednu unavenú hlavu, akoby bol dieťa, ako som ju videla láskať si ho v jaskyni Božieho novorodeniatka. Teraz však nespieva. Hovorí len: „Synu! Synu! Ježišu! Ježišu môj!" Avšak takým hlasom, že mi trhá srdce.
Potom sa Ježiš postaví. Upraví si plášť, postaví sa oproti matke, ktorá stále plače, a požehná ju. Nato sa odoberie k dverám. Prv než vyjde, povie jej: „Mamka, prídem ešte prv, než dovŕšim moju Paschu. Modli sa, kým na mňa budeš čakať." A vyjde.