Farnosť v Trebišove nabáda veriacich, aby nezdržovali s prejavmi zbožnosti pri svätom prijímaní
Napriek tomu, že pri poslednom sčítaní ľudu výrazne klesol počet katolíkov na Slovensku a v kostoloch, po opadnutí vlny pandemických opatrení aj počet pravidelných návštevníkov bohoslužieb, v niektorých farnostiach sa cítia zrejme ešte stále preťažení. Rozhodli sa preto veriacich trochu popohnať, možno aby s tou svojou zbožnosťou príliš nezdržiavali. Ilustračný obrázok, zdroj: needpix.com
V trebišovskej Farnosti Návštevy Panny Márie sa preto duchovní prihovorili veriacim a prišli s prosbou, ktorú zverejnili podľa informácie jednej z farníčok najprv na vchodových dverách chrámu a neskôr aj v oficiálnom vestníku s názvom Svetlo kríža. V ňom stojí:
„Prosíme veriacich, ktorí prichádzajú na sv. prijímanie v našej farnosti, aby bezprostredne pred a po sv. prijímanínerobili žiadne úkony a gestá(úklon, prežehnávanie, pokľaknutie) kvôli plynulosti rozdávania sv. prijímania. Po návrate do lavice môžete spievať, modliť sa, kľačať, sedieť i prežehnať sa.“
Odhliadnuc od záhady, ako by mohlo narušiť plynulosť rozdávania to, že sa niekto prežehná (!!!), zostáva otázkou kam sa až tak strašne ponáhľajú všetci v tom kostole, keď nemôžu pripustiť, aby sväté prijímanie trvalo dajme tomu o 5 alebo nech aj 10 minút dlhšie? Keď som minule videl dav kresťanov poskakovať na Godzone celé hodiny, vrátane pápežského nuncia Girasoliho, tak som nemal pocit, že nedokážu niekde dlhšie postáť a čakať.
...alebo je skôr problém to, žeby mali čakať o 5 minút dlhšie práve na sv. omši? Tá im, na rozdiel od bujarých gitarových aktivít za to nestojí a preto musia popoháňať veriacich, aby nebrzdili premávku? Športové aktivity, farská diskotéka, oslavy a výlety, aj pri nich sú veriaci nabádaní, aby nebrzdili, ponáhľali sa, aby nebola narušená plynulosť?
Veriaci, ktorí chcú prejaviť náležitú úctu k Najsvätejšej sviatosti oltárnej pokľaknutím, prežehnaním sa, či len úklonom, na čo majú podľa vyhlásenia Kongregácie pre náuku viery právo:
sú navyše vo vestníku sarkasticky upokojovaní, ako nejaké svojvoľné deti, ktoré nechápu situáciu a chcú za každú cenu vymýšľať, že „po návrate do lavice môžete spievať, modliť sa, kľačať, sedieť i prežehnať sa“.
Samozrejme, aj doma sa môžu prežehnať a kľačať. Možno to tak bude najlepšie, aby vôbec nezdržovali a rovno zostali asi doma. Všetko potom pôjde ešte plynulejšie.
Avšak to, že sa v zozname problematických gest ocitlo aj obyčajné prežehnanie, nás upozorňuje na možnosť, že skutočnou príčinou pre takéto bizarné nabádanie veriacich, aby počas svätého prijímania neprejavovali žiadnu zvýšenú zbožnosť, nemusí byť len snaha ušetriť čas duchovných aj veriacich, aby potom mohli ísť robiť zrejme niečo dôležitejšie ako sv. omšu, ale skôr ideologická snaha odstrániť z kostola a návykov veriacich zaostalé a nepokrokové návyky. Vzhľadom na to, s akou častou agresívnosťou zo strany kléru sa stretávajú veriaci, ktorí chcú prijímať hostiu na kolenách a na jazyk, by niečo takéto nemuselo byť vôbec vylúčené.
Nech je to však tak či onak, či už sú kňazi takí nedočkaví z toho kedy skončí svätá omša, alebo či chcú osvietiť zaostalý katolícky ľud, aby odvrhol jarmo pred-synodálnej Cirkvi, výzva, ktorú publikovali vo vestníku je jasným dokladom toho, že Cirkev na Slovensku sa posúva niekam, kde by si ju ešte pred 30 – 40 rokmi nikto netrúfal vidieť. Priamo úmerne s úbytkom veriacich.
Na podobné praktiky sme upozornili už predtým v článku:
A čo niekto nejde za kňazom a nespýta sa?! A prečo niekto nestrhne tiež ten papier dole a len sa prizerá a tak dovoľuje toto pohoršovanie?! Kohože sa to bojíte kresťania????!!!!
Ak by veriaci prestali prispievať na cirkev a aj oznámili dôvod, videli by ste zmeny. Biskupovia by ihneď nariadili kľudne aj klačadlá k Svätému Prijímaniu, lebo nedostatok peňazí zabolí najciteľnejšie
Konsekrované hostie sa mahú uchovávať v zlate. Nie v hocičom. V tom najdrahšom, čo máme k dispozícií na znak úcty a vzácnosti. Výnimka je možná len v krajnej núdzi....A nie v keramickej miske ako chrumky! "Nevyrušujeme my" tých niektorých kňazov vôbec svojou existenciou a prítomnosťou? Laici majú väčiu zbožnosť a vieru v Eucharistiu než vy, môžte sa hanbiť! Dotknutí veriaci by sa mali podľa …Viac
Konsekrované hostie sa mahú uchovávať v zlate. Nie v hocičom. V tom najdrahšom, čo máme k dispozícií na znak úcty a vzácnosti. Výnimka je možná len v krajnej núdzi....A nie v keramickej miske ako chrumky! "Nevyrušujeme my" tých niektorých kňazov vôbec svojou existenciou a prítomnosťou? Laici majú väčiu zbožnosť a vieru v Eucharistiu než vy, môžte sa hanbiť! Dotknutí veriaci by sa mali podľa toho zariadiť, zvlášť keď ide o udelovanie milodarov, tiež nech "sa nezdržujú" pri dverách.
V západných krajinách kňaz sa postaví ešte aj pri pri dvere a pri odchode každému podá ruku a prehodí pár slov... Bodejť, závisí čisto od príjmov od veriacich..
Ono sa to zdá ako detail, ale omyl. Veľmi záleží aj na tom či Kňaz slúži smerom od ľudí k Bohu, alebo smerom od Boha k ľuďom. Excentrik sa potom začne vnímať postupom času, ako stredobod namiesto Pána Ježiša Krista. Ono to zasahuje aj toho neexcentrického Kňaza. V NOM je hodne vecí ktoré ohrozujú spásu nie len laikovi, ale zabúda sa na to že Kňazovi ešte viac. U TLO či Svätej Liturgie atď.…Viac
Ono sa to zdá ako detail, ale omyl. Veľmi záleží aj na tom či Kňaz slúži smerom od ľudí k Bohu, alebo smerom od Boha k ľuďom. Excentrik sa potom začne vnímať postupom času, ako stredobod namiesto Pána Ježiša Krista. Ono to zasahuje aj toho neexcentrického Kňaza. V NOM je hodne vecí ktoré ohrozujú spásu nie len laikovi, ale zabúda sa na to že Kňazovi ešte viac. U TLO či Svätej Liturgie atď., sa Kňaz stráca v prospech Krista. Sluha nie je väčší ako Pán.
Prečo by mal mať úctu k Eucharistickému Pánovi niekto, "kto je predsa sám tým pánom a vedie show".
Aj v UK je to tak, ešte aj náš tradičný kňaz tak robí. Inak som sa divil, že u nás na tradičných omsiach sa pri asi 80 veriacich vrátane detí pri 2 Svätých Omšiach vyzbiera zhruba toľko ako vo farskom kostole pri 3 Omšiach pri aso 600 až 800 veriacich
X ráz som videl úplnú naplnenosť chrámu po celom svete pri TLO. Nádherné bolo ako si spievali Tanzánčania nábožné piesne v svojom jazyku, ale na TLO, ktorú im vyslúžil o. Biskup Schneider. A úplne ma dorazilo ako bezchybne vyznala 90 ročná Tanzánčanka, Nicejsko-Carihradské krédo v Latinčine. To človek doslova cíti Katolicitu Cirkvi.
Pôvodom Nemec žijúci v Kazachstane vysluhuje Afričanom, tú istú Omšu, ktorú by slúžil aj v UK aj v Nemecku. To je Všeobecnosť. A keď sú medzinárodné stretnutia a jedným spoločným jazykom zaznie: Credo in unam sanctam, catholicam et apostolicam Ecclesiam.
