O B R Á T E N I E svätého P A V L A -apoštola -sviatok 25.január

Z mladého,horlivého prenasledovateľa prvých kresťanov,úhlavného nepriateľa Krista,horlivého žida Šavla...prudkým zásahom blesku a nesmiernej božej moci,ktorá zrazila nenávisť a zlobu Šavla do prachu zeme...až jeho povstanie a ohromnú zmenu...v oddaného ohlasovateľa evanjelia,učiteľa národov svätého Pavla apoštola...

Šavla učil slávny židovský rabín Gamaliel a Šavol /Saul/ sa zúčastnil zavraždenia sv.Štefana,prvomučeníka a pohľadom sa kochal,ako ho kameňujú...ale sv.Štefan sa modlil za svojich vrahov a tak moc modlitby odpustenia padla aj na mladého nepriateľa kresťanov -Šavla...
Bolo leto r.34 keď sa mladý Šavol,ako agent vybral s koňom chytať kresťanov do Damašku a odtiaľ ich eskortovať na mučenie a smrť do Jeruzalema...ale na ceste sa prihodilo niečo prevratné,čo Šavla zmenilo na Pavla...Na nebi sa za letného,sparného dňa objavili čierne mračná a blížila sa búrka...Už hrmelo a blýskalo sa a Šavol na koni uháňal k veľkomestu v Sýrii- Damašku.V prudkom cvale koňa zasvišťal vzduchom ohnivý stlp a zasiahol Šavla na koni a zhodil ho dole...Šavol bol oslepený a nevidel...ale ozval sa mocný hlas z neba,ako dunenie hromov...Šavol,Šavol...prečo ma prenasleduješ...?
Kto si Pane?...som Ježiš,ktorého Ty prenasleduješ...
A tak sa Šavol až mocným,ohromujúcim zásahom božím zmenil na pokorného a oddaného Pavla a raz aj položí svoju hlavu na klát pred kata...a odvtedy má cirkev svojho apoštola Pavla...

Pavol (predtým nazývaný Saul Tarzenský; cca. 5, Tarsus, Turecko – † cca. 64/65, Rím, Taliansko) známy tiež ako Pavol Apoštol alebo Svätý Pavol, bol kresťanský apoštol, ktorý šíril Ježišovo učenie vo svete prvého storočia. Bol všeobecne považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností apoštolského veku. Od polovice 40. do polovice 50. rokov nášho letopočtu založil niekoľko kresťanských komunít v Malej Ázii a Európe.

Podľa knihy Nového zákona Skutky apoštolov bol Pavol farizejom. Zúčastnil sa na prenasledovaní prvých Ježišových učeníkov, možno Židov z helenizovanej diaspóry, ktorí konvertovali na kresťanstvo, v oblasti Jeruzalema pred jeho konverziou. Nejaký čas po tom, čo Pavol schválil popravu Štefana, cestoval po ceste do Damasku, aby tam našiel nejakých kresťanov a priviedol ich „spútaných do Jeruzalema“. Na poludnie zažiarilo okolo neho aj tých, ktorí boli s ním, svetlo jasnejšie ako slnko, čo spôsobilo, že všetci padli na zem, pričom zmŕtvychvstalý Kristus sa slovne prihovoril Pavlovi ohľadom jeho prenasledovania. Keď bol oslepený a dostal príkaz vstúpiť do mesta, o tri dni neskôr mu Ananiáš z Damasku vrátil zrak. Po týchto udalostiach bol Pavol pokrstený a hneď začal vyhlasovať, že Ježiš Nazaretský je židovský mesiáš a Boží Syn. Približne polovica obsahu knihy Skutky apoštolov podrobne opisuje život a dielo Pavla.

Tu je príbeh Saulovho obrátenia opísaný celkom trikrát. Saul, obávaný a neúprosný prenasledovateľ kresťanov bol s jeruzalemskými kňazmi na ceste do Damasku, keď sa stala udalosť, ktorá spôsobila zmenu v jeho živote:

„
3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6 Ale [ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal:] Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku.

Obrátenie Pavla
Posted on na Obrátenie Pavla

„Bude-li jasný den na svatého Pavla obrácenie, ten rok v ničemž nedostatku nenie. Pakli mlha bude,tehdy zvěř i člověk duše zbude. A budú-li ten den větrové, to sie zbúřie proti sobě národové. Bude-li déšť nebo snieh pršeti,pro draho sie o zdravu starati.“ (záznam z knihy z roku 1471)

Pavol oslavuje svoje meniny spolu s Petrom 29. júna. Tento apoštol má však v cirkevnom kalendári ďalší sviatok, ktorý pripadá na 25. januára, kedy sa pripomína jeho zázračné obrátenie. Udalosť, ktorá zasiahla do života niekdajšieho prenasledovateľa kresťanov Šavla natoľko, že sa z neho stal Pavol, neskôr známy ako apoštol národov, misionár a zvestovateľ evanjelia.

Mesto Tarzus je prístavným mestom v dnešnom Turecku, kedysi významný obchodný uzol, centrum vzdelania a kultúry a aj hlavné mesto provincie Rímskeho impéria. Tam sa bohatým židovským rodičom a rímskym občanom narodil Šavol. Vyučil sa remeslu výroby lodných plachiet, no rovnako sa sústredil aj na vzdelanie, pričom ovládal niekoľko jazykov a výchova podľa princípov farizejskej školy formovala jeho teologické, sociálne aj politické názory. Šavol sa stal horlivým farizejom, no nezniesol nové učenie, ktoré hlásal Ježiš a jeho učeníci. Kresťanov nechával väzniť, mučiť, schvaľoval ich zabíjanie. Keď kameňovali prvého mučeníka diakona Štefana, Šavol strážil jeho katom šaty.

Keď dospel, zaradil sa medzi prenasledovať kresťanov a vybral sa so svojou skupinou do Damasku. Cestou ho však ožiarilo svetlo z neba, ktoré bolo jasnejšie ako slnko a začul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“. Šavol sa zmohol iba na otázku: „Kto si, pane?“, na ktorú dostal odpoveď: „Ja som ten, ktorého ty prenasleduješ… preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem.“ Po tejto udalosti sa Šavol obrátil, v Damasku sa dal pokrstiť, prijal meno Pavol a s horlivosťou jemu vlastnou ohlasoval vzkrieseného Krista. Sám sebou sa cítil povolaný za apoštola, o čom píše vo svojich listoch a je to zachytené aj v biblických Skutkoch apoštolov.

Spolu s inými podnikal misijné cesty, zakladal cirkevné spoločenstvá, bol väznený a nakoniec v roku 67 popravený v Ríme. Nad predpokladaným hrobom apoštola Pavla, za mestskými hradbami starobylého Ríma, stojí dnes monumentálna bazilika. Vo 4. storočí tu postavili najskôr malú kaplnku, postupne prestavanú na veľkolepý kostol, ktorý však vyhorel. V 19. storočí na jeho ruinách vznikol ten dnešný, chrám sv. Pavla za hradbami (San Paolo fuori le mura), ktorý je významnou turistickou pamiatkou večného mesta.

Na jeho nádvorí stojí vysoká mramorová socha sv. Pavla. Dôstojná postava oblečená v tunike, na nohách sandále, vážna tvár zarastená dlhou bradou. V pravej ruke drží meč, nástroj svojej mučeníckej smrti, ale aj symbol slova Božieho, ktoré je „ostrejšie ako dvojsečný meč“. V ľavej ruke má knihu, symbol jeho početných listov písaných prvým kresťanským obciam. Podľa týchto atribútov možno spoznať Pavla na väčšine jeho vyobrazení. Ale vďačným námetom umelcov sa stala aj samotná udalosť Pavlovho obrátenia na ceste do Damasku.

Dátum Pavlovho obrátenia sa považuje aj za obrátenie zimy, vraj v tento deň je zima už vo svojom prostriedku. Hovorilo sa, že O Pavle je pol zimy, Pavla obrátenie – zimy obrátenie, či Na Pavla napoly peceň. A samozrejme, že ľudia sa tešili aj z pribúdajúceho svetla, veď na Pavla je deň o chlapský krok dlhší. No nielen zima sa mala koncom januára obracať, ale aj medvede v brlohoch. Teda len vtedy, ak je pekne a mrzne. Ak je odmäk, medveď sa síce zobudí, ale uloží sa znova na ten istý bok. V tento deň preto platil zákaz chodiť do hory a poľovať.

Hoci v súčasnosti 25. januára oslavujeme Gejzu, tradičné Pavlovo obrátenie je zaznamenané v mnohých pranostikách. V tento deň neveštila hmla ani odmäk nič dobré. Keď na Pavla kvapce, obúvaj si kapce. Gazdovia vtedy vedeli, že krmivom budú musieť šetriť. Keď sa na obrátenie Pavla vtáča z kaluže napije, bude zlá jar, ak sa vôl napije, bude zlé celé leto. Najviac sa ľuďom pozdávalo, ak bolo v tento deň jasné a pekné, hoci mrazivé počasie: Svätý Pavel jasný prináša rok šťastný. Ak na Pavla svieti slnko, zatekajú strechy, bude veľa vína. Ak je na Pavla tuhá zima bude bohatá úroda. Skrátka, ak je na svätého Pavla pohoda, bude dobrá úroda.

Obrátenie apoštola Pavla

Konverzia apoštola Pavla (tiež Pauline konverzie, konverzie Damascene, Damask Christophany a "cesta do Damasku" akcie) bol podľa Nového zákona , udalosť v živote apoštola Pavla , ktorý viedol ho, aby ukončili prenasledovanie čoskoro Kresťanov a stať sa nasledovníkom Ježiša . Spravidla sa datuje do roku 34 - 37 n. L.

Pavlova skúsenosť obrátenia je diskutovaná v Pavlových listoch aj v Skutkoch apoštolov . Podľa oboch zdrojov Paul nebol Ježišovým nasledovníkom a pred ukrižovaním ho nepoznal . Pavlovo obrátenie nastalo po Ježišovom ukrižovaní. Správy o Pavlovej skúsenosti s obrátením ju opisujú ako zázračnú, nadprirodzenú alebo inak zjavujúcu.

Pred svojim obrátením bol Pavol, známy aj ako Saul, „farizej farizejov “, ktorý „ intenzívne prenasledoval “ Ježišových nasledovníkov. Pavol vo svojej epištole Galaťanom hovorí : „Pretože ste počuli o mojom predchádzajúcom spôsobe života v judaizme, o tom, ako intenzívne som prenasledoval Božiu cirkev a snažil som sa ju zničiť. V judaizme som napredoval nad rámec svojho vlastného veku. ľudí a bol mimoriadne horlivý za tradície mojich otcov. “ (Galaťanom 1: 13–14),

Pavla obrátenie – zimy obrátenie (25. január)

Asi všetci vedia, že Pavol oslavuje svoje meniny spolu s Petrom koncom júna. Ale tento apoštol má v cirkevnom kalendári ešte jeden sviatok, 25. januára, kedy sa pripomína jeho zázračné obrátenie.

Udalosť, ktorá zasiahla do života niekdajšieho fanatického prenasledovateľa kresťanov Šavla natoľko, že sa z neho stal Pavol, neskôr známy ako apoštol národov, misionár a zvestovateľ evanjelia.

sullivanart.com

Horlivec Šavol

Hovorí sa mu aj Pavol z Tarzu. Tarzus je prístavným mestom v Malej Ázii, v dnešnom Turecku, kedysi významný obchodný uzol, centrum vzdelania a kultúry, hlavné mesto provincie Rímskeho impéria. Tam sa narodil Šavol, židovským rodičom, ktorí boli rímskymi občanmi.

Vyučil sa remeslu a stal sa z neho výrobca stanov a lodných plachiet. Rovnako dôležité však bolo pre neho vzdelanie. Ovládal niekoľko jazykov, výchova podľa princípov farizejskej školy formovala jeho teologické, sociálne aj politické názory.

Šavol sa stal horlivým farizejom, horlil za Boha aj zákony. No nezniesol nové učenie, ktoré hlásal Ježiš a jeho učeníci. Kresťanov nechával väzniť, mučiť, schvaľoval ich zabíjanie. Keď kameňovali prvého mučeníka diakona Štefana, Šavol strážil jeho katom šaty.

Svetlo z neba

Keď dostal splnomocnenie prenasledovať kresťanov v cudzine, vybral sa so svojou skupinou do Damasku. Na ceste tam ho zrazu ožiarilo „svetlo z neba, jasnejšie ako slnko“ a počul hlas, ktorý mu hovoril:

„Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu. ... Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ... preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem.

Vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.“

Po tejto udalosti sa Šavol obrátil, prijal meno Pavol a s horlivosťou jemu vlastnou ohlasoval vzkrieseného Krista. Ním samým sa cítil povolaný za apoštola, o čom píše vo svojich listoch aj vo vyššie citovaných biblických Skutkoch apoštolov.

Spolu s inými podnikal misijné cesty, zakladal cirkevné spoločenstvá, bol väznený a nakoniec zrejme popravený v Ríme.

Bazilika za hradbami

Nad predpokladaným hrobom apoštola Pavla, za mestskými hradbami starobylého Ríma, stojí dnes monumentálna bazilika.

Vo 4. storočí tu postavili najskôr malú kaplnku, postupne prestavanú na veľkolepý kostol, ktorý však vyhorel. V 19. storočí na jeho ruinách vznikol ten dnešný, ktorý je významnou turistickou pamiatkou večného mesta.

Na jeho nádvorí stojí vysoká mramorová socha sv. Pavla. Dôstojná postava oblečená v tunike, na nohách sandále, vážna tvár zarastená dlhou bradou. V pravej ruke drží meč, nástroj svojej mučeníckej smrti, ale aj symbol slova Božieho, ktoré je „ostrejšie ako dvojsečný meč“.

V ľavej ruke má knihu, symbol jeho početných listov písaných prvým kresťanským obciam. Podľa týchto atribútov možno spoznať Pavla na väčšine jeho vyobrazení. Ale vďačným námetom umelcov sa stala aj samotná udalosť Pavlovho obrátenia na ceste do Damasku.

wikiwand.com

O Pavle je pol zimy

Po upršanom a hmlistom decembri, ako sa nám v posledných rokoch záver roka ukazuje, sme radi, že v januári trochu prituhne a konečne si užijeme sneh. Ale v minulosti sa dátum Pavlovho obrátenia považoval aj za obrátenie zimy, vraj v tento deň je zima už vo svojom prostriedku.

Hovorilo sa, že O Pavle je pol zimy, Pavla obrátenie – zimy obrátenie, či Na Pavla napoly peceň. A samozrejme, že ľudia sa tešili aj z pribúdajúceho svetla, veď Na Pavla je deň o chlapský krok dlhší.

No nielen zima sa mala koncom januára obracať, ale aj medvede v brlohoch sa obracajú na druhý bok. Teda len vtedy, ak je pekne a mrzne. Ak je odmäk, medveď sa síce zobudí, ale uloží sa znova na ten istý bok. V tento deň preto platil zákaz chodiť do hory a poľovať.

Niekde sa robili koláčiky - pavlovníky. Piekli sa so zapichnutou slamkou alebo pierkom a komu v peci zhorelo, ten mal vraj skoro zomrieť.

webumenia.sk

Jasné a pekné Pavla obrátenie, dobrého roka býva vždy znamenie

Hoci v súčasnosti 25. januára oslavujeme Gejzu, tradičné Pavlovo obrátenie je zaznamenané aj v mnohých pranostikách.

V tento deň neveštila hmla ani odmäk nič dobré. Keď na Pavla kvapce, obúvaj si kapce. Gazdovia vtedy vedeli, že krmivom budú musieť šetriť. Keď sa na obrátenie Pavla vtáča z kaluže napije, bude zlá jar, ak sa vôl napije, bude zlé celé leto.

Najviac sa ľuďom pozdávalo, ak bolo v tento deň jasné a pekné, hoci mrazivé počasie:

Svätý Pavel jasný prináša rok šťastný. Ak na Pavla svieti slnko, zatekajú strechy, bude veľa vína. Ak je na Pavla tuhá zima bude bohatá úroda. Skrátka, ak je na svätého Pavla pohoda, bude dobrá úroda.

“

(Sk 9,3-8)

Udalosť Caravaggio zobrazil veľmi prosto a stroho. Jemný lúč svetla zasiahol Pavla, ktorý s roztiahnutými rukami padá, zhodený z koňa. Na rozdiel od prvej verzie obrazu tu Pavol nie je starý bradatý muž, ale mladík v odeve rímskeho vojaka. V ležiacej polohe je očividne zraniteľný a pokorný.

„Obrátenie sv. Pavla" - (Sk 9,1-22) (25.01.)

Dvaja najvýznamnejší apoštoli sv. Peter a sv. Pavol, majú v Cirkvi dva sviatky. Ich hlavný sviatok sa slávi spoločne 29. júna. Okrem toho každý z nich má ešte jeden sviatok. Sv. Petrovi je zasvätený 22. február, Katedra sv. Petra, keď si Cirkev pripomína jeho učiteľský úrad. Pavlovi je zasa zasvätený dnešný deň, keď si Cirkev pripomína udalosť obrátenia v Pavlovom živote, ktorá je významná nielen pre jeho osobný život, ale pre celú Cirkev. Dnes nám Cirkev predkladá pred oči tajomstvo obrátenia apoštola Pavla. Môžeme povedať, že jeho obrátenie môže poslúžiť ako vzor každého obrátenia. Veď v celom, priam zázračnom živote apoštola, najväčším zázrakom, je jeho ľudsky nevysvetliteľné obrátenie. Obrátenie duše od zla k dobru, od nevery k viere, od bludu k pravde je jav nadprirodzený, ktorý sa filozofický a teologický dá vysvetliť len zásahom Božej milosti. Skúsme si ho rozdeliť do určitých etáp.
Najprv sa pozrieme nato, čo mu predchádzalo. Keď Židia kameňovali Štefana, bol pri tom a strážil vrchné šaty tých, ktorí ho kameňovali. Tam kdesi môžeme vidieť prvý predpoklad jeho obrátenia. Bola to modlitba sv. Štefana za nepriateľov. Sv. Augustín túto súvislosť vystihuje svojim výrokom: „Cirkev by nemala Pavla, keby sa Štefan nebol modlil.“ Šavol sa veľmi aktívne zapájal do prenasledovania kresťanov.

Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolských vyjadruje, jeho duchovný stav pred obrátením týmito slovami: „Šavol ešte vždy soptil hrozbami a bol rozhodnutý vraždiť Pánových učeníkov. Predstúpil pred veľkňaza a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby priviedol do Jeruzalema poviazaných prívržencov tohoto učenie, mužov i ženy, všetkých, čo nájde." On sám spútnaval mužov i ženy a privádzal ich pred Veľradu. Dokonca si od Veľrady vyžiadal splnomocnenie, aby to isté mohol urobiť v Damašku. Takto opisujú Skutky apoštolské akoby vonkajší rámec udalosti, tak ako ju vnímali kresťania. Šavol je podľa tohoto opisu zlý človek, ktorého by podľa našich kritérií mal Pán Boh spravodlivo potrestať.

On sám na inom mieste opisuje svoj vnútorný stav pred obrátením trochu ináč: „Ja som žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vyrástol som v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som bol vychovaný prísne podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako vy všetci dnes. Toto nové učenie som prenasledoval až na smrť; sputnával som mužov i ženy a odvádzal som ich do väzenia, ako my môže dosvedčiť sám veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal listy pre bratov, keď som šiel do Damasku, aby som aj tých, čo žili tam, poviazaných priviedol do Jeruzalema na potrestanie." (Sk 22,3)

Na inom mieste vo svojich listoch Pavol poukazuje, že tieto veci robil z nevedomosti. Môžeme povedať, že subjektívne bol presvedčený, že robí dobre a správne. Možno sa Pán Boh i preto nad ním zmiloval, že bol horlivý a myslel si, že tým slúži Bohu. Psychologicky nepochopiteľné je to, že sa v jednom momente úplne zmenil. I z tohoto všetkého môžeme pochopiť, ako ťažko je niekoho správne posúdiť. Jedine Boh vidí do srdca. Pre jedných bol Pavol človekom, ktorým treba opovrhovať, ale pre Boha bol vyvolenou a vzácnou nádobou. Ráz bude s rovnakou horlivosťou pracovať na šírení Evanjelia o Božom Synovi. Z tohoto všetkého môžeme pochopiť, že na počiatku obrátenia stojí Božia milosť. Sv. Pavol to vyjadrí neskoršie vo svojich listoch: „Boh nás miloval, keď sme ešte boli hriešny.“

Na ceste do Damašku ho zasiahol Boh. Toto stretnutie so vzkrieseným Kristom úplne zmenilo osobnosť sv. Pavla. Skutky apoštolské hovoria: „Keď sa na svojej ceste približoval k Damasku, zrazu ho ožiarilo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, čo ma prenasleduješ?" On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Nože, vstaň a chod do mesta. Tam ti povedia, čo máš robiť.“ Odkiaľ vieme o tom, že to bol skutočne Kristus, kto sa zjavil Pavlovi?
Vieme to z jeho vlastných slov a vieme to aj z tvrdenia Pána Ježiša, ktorý o sebe prehlasuje: „Ja som Svetlo sveta!“ A predovšetkým tak môžeme usudzovať na základe zmeny, ktorá sa s ním udiala. O aké svetlo sa tu jedná. Je to živé, osobné svetlo, svetlo blaženosti, pravdy, radosti a krásy. Je to svetlo, ktoré vyžaruje teplo lásky a porozumenia. Je to svetlo poznania všetkého. Je to svetlo, ktoré od tej chvíle bude prežarovať všetky chvíle Pavlovho života a ktoré bude podnetom jeho meditácii. Listy sv. Pavla sú svedectvom toho, že Pavol poznal Boha. Nikto z apoštolov nemá takú hlbokú skúsenosť s Kristom, ako Pavol.

Jemu sa zjavil oslávený a vzkriesený Pán, ktorý sedí po pravici Otca a skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené. Toto poznanie mení aj jeho životný štýl. Pavol chce uchvátiť, získať Krista, pretože všetky, veci, keď ich zrovna s ním, sú len preludom. Zaujímavé je ovocie tohto zvláštneho stretnutia. Horlivosť v apoštoláte. Nikto z apoštolov sa tak nenamáhal pri šírení evanjelia ako Pavol, nikto z apoštolov nepriniesol toľko obetí ako Pavol. Aj táto naozaj enormná horlivosť, je znakom toho, že sa Pavol v určitom momente stretol s tým, ktorý ho celkom uchvátil.

Človek „Starého zákona“ dobre vedel, kto je tvorcom jeho dokonalosti, a preto sa modlil: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma od svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého“. V prvom liste Timotejovi počujeme tieto slová: „Ďakujem, nášmu Pánovi, ktorý mi dal silu, Kristovi Ježišovi, že ma uznal za spoľahlivého a určil ku svojej službe, i keď som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. A predsa som došiel zľutovania, pretože som vo svojej nevere nevedel, čo robím. A milosť nášho Pána sa nadmieru rozhojnila a s ňou viera i láska v Kristovi Ježišovi. Vierohodné je to slovo a zaslúži si plný súhlas: Kristus Ježiš prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov.

Ja k ním patrím na prvom mieste, avšak došiel som zľutovania, aby Ježiš Kristus práve na mne ukázal všetku svoju zhovievavosť ako príklad pre tých, ktorí v neho uveria a tak dosiahnú večný život.“ Sv. Pavol apoštol, ktorý sám na seba zakúsil veľkosť Božieho zľutovania, nám hlása a ako sám hovorí, je to spoľahlivé a úplne vierohodné, že „Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov.“ Aby sa človek vedel z toho radovať, musí prijať i to nasledujúce Pavlovo vyznanie: „z ktorých prvý som ja“. Dokiaľ človek nepozná svoju vlastnú hriešnosť, nepozná ani radosť z evanjelia. Dokiaľ nepochopil, že on sám, ten slušný človek, je tým strateným prípadom, ktorý na svojom polepšení nedokáže urobiť ani to najmenej, dotiaľ nepochopí podstatu radostnej zvesti evanjelia.
V každom svetom prijímaní, pri každom čítaní Božieho Slova, pri každej modlitbe sa môžeme stretnúť s týmto úchvatným Pánom, ktorý jediný stojí za to, aby sme pre neho žili i zomierali. Amen!

Obrátenie svätého Pavla

Sv. Pavol bol najskôr farizejom a aktívnym prenasledovateľom kresťanov. Po obrátení sa stal apoštolom národov a zomrel pre Krista ako jeden z pilierov cirkvi.

V porovnaní s inými apoštolmi, ktorí Krista poznali osobne a prežili s ním niekoľko rokov, si omilostený hriešnik Pavol z Tarzu musel svoj osobný vzťah k Spasiteľovi vybudovať dlhodobým rastom vo viere do značnej miery sám. V tom je veľmi podobný aj nám, moderným kresťanom. Vzhľadom na jeho povahu a predchádzajúci život farizeja sa tento proces nezaobišiel bez problémov či dokonca konfliktov. Po obrátení zostal celé tri roky v Damasku, aby sa už ako nové stvorenie, ktoré si oblieklo Krista, vydal za Petrom do Jeruzalema. Celý zvyšok života až po mučenícku smrť v Ríme všade, kam prišiel, oduševnene ohlasoval Spasiteľa a Vykupiteľa bez kompromisov.

Svoju metanoiu pojal radikálne a rovnakú dôslednosť očakával aj od tých, ktorých v kresťanskej viere na misijných cestách Stredomorím formoval. Pavlova analýza sveta, v ktorom pôsobil, sa vzhľadom na viaceré spoločenské paralely so súčasnosťou dá využiť aj dnes. Jeho precíznosť a ranokresťanská reakcia na dianie okolo seba by nám mohli dodať dôveru v riešenia, ktoré navrhol, aby urobil z kresťanstva autentický nástroj zmeny celého ľudského pokolenia.